MSI X370 Gaming Pro Carbon: výhodný základ pod Ryzen 7

Reporty z interných snímačov (čipset, VRM, ...)

Na kompletizáciu tria najvýznamnejších výrobcov základných dosiek k Asusu a Gigabytu pridávame na porovnanie MSI. Model X370 Pro Carbon je o zhruba tridsať dolárov lacnejší, preto je zaujímavé sledovať, ako sa tieto úspory premietli do celkovej kvality a možností dizajnu. Už teraz však musíme konštatovať, že je mimoriadne zdatným súperom, ktorého treba brať vážne.

Základné parametre

Detaily

V ponuke MSI je medzi doskami s čipovou súpravou AMD X370 obyčajná „Carbonka“ (potom je ešte jedna s Wi-Fi) zlatým stredom. Cena a výbava sú teda vybalansované tak, aby bežnému používateľovi a majiteľovi napríklad 1800X nič nechýbalo a zároveň, aby si zároveň nepriplácal za prebytok pre extrémistov.

Výberom a rozložením komponentov sa doska príliš nevymyká. Sloty PCIe ×16 sú tri (prekladané troma slotmi PCIe ×1). Prvé dva fungujú v konfigurácii ×16/×0 alebo ×8/×8. Tretí (×4) je iba generácie 2.0. Vhodný je tak napríklad na SSD (vrátane výkonných NVMe). A výrobca nadeň šikovne vyviedol konektor M.2 so zdieľanou priepustnosťou. V prípade druhého SSD tak nie ste odkázaný na použitie adaptéra, čo si zaslúži pochvalu. Väčšina dosiek na procesory AMD má iba jeden slot M.2.

Z pohľadu eventuálnych kolízii chladiča CPU s RAM a grafickou kartou je návrh takisto nadštandardný. Prvý slot DIMM je od stredu pätice vzdialený tradične 52 mm a prvý šestnástkový PCI Express až 94 mm. Do vzájomného konfliktu tak nebudú prichádzať ani najväčšie chladiče s navyše pretŕčajúcimi sponami ventilátorov.

Na pripojenie ventilátorov je šesť konektorov, štyri systémové, jeden pump_fan (s agresívnejším prednastaveným profilom PWM) a jeden CPU_fan. Tu by sme ocenili druhý do páru. Predsa len, výkonné viac-ventilátorové chladiče (typicky vodníci) majú už na jeden konektor pomerne veľký odber.

Z externých konektorov trochu chýba DisplayPort, namiesto ktorého je vyvedený DVI-D (Dual Link). Výrobcu k tomuto kroku zrejme viedla spätná kompatibilita so staršími monitormi. HDMI už však nechýba, rovnako ako ani USB typu C gen 2. Celkovo je externých USB (takisto ako interných) osem.

Napájacia kaskáda procesora je 10-fázová. Avšak návrh je trochu iný, ako tomu bolo v prípade dosiek Asus ROG Strix X370-F Gaming a Gigabyte Aorus AX370 Gaming 5. Nejde už o rozloženie 6 + 4, ale 8 + 2 (na SOC tak pripadajú iba dve fázy, na Vcore zase osem). Na každú cievku pripadajú dva MOSFETy, Niko-Sem PK616BA (24A) + PK632BA (40A). Kondenzátory sú všade osadené MIL, ktoré by mali patriť k tým trvácnejším.

Pasívy VRM sú naozaj masívne (spolu 174 g), no chýba im akékoľvek rebrovanie a v zásade ide o celistvé hrudy hliníku. Ale aspoň čipset (62 g) je pekne perforovaný, čo nie je na škodu. Čipy X370 majú vyšší tepelný výkon a bez chladiča môžu prekročiť i sto stupňov.  V testoch v ďalších kapitolách sa dozviete, čo je ako efektívne. 

Už v samostatnom článku, niekedy nabudúce, rozoberieme, do akej miery funguje chladiaci kryt na SSD. A to zrejme pri príležitosti testovania vplyvu zahrievania SSD vzhľadom na jeho umiestnenie. Táto doska s dvoma slotmi M.2 sa k tomu priamo ponúka.

Na kompletizáciu tria najvýznamnejších výrobcov základných dosiek k Asusu a Gigabytu pridávame na porovnanie MSI. Model X370 Pro Carbon je o zhruba tridsať dolárov lacnejší, preto je zaujímavé sledovať, ako sa tieto úspory premietli do celkovej kvality a možností dizajnu. Už teraz však musíme konštatovať, že je mimoriadne zdatným súperom, ktorého treba brať vážne. 

Možnosti regulácie ventilátorov

V rámci UEFI ponúka Hardware Monitor používateľsky prívetivé a funkčné rozhranie. Všetky ventilátory a nastavenia pre ne máte pod palcom pekne na jenom mieste (na rozdiel od Asusu, kde musíte chodiť po reguláciu podľa referenčného bodu/snímača úplne do inej záložky).

Okrem monitoringu teplôt, otáčok, napätí a tak podobne, toto rozhranie umožňuje hlavne voliteľné prispôsobenie regulácie pripojených ventilátorov.  Prepínať môžete tradične medzi režimom s lineárnou zmenou napätia, DC a impulznou moduláciou (PWM). Tá je väčšinou dnes už zaujímavejšia aj preto, že roztočí ventilátory pri nižších otáčkach.

Vývojovú krivku so závislosťou teploty a percentuálneho nastavenia intenzity PWM je možné individuálne upravovať pre každý konektor zvlášť. To môžete ešte kombinovať s reguláciou podľa teplôt CPU a snímača akejsi „systémovej teploty“. Ktovie však, odkiaľ tento odpočet je. Tieto referenčné body sú teda iba dva, čo nie je mnoho. Taká Gaming 5 od Gigabyte má interných snímačov 7 (vrátane VRM, PCIe a čipsetu) + dva externé po pripojení teplotného snímača. Nádielka dosky MSI je v tomto chudobná. Napriek tomu, že okrem týchto dvoch bodov vie odčítavať i teplotu MB a čipsetu. Ten sa v tomto prípade softvérovo detekuje ako AUXTIN2.

Priebeh otáčok nastavujete plynulo s rozlíšením po jednotkách %/°C. V prípade systémového chladenia pri nastavení pod 40 % už dostávate upozornenie, že sa môže ventilátor správať neobvykle. My musíme konštatovať, že sa správa trochu zvláštne, respektíve nepresne bez ohľadu na percentuálne nastavenie. Aktuálny stav rýchlosti nikdy nekopíruje nastavenú krivku a vždy je mierne nad ňou. Vidieť to môžete aj na poslednom screenshote v tejto kapitole na monitoringu CPU_fanu.

Ak si v BIOSe zaškrtnete možnosť „Smart Fan Auto“, toto nastavenie dokáže prečítať (a následne s ním pracovať) aj Command Center pod operačným systémom. Táto aplikácia pôsobí efektne a funguje efektívne. Používateľské rozhranie je intuitívne a bohaté na možnosti nastavenia. Jediné, čo by sme vytkli je hrubšia manuálna regulácia CPU_fanu (štvorúrovňová, od 25 %), resp. SYS_fanu (trojúrovňová, od 50 %). Chválime grafickú schému, ktorá znázorňuje obsadené konektory a teploty. Tie si môžete zaznamenávať i pomocou dostupného záznamníka (teplôt, otáčok, napätí).

Preventívne je možné si nastaviť aj varovanie pri prekročení stanovenej teploty, otáčok, či napätia na niektorej z vetví. Vo vhodný čas o tom alarmuje zvuk nepríjemne ostrej húkačky.

Command Center je dostupný i pre Android. Všetky životné funkcie by malo byť možné cez Wi-Fi monitorovať a meniť nastavenia  priamo zo smartfónu. To môže byť zaujímavé ako náhrada externého panela. Stále existujú prípady, kedy je vhodné prispôsobovať napríklad rýchlosť ventilátorov za behu nejakého programu. Pri full screene je to priamo na PC komplikovanejšie, než by to mohlo byť na mobile. Podrobne sa na túto aplikáciu pozrieme niekedy nabudúce v rámci samostatného článku a zistíme, prečo má hodnotenie na Google Play 2,7 z 5.

Na kompletizáciu tria najvýznamnejších výrobcov základných dosiek k Asusu a Gigabytu pridávame na porovnanie MSI. Model X370 Pro Carbon je o zhruba tridsať dolárov lacnejší, preto je zaujímavé sledovať, ako sa tieto úspory premietli do celkovej kvality a možností dizajnu. Už teraz však musíme konštatovať, že je mimoriadne zdatným súperom, ktorého treba brať vážne.

Metodika testovania

V testoch analyzujeme zahrievanie a spotrebu mimo záťaž, v záťaži s procesorom (AMD Ryzen 7 1800X) na továrenských nastaveniach a po pretaktovaní.

Použité pamäte G.Skill Flare X majú vždy aktivované XMP, čo je v prípade prvých dvoch režimov oproti pôvodným nastaveniam jediná úprava v UEFI. V režime s pretaktovaním je zvolená konštantná méta 3,95 GHz pre všetky jadrá vrátane aktívneho SMT (s vypnutým C’n’Q). Táto frekvencia síce nenaráža na hranice možností procesora, prevádzkovať ju bude možné i na lacnejších doskách, čo umožňuje vzájomné porovnanie i s modelmi zo všetkých kategórií. Vcore CPU ladíme s ohľadom na čo najnižšiu hodnotu, popri ktorej je chod stabilný aj vo vysokej záťaži. Vcore SOC manuálne regulujeme na fixných 1,1 V, ostatné nastavenia (vrátane LLC) sú ponechané v režime „auto“.

Záťaž simuluje IntelBurnTest s vyhradenými 12 GB RAM po dobu 15 minút. V rámci prvej kapitoly nájdete v grafoch výsledky z interného snímača čipsetu a prípadne z okolia VRM. Druhý menovaný senzor však všetky dosky nemajú, preto bude táto hodnota vo výsledkoch často chýbať. Pred koncom testov súčasne odčítavame termokamerou Fluke Ti125 zahrievanie kritických súčiastok v okolí pätice. Konkrétne maximálnu povrchovú teplotu puzdra cievok, pasívu MOSFET-ov a takisto priamo puzdra MOSFET-ov. Pasív je vtedy odstránený a z bezpečnostných dôvodov tieto merania už v profile pretaktovaného režimu nepodstupujeme. Z termovízie je dobre vidieť nielen to, akých teplôt MOSFETy dosahujú, ale takisto to, ako sa zahrievajú (a ako sú efektívne) ich chladiče. Na tie pred meraním zvrchu vždy lepíme prúžok tenkej papierovej pásky. To z dôvodu, aby termokamera odčítavala teploty zo vždy rovnakého povrchu – tým eliminujeme skreslenie pri kombináciách rôznych materiálov a povrchových úprav, čo sú veci, ktoré snímač kamery zvyknú úspešne rozhodiť.

Testy prebiehajú v riadne odvetranom veternom tunely osadenom trojicou ventilátorov Noctua NF-A12S spomalených na 550 ot./min. Dva na vstupe a jeden na výstupe. Vo výsledku je však navodený podtlak, pretože na výstupe sú, v stropnej pozícii, aj dva ventilátory vodníka AIO Fractal Design Celsius S24.

Spotrebu zostavy zaznamenávame v čase trvania testov od 600 – 900 sekúnd. To pomocou wattmetru Extech 380801, ktorý posiela dáta cez RS232. Do grafov zachytávame priemerné hodnoty z cca 150 nameraných vzoriek. Výkyvy, ktoré sem-tam vznikajú náhodnou systémovou aktivitou alebo už i pohybom myši, v rámci postprocesingu odstraňujeme. Použité periférie (myš a klávesnica) sú vo všetkých testoch rovnaké. Aby sa výsledky blížili k čo najviac reálnej spotrebe, napájacím zdrojom je 650W SeaSonic Prime s 80Plus Titanium (tj. s vysokou účinnosťou 90+ %).

Na kompletizáciu tria najvýznamnejších výrobcov základných dosiek k Asusu a Gigabytu pridávame na porovnanie MSI. Model X370 Pro Carbon je o zhruba tridsať dolárov lacnejší, preto je zaujímavé sledovať, ako sa tieto úspory premietli do celkovej kvality a možností dizajnu. Už teraz však musíme konštatovať, že je mimoriadne zdatným súperom, ktorého treba brať vážne. 

Reporty z interných snímačov (čipset, VRM, …)

Na kompletizáciu tria najvýznamnejších výrobcov základných dosiek k Asusu a Gigabytu pridávame na porovnanie MSI. Model X370 Pro Carbon je o zhruba tridsať dolárov lacnejší, preto je zaujímavé sledovať, ako sa tieto úspory premietli do celkovej kvality a možností dizajnu. Už teraz však musíme konštatovať, že je mimoriadne zdatným súperom, ktorého treba brať vážne. 

Zahrievanie kaskády – stock + rovnaké OC

Na kompletizáciu tria najvýznamnejších výrobcov základných dosiek k Asusu a Gigabytu pridávame na porovnanie MSI. Model X370 Pro Carbon je o zhruba tridsať dolárov lacnejší, preto je zaujímavé sledovať, ako sa tieto úspory premietli do celkovej kvality a možností dizajnu. Už teraz však musíme konštatovať, že je mimoriadne zdatným súperom, ktorého treba brať vážne. 

Galéria termovíznych fotiek

Doska MSI X370 Gaming Pro Carbon je na snímkach vľavo. Vpravo je na porovnanie Asus ROG Strix X370-F Gaming so špičkovými MOSFETmi IR3555M.

Mimo záťaž

V záťaži (stock CPU)

V záťaži (OC CPU)

Mimo záťaž bez pasívov

V záťaži bez pasívov (stock CPU)

Na kompletizáciu tria najvýznamnejších výrobcov základných dosiek k Asusu a Gigabytu pridávame na porovnanie MSI. Model X370 Pro Carbon je o zhruba tridsať dolárov lacnejší, preto je zaujímavé sledovať, ako sa tieto úspory premietli do celkovej kvality a možností dizajnu. Už teraz však musíme konštatovať, že je mimoriadne zdatným súperom, ktorého treba brať vážne. 

Spotreba – stock + rovnaké OC

Na kompletizáciu tria najvýznamnejších výrobcov základných dosiek k Asusu a Gigabytu pridávame na porovnanie MSI. Model X370 Pro Carbon je o zhruba tridsať dolárov lacnejší, preto je zaujímavé sledovať, ako sa tieto úspory premietli do celkovej kvality a možností dizajnu. Už teraz však musíme konštatovať, že je mimoriadne zdatným súperom, ktorého treba brať vážne. 

Hodnotenie

Škrty, vďaka ktorým môže X370 Gaming Pro Carbon stať menej než Asus ROG X370-F Gaming a Gigabyte Aorus AX370 Gaming 5, nie sú nijako dramatické. Oproti Asusu jej chýba hlavne možnosť pretaktovania RAM nad 3200 MHz, hĺbková podrobnosť nastavení UEFI a luxusné VRM. Gigabyte má zase navrch v duálnom BIOSe, dvojici RJ-45, zvukových kodekov, externých tlačidlách a podobných drobnostiach.

Ale k tomu hlavnému. „Carbonka“ sa prekvapivo odlišuje efektívnejšou reguláciou napätia a pri rovnakom výkone procesora je úspornejšia (takisto s vypnutým RGB) o 12 – 15 W. Pri manuálnom nastavení napätia sa tento rozdiel pochopiteľne stiera a po pretaktovaní na 3,95 GHz sme rovnako namerali spotrebu 210 W. Zaujímavé je, že pri výrazne vyššom Vcore. Zatiaľ čo procesor R7 1800X v doske Gigabyte požadoval na stabilný chod 1,3185 V, v prípade MSI to bolo až 1,3500 V. Vynútenie vyššieho napätia je na doskách MSI často kritizované, no naše merania poukazujú na to, že trochu neoprávnene. Vyššie napätie je komentované nižším prúdom. Iste, šetrnejšie je nižšie napätie a vyšší prúd, no reálne TDP je v prepočte na jednotku výkonu rovnaký.

Návrhom a realizáciou chladenia je doska na slabšej úrovni. Teplotné straty na VRM sú o trochu menšie než na Aorus AX370 G5, no povrch heatsinkov sa zahrieva výraznejšie. To pekne poukazuje na fakt, že airflow z nich nedokáže tak efektívne „vytiahnuť“ teplo. Pasív PCH vyzerá na oko lepšie, už má nejaké to rebrovanie a konštruovaný je lepšie než ten na Asus X370-F. No napriek tomu čipset dosahuje najvyšších teplôt. Pri hodnotách pod 50 °C na tom zase až tak nezáleží. Len treba konštatovať, že sa opäť nevyťažilo z použitých materiálov maximum. Teraz zrejme i pričinením veľmi tuhej a suchej termopasty.

Celkovo ide za cenu 150 eur o veľmi slušnú základnú dosku, ktorá ani bežný herný domáci počítač, ani výkonnú pracovnú stanicu, nebude obmedzovať. Ba dokonca umožňuje osadenie dvoch SSD do plnohodnotnej M.2.

Ak máte magazín HWCooling radi, podporte nás.
Iba vďaka vašej pomoci môžeme naďalej fungovať a vydávať časovo náročný obsah na pravideľnejšej báze.
Za každý jeden príspevok ďakujeme!

• Contents
• Parametre a detaily
• Možnosti regulácie ventilátorov
• Metodika testovania
• Reporty z interných snímačov (čipset, VRM, ...)
• Zahrievanie kaskády – stock + rovnaké OC
• Galéria temovíznych fotiek
• Spotreba – stock + rovnaké OC
• Hodnotenie