Arctic Accelero Xtreme IV: ťažký kaliber na referenčné grafiky

Parametre a prehľad

Popularita samostatných chladičov na grafiky je dávno preč. Zabila ich iniciatíva výrobcov grafických kariet, ktorí už produkujú nereferenčné modely so špičkovým chladením. V mnohých ohľadoch častokrát i lepším, než sú univerzálne chladiče, čo sa predávajú zvlášť. Tie však stále majú zmysel, „lacné“ karty s neefektívnym dizajnom stále existujú a v kombinácii s preživším Accelerom môže výsledok stáť za to. Čo poviete?

Základné parametre

Chladič je to veľký, ale nie najťažší ani najdlhší. Hmotnosť Accelera Xtreme IV s GTX 1080 FE je 1240 g – Sapphire Nitro+ Vega 64 má o štvrť kila viac a extrémny Arctic presahuje i na dĺžku. Pri Accelere sme namerali (od jazýčku) 314 mm. Aj keď, karta od karty môže byť konečný rozmer iný, v závislosti od polohy jadra. Do väčšiny moderných skriniek sa však najskôr zmestíte bez ťažkostí.

Trojica ventilátorov má 92mm priemer rotora s tým, že jeho výška je 10 mm. Plocha na jednu lopatku je tak síce menšia, zato je ich dookola až dvanásť. Pripojenie je cez tradičný, zmenšený konektor PWM pre grafické karty. Zaujímavé je, že chýba podpora polopasívneho režimu, s ktorým sa Arctic často chváli. To znamená, že v nečinnosti alebo pri nízkej záťaži GPU, môžu ventilátory bežať prinajlepšom na minimálne otáčky (630 ot./min). Vtedy je chladič tichučký a charakter zvuku je viacmenej aerodynamický, hoci najnáročnejší používania s uchom na motorčeku nejaké to ševelenie počuť budú. Skrátka, nie je to ako NF-A12x25. V zavretej skrinke Accelero Xtreme IV na minime nezačujú ani uši netopiera. To až pri vyšších otáčkach, kedy popri vyšších decibeloch ventilátory niekde v pozadí jemnučko bzučia. Nie to však žiadny piskľavý zvuk, ani nič, čo by pílilo uši. Akurát nejde o tak mäkký zvuk ako pri kvalitnejších väčších masívnejších ventilátorov. Na maxime ide chladič ľahko nad dvetisíc otáčok.

Pri vyššej rýchlosti ventilátorov sa nejaké to chvenie už na kostru prenáša, no napriek chýbajúcim antivibračným vložkám nikde nič nedrnčí. To i vďaka tomu, že je všetko presne napasované a konštrukcia plastového držiaka s ventilátormi radiátor bez akejkoľvek vôle pevne obopína.

Keď grafiku s chladičom obrátime, naskytá sa pohľad na netradičné riešenie backplatu. Vysoké hrebene tu však majú svoje opodstatnenie. Okrem toho, že backplate fixuje PCB pred ohýbaním, nesie zodpovednosť za všetkého okrem GPU – teda VRM a pamätí. Artic v tomto prípade nepoužíva jednotlivé pasívy, resp. malých „ježkov“, ktorí sa dávajú priamo na puzdro súčiastok. Stratové teplo je tu odvádzané opačnou stranou. Teplovodivé podložky sa tak inštalujú pod pamäte a napájaciu kaskádu. Podobne, ako môžete vidieť v obrázkovej galérii na konci kapitoly. Aplikovať môžete ako súvislé pásy štvorček po štvorčeku zvlášť, podľa potreby. Výrobca ich už za týmto účelom narezal, aby ste ich nemuseli strihať ručne. Tieto vložky majú pomerne nadýchanú štruktúru s nižšou hustotou a sú pomerne vysoké. Pod prítlakom backplatu sa vďaka tomu vhodne prispôsobia.

Inštalácia je pomerne zdĺhavá, všetko je ale pomerne jednoduché a dobre vymyslené. K rámčeku okolo základne chladiča do zodpovedajúcich dier (rozpätí je tam niekoľko) pripevníte dlhé skrutky. Na ne potom pripadá jedna či dve podložky na vymedzenie optimálneho prítlaku na jadro. To takisto podľa konkrétnej karty. Na GTX 1080 ide iba jedna vrstva plastových podložiek, milimetrových.

Ešte pred samotnou montážou a skrutkovaním v jeden celok, treba z ochranného filmu vystrihnúť plochy, ktoré prekrývajú thermalpady. V mieste pod GPU sa pod samotný film ešte podkladá väčšia penová podložka, vďaka čomu v tomto mieste backplate aspoň ako tak drží onen film proti nechcenému pohybu. V tomto momente prechádzate k samotnému aktu kompletizácie všetkého v pevný celok. Z jednej strany prichádza pasív s ventilátormi, zo strany druhej backplate na už pripravenú zadrú stranu s podložkami a filmom chrániacim proti nežiaducemu kontaktu vodivých častí.

Záber zboku vyzerá možno trochu hrozivo. Pokiaľ však ide o obavy deformácie dosky váhou chladiča, môžete zostať pokojní. Okrem fixácie v štyroch bodoch okolo grafického jadra, je PCB k backplatu priebežne fixované po celej dĺžke akýmisi štipcami. Bodovo samozrejme v miestach, aby dochádzalo pokiaľ možno k ideálnemu prítlaku na termalpady. To znamená tesne pred a za hradbou podložiek a primeranou silou. Pri prehnaní totiž vplyvom vydúvania PCB môže totiž ľahko dôjsť k opačnému efektu. Pravdou je ale i to, že fixačné miesta si nevyberiete vždy. Kde tu na doske na ideálne zasunutie štipca zavadzia nejaké SMD a podobne. Pomocou týchto štipcov ku karte prichytíte i veľký držiak, ktorý je zase ohľaduplný k slotu PCI Express a odľahčuje ho.

Žiaľ, upozorniť musíme i na horšiu kompatibilitu, možné kolízie a pri demontáži krkolomné povoľovanie poistky, ku ktorej sa popri osadenom chladiči CPU rukou asi nemusíte dostať. A treba počítať i s tým, že na základných doskách, ktoré nemajú od pätice na procesor poriadne oddialený slot PCIe ×16, nemusí byť možná vertikálna montáž vežovitých chladičov. Napríklad k priestorovo náročnej NH-D15 toto Accelero do prvého slotu nenainštalujete, ak nie je od stredu pätice vzdialený aspoň 96 mm. Takáto výraznejšie oddialenie na niektorých doskách býva, rozhodne však nie je bežné a „express“ býva obvykle na kratšie. K inému typu kolízií môže dochádzať i s ozdobnými krytmi okolo I/O, ktoré vysokým rebrám takisto nevoňajú.

Ak to zoberieme od PCB smerom dole, tak karta 58 mm zhltne tri sloty a štvrtému dýcha na chrbát. Na výraznejšom zdvihnutí rebier od základne je vidieť, že Arctic počíta i so vysokými kondenzátormi. V tomto má Accelero Xtreme IV oproti chladičom šitým na mieru jednej karte nevýhodu – musí počítať takmer zo všetkým. Vega 64 ale na zozname podporovaných kariet chýba.

Detaily

• Contents
• Parametre a prehľad
• Metodika testovania
• Zahrievanie (GPU, VRM a VRAM)
• Frekvencie a spotreba
• Hodnotenie