Ladíme metodiku na PC skrinky, zapojte sa aj vy!

Príprava testov airflow

Testy počítačových skriniek budú do budúcna jedným z hlavných pilierov HWCoolingu. Výrazný priestor v nich dostanú pravdaže merania efektivity airflow. V tomto článku vytvárame nejaký prvotný koncept, ako by mohli vyzerať. Snahou je zostaviť takú metodiku, s ktorou budete spokojní predovšetkým vy. Poďme teda nahlas premýšľať a spojme naše možnosti a predstavy s vašimi.

V hrubých črtách chceme vychádzať z metodiky, ktorá bola už použitá na test pasívnej skrinky Akasa Euler MX. To znamená, základ bude platforma Mini-ITX – Gigabyte GB-Z270N-Gaming 5. Vďaka takto malej doske bude možné medzi sebou porovnávať big-tower s minimalistickou debničkou, do ktorej sa sotva zmestí intelovský box.

Jeden z termočlánkov sa opiera o pasív VRM a druhý je zase vnorený do chladiča čipsetu Intel Z270

Chladiče procesora by sme podľa vhodnosti striedali dva rôzne, ale s ventilátormi nastavenými tak, aby mali v konečnom dôsledku zhodný tepelný výkon. Do towerov by nemusel byť úplne zlou voľbou Zalman FX70 s Noctua iPPC NF-F12. Na priame aktívne chladenie nejde síce o najefektívnejšiu voľbu, no má to v tomto prípade svoje opodstatnenie. Ako alternatíva do skriniek konštrukcie podobnej tej, ktorá bola kedysi označovaná ako „desktopová“, stojí totiž za úvahu nízkoprofilový top-flow Noctua NH-L9i. Výkonnostne však patrí k slabším. Ak sa ho nepodarí pri rozumnej hlučnosti vyladiť výkonnostne na úroveň spomínaného Zalmanu, asi by sa dal nahradiť Thermalrightom AXP-100RH. Ten je ale vyšší a vznikala by tu nekompatibilita s najmenšími skrinkami.

Procesor máme pripravený Core i5-7600K (s Thermal Grizzly Conductonaut), ktorého nastavenia upravíme tak, aby bola spotreba zostavy bez grafickej karty medzi 100 – 130 W. Záleží, kam až pustí NH-L9i. Všetky skrinky by sa testovali najprv bez grafickej karty (kvôli modelom, ktoré jej montáž neumožňujú) a v druhom kole by sa vo väčšine prípadov dotestovala samostatne.

Režimy systémových ventilátorov

Majiteľov mimoriadne výkonných zostáv by mohlo zaujímať chladenie pri maximálnom prietoku, no väčšina z vás ocení asi nejaké tichšie režimy. Preto ich uvažujeme odstupňovať od veľmi tichých 31,5 dBA, cez 33 dBA po 36 dBA, čo je už pomerne intenzívny prietok vzduchu, ktorý začína vystrkovať rožky.

Poloha hlukomeru od skrinky by bola vždy férová, a teda vo všetkých osiach rovnaká, vrátane smerovacieho uhlu (45 °). Snímač by vzhľadom na skrinku snáď mohol byť spredu diagonálne na ľavý horný roh tak, ako vidíte na ilustračnej fotografii. Dobrá vzájomná vzdialenosť sa zdá byť 50 cm. V podobnom rozpätí býva od počítača nakoniec i ľudské ucho. Merania zamýšľame v skrinke s osadenými komponentami, no merala by sa iba hlučnosť externe regulovaných ventilátorov (pri vypnutej zostave).

To by bolo k testom s dodávanými ventilátormi všetko a pristúpili by sme k referenčným. Obzvlášť pri skrinkách sú dôležité testy s rovnakými ventilátormi, pretože lacnejšie (ale inak dobre použiteľné) skrinky sú často obeťou kastrácie a pôvodné ventilátory sa zvyknú nahrádzať tichšími. Preto všetky skrinky, ktorým to konštrukcia dovoľuje, považujeme za vhodné testovať s totožnými 120-milimetrovými ventilátormi. Dobrými kandidátmi sú Noctua NF-A12S ULN. Najprv by sa tieto ventilátory osadili v rovnakom počte, v akom je konkrétna skrinka vybavená od výroby a potom v počte dvoch (intake/outtake), aby bolo možné medzi sebou porovnať aj skrinky s plným stropom a podobne. Realizácia týchto testov by bola pri nastavení na veľmi nízku hlučnosť (31,5 dBA). Predsa len, o testy takéhoto charakteru sa typicky zaujímajú najnáročnejší používatelia, ktorých prioritou je dostať hlučnosť PC čo najbližšie k bezhlučnej hranici.

K testovaniu airflow v skrinkách to vidíme zatiaľ plus mínus takto. Výhrady, pripomienky a nové lepšie nápady prosím smerujte do komentárov. Všetko zvážime a prirodzene upravíme podľa prianí našich čitateľov.


  •  
  •  
  •  
Flattr this!

Ako sme merali počítačové zdroje. Akustická časť

Testy zdrojov, ktoré začnú onedlho vychádzať, budú obsahovať aj podrobný rozbor hlučnosti. Každý model má iný ventilátor, pred sebou inú mriežku, pracuje pri rovnakej záťaži s inou rýchlosťou, čo všetko formuje iný charakter hlučnosti. Aby bolo všetko jasné a presné, tak základom je spektrálna analýza zvuku. Tá hovorí o tom, ktoré frekvencie sú hlučnejšie a ako vlastne ktorý zdroj „znie“. Celý článok „Ako sme merali počítačové zdroje. Akustická časť“ »

  •  
  •  
  •  

Ako sme merali počítačové zdroje. Elektrická časť

Nastal čas si predstaviť testovaciu metodiku pre počítačové zdroje. Rozdelíme si to do dvoch článkov, kde prvý sa bude venovať postupom pre získanie kľúčových elektrických veličín (t.j. okolo účinnosti, regulácie napätia, jeho zvlnenia a podobne). Samostatné pokračovanie bude potom zamerané na analýzu akustických profilov. Teraz ale k tomu, za čím sme vycestovali do externého testlabu. Celý článok „Ako sme merali počítačové zdroje. Elektrická časť“ »

  •  
  •  
  •  

Metodická príprava: Čo chcete nájsť v testoch CPU?

Práce na testovacej metodiky pre procesory sú už v plnom prúde. Máme predstavu, ako budú vyzerať, avšak dôležité je, čo od nich očakávate vy. Teda to, aké testy sú užitočné pre našich čitateľov. Ak máte nejaké konkrétne úlohy, ktorých výkon (alebo príkon, respektíve čokoľvek) vás zaujíma napríklad preto, že sa s ním stretávate na dennej báze, dajte nám vedieť. A pokiaľ to bude čo i len trochu možné, všetko zaradíme. Celý článok „Metodická príprava: Čo chcete nájsť v testoch CPU?“ »

  •  
  •  
  •  

Komentáre (12) Pridať komentár

  1. Na testy skriniek sa veľmi teším, mal by som zopár nápadov. Prvý: ak by to bolo možné skúste zohnať do testu aj skrinky od menej známych vyrobcov / noname vyrobcov alebo v lacnejších kategoriach, pripadne skrinky, ktoré sa predávajú na lokálnom trhu. Napr. taká skrinka Evolveo T4 je podla fotiek identická (používajú rozdielne ventilátory) so skrinkou silentiumpc aquarius x70 no predávajú sa za rozdielnu cenu. (čo som sa dopátral na nete tak originál vyrobca je game max a produkt sa volá titan) Internet je plný testov na známe značky, môj návrh by možno pre niekoho bol zaujímavý. Ďalší nápad je testovať pri skrinkách aj osadenie všetkých možných pozícii ventilatormi, či to niečo spraví s teplotami. Ďalej by možno bolo zaujímavé skúmať ako majú jednotlivé skrinky vyriešené odvibrovanie diskov. Ešte by bolo fajn testy doplniť podrobnou fotodokumentáciou jednotlivých častí skrinky, napr. veľa krát mi pri testoch chýba foto a koment k tomu ako je vyriešená doska s konektormi a on/off tlačítkami či sú odpojitelné alebo nie atď. alebo ako sú riešené konektory dodávaných ventilátorov, fotky predného panelu z vnútornej strany atď. Veľa krát sú lacné skrinky celkom dobré a majú potenciál pre home-made modding, kde by stačilo pár malých zmien a skrinka je perfektná. Toto je čisto subjektívne ale, napr. mňa moc nezaujímajú skrinky drahšie ako cca 60-70€ lebo si nemyslím, že drahé skrinky sú natoľko kvalitatívne lepšie aby ospravedlnili svoju cenu. Moje návrhy sú subjektívne a vyjadrujú moje záujmy, teda nežiadam od Vás, aby ste ich všetky prijali, no predpokladám, že existujú čitatelia, ktorý zmyšlajú podobne. Ďakujem

    1. Ďakujeme za komentár. Zapracujeme. Akurát nesľubujem, či sa časovo vojdu testy so všetkými ventilátormi. Pomeranie jednej skrinky nemôže zabrať vic než 8 hodín čistého času.

      Kvalitu odvibrovania diskových košov budeme samozrejme testovať takisto ako kopu iných netradičnych, ale veríme, že užitočných vecí. Primárnou úlohou je teraz doladiť testy airflow. Ale samozrejme sa tešíme v komentároch na všetky tipy ohľadne čohokoľvek.

  2. Jeden test ktorý som nikde nevidel bolo aký reštriktívny je front panel. Neviem ako by to bolo možné ale skúsiť osadiť do predu 2 ventilátory a na referečných otáčkach premerať prietok vzduchu.

    1. Takové měření by bylo super. Některé skříně mají tak špatně udělaný front panel, že se vyplatí osadit ventilátory na statický tlak místo ventilátorů pro airflow. Jen je poměrně složité restriktivitu front panelu změřit.

  3. možno by stálo za zváženie aj zaobstaranie si anemometra a premeriavať aj skutočné prietoky vzduchu pri rôznych otáčkach ventilátorov, mnohé skrinky majú kryty či filtre, ktoré toto môžu ovplyvniť dosť výrazne.

  4. Ďakujeme za tipy! Reštriktivita front panelu… zmerať ju by nemuselo byť zase až tak zložité. Teda pokiaľ sa bavíme o „syntetických“, v rámci ktorých by sme spravili a pripevnili na front panel nejaký tunel v tvare lieviku, na ktorého zúženej strane by bol snímač spomínaného anemometru. To by sme nejaké dáta a rozdiely namerali, otázkou však je, či to má v praxi zmysel, pretože o trochu vyšší/nižší prietok na vstupe má iba zanedbateľný vplyv na airflow a z pohľadu teplôt komponentov sú to v praxi prakticky nemerateľne veci. Druhá vec je outtake, ten chladenie formuje oveľa výraznejšie. A možno by bolo zaujímavé sledovať, merať a hodnotiť vplyv štruktúry zadnej mriežky na hlučnosť pri rovnakom prietoku. Súčasný stav je taký, že drvivá väčšina výrobcov (česť výnimkám) aj v naozaj drahých skrinkách používa ten neefektívny, hustý mash s ostrými hranami… a špirálovité mriežky vyradzuje v niektorých modeloch už aj Lian Li. Možno preto, že nevyzerajú tak krásne?

    1. Měření zadní mřížky by taky bylo dost zajímavé.
      K tomu front panelu – například Bitfenix Enso má front panel bez jediného otvoru pro nasávání vzduchu, všechen vzduch je nasáván zpod skříně ( a ne tak, jak to má NZXT S340, ale udělali takový „tunel“ směřující ke zdroji zakončený malým otvůrkem – dost dobře to jde vidět v recenzi od Gamers Nexus), teplotní rozdíl mezi sundaným a nandaným front panelem je 14°C…A pokud se použije záslepka pro horní pozici ventilátorů, teplotní rozdíl je 20°C, což je extrémní rozdíl. Cooler Master H500P, skříň za strašné prachy, a rozdíl mezi sundaným a nandaným front panelem cca 13°C, a to jsou vepředu 2x200mm ventilátory, člověk by řekl, že ty si s restrikcí poradí dobře…
      A to je jen začátek dlouhého seznamu moderních skříní s tragickým front panelem. Antec P8 je na tom taky dost špatně. NZXT S340 na tom není zas tak tragicky jako výše zmiňované katastrofické scénáře, ale front panel má otvor pouze nahoře a dole, takže prostřední front ventilátor je naprosto zbytečný, nemá odkud nasávat vzduch.
      Restriktivita (nebo špatný návrh jako u S340) front panelu je u dnešních skříní obrovský problém.

      1. Jasné, zapracujeme to. Otázkou už len je, ako. Spravíme tunel na 120/140mm ventilátory (a testovať to s referenčnými NF-S12S?), na ktorého druhej strane by mohol byť na stojančeku anemometer?

  5. Nejsem si jistý, že je dobrý nápad používat zrovna jednu z nejlepších možných teplovodivých past, tedy Thermal Grizzly Conductonaut. Logicky při použití běžnější pasty budou rozdíly v teplotách výraznější a tedy budou více rozeznatelné.
    Jinak bych si nebyl jistý zda je dobrou volbou Zalman FX70. Jde o chladič u kterého bylo dokázáno, že jeho výkon je dost rozdílný podle toho zda je v horizontální, či vertikální poloze. Asi podobný problém jako jste tady řešili s Arctic Freezer. Ideální by se mě jevilo použít snad nejprodávanější chladič jak v ČR, tak SR tedy SilentiumPC Fera 3.
    Jinak souhlas s další diskuzí – tedy zaměřit se na vibrace a hlučnost disků. Ideálně sehnat dva nějaké starší, jeté disky s velkou hlučností a s těma testovat skříň bez jakýkoliv/ s minimem dalších ventilátorů uvnitř. Neznám recenze co by tohle podrobně řešili.
    Jinak ale je obdivuhodné, že se takhle snažíte spolupracovat se svými čtenáři, to se jen tak nevidí. Hlavně vzhledem k tomu, že většinu webů věnující se dané problematice vlastní velké internetové společnosti, kde je jim odezva čtenářů u zadku a řeší jen návštěvnost.

    1. Ďakujeme za konštruktívne pripomienky.

      Všetko je na zváženie, ale Conductonaut na čipe mi príde ako rozumná voľba. Nie je 75 °C ako 75 °C. Bez delidu je pri rovnakej teplote spotreba CPU o kus nižšia než s tekutým kovom, viac sa bude zahrievať aj napájanie a pod. Preto by sme pri Conductonaute radi zostali a otáčky chladiča zregulovali tak, aby bolo zahrievanie rozumne vysoké i v skrinke so slabším chladením.

      O chladiči môžeme samozrejme diskutovať. V pasívnom režime sa bude FX70 v závislosti od polohy správa určite rôzne, ale aj s vetrákom? Toto budeme samozrejme pred ostrím spustením metodiky ešte skúšať. Je pochopiteľne dôležité, aby bol vplyv orientácie čo najnižší. Fera 3 môže byť dobrá alternatíva.

      K HDD: hlučnosť (a vplyv vibrácii na hlučnosť) sa bude testovať bez bežiacich ventilátorov, čisto disky. Nejaké staré, roztrasené, ale pritom v rozumnom stave (až po prvom teste neodídu), sme sa snažili zohnať, zatiaľ neúspešne. Tak tu máme ako zálohu 2× WD1005FBYZ, ale tie nebudú to pravé orechové, no. Takže ak o nejakých vhodných diskoch viete, dajte nám prosím vedieť. Či nám už nejaké na tento účel viete predať alebo odporučiť nejaký inzerát. Priznám sa, že momentálne ani nemám úplne predstavu, ktoré modely by boli na toto najlepšie. Každá pomoc je vítaná 🙂

      1. Ohledně disků bych doporučil třeba WD Raid edition. V dnešní době se tuším již ani nedělají, ale jde o disky které dokáží vydržet deset dvacet let v nepřetržitém provozu, nicméně po těch letech samozřejmě jsou hodně hlučné a vibrují. .Dají se sehnat běžně přes bazary – servrový správci je často takhle prodávají přes bazar, či aukro, ebay a mají to jako přivýdělek, protože disky jsou určeny k vyhození.
        Nicméně klidně by stačilo za pár korun sehnat nějaký historický disk s 10-50 GB které obecně všechny trpěly velkými vibracemi.
        Z mého pohledu, čím horší, méně kvalitní komponenty použijete k testování skříní, tím lépe budou rozpoznatelné rozdíly v kvalitě skříní.

        1. Po novom Western Digital RAID Editiony preznačil na Goldy.
          Inak, striehneme po RE WD2500SD alebo alternatívne Barracudách 7200.8, čo sú 12 – 14 rokov staré disky s troma platnami. Javia sa mi na toto použitie ako najrozumnejšia voľba 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *