Arctic Accelero Xtreme IV: ťažký kaliber na referenčné grafiky

Zahrievanie (GPU, VRM a VRAM)

Popularita samostatných chladičov na grafiky je dávno preč. Zabila ich iniciatíva výrobcov grafických kariet, ktorí už produkujú nereferenčné modely so špičkovým chladením. V mnohých ohľadoch častokrát i lepším, než sú univerzálne chladiče, čo sa predávajú zvlášť. Tie však stále majú zmysel, „lacné“ karty s neefektívnym dizajnom stále existujú a v kombinácii s preživším Accelerom môže výsledok stáť za to. Čo poviete?

Základné parametre

Chladič je to veľký, ale nie najťažší ani najdlhší. Hmotnosť Accelera Xtreme IV s GTX 1080 FE je 1240 g – Sapphire Nitro+ Vega 64 má o štvrť kila viac a extrémny Arctic presahuje i na dĺžku. Pri Accelere sme namerali (od jazýčku) 314 mm. Aj keď, karta od karty môže byť konečný rozmer iný, v závislosti od polohy jadra. Do väčšiny moderných skriniek sa však najskôr zmestíte bez ťažkostí.

Trojica ventilátorov má 92mm priemer rotora s tým, že jeho výška je 10 mm. Plocha na jednu lopatku je tak síce menšia, zato je ich dookola až dvanásť. Pripojenie je cez tradičný, zmenšený konektor PWM pre grafické karty. Zaujímavé je, že chýba podpora polopasívneho režimu, s ktorým sa Arctic často chváli. To znamená, že v nečinnosti alebo pri nízkej záťaži GPU, môžu ventilátory bežať prinajlepšom na minimálne otáčky (630 ot./min). Vtedy je chladič tichučký a charakter zvuku je viacmenej aerodynamický, hoci najnáročnejší používania s uchom na motorčeku nejaké to ševelenie počuť budú. Skrátka, nie je to ako NF-A12x25. V zavretej skrinke Accelero Xtreme IV na minime nezačujú ani uši netopiera. To až pri vyšších otáčkach, kedy popri vyšších decibeloch ventilátory niekde v pozadí jemnučko bzučia. Nie to však žiadny piskľavý zvuk, ani nič, čo by pílilo uši. Akurát nejde o tak mäkký zvuk ako pri kvalitnejších väčších masívnejších ventilátorov. Na maxime ide chladič ľahko nad dvetisíc otáčok.

Pri vyššej rýchlosti ventilátorov sa nejaké to chvenie už na kostru prenáša, no napriek chýbajúcim antivibračným vložkám nikde nič nedrnčí. To i vďaka tomu, že je všetko presne napasované a konštrukcia plastového držiaka s ventilátormi radiátor bez akejkoľvek vôle pevne obopína.

Keď grafiku s chladičom obrátime, naskytá sa pohľad na netradičné riešenie backplatu. Vysoké hrebene tu však majú svoje opodstatnenie. Okrem toho, že backplate fixuje PCB pred ohýbaním, nesie zodpovednosť za všetkého okrem GPU – teda VRM a pamätí. Artic v tomto prípade nepoužíva jednotlivé pasívy, resp. malých „ježkov“, ktorí sa dávajú priamo na puzdro súčiastok. Stratové teplo je tu odvádzané opačnou stranou. Teplovodivé podložky sa tak inštalujú pod pamäte a napájaciu kaskádu. Podobne, ako môžete vidieť v obrázkovej galérii na konci kapitoly. Aplikovať môžete ako súvislé pásy štvorček po štvorčeku zvlášť, podľa potreby. Výrobca ich už za týmto účelom narezal, aby ste ich nemuseli strihať ručne. Tieto vložky majú pomerne nadýchanú štruktúru s nižšou hustotou a sú pomerne vysoké. Pod prítlakom backplatu sa vďaka tomu vhodne prispôsobia.

Inštalácia je pomerne zdĺhavá, všetko je ale pomerne jednoduché a dobre vymyslené. K rámčeku okolo základne chladiča do zodpovedajúcich dier (rozpätí je tam niekoľko) pripevníte dlhé skrutky. Na ne potom pripadá jedna či dve podložky na vymedzenie optimálneho prítlaku na jadro. To takisto podľa konkrétnej karty. Na GTX 1080 ide iba jedna vrstva plastových podložiek, milimetrových.

Ešte pred samotnou montážou a skrutkovaním v jeden celok, treba z ochranného filmu vystrihnúť plochy, ktoré prekrývajú thermalpady. V mieste pod GPU sa pod samotný film ešte podkladá väčšia penová podložka, vďaka čomu v tomto mieste backplate aspoň ako tak drží onen film proti nechcenému pohybu. V tomto momente prechádzate k samotnému aktu kompletizácie všetkého v pevný celok. Z jednej strany prichádza pasív s ventilátormi, zo strany druhej backplate na už pripravenú zadrú stranu s podložkami a filmom chrániacim proti nežiaducemu kontaktu vodivých častí.

Záber zboku vyzerá možno trochu hrozivo. Pokiaľ však ide o obavy deformácie dosky váhou chladiča, môžete zostať pokojní. Okrem fixácie v štyroch bodoch okolo grafického jadra, je PCB k backplatu priebežne fixované po celej dĺžke akýmisi štipcami. Bodovo samozrejme v miestach, aby dochádzalo pokiaľ možno k ideálnemu prítlaku na termalpady. To znamená tesne pred a za hradbou podložiek a primeranou silou. Pri prehnaní totiž vplyvom vydúvania PCB môže totiž ľahko dôjsť k opačnému efektu. Pravdou je ale i to, že fixačné miesta si nevyberiete vždy. Kde tu na doske na ideálne zasunutie štipca zavadzia nejaké SMD a podobne. Pomocou týchto štipcov ku karte prichytíte i veľký držiak, ktorý je zase ohľaduplný k slotu PCI Express a odľahčuje ho.

Žiaľ, upozorniť musíme i na horšiu kompatibilitu, možné kolízie a pri demontáži krkolomné povoľovanie poistky, ku ktorej sa popri osadenom chladiči CPU rukou asi nemusíte dostať. A treba počítať i s tým, že na základných doskách, ktoré nemajú od pätice na procesor poriadne oddialený slot PCIe ×16, nemusí byť možná vertikálna montáž vežovitých chladičov. Napríklad k priestorovo náročnej NH-D15 toto Accelero do prvého slotu nenainštalujete, ak nie je od stredu pätice vzdialený aspoň 96 mm. Takáto výraznejšie oddialenie na niektorých doskách býva, rozhodne však nie je bežné a „express“ býva obvykle na kratšie. K inému typu kolízií môže dochádzať i s ozdobnými krytmi okolo I/O, ktoré vysokým rebrám takisto nevoňajú.

Ak to zoberieme od PCB smerom dole, tak karta 58 mm zhltne tri sloty a štvrtému dýcha na chrbát. Na výraznejšom zdvihnutí rebier od základne je vidieť, že Arctic počíta i so vysokými kondenzátormi. V tomto má Accelero Xtreme IV oproti chladičom šitým na mieru jednej karte nevýhodu – musí počítať takmer zo všetkým. Vega 64 ale na zozname podporovaných kariet chýba.

Detaily

Popularita samostatných chladičov na grafiky je dávno preč. Zabila ich iniciatíva výrobcov grafických kariet, ktorí už produkujú nereferenčné modely so špičkovým chladením. V mnohých ohľadoch častokrát i lepším, než sú univerzálne chladiče, čo sa predávajú zvlášť. Tie však stále majú zmysel, „lacné“ karty s neefektívnym dizajnom stále existujú a v kombinácii s preživším Accelerom môže výsledok stáť za to. Čo poviete?

Metodika testovania

Na začiatok je dôležité poznamenať, že hlavnou protagonistkou a tým, čo sa bude chladiť, je grafická karta Nvidia GeForce GTX 1080 Founders Edition (prepastovaná Arctic MX-4). Tá má možno vzhľadovo príťažlivý, ale neefektívny dizajn. Pomer chladiaceho výkonu k hlučnosti je tak pomerne slabý.

Testy začíname hľadaním najteplejším miest. To pomocou termokamery, keď už je grafika odstrojená o pôvodný chladič. Aby sme mohli takéto meranie pohodlne realizovať, umiestnená je vodorovne, na podložke, pripojená flexibilným predlžovacím káblom PCIe ×16. Na chladenie GPU je v tejto situácii provizórne použitý vežovitý chladič CPU. Za takýchto podmienok je dobre vidieť na napájaciu kaskádu i pamäte. Najhorúcejšie miesta sa pekne ukážu už po pár sekundách v záťaži.

Na tieto miesta následne lepíme termálne sondy a v rámci záverečných úprav zaškrabávame nadbytočné lepidlo okolo snímačov, až môže teplo z puzdra unikať čo najefektívnejšie. Jeden snímač je umiestnený na MOSFETe a druhý na pamäti GDDR5X, kde je zahrievaní takisto mimoriadne vysoké a o prevádzke bez prídavného chladiča nemôže byť reč.

Aby boli merania efektivity chladičov čo najobjektívnejšie a čo najlepšie sa v nich orientovalo, okrem maximálneho výkonu (pri maximálnych otáčkach) hlavne ladíme chod chladičov na rovnakú hladinu hlučnosti. Jej úrovní je hneď niekoľko – od 42 dBA postupným zrážaním troch decibelov až po 33 dBA, kedy už je chladenie veľmi tiché. Otáčky regulujeme pomocou regulátora PWM (Noctua NA-FC1), pretože cez impulznú moduláciu, čo je dnes už podstatne elegantnejší spôsob. Pri lineárnom napájaní bývajú pri niektorých ventilátoroch vyššie štartovacie otáčky a ani chod nemusí byť až tak hladký.

Snímač hlukomeru (Reed R8080) je pri nastavovaní hlučností zhruba 25 centimetrov od karty, smerujúci zospodu na stred chladiča. Tieto merania prebiehajú na benchwalle, keď je už grafická karta nainštalovaná v testovacej zostave. Avšak jediné, čo pri tomto meraní hlučnosti beží, sú ventilátory chladičov GPU. Parazitné zvuky ostatných komponentov (i grafiky samotnej) tak merania nijako neskresľujú.

Po nastavení požadovanej úrovne hluku tradične nasadzujeme veterný tunel s tradičnou konfiguráciou systémových štyroch ventilátorov Noctua NF-A12S@550 ot./min a teplotou na vstupe 21 – 21,3 °C. Grafickú kartu zaťažujeme po dobu 900 sekúnd vo FurMarku a do grafov vynášame maximálne zaznamenané teploty GPU, VRM, VRAM a priemernú frekvenciu jadra.

Jedným okom sledujeme aj spotrebu. Respektíve presnejšie príkon celej zostavy s Core i9-9900K na doske Gigabyte Z390 Aorus Pro. Pamäte používame G.skill Flare X (3200 MHz/CL14) a napájané je to 650W zdrojom Seasonic Prime Titanium s veĺmi vysokou účinnosťou, takže majú namerané hodnoty pomerne blízko reálnemu výkonu zostavy, v ktorej odhadom 85 % prostriedkov žerie práve grafická karta.

Popularita samostatných chladičov na grafiky je dávno preč. Zabila ich iniciatíva výrobcov grafických kariet, ktorí už produkujú nereferenčné modely so špičkovým chladením. V mnohých ohľadoch častokrát i lepším, než sú univerzálne chladiče, čo sa predávajú zvlášť. Tie však stále majú zmysel, „lacné“ karty s neefektívnym dizajnom stále existujú a v kombinácii s preživším Accelerom môže výsledok stáť za to. Čo poviete?

Zahrievanie (GPU, VRM a VRAM)

Popularita samostatných chladičov na grafiky je dávno preč. Zabila ich iniciatíva výrobcov grafických kariet, ktorí už produkujú nereferenčné modely so špičkovým chladením. V mnohých ohľadoch častokrát i lepším, než sú univerzálne chladiče, čo sa predávajú zvlášť. Tie však stále majú zmysel, „lacné“ karty s neefektívnym dizajnom stále existujú a v kombinácii s preživším Accelerom môže výsledok stáť za to. Čo poviete?

Frekvencie a spotreba

Popularita samostatných chladičov na grafiky je dávno preč. Zabila ich iniciatíva výrobcov grafických kariet, ktorí už produkujú nereferenčné modely so špičkovým chladením. V mnohých ohľadoch častokrát i lepším, než sú univerzálne chladiče, čo sa predávajú zvlášť. Tie však stále majú zmysel, „lacné“ karty s neefektívnym dizajnom stále existujú a v kombinácii s preživším Accelerom môže výsledok stáť za to. Čo poviete?

Hodnotenie

Som rád, že sme nakoniec upustili od pôvodného plánu – porovnať Accelero Xtreme IV s nejakým populárnym after market chladičom – to by sa mnohé veci tak pekne a názorne neukázali. V praxi je asi šum a fuk, či má Arctic o chlp efektívnejší chladič než je na grafickej karte x a takisto príliš nezáleží na tom, či TDP o 5 wattov zaostáva za riešením na grafike y.

Najčastejším scenárom bude práve výmena za refererenčný chladič, ktorý je svojimi vlastnosťami vždy niekde úplne inde. Toto tvrdenie potvrdzujú i naše testy. Rozdiel cez štyridsať stupňov Celzia na grafickom jadre, pri inak rovnakej hlučnosti, je naozaj markantný.

Accelero Xtreme IV si na limite TDP GeForce GTX 1080 FE s touto kartou hravo poradí i pri tichučkých 33 dBA. A tak trochu nad rámec grafov sme zašli ešte o trochu ďalej. Záťaž okolo 180 W zvláda i pri minimálnych otáčkach (3× 630 ot./min) a hlučnosti tak nízkej, že sme ju hlukomer zo štvrť metra vôbec neregistroval. A hoci teplota GPU bola stále s rezervou – 66 °C, napájanie a pamäte už jemne presahovali sto stupňov Celzia. Na tristowattovej karte, ktorú by mal tento chladič ešte zvládnuť, budete tak musieť vrtule trochu popohnať i napriek tomu, že teplota jadra nebude nijako alarmujúca.

Naproti Acceleru, chladič Founders Edition od Nvidie bez straty výkonu neprešiel ani cez prvú metu. Už pri regulácii na nie najtichších 42 dBA teplota GPU dosiahla na 94 °C, čo je hraničná hodnota, pri ktorej bez ohľadu na rezervy menežmentu TDP začína výrazne znižovať frekvencie. Čím horšie podmienky, tým je výkon, samozrejme, nižší. Po zrazení ventilátorov na 33 dBA frekvencia jadra klesá až na mimoriadne nízkych 817 MHz, pričom spotreba je o 75 W nižšia než pri optimálnych podmienkach. S Accelerom si karta za každých okolností drží rovnakú spotrebu. Aj keď, so znižovaním výkonu chladiča frekvencie mierne klesajú a vrchnú hranicu power limitu TDP dobiehajú výraznejšie straty spôsobené vyšším zahrievaním. To je ale prirodzené správanie.

Ale aby to nebolo iba o pozitívach. Výhrady máme k horšej kompatibilite so základnými doskami a chladičmi. S 23 milimetrov vysokým backplatom totiž nikto príliš nepočíta a tak sa môže stať, že bude v konflikte s nim radiátor chladiča na procesore alebo rôzne vystúpené kryty okolo I/O na doske.

Trochu (a možno dosť) škoda je chýbajúca podpora Vega 56/64, po ktorej je núdza i v hotových nereferenčných vyhotoveniach. Okrem Sapphiru ich nikto veľmi nerobí a na spočítanie osobitných chladičov netreba ani prsty jednej ruky. V radoch hardvérových nadšencov sa už samozrejme našli takí, čo sa s týmto nezmierlili a Xtreme IV trochu upraviť, aby predsa len zopovedal požiadavkám Vegy. Podpora grafických kariet je inak celkom slušná, pokiaľ ide o absolútne čísla. Chvályhodné je, že zahŕňa i mnohé staršie karty, ktoré má stále zmysel používať, ale už môžu byť v štádiu dožívajúcich ventilátorov pôvodného chladenia.

Za HWCooling chladič Accelero Xtreme IV odporúčam. Ak nevlastníte žiadne komponenty, s ktorými môže potencionálne kolidovať a zároveň vás už nebaví hlučný chladenie a krátenie sa o výkon referenčného chladiča, ide o výbornú možnosť. A obzvlášť aj vtedy, keď sa vám podarí za výhodnú cenu kúpiť kartu s chladičom typu blower.

• Contents
• Parametre a prehľad
• Metodika testovania
• Zahrievanie (GPU, VRM a VRAM)
• Frekvencie a spotreba
• Hodnotenie