Galéria termovíznych fotiek
Podložky na odvod tepla nájdu upotrebenie všade tam, kde sa nedá rozumne použiť termopasta. Vzorovým príkladom a suverénne najhorúcejšími miestami v počítačoch sú napájacie kaskády grafických kariet a procesorov. Voľba testovacieho prostredia je preto jednoznačná. Menej jasné už však bolo, aká hrúbka podložky je najefektívnejšia, či sa oplatí priplatiť za drahšiu a vôbec, aké zlepšenie oproti pôvodnej očakávať.
Detaily
Zahrievanie napäťových regulátorov okrem životnosti pri pretaktovaní určuje hranice, resp. stabilitu systému. A to ani nemusíme zachádzať do extrémov – stačí mať požiadavku vysoký výkon pri súčasne nízkej hlučnosti. Konečný výsledok tak môže byť lepší s každým zrazeným stupňom.
Na test sme objednali azda najpopulárnejšie teplovodivé podložky – od Arcticu. Vyznačujú sa pomerne nízkou cenou a veľkým odhodlaním. Výrobca na svojom webe uvádza, že sú výrazne efektívnejšie než konkurenčné riešenia od Phobya. Okrem toho, že sa predávajú v dvoch veľkostiach (nás bude zaujímať tá bežnejšia, na jedno-dve použitia – 50 × 50 mm) sú v troch hrúbkach: 0,5, 1 a 1,5 mm. V teste máme zastúpené všetky.
Arctic má na webe pomerne vyčerpávajúce špecifikácie, z ktorých si o vlastnostiach materiálu urobíte celkom slušnú predstavu. Keď už teda neuvádza, z čoho podložky vyrába. Dôležitou na lepšiu orientáciu je teraz udávaná tepelná vodivosť (6 W/mK) a tepelná zaťažiteľnosť (-40 ~ +200 ºC). Náprotivok od Thermal Grizzly, Minus Pad, by mal dobre fungovať i pri vyšších mrazoch (až do -100 ºC), vďaka čomu sa javí ako atraktívna i pre extrémny overclocking. Vrchná hranica je takisto o niečo vyššia (+ 250 ºC), ale s reálnou prevádzkou ťažko zlučiteľná. Okrem vyššieho tepelného rozsahu a tepelnej vodivosti (8 W/mK), je do tretice vyššia i cena. Stojí okolo 15 eur (120 × 20 mm), čo je oproti Arcticu až 3-4-krát viac, pochopiteľne pri porovnateľnej ploche aj hrúbke.
Thermal Grizzly prezrádza i zloženie, hovorí o keramickom kremíku a nano-hliníku. Tak ako i podložky Arcticu má pomerne nízku elasticitu a vyššiu tuhosť. Testovacia doska – Gigabyte Aorus AX370 Gaming 5, má továrenské podložky naopak pružné a s nižšou hustotou.
Metodika
Teploty meriame v časti na Vcore CPU (susedný okruh SOC sa zahrieva tak o polovicu menej), a odčítavame ich zo štyroch rôznych zdrojov. Prvú z interného snímača na doske, druhú tesne nad základňou pasívu, kde sme nainštalovali termočlánok a zvyšné dve zvrchu temovíziou. Cez Fluke SmartView hľadáme maximálnu, ale i priemernú teplotu. Okrem teplôt z interného snímača tak trochu neobvykle v grafoch platí, čím vyššia nameraná teplota, tým lepšie (tým viac podložka vytiahne tepla do pasívu).
Aby sme dali podložkám poriadne zabrať, Vcore je nastavený na 1,45 V (pri frekvencii R7 1800X 4,03 GHz). Testy tentokrát prebiehajú v otvorenom priestore na benchtable, ale popri silnom airflow dvoch ventilátorov Nocua NF-A12S na max. (~ 1200) otáčkach. Rozloženie môžete vidieť na fotke. Ako obvykle testujeme pri stálej kontrolovanej teplote vzduchu – 21 – 21,3 ºC. Záťaž je simulovaná v IntelBurnTeste (custom: 12 GB) po dobu 900 sekúnd.
Podložky na odvod tepla nájdu upotrebenie všade tam, kde sa nedá rozumne použiť termopasta. Vzorovým príkladom a suverénne najhorúcejšími miestami v počítačoch sú napájacie kaskády grafických kariet a procesorov. Voľba testovacieho prostredia je preto jednoznačná. Menej jasné už však bolo, aká hrúbka podložky je najefektívnejšia, či sa oplatí priplatiť za drahšiu a vôbec, aké zlepšenie oproti pôvodnej očakávať.
Galéria termovíznych fotiek
Snímky ilustrujú zahriatie pasívu. Čím je kontrast s cievkami vyšší, tým je prestup tepla cez podložku horší. Najslabší je v prípade použitia polmilimetrového Arcticu, najlepší s podložkou Thermal Grizzly.
Podložky na odvod tepla nájdu upotrebenie všade tam, kde sa nedá rozumne použiť termopasta. Vzorovým príkladom a suverénne najhorúcejšími miestami v počítačoch sú napájacie kaskády grafických kariet a procesorov. Voľba testovacieho prostredia je preto jednoznačná. Menej jasné už však bolo, aká hrúbka podložky je najefektívnejšia, či sa oplatí priplatiť za drahšiu a vôbec, aké zlepšenie oproti pôvodnej očakávať.
Výsledky testov
Thermal Grizzly dosahuje pri rovnakej hrúbke vyššiu efektivitu než podložka Arcticu. Rozdiel -6 °C (z 86 na 80 °C) však rozhodne nie je zanedbateľný. V prepočte na centimeter štvorcový si však zaplatíte zhruba 0,6 eur, čo je výrazne viac ako za Arctic (0,2 eur/cm2).
Na dorovnanie nižších teplôt existuje lacnejší trik – hrúbku podložky trochu predimenzovať. S 1,5-milimetrovým Arcticom ste na číslach milimetrového TG. To evidentne vďaka kombinácii viacerých faktorov. Po stlačení je na prestup tepla k dispozícii viac materiálu s vyššou koncentráciou/absorpciou, ďalej sú MOSFETy do podložky hlbšie ponorené, vďaka čomu je teplo odvádzané i z bokov a nakoniec niečo málo možno spraví i vyšší prítlak. Ten je napríklad pri použití podložky s hrúbkou 0,5 mm celkom nízky (odtlačky VRM boli po demontáži pomerne nevýrazné), čo sa podpísalo i na najslabších výsledkoch. Záleží však takisto na tom, aká je vzdialenosť medzi kontaktnou plochou pasívu a povrchom puzdra VRM, dosku od dosky sa môže mierne odlišovať. Obvykle je to cca 0,4 mm, medzi ktoré sú od výroby inštalované milimetrové podložky. Tá, ktorú použil Gigabyte, patrí k tým lepším a výmenou za Arctic s rovnakou hrúbkou by ste si dokonca mierne pohoršili.
Pre zaujímavosť: po odstránení pasívu sa teploty dostali na 100 °C (a ďalej stúpali) za tri minúty, pričom štandardná doba všetkých testov je 15 m.
Napíšte nám, prosím, do komentárov,
aké termopodložky (a pri akom použití) by ste radi videli v teste nabudúce. Za každý tip ďakujeme!