Veľký test 120 mm ventilátorov. O ôsmich už vieme všetko

Detaily ventilátorov

Písať, že máme niečo zmapované do posledného detailu je možno trúfalé, ale po poriadnej príprave sa máloktorý hardvér hodnotí tak jednoducho ako práve ventilátory. Tomu samozrejme museli predchádzať dlhé prípravy s budovaním metodiky, ale ten príbeh už poznáte. Čo však zatiaľ nepoznáte, je prvé ovocie, respektíve výsledky ventilátorov Akasa, SilentiumPC, SilverStone, Xigmatek či exotickejších modelov Reeven.

Stáli čitatelia HWCooling vedia, v akom prostredí ventilátory testujeme. A to či už z článkov určených k metodike (tu je niečo k prototypu, a tu už k finálnej verzii) alebo z testov prachových filtrov.

Pre nových návštevníkov treba uviesť, že všetky testy prebiehajú vo veternom tuneli. Ten sme sami zostrojili podľa konkrétnych požiadaviek na korektné testy ventilátorov. Určite sa ale budú objavovať hlasy o „neprirodzenom“ prostredí a o tom, že dávajú testy ventilátorov v počítači väčší význam. Rozhodne nedávajú.

Isteže, je dôležité ventilátory testovať s reálnymi prekážkami, ale na výstupe je lepšie mať rozdiely prietokov, tlaku než rozdiely teplôt procesora. Tie sú nižšie alebo vyššie práve preto, že má konkrétny ventilátor nižší alebo vyšší prietok či tlak. Tieto kľúčové veličiny u ventilátorov prirodzene ovplyvňujú prekážky, ako sú prachové filtre, mriežky či radiátory chladičov. To všetko v testoch používame.

S prekážkami, ale i bez nich, testujeme ventilátory pri rôznych, fixne nastavených úrovniach hluku. Nastavené sú tak, že si svoje výsledky nájdu aj používatelia prahnúci po bezhlučnej prevádzke ako aj tí, ktorým ide v prvom rade o výkon (bez ohľadu) na hlučnosť. A keďže rovnaké dBA môžu znieť rôzne, tak sú tieto merania doplnené o frekvenčné charakteristiky zvuku. Z nich je zrejmé, ktoré frekvencie sú výraznejšie a ktoré sú naopak slabé. Toľko v stručnosti k úvodu k testovaniu. Tým, čo zatiaľ nečítali podrobný rozbor testovacej metodiky, odporúčame doň nahliadnuť, kapitoly 211.

Ventilátory, od ktorých sa bude dať odraziť

Všetky testované modely majú formát 120 mm a hrúbku 25 mm, teda nič neštandardné. Prehľad základných parametrov nájdete nižšie v tabuľke. Pod ňou sú potom aj nejaké fotky – predná a zadná stena plus detaily lopatiek.

Polovica ventilátorov používa nejakú formu osvetlenia RGB LED, ale nakoľko sa jedná o výbehové modely, tak v lepšom prípade je ich pripojenie buď 12-voltové (Akasa Vegas X7 a SilentiumPC Sigma Pro Corona RGB), cez 4-piny, ktoré sa už v súčasnosti nepoužíva, alebo dokonca zdieľané. To znamená, že osvetlenie ma s motorčekom spoločné napájanie a vplyv rýchlosti má dosah na intenzitu jasu. To je prípad ventilátorov Reeven Kiran či naozaj staručkého Xigmateku XLF-F1256. Do tohto prvého testu sme zámerne vybrali ukončené a pomerne „obyčajné“ modely. To n získanie referenčných výsledkov na hodnotenie atraktívnejších ventilátorov.

Favoritom na najlepšie výsledky by mal byť Reeven Kiran a SilverStone SST-FQ121. Reeven má uvádzaný najvyšší statický tlak (2,95 mm H2O) a SilverStone zase prietok vzduchu (114,68 m3/h).

* Pri čítaní výkonnostných hodnôt treba vždy počítať s určitou toleranciou. Pre maximálne otáčky sa obvykle uvádza ± 10 %, minimálne otáčky sa kus od kusa môžu rozchádzať podstatne výraznejšie, niekedy sa výrobcovia kryjú aj ± 50 %. To je potom potrebné adekvátne zohľadňovať aj pri hodnotách prietoku vzduchu, statického tlaku či hladiny hluku. Ak je v bunke tabuľky uvádzaná iba jedna hodnota, znamená to, že tá vždy odkazuje na situáciu pri maximálnych otáčkach, ktoré sú dosahované pri 12 V, respektíve 100 % intenzite PWM. Spodnú hranicu výkonnostných špecifikácií výrobca vtedy vo svojich materiáloch nezverejňuje. Cena v poslednom stĺpci je vždy iba orientačná.

Akasa Vegas X7


   


Reeven Coldwing 12


   


Reeven Kiran


   


SilentiumPC Sigma Pro 120 PWM


   


SilentiumPC Sigma Pro Corona RGB 120


   



SilverStone SST-AP121


   


SilverStone SST-FQ121


   


Xigmatek XLF-F1256


   


Članok pokračuje ďalšími kapitolami.

  •  
  •  
  •  
Flattr this!

Akasa AK-CC6606BP01: Výkonnejšia alternatíva k Laminar RM1

Zbierka výsledkov lacnejších nízkych chladičov CPU sa pomaly rozrastá. Otestovali sme najväčší z top-flow modelov Akasy na platformu Intel LGA 1700. Podľa udávaného TDP 125 W to vyzerá, že by sa nemuselo jednať iba o náhradu Laminar RM1 a RS1 pribaľovaným k úspornejším procesorom, ale aj o riešenie pre modely s otvoreným násobičom, ku ktorým sa chladič nedodáva. Celý článok „Akasa AK-CC6606BP01: Výkonnejšia alternatíva k Laminar RM1“ »

  •  
  •  
  •  

Akasa OTTO SF12: Antivibračná membrána, zvlnené lopatky a IP68

Ventilátory Akasa OTTO s predispozíciami do náročnejších priemyselných podmienok „bežné“ použitie v domácich počítačoch výrazne presahujú. Úplná odolnosť voči vode a prachu, trojfázový krútiaci moment a najmä unikátny systém eliminácie vibrácií. Efektivita osvedčeného rotora „S-Flow“ je pritom vysoká, ale napriek tomu jednu vec Akasa trochu prestrelila. Teda pokiaľ má byť ventilátor OTTO SF12 naozaj určený na systémové chladenie. Celý článok „Akasa OTTO SF12: Antivibračná membrána, zvlnené lopatky a IP68“ »

  •  
  •  
  •  

Test 77 W chladiča Akasa (AK-CC6603EP01) pre Intel LGA 1700

Akasa sa dlhodobo venuje malým a jednoduchým chladičom, ktoré majú slúžiť ako lacná náhrada boxovaných riešení. S podporou na Intel LGA 1700 táto firma prišla medzi prvými a dokonca s viacerými možnosťami. V tomto teste prevetráme stredne výkonný model AK-CC6603EP01, ktorý sa popasuje nielen s konkurenčným Arctic Alpine CO, ale aj s oboma chladičmi Intel Laminar (RM1 a RS1). Celý článok „Test 77 W chladiča Akasa (AK-CC6603EP01) pre Intel LGA 1700“ »

  •  
  •  
  •  

Komentáre (25) Pridať komentár

  1. Tak podobné testy ventilátorov som ešte nevidel 🙂
    Škoda že mne sú už na nič. Kedysi som skladal tiché pc, dokonca som mal drahý odhlučnený box na disk. Objednal som 5 ks. ventilátorov tej istej značky, vždy 1-2 viac vibrovali, či mali iný, nepríjmený zvuk a vyradil som ich. Dokonca som reklamoval notebook i monitor, i napájací zdroj pre pískanie. Pri notebooku technik nič nepočul, ale vymenil chladič a pískanie zmizlo.
    Teraz mi je to už jedno. Pred 2-3 rokmi som zistil, že to už nepočujem. Mám napájacie zdroje, kde viem že píska trafo, ale už to nepočujem.
    Zvykol som zaspávať s hudbou. Niekedy s nastaveným vypínaním, inokedy som zaspal skôr, že ma ráno zobudila celú noc hrajúca hudba, alebo ešte horšie, so slúchadlami v ušiach s hudbou.

    Teraz môžem používať starú grafiku, kde pískajú cievky a už nepočujem to.

    Jeden problém s ventilátormi bol pre mňa vždy ten, že chtiac nechciať, vždy som si musel vyberať z ponuky daného obchodu, kde som objednával iné veci. Ako naschvál, takmer vždy ten čo som chcel bol nedostupný. Nikdy som ich nepotreboval toľko, aby sa oplatilo použiť špeci obchod. Som si pozrel nejaké z testu na alze. Buď už nie je v predaji (SilverStone Air Penetrator SST-AP121) alebo je nedostupný (SilentiumPC Sigma Pro 120 PWM).

    Dostupný je SilverStone AP181, ten zas nie je v teste. Majú SilverStone FN121-P za 6,30. Akasa alebo ARCTIC uvádzali hlučnosť v sone? Aspoň že už všade je dB.

    Ak prijde skrinka ktorú chcem, kúpim 1-2ks 12cm ventilátory. Kúpim nízkootáčkové ARCTIC F12 alebo SilverStone za tých cca 6 Eur.
    Drahšie som zvykol kupovať len do zdroja, keď tie „silence“ najmä fortron, zdroje boli vždy všetko možné len nie silence. Odvtedy sa ponuka zdrojov trochu zlepšila, radšej kúpim zdroj s naozaj kvalitným ventilátorom, ktorý sa prípadne pri malej záťaži aj vypne.

    Predpokladám že testovaných kusov bude pribúdať. Snáď pribudnú aj 8cm a niektorý daľší nákup už bude na základe tunajších testov.
    Vďaka! Všetko dobré a veľa úspechov v roku 2022 prajem!

    *****************
    Neviem ako to zrealizovať, test je dosť obsiahly, mne sa páčia stránky na porovnávanie procesorov, grafík, kde si vyberiem model, druhý tretí a dá to do stĺpcov na porovnanie. Ak tých ventilátorov bude viacero, výrazne viac, máte niekoho šikovného kto by to naprogramoval, bolo by fajn taký systém, ktorý je aj na mobiloch, že stĺpec a na konci link na recenziu.
    gsmarena.com cpubenchmark.net a iné.
    Ja by som hľadal pre seba ventilátor 1. rozmer 2. max. hlučnosť 3. prietok

    Teraz si idem prečítať vaše recenzie prachových filtrov. Síce dosť neskoro (disky mám už nevzduchové, héliové, narozdiel od vzduchových, nehrozí prienik drobného prachu), neviem či to ku niečomu bude, keď najviac prachu sa mi do skrine dostáva cez tie spodné otvory, cez záslepky vzadu, cez škáry na DVD mechaniky (najviac prachu mám na spodku skrine a potom navrchu na DVD mechanike). Chladič CPU je klasika, nasáva všetko zo všadial.
    Dúfam, že sa mi podarí nájsť nejakú recenziu na odhlučnenie. Videl som niejaké pláty peny, zväčšia pár milimetrové, na nalepenie na bočné strany, len z vlastnej skúsenosti, veľmi to asi nepomôže, keď hluk bude unikať predkom, zadkom. Akurát tak stúpnu teploty v skrini. Prach mi nevadí. Nevadí ani héliovým diskom, ani SSDčkám, ani RAMkám, ani procesoru. Stačí raz za rok povysávať. Tí bohatší to vystriekajú stlačeným vzduchom. Tí chytrejší vonku, nie v izbe (=

    Všetko dobré, dobré zdravie a veľa úspechov v roku 2022 prajem!

    1. „Som si pozrel nejaké z testu na alze. Buď už nie je v predaji (SilverStone Air Penetrator SST-AP121) alebo je nedostupný (SilentiumPC Sigma Pro 120 PWM).“

      Áno, v tomto teste sú to všetko výbehovky, ako som aj niekde v texte písal. Účely týchto ventilátorov bol vytvoriť referenčné výsledky na porovnávanie s ventilátormi, ktoré sa už, samozrejme, predávajú. Tie budeme postupne pridávať od pondelka. 🙂

      „Neviem ako to zrealizovať, test je dosť obsiahly, mne sa páčia stránky na porovnávanie procesorov, grafík, kde si vyberiem model, druhý tretí a dá to do stĺpcov na porovnanie. Ak tých ventilátorov bude viacero, výrazne viac…“

      Ventilátory budeme do testov pridávať a o rok ich veruže málo nebude. 🙂 V rámci ďalších článkov budú ventilátory pribúdať „sólo“ a ich pr´íslušy pruh bude vždy zvýraznený, tak, ako to je napríklad aj v testoch procesorov. S tými našimi interaktívnymi grafmi sa ale dá celkom vyhrať, skúste. Ľubovoľný ventilátor si môžete prefarbiť podľa seba a vaša farba by sa potom mala aplikovať aj na všetky osttané grafy v teste. A cez tlačidlo vľavo dole sa dá pruhy rôzne preskupovať podľa kritérií (výrobca, formát, ložiská, cena, … je tam toho viac a neskôr možno ešte niečo vymyslíme :)).

      Menšie ako 120 mm formáty niekedy otestujeme, ale primárne je cieľ pokryť 120 a 140-milimetrové modely ventilátorov.

      1. Ďakujem za odpoveď. 80 a 92mm pre mňa boli zaujímavé preto, že som ich menil v zdrojoch (teraz v podstate už en mini ATX, v ATX úž sú 120mm) a potom kedysi namiesto toho na chladiči procesora. Intel i AMD sa zlepšili, kedysi používali strašne hlučné a extrémne neúčinné ventilátory. Jeho výmena znamenala ticho a nižšie teploty.
        Teraz ich použijem akurát tak na pasívne chladenú gr. kartu, nech ten pasív jemne ofukuje.

        Mne prišlo šialené, toľko parametrov merať pri ventilátoroch. Aj vzduchový tunel robiť. Je super že vás to baví. Nad čím sa smejem, sú to eurové položky. Keď je niekto s nejakým nespokojný, zväčša ho môže vrátiť, vymeniť, kúpiť iný.
        Meraní máte toľko, že ani pri PC zdrojoch v recenziách sa toľko vecí nemerá. To ide pritom o vec, ktorá môže zničiť celý PC.
        Na druhú stranu, ako píšete, raz za čas si nejaký otestuje a zverejníte. To bude fajn. Predsajlen mnoho ľudí stavia ešte stále veľké bedne, všetko blikajúce, vodné chladenie, 6-12 veľkých ventilátorov a pod. Pre mňa by bola otázka, či sa oplatí meniť výrobcom dodané ventilátory.

        Tento „pilot“ je riadna nálož. 40strán. Súdno-znalecké posudky pre súdy majú zväčša menej strán 🙂

        1. Určíte príde aj na to, ako (ne)dobré sú ventilátory v skrinkách či zdrojoch, ktoré sa ale samostatne nepredávajú. Máte medzi tými 80 a 92 mm modelmi nejakých favoritov, ktorý vzájomné porovnanie by vás zaujímalo?

          1. Favoritov nemám, Vždy som objednal len z toho čo mal obchod v ponuke. Väčšinou Arctic, Akasa a Primecooler (ktoré mali vždy).
            Najdrahší bol za necelých 10 Eur. Vždy keď som si vyberal ventilátor, pozeral som popis, i produktový list, ak bol na webe. Mnohé vlastnosti majú podobné, možno až rovnaké, ale v praxi rozdielne. Primecooler som namontoval do zdroja, papierovo mal byť silnejší a tichší. Bol slabší a hlučnejší.

            V podstate, až mi príde ľúto venovať toľko času tak lacným veciam, ale ak bude voľný čas, možno otestovať zástupcu lacného, potom strednú triedu a najdrahší. Rozdiel medzi ventilátorom za 2,50 a 5 Eur, sú „len“ 2eurá, 50 centov. Je dvakrát drahší. Mňa vždy zaujímali len čo najtichšie s čo najvyšším výkonom.

            Pozerám alzu, najlacnejšie sú Arctic za cca 5 eur, potom skok a už je Noctua za 12. Jeden Arctic za 5 vs. Noctua za 12. Oplatí sa zaplatiť dvojnásobok?
            Čo sa týka regulácie otáčok, to som riešil pripojením napájania. Molex umožňuje 5-7-12V? Len pocitovo, mám pocit, že ma sklamal aj Arctic. Zrovna v PC zdroji. Nejak divno, pískavo vibroval.

            Príde mi ľúto požadovať niečo také testovať. Na prefúkanie skrinky by som teraz kúpil lacné Arctic, dal všetky na 7V. Do zdroja by som dal Noctua. Podľa výrobcu je tichší a výkon by mal mať ako Arctic.

            Úprimne, skôr by som prijal test mini ATX a ATX zdroja. Tie lepšie (zaujímajú ma do 300 max. 350W) stoja cez 50 Eur (nedávno zdraželi, posunuli sa nad 60) a mali by mať 80 či 92 mm veľmi tiché ventilátory.
            Mám záujem o ITX. Mnohé skrine majú zdroj priamo od výrobcu. Tam je problém, keď sa po záruke pokazí, čo potom?

            Vec úplne od veci, otestovať kvalitu káblov. Najmä USB. Gembird. Úplný šmejd, nezvládne nabiť telefón. Tenulinké drôtiky na maximálnom minime. Kúpil som káble od ? d-comp? a bez problémov. Nabíjaju telefón, i mp3 rehrávač, ktorý pri gembirde sa odmietol nabíjať s informáciou insufficient voltage.

            Test micro SD kariet. Aké majú naozaj rýchlosti? Akú majú spotrebu v nečinnosti, pri čítaní, pri zápise? Sú vhodné len na ukladanie videa, alebo sú vhodné aj na systém, aplikácie (napr. pre raspberry pi).

            Tým chcem napísať, so záujmom som si prečítal celý článok. Príde mi vcelku zbyočné testovať lacné ventilátory. Nezaujímam sa o modding, tam má podľa mňa zmysel testovať drahšie, luxusnejšie ventilátory. Čítal som váš zámer nižšie, držím vám palce. Ja budem vyhľadávať recenzie procesorov, grafických kariet, monitorov, zdrojov, možno gamepadov, hdd a ssd. Občas si prečítam recenziu chladičov. Dali ste sa na veľmi podrobné, priam profesionálne testovanie ventilátorov. Úspech medzi nadšencami budete mať, ak tak podrobne budete testovať najnovšie modely top výrobcov. Inak som pesimista. Ľudia ako ja, prídu na alzu, či iný obchod a vyberajú len z toho čo práve je v ponuke. Fortron má na webe podrobné technické špecifikácie zdrojov. Majú bežne 10 strán. Vy tie recenzie robíte neuveriteľne podrobné. Nie na úrovni recenzie, testu, ale pripomína to skôr škúšku prototypov, Môže to mať úspech. Celosvetovo fanatikov do tuningu môže byť veľmi zaujímavý počet.

            1. Na grafickej karte som odstránil všetky plasty a dal tam hrubé 92mm ventilátory Arctic F9 PWM CO. Po nejakej dobe som ich prehodil za Noctua NF-A9 PWM. Zvuk pocitovo rovnaký, teplota o cca 1-2 stune vyššia napriek vyšším otáčkam (1800 vs 2200).

              OFF TOPIC RANT
              Test káblov na dobíjanie mobilov by som veľmi privítal a okrem jedného mini youtube kanála ktorý z ničoho nič skončil neviem o nikom ktorý by to robil.

              Je teraz zároveň aj ťažké a aj ľahké robiť. cca. pred 3-4 rokmi som sa chcel do toho pustiť (mal som ich zo 10-15 plus nejaké merače, nabíjačky) ale nakoniec to padlo (dosť sa mi zmenil od vtedy život). V dobe micro usb a z 90% aj teraz stačí zmerať odpor kábla a nejako odskúšať mechanickú pevnosť.

              Keď chce ísť človek trochu viac do hĺbky tak je v tom teraz bordel. Momentálne je to z časti džungľa štandarodv s custom káblami a z časti to ako mobily pristupujú k PD štandardu (prvý PD štadard bolo jedno pdf pod 500 strán, posledná revízia má niekoľko PDF a dokopy cez 2000 strán) takže viac menej je skoro nemožné odhadnúť ako sa mobil bude právať pri neoriginálnom príslušenstve.

              Keď nie je pripojený k originálnemu príslušentvu a podporuje 33W a vyššie nabíjanie (momentálne max je cca 120W) tak v lepšom prípade sa dobíja 18-27W (9V 2-3A) v hošom 15W (5V 3A), videl som aj prípad kedy to padlo na 10W (5V 2A) kedy pri 5000mAh batérií to nabíjanie trvá fakt dlho. (viď napr. https://www.chongdiantou.com/archives/118795.html ) A toto okrem jednej čínskej stránky asi nikto nerieši.

  2. Tak sme sa dočkali! 🙂 Toto je na dlhe čítanie a rozbor výsledkov, ale dám si na to čas potom sem niečo hodím. Škoda, že v tomto kolečku neboli hneď Artcic P12, ale isto aj na nich dôjde. Díky moc a nech Vám to dlho vydrží.

    1. Hneď sme ich dať „nemohli“, pretože to „musí mať príbeh“ a byť vystavané tak, to bola vo finále čo najvyššia návštevnosť. Nezastávam to, ale čo sa dá robiť… Takže Artctic P12 jasné, ale až neskôr. Verím, že vydrží. Všetko záleží iba na tom, ako tie testy budú ľudí zaujímať. Budeme potrebovať, aby sa zdieľali a prikladala sa im náležitá dôležitosť. Tým, ako sú podrobné, nám paradoxne u firiem nepomôže. Respektíve len u tých si „šplhneme“, ktorých ventilátory budú vychádzať kladne. Ostané to budú brať ako sabotáž, odrádzať nás a drzo nám vysvetlovať, že to nikoho nezaujíma v takejto podrobnosti a dôležitejšie je pocitové hodnotenie (a nejde o vtip, to sa už stalo :)). Takže k inzercii nám poctivá práca nepomôže, ale uvidíme, no. Snáď to nejako dáme a prežijeme aj v superkonzumnej dobre, v ktorej sa u vecí kladie dôraz na nefunkcionálne/nepodstatné veci: „Hlavne, že to vyzerá“ . 🙂

      Mimochodom, bol to zrovna Arctic, ktorý sa svojho času s nami prestal baviť po rozpitvávaní Freezer 33. Výrobnú chybu priznali, snáď ju napravili, ale pred vynášaním takýchto vecí na svetlo sveta sme to s nimi mali konzultovať a nezverejnovať s tým, že by nám možno poslali vylepšenú vzorku, ktorá sa ale nedá kúpiť. Takto to je, bohužiaľ, no. Prachy sú až na prvom mieste a robiť niečo poriadne, príjímať zodpovednosť za nepodarky a podobné veci, ktoré bolia, sa medzi väčšinou hardvérovych firiem nenosí.

      1. Jasné, chápem logiku za tým a dáva zmysel mať referenčnú vzorku predtým než dôjde na populárne modely, počkáme si. 🙂

        Čo sa týka zákulisia, bije sa s tým každý, aj veľa youtuberov, hlavne tí menší sú v rovnakej a možno ešte horšej pozícii a sú v podstate znásilňovaní ak chcú mať prístup k HW a tým pádom vôbec šancu začať budovať following. Dnes sa na youtube veľmi ťažko začína, popri etablovaných kanáloch, je to úplne inde než 10 rokov dozadu a v podstate utópia, treba hľadať iný originálny spôsob ako zaujať. Na druhej strane sú tí čo sú za vodou a majú taký dosah na komunitu, že výrobca si už trochu rozmyslí či ich začne ignorovať. Ale v takej pozícii je len pár ľudí a podmienka je, že musia byť zásadoví (toto radšej ani nejdem rozoberať). V podstate sa dá povedať, že všetci mimo youtube sú u výrobcov HW pod takýmto tlakom a nemajú reálne páky to zmeniť. Toto sú ale veci na ktoré vy nemáte dosah a aspoň zatiaľ je asi zbytočné sa nimi zaťažovať. Ja som dosť pesimista aj čo sa týka teórie, že prístup čitateľov/divákov dokáže spraviť revolúciu, aj keď je to jediný reálny spôsob ako zmeniť zmýšľanie výrobcov. Ale to je asi tak reálne ako že väčšina ľudí začne zrazu voliť pragmaticky a nie na základe populistických kecov facebookových pózerov. je to beh na veľmi dlhú trať s veľmi otáznym výsledkom. Ak mám byť celkom úprimný, tak si myslím, že takýto špecifický obsah na webe v tak časovo náročnom prevedení dokáže dlhodobo prežiť len ako sponzorovaný z iných „mainstreamových“ príjmov. Až mi je blbé to takto písať a oberať vás o nadšenie, lebo to u teba obdivujem a vždy som obdivoval. Najradšej by som bol keby si mi to raz mohol vyhodiť na oči, jak som bol mimo. 🙂 To by som vám fakt veľmi doprial. Zatiaľ nezostáva nič iné, len sa do toho tvrdohlavo pustiť a veriť, že to zaberie. Ozaj silno držím palce.

        1. Ďakujem za vyčerpávajúci pohľad na vec. Verím, že sa nám v týchto ventilátorových veciach podarí vytvoriť nejakú internú spoluprácu s niektorými výrobcami (v zmysle, že budeme pre nich robiť nejaké merania, na ktoré nemajú vybavenie…). Nechcem zatiaľ prezrádzať nič konkrétne, ale mohol by to byt jeden z hlavných zdrojov príjmov, ktoré nám pokryjú redakčné aktivity. Aj keď, ono to je s tými tematickými firmami často ťažké, pretože máloktorej ide o kvalitu a z komunikácie sa človek často nevie zbaviť presvedčenia, že vlastne ani tomu, čo robia, nerozumejú a teraz to nemyslím nijako povýšenecky. Jednoducho často vídať rezervy vo vedomostiach v zákaldhých veciach, ktoré by mali byť pre profesionálov alfa a omega. Holt chce byť každý obchodník, marketingový manažér a neviem čo ešte, ale naozajstných odborníkov (napríklad na aerodynamiku, nech sme v téme, by ste hľadali márne aj vo firmách, čo predávajú ventilátory. Iste, česť výnimkám, ale…).

          Dôležitý bude pre nás aj úspech anglických verzií testov. Nechcem nič zakriknúť, ale aj menej unikátne testy (napríklad termopást) sa organicky pozdieľali všade možne a majú šesťciferné čísla zobrazení. A napríklad nedávne testy prachových filtrov inšporovali obrovský web overclockers.ru pre napísanie vlastnej správičky, čo je tiež fajn. Tí, čo ma poznajú, vedia, aký mám názor na mainstreamové „testy“. Touto cestou určite nepôjdeme, to by som to naozaj radšej zabalil, poďakoval za priazeň a išiel sa venovať niečomu inému. Výhľadovo sa budeme pokúšať vybaviť aj nejakú banerovú inzerciu na nepočítačové veci, čo by mohla byť tiež cesta. A pokiaľ by sa niekomu tie testy zdali hodné pár eur, tak uvažujeme aj takom modely, že by boli niektoré články po vydaní dočasne iba pre predplatiteľov. Uvidíme, kam to vietor zaveje… možno sa nám pdoarí uspieť s predajom vlastných power metrov PCI Express. Skôr vidím tieto smery ako predaj nepraktičností typu gumených podložiek. 🙂

          1. Určite anglická mutácia je základ, tam by mohol byť potenciál. Neviem ako to funguje u výrobcov, ale až na pár etablovaných mám dojem, že väčšina ostatných sa tomu ani nevenuje, teda nemajú ani technický know-how a ani štandardný vývoj, nie to ešte PR manažérov v obraze. Skôr priamo poberú existujúce OEM návrhy a len ich „preskinujú“ na svoj obraz, alebo si objednajú custom návrh u tretej strany, asi väčšinou znovu OEM čína. Ako nevidím do toho vôbec, ale tak nejak si to predstavujem.

            1. Je to přesně tak. Výrobu existujícího designu v Číně docela hravě sjednáš a jedinou invencí je návrh barevného ladění, obalu a reklamy.

  3. Je docela úleva zjistit, že prémiově se tvářící produkty Silverstone lze s přimhouřením oka za prémiové opravdu považovat.

  4. Tak to konečne začalo, netrpezlivo čakám na ďalšie výsledky 🙂
    Inak pri niektorých grafoch mi vyhodilo (napr. Prietok cez plastový filter posledné dva grafy, ale bolo toho viac):

    Oops! That page can’t be found.

    It looks like nothing was found at this location. Maybe try one of the links below or a search?

    1. Už je to v poriadku, výpadok spôsobili to URL so starým rokom. Ďakujeme za upozornenie! 🙂

  5. Parádny test, už som myslel že sa nedočkám 🙂
    Vďaka za tip že sa dajú farbiť jednotlivé ventilátory, hneď sa lepšie porovnávajú.
    Nebolo by možné prihodiť graf otáčky/hlučnosť. Stačí jeden bez prekážky, nejakých 5-10 bodov. Pomohlo by mi to porovnať s tým čo mám(e) doma.
    Aj graf PWM/otáčky by nemusel byť zlý, hoci ak máte pocit že je to pri ventilátoroch linárna závislosť tak to nebude treba.

    1. Až teraz som si všimol že máte otáčky podľa hlučnosti v jednej kapitole pekne rozpísané takže graf otáčky/hlučnosť by bol zbytočný. Moja chyba.

  6. Tak sa v tom hrabem a mám trochu problém si to dať dokopy… 🙂

    Ilustračný príklad… prietok cez tenší radiátor vs. statiský tlak cez tenší radiátor, 39 dBA.
    V prietoku dominuje Akasa, pričom AP121 je predposledný, v hodnotách statického tlaku je naopak AP121 v čele a Akasa priemer. Neviem si z toho vyvodiť závery, resp. určiť prioritu, lebo by som čakal, že fan s vyšším tlakom pretlačí cez radiátor aj viac vzduchu, ale zjavne to tak nefunguje. A keďže nevieme zohľadniť efektivitu cez nejakú a tom závislú veličinu /povedzme teplotu komponentu/, tak sa v tom cítim stratený. Ktorý z fanov teda bude lepší na radiátore? Ten čo prefúkne viac vzduchu, alebo ten čo ho tlačí silnejšie? Povedal by som, že prietok je rozhodujúci, ale v tom prípade z toho celého AP nemôže vyjsť ako víťaz. Ani pri nasadení na pasívoch/radiátoroch a už vôbec nie na airflow /viď prietok cez mriežku/.

    A ešte jedna otázka na upresnenie, pri meraní frekvencie cez radiátor sa používa hrubší alebo tenší radiátor? Ak som to niekde v popise metodiky prehliadol, tak sorry. 🙂 Vďaka za odpoveď.

    1. Informáciu o použitom radiátore pri meraní frekvenčných charakteristík som doplnil do poznámky nad príslušné grafy, naozaj chýbala. Je to ten tenší, v praxi viac používaný. Podobne pri prachovom filtri, ten je použitý plastový, pretože oproti nylonovému filtru viac mení zvuk (+ sa dá s ním otestovať každý ventilátor, aj tie s menším rozdielom výšky medzi rámčekom a rotorom).

      K tej orientácii nad výsledkami by som ti rád napísal komentár-elaborát, ale ak sa mi niekedy nedá, tak je to práve teraz. Na zajtra dokončujem test Strix XF120 a súčasne na utrorok naháňam testy Core i5-12400… každopádne závislosť prietoku a tlaku nie je lineána. Bez prekážok sa takejto závislosti ešte ako tak blíži, ale s prekážkami sa situácia výrazne mení. Uvidíš (a lepšie pochopíš) zajtra. Ale v skratke, prietok sa testuje za trochu iných podmienok ako tlak. Pri meraniach prietoku je tunel otvorený, pri meraniach tlaku zase uzatvorený. Keby bol v obidvoch prípadoch otvorený, tak áno, vtedy bude závislosť tlaku od prietoku vždy lineárna, ale takto sa statický tlak nemeria. Na radia´tor je vždy lepší ten ventilátor, ktorý má vyšší statický tlak. Prietok cez radiátor je zaujímavý vtedy, ak sa má ten ventilátor zaŕoveň významnejšie podielať aj na systémovom chladení.

      Celkovo budem niektoré veci asi zvlášť vysvetlovať formou miničlánkov, lebo ak ty nebudeš mat v niečom jasno, tak to bude asi problém aj pre iných. Čiže ak bude mať niečo problém pochopiť, tak všetko píšte. Veci, ktoré nevyžadujú veľa kecania vysvetlím v rámci komentára, ostatné (rozsiahlenjšie témy) v tých samostatných článkoch.

      1. Dík, no než to načneš ty, skúsim ja svojich pár drobných…

        Jj viem, že statický tlak sa meria voči plnej prekážke. Vtedy je tlak vzduchu za lopatkami najvyšší, teda ten sa následne uvádza v ofiko špecifikácii. Čo je síce OK, ale nemusí to veľa povedať o praktickom nasadení, kde je odpor prostredia voči fanu vždy niekde „medzi“ tou plnou stenou a nulovou reštriktivitou – či už sa jedná o hustý/riedky radiátor, pasív, filter… Šikovný graf na to mala Noctua práve pri uvedení A12x25 kde boli porovnané krivky priebehu tlaku a prietoku medzi A12x25, F12 a S12A. Vyhrabal som to… https://noctua.at/pub/media/wysiwyg/nf_a12x25/noctua_nf_a12x25_pq_compared.png Je tam pekne vidieť, že aj keď F12 má vyššie specs maximálneho tlaku, tak v reálnom nasadení pri osadení na rad/heatsink je na tom A12x25 lepšie.

        Filozofia merania mi je jasná, maximálny prietok sa meria pri nulovej reštriktivite prostredia, teda statický tlak je v tom prípade vždy nulový. Naopak tlak sa meria voči pevnej prekážke, vtedy sa nameria najvyšší tlak a nulový prietok. Čo sa dá aj pekne vizuálne vyčítať z toho Noctua grafu.

        Napriek tomu som si myslel, že tam bude vzájomná závislosť, čisto sedliackym rozumom som to bral tak, že fan s lepším tlakom „stratí“ v rebrovaní automaticky aj menej z prietoku. Lebo lepšiu teplotu si spájam s tým akou rýchlosťou vzduch obteká okolo rebier. V tom Noctua grafe to platí, na krivke reštriktivity radiátora má A12x25 zároveň s vyšším tlakom aj vyšší prietok než F12 a S12A. Otázka je teda akým spôsobom oni merajú tlak na radiátore, resp. či to je len nejaký prepočet.

        Každopádne ja som to bral ako viac-menej univerzálne danú závislosť. Preto mi tie výsledky úplne nabúrali logiku. 🙂

        Ide mi teda jednak o to ktoré meranie brať ako smerodajné pre efektivitu chladenia na radiátoroch/pasívoch. Ak je to teda statický tlak na úkor prietoku, ako potom čítať výsledky prietoku cez radiátor a čo si z nich vyvodiť? Alebo mi stále niečo nedochádza… 🙂

        Nechcem tu v tom zbytočne robiť chaos a už vôbec nie niečo spochybňovať, naopak chcem mať jasno v tom ako si prakticky vyložiť merania.

        1. Zatiaľ len v maximálnej stručnosti (už len 24 hodín do konca NDA non-K AL :/). K tej Noctue… ich ventilátory asi ako jediné nám presne vychádzajú podľa toho, čo uvádzajú v špecifikáciach (minimálne teda NF-A12x25). Prietok aj tlak. A tá zavislosť medzi prietokom… NF-A12x25 a NF-S12A v špeckách uvádzajú prakticky rovnaký max. prietok (102,1 vs. 107,5 m³/h), ale statický tlak S12A je polovičný (2,34 vs. 1,19 mm H₂O). Treba vedieť rozlišovať statický a dynamický tlak, tiež som v tom na začiatku tápal a aj táto problematika je na hlbší teoretický rozbor, ku ktorému sa skôr či neskôr dostanem. Ale jasné, rozumiem, o čo ti ide, že vyšší statický tlak nemusí automaticky znamenať lepšie fungovanie na radiátore, ako to ilustruje aj ten graf Noctuy. Keď budeme mať väčšiu databázu výsledkov, zoberieme nejaké ventilátory, čo majú najvyšší tlak cez radiátor a potom také, čo majú k tomu aj nadštandardný prietok a porovnáme štandardne teploty na procesore. Zrejme zistíme, že treba nejako zohľadnovať pri určovaní vhodnosti na radiátor aj prietok, určite aj ten sa podiela na celkovo najlepších výsledkoch. Nebudem sa zase hrať na deda vševeda a veľa vecí sa tak ako vždy vykryštalizuje až časom, keď nazbierame viac výsledkov. Čím viac dát, tým väčší predlad nad vecou, samozrejme. A k tomu sa prepracujeme. 🙂

          „Otázka je teda akým spôsobom oni merajú tlak na radiátore, resp. či to je len nejaký prepočet.“ — v radiátore je rovnaký tlak ako za ním, v homogónnom uzavretom prostredí je to tak. A to, či má Noctua nejaký praktický vzorček, v ktorom pracujú pri vyhodnocovaní výkonu na radiátore aj s prietokom, skúsime zistiť. Ale časom na to prídeme aj my, vlastným bádaním. Sme len na začiatku (verím, že dlhej cesty). Noctua má tiež svoje muchy a tiež potrebujú predávať novšie a drahšie veci. 😉

  7. Ľubo super prvý test je vonku – gratulujem, zatiaľ som len zbežne prešiel pretože začiatok roka a povinnosti. Pozdieľané ako som sľuboval. (PS nevidím Ťa na FB nedá sa Ti písať).

    1. Ďakujem Gabo! Už len email (samak@hwcooling.net), prípadne Discord alebo Telegram, ak máš. FB som sa vzdal, asi nebudem cieľová skupina. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *