Metodika testovania
Popularita samostatných chladičov na grafiky je dávno preč. Zabila ich iniciatíva výrobcov grafických kariet, ktorí už produkujú nereferenčné modely so špičkovým chladením. V mnohých ohľadoch častokrát i lepším, než sú univerzálne chladiče, čo sa predávajú zvlášť. Tie však stále majú zmysel, „lacné“ karty s neefektívnym dizajnom stále existujú a v kombinácii s preživším Accelerom môže výsledok stáť za to. Čo poviete?
Metodika testovania
Na začiatok je dôležité poznamenať, že hlavnou protagonistkou a tým, čo sa bude chladiť, je grafická karta Nvidia GeForce GTX 1080 Founders Edition (prepastovaná Arctic MX-4). Tá má možno vzhľadovo príťažlivý, ale neefektívny dizajn. Pomer chladiaceho výkonu k hlučnosti je tak pomerne slabý.
Testy začíname hľadaním najteplejším miest. To pomocou termokamery, keď už je grafika odstrojená o pôvodný chladič. Aby sme mohli takéto meranie pohodlne realizovať, umiestnená je vodorovne, na podložke, pripojená flexibilným predlžovacím káblom PCIe ×16. Na chladenie GPU je v tejto situácii provizórne použitý vežovitý chladič CPU. Za takýchto podmienok je dobre vidieť na napájaciu kaskádu i pamäte. Najhorúcejšie miesta sa pekne ukážu už po pár sekundách v záťaži.
Na tieto miesta následne lepíme termálne sondy a v rámci záverečných úprav zaškrabávame nadbytočné lepidlo okolo snímačov, až môže teplo z puzdra unikať čo najefektívnejšie. Jeden snímač je umiestnený na MOSFETe a druhý na pamäti GDDR5X, kde je zahrievaní takisto mimoriadne vysoké a o prevádzke bez prídavného chladiča nemôže byť reč.
Aby boli merania efektivity chladičov čo najobjektívnejšie a čo najlepšie sa v nich orientovalo, okrem maximálneho výkonu (pri maximálnych otáčkach) hlavne ladíme chod chladičov na rovnakú hladinu hlučnosti. Jej úrovní je hneď niekoľko – od 42 dBA postupným zrážaním troch decibelov až po 33 dBA, kedy už je chladenie veľmi tiché. Otáčky regulujeme pomocou regulátora PWM (Noctua NA-FC1), pretože cez impulznú moduláciu, čo je dnes už podstatne elegantnejší spôsob. Pri lineárnom napájaní bývajú pri niektorých ventilátoroch vyššie štartovacie otáčky a ani chod nemusí byť až tak hladký.
Snímač hlukomeru (Reed R8080) je pri nastavovaní hlučností zhruba 25 centimetrov od karty, smerujúci zospodu na stred chladiča. Tieto merania prebiehajú na benchwalle, keď je už grafická karta nainštalovaná v testovacej zostave. Avšak jediné, čo pri tomto meraní hlučnosti beží, sú ventilátory chladičov GPU. Parazitné zvuky ostatných komponentov (i grafiky samotnej) tak merania nijako neskresľujú.
Po nastavení požadovanej úrovne hluku tradične nasadzujeme veterný tunel s tradičnou konfiguráciou systémových štyroch ventilátorov Noctua NF-A12S@550 ot./min a teplotou na vstupe 21 – 21,3 °C. Grafickú kartu zaťažujeme po dobu 900 sekúnd vo FurMarku a do grafov vynášame maximálne zaznamenané teploty GPU, VRM, VRAM a priemernú frekvenciu jadra.
Jedným okom sledujeme aj spotrebu. Respektíve presnejšie príkon celej zostavy s Core i9-9900K na doske Gigabyte Z390 Aorus Pro. Pamäte používame G.skill Flare X (3200 MHz/CL14) a napájané je to 650W zdrojom Seasonic Prime Titanium s veĺmi vysokou účinnosťou, takže majú namerané hodnoty pomerne blízko reálnemu výkonu zostavy, v ktorej odhadom 85 % prostriedkov žerie práve grafická karta.
- Contents
- Parametre a prehľad
- Metodika testovania
- Zahrievanie (GPU, VRM a VRAM)
- Frekvencie a spotreba
- Hodnotenie
AC Xtreme mali vždy veľmi schopný pasív, ale IV je podľa mňa krok nesprávnym smerom. Zdá sa mi to ako rezignácia na plnohodnotné chladenie komponentov mimo GPU /a že to bol problém už aj predtým/, zákazník pomôž si sám a ešte mu hodíme pod nohy poleno v podobe backplate, ktorej kolízia s CPU chladičmi je skôr pravidlo než výnimka. User ktorý plánuje osadiť toto na grafiku v drvivej väčšine prípadov chladí aj CPU nadrozmerným vzduchovým chladičom.
Teploty VRM síce v teste vyzerajú byť v norme, ale niečo ako 1080Ti by ich už zrejme posunulo na dosť nekomfortnú úroveň. Btw. prekvapilo ma, že aj pamäte dnes tak pečú. Ozaj tá backplate je riešenie, ktoré uľahčilo život iba inžinierom v AC, všetkým ostatným ho len komplikuje.
Celkovo aftermarket chladiče grafík hlavne pre karty v absolútnom high-ende sú dnes na vymretie, lebo je fakt, že dnešné 3-sloťáky disponujú podobne výkonnými pasívmi a v rámci návrhu plnohodnotne riešia aj chladenie VRM. Jedinú výhodu vidím iba u chladičov kde sa osádzajú full size fany a pasívy sa predávajú bez nich /čo ale nie je prípad AC Xtreme/. Jednak je tam lepší pomer prietok/hluk než u nízkoprofilových vrtuliek a tiež má zákazník voľnú ruku vo výbere, takže si spraví kombo podľa seba s ohľadom ako na kvalitu, tak aj výkon fanov.
Ale to je ozaj posledná a relatívne malá výhoda, zato nevýhod a starostí okolo toho je dosť. Zrejme im definitívne zvoní umieračik. Je to vidieť aj na ponuke iných modelov a ich dostupnosti v obchodoch.
K zahrievaniu VRM na výkonnejších kartách: Tiež sa nad tým v hodnotení pozastavujem, ako by to mohlo vyzerať napríklad na RTX 2080 Ti, ktorej podporu Accelero Xtreme IV takisto zahŕňa. Na druhej strane, tá bude mať napájanie asi viacfázové a MOSFETy budú mať najskôr i vyššiu kapacitu. Takže vo finále by to zase až taký nárast teplôt na VRM byť nemusel ani pri o tretinu vyššom výkone… to si len tak hundrem, možno to bude v skutocnosti inak, neviem 🙂
No otázku ohľadom adekvátnosti chladenia komponentov vyriešil launch RX5700XT. Viacerí používatelia si kúpili referenčku lebo iné pri launchi neboli, a na to Accelero IV lebo RX5700XT je v zozname podporovaných. No a pri dlhšej záťaži takto upravené karty padajú/mrznú, čo zmizne ak sa pridá dodatočné chladenie na komponenty. Fakt by v AC spravili lepšie keby miesto toho neefektívneho backplate radšej ponúkali pasívy na komponenty rôznych štandardných rozmerov.