Detaily a metodika
Svoj najväčší pasívny chladič Arctic pôvodne pripravoval na úsporné APU R3 (2200GE) a R5 (2400GE). Tie sa však na retailovom trhu neobjavili a vôbec o nich ani vidu ani slychu. Alpine AM4 passive je zaujímavý až teraz – po vydaní Athlona 200GE, čo je jediný oficiálne podporovaný procesor postavený na architektúre AMD Zen. Otestovali sme, ako funguje s chladičom na mieru bez aktívneho ochladzovania.
Detaily
Výrobca vsadil na oldschoolový dizajn populárny z dôb, kedy sa heatpipe v počítačoch ešte bežne nepoužívali. Dočinenia tak máme s monolitickou konštrukciou z (eloxovaného) hliníku, ktorej tvar je charakteristickými vysokými, 55-milimetrovými rebrami.
Jednotlivé lamely sú pomerne hrubé, majú 0,75 – 1 mm (zospodu k vrchu sa trochu zužujú) s výraznými vzájomnými rozstupmi (3,7 – 4,2 mm). Pri rozmeroch 99 × 99 (hĺbka × šírka) × 70 mm (výška), hmotnosť vo finále vypálila na 570 g. To je poriadna porcia, ktorá materiálom prekonáva i mnohé konvenčné chladiče so 120mm ventilátormi. Akurát Alpine AM4 sa zmestí i do užších skriniek.
Ako testujeme
Zahrievacie teleso je jasné – Athlon 200GE ponechaný vo východiskových nastaveniach. Napájanie je tak automaticky riadené použitú základnou doskou (ASRock B450 Gaming ITX/ac), pričom príkon je približne 62 W (záleží samozrejme od konkrétneho režimu, resp. zahrievania v ňom, rozptyl však nie je väčší ako ± 2 W). HWinfo inak hlási CPU a SOC power spolu okolo 50 W. V tejto hodnote však nie sú zohľadnené teplotné straty, ale zase ju nenavršuje ani nedokonalosť zdroja. Ten je použitý mimochodom 650W Seasonic Prime Titanium a pamäte sú G.Skill Flare-X (2666 MHz/CL12), 2× 8 GB.
Testujeme celkom osem režimov. Z pohľadu základného rozdelenia (vo výsledkových grafoch odlíšeného i farebne) štyri sú na bench-table, bez systémového chladenia. Druhá polovica meraní už potom prebieha v redakčnom veternom tuneli s rovnovážnym prúdením. Dva ventilátory NF-A12 sú na vstupe (vpredu) a dva na výstupe (vzadu/hore). Rýchlosť rotorov je spomalená na bezhlučných 300 ot./min. tak v režime so systémovým chladením ako i bez neho meriame s doskou vo vertikálnej i horizontálnej polohe a do ešte kombinujeme orientáciu rebier. Možnosti, ako chladič nainštalovať, sú totiž dve – s rebrami pozdĺž pamätí (toto voláme rebrá vertikálne) a i kolmo na ne (horizontálne). Záťaž je simulovaná súčasným behom Prime95 (In-place large FFTs) a FurMarku (stress testu vo FHD) po dobu 900 sekúnd. Rovnaký čas trvá i chladnutie, ktorého výsledok je prezentovaný ako zahrievanie mimo záťaž (~ 15 W). Na úplnosť treba dodať, že kontrolovaná a regulovaná teplota vzduchu okolia sa pohybuje v rozmedzí 21 – 21,3 °C.
Namerané výsledky berte, samozrejme, s rezervou. Obzvlášť pri pasívnom chladení je veľa modelových situácií, ktoré ovplyvňujú konečné správanie. Rolu hrá smer fúkania, poloha i vzdialenosť ventilátorov. Hodnoty zachytené mimo tunel, bez airflow, budú zase v praxi bezventilátorových systémov vždy vyššie. O koľko, to je už zase podmienené konkrétnou konštrukciou použitej skrinky. Jej objemom, tvarmi či rozsiahlosťou perforácií.
Obrázok nižšie ešte ilustruje montáž. Tá vyžaduje odstránenie predinštalovaných plastových držiakov na doske a takisto backplatu. Po takomto odstrojení sa zo zadnej strany na montážne otvory nalepujú podložky a ne potom prichádzajú dlhé skrutky s pružinkou, smerujúce do závitov pasívu. Inštalácia je to pomerne nepohodlná – triafate naslepo. Montáž v skrinke je tam prakticky nemožná. Vzhľadom na minimalizáciu výrobných nákladov (a i adekvátnej koncovej ceny) sa však pri tomto riešení dajú prižmúriť oči.
Ďakujem za super (unikátny) test.
jé se těším….děkuji
B.
Jednoduché, bezhlučné, lacné a účinné, môže byť. Do HTPC kde max. záťaž je prehrávanie videa jak stvorené.