Dvojtest monitorov MSI: 2160p alebo 1440p rozlíšenie na 32″?

Detaily

32-palcové monitory boli ešte nedávno pomerne okrajovou kategóriou a výrobcovia tlačili najmä na menšie 27″ verzie. V poslednej dobe akoby sa s monitormi s 32″ uhlopriečkami roztrhlo vrece a po novinke od AOC sa pozrieme hneď na dva nové herné modely MSI. Na prvý pohľad vyzerajú rovnako, no okrem názvu sa líšia aj v paneloch, konektivite, či iných drobnostiach, ktoré si postupne rozoberieme.

Základné parametre

Balenie a výbava

Balenie monitorov je veľmi podobné a okrem inej grafiky na displeji a v pozadí sú balenia prakticky zhodné. Dôležité je tak všímať si hlavne nápisy, ktoré nám odhalia hlavný rozdiel medzi oboma modelmi, ktorým je rozlíšenie. Pre zjednodušenie ich budeme v recenzii označovať ako QHD a UHD verzie, aby sme nemuseli písať dlhé modelové označenia MPG321xx…

.  

V balení nájdeme napájací kábel bez veľkého adaptéra, nakoľko zdroj je integrovaný v monitore, HDMI, DisplayPort aj káble USB-C, ďalej USB typu B aj audio káble doplnené dokumentáciou a skrutkami.

Monitory zdieľajú rovnaký stojan obdĺžnikového tvaru, ktorý pevne drží na stole a hoci jeho plocha je väčšia, dá sa naň niečo položiť, takže nejde o úplne stratený priestor na stole.

Druhá časť stojana je rovnako odetá do čiernej farby s nenápadným nápisom Gaming Series na zadnej strane. Ponúka otvor na kabeláž a výškové nastavenie, na ktoré sa neskôr pozrieme detailnejšie. RGB osvetlenie stojana ani jedna novinka neponúka.

Naďalej platí, že na spojenie oboch častí stojana nepotrebujete žiadne nástroje a je to len otázka pár sekúnd.

Zadná strana kombinuje dizajn brúseného hliníka s lesklou čiernou a otvormi pre RGB osvetlenie, nechýbajú ani zlaté logá, ktoré u výrobcu už nejaký ten rok vídame. Nechýba ani úchyt VESA 100 × 100.

Inštalácia stojana k monitoru sa nám u MSI nezmenila a stále vyžaduje dva kroky.

Okrem klasického zakliknutia stojana do VESA otvoru je potrebné ešte spodný okraj uchytiť dvomi skrutkami, čo predlžuje inštaláciu. Je zvláštne pozorovať, že MSI stále tento spôsob zachováva, keď konkurencia už žiadne skrutky nepoužíva.

Nakoľko majú monitory zhodnú konštrukciu, budeme si ukazovať vždy len jeden a na rozdiely medzi QHD a UHD verziou vždy upozorníme.

Pohľad na prednú stranu ukazuje veľký rovný panel s antireflexnou úpravou, bezrámikový dizajn z troch strán a pomerne tenkú spodnú bradu, ktorá z diaľky nijako nevytŕča.

Zadná strana je bez aktívneho RGB LED pomerne nenápadná a okrem lesklého „krídla“ veľmi nevidieť herného ducha monitora.

Portová výbava je po rozlíšení displeja ďalším dôležitým aspektom, v ktorom sa testovaná dvojica líši. Začneme QHD modelom (MPG321QRF-QD). Ten ponúka dvojicu HDMI 2.0b a jeden DisplayPort 1.4, doplnený o USB-C s DP alt. mode. Nasleduje USB typu B vo verzii 3.0 a jediný, USB typu A hneď vedľa. Úplne vpravo vidíme audio konektor.

UHD model má výrazne plnšiu spodnú stranu, čo je spôsobené trojicou USB typu B vo verzii 2.0, ktoré sú prepletené medzi video konektormi a na rozdiel od jedného typu A pri QHD modeli tu nájdeme až 4 USB typu A 2.0. Audio konektor je na rovnakom mieste.

Naľavo od video/USB portov nájdeme napájací konektor, pričom zdroj je integorvaný v monitore.

Podobne ako sme videli rozdiel medzi portami USB na spodnej strane, tak aj konektory na boku sa líšia v štandarde USB. QHD model má rýchlejšie porty USB 3.2 gen. 1, zatiaľ čo UHD verzia ich má len štandardu 2.0. Rozdiel v rýchlosti je spôsobený najmä tým, že UHD model je určený aj pre konzolové hranie a porty USB majú slúžiť na pripojenie príslušenstva ako gamepad, myš či klávesnica a nie na prenosy dát z pamäťového kľúča USB a podobne.

Na ovládanie slúži joystick v zlatej farbe, podobne ako pri predchádzajúcich testovaných modeloch výrobcu.

Ďalšie tlačidlá slúžia na zapnutie/vypnutie monitora a aktivovanie makro režimu.

Na prednej strane pod logom nájdeme svetelný senzor a po oboch stranách mikrofón.

Stojan oboch monitorov ponúka možnosť výškového polohovania, aj naklopenia displeja.

Náklon je možný v rozsahu +20° a – 5°. Výšku si môžete nastaviť a to od 50 do 150 mm od podložky. Vrchná hrana monitora sa tak hýbe od 480 do 580 mm od stola. Celkový rozsah výškového nastavenia je teda 100 mm.

Monitor ponúka tiež možnosť otáčania do strán a to 30 stupňov v oboch smeroch. Pivot, teda otočenie na výšku tu nenájdete.

Zadná strana ponúka decentné osvetlenie RGB, ktoré si samozrejme môžete prispôsobiť aj zosynchronizovať s príslušenstvom a komponentami.

V balení nájdete aj zaujímavý doplnok, ktorý slúži na držanie kábla myši.

Držiak sa uchytí o spodnú časť monitora, kde sú pripravené otvory. Tie sú na oboch stranách monitora, takže toto riešenie je vhodné pre pravákov aj ľavákov.

V teste backlightbleed si UHD model počínal veľmi dobre, voľným okom nebolo vidieť takmer žiadne odchýlky, čo si zaslúži pochvalu.

QHD model už taký skvelý nebol, tu vidieť ochýlky vľavo hore aj vpravo dole, no nie je to nijako dramatické a dá sa povedať, že ide o priemer.

Samozrejme ako vždy platí, že každý panel je iný a váš kúsok môže byť lepší, ale aj horší. Uniformitu si v nasledujúcej kapitole premeriame aj kolorimetrickou sondou.

32-palcové monitory boli ešte nedávno pomerne okrajovou kategóriou a výrobcovia tlačili najmä na menšie 27″ verzie. V poslednej dobe akoby sa s monitormi s 32″ uhlopriečkami roztrhlo vrece a po novinke od AOC sa pozrieme hneď na dva nové herné modely MSI. Na prvý pohľad vyzerajú rovnako, no okrem názvu sa líšia aj v paneloch, konektivite, či iných drobnostiach, ktoré si postupne rozoberieme.

Možnosti nastavení

Ovládanie menu OSD je jednoduché a rýchle vďaka prítomnosti 5-smerového joysticku.

Samotné menu ponúka množstvo sekcií a nastavení, pričom dizajnová stránka patrí medzi tie najkrajšie na trhu. V prvej sekcii sú k dispozícii rýchle nastavenia jasu, osvetlenia RGB, ovládanie KVM prepínača ale aj herné funkcie ako zameriavač a zoom.

Druhá sekcia zameraná na hranie ponúka výber herného režimu, nočného videnia (úprava zobrazenie čiernej), zobrazenie obnovovacej frekvencie a odpočtu či povolenie Adaptive-Sync alebo zmenu času odozvy.

Tretia sekcia zameraná na profesionálne využitie ponúka najmä Low Blue Light režim či vylepšenie obrazu a Pro Režim s Eco nastavením. Parametre obrazu viete zmeniť vo štvrtej sekcii kde nechýba jas, kontrast, pomer strán či teplota farby a ostrosť.

Nasleduje výber vstupu, možnosti úpravy funkcií joysticku, a potom už len nastavenia, kde si viete vybrať slovenský aj český jazyk, zmeniť dobu a priehľadnosť zobrazenia menu OSD či nastavenia HDMI 2.1 a správanie osvetlenia RGB aj tlačidla napájania.

Rýchly pohľad na Optix Scope nám ukazuje tri možnosti veľkosti priblíženia a rozmerov priblíženie plochy. Táto funkcia môže predstavovať výraznú výhodu najmä v FPS hrách.

Pri rýchlom menu, ktoré aktivujete pohybom joysticku do strán si viete zvoliť zo vstupov, zapnúť zameriavač s rôznymi dizajnami ale aj ktorý vstup je preferovaný pre KVM prepínač. Rýchle akcie sú však plne konfigurovateľné v menu OSD, čo veľmi chválim.

Dizajn zameriavačov je rôznorodý a určite si nájdete vhodný pre vás.

Zobrazenie obnovovacej frekvencie či časovača dopĺňajú aj ďalšie parametre pripojenia ako rozlíšenie, farebná hĺbka, režim a typ zobrazovaného obsahu (SDR/HDR).

PiP a PbP

Režimy PiP a PbP majú pri väčších uhlopriečkach rozhodne význam a MSI na to v prípade dvojice noviniek nezabudlo, ba práve naopak. Mám pocit, že táto sekcia je najprepracovanejšia spomedzi doteraz testovaných monitorov, nakoľko ponúka o zopár funkcií viac, ako je štandardom.

Pri režime obraz v obraze máte na výber z troch veľkostí sekundárneho vstupu.

Umiestniť ho môžete do každého zo štyroch rohov. Novinkou pre mňa je ale ľubovoľné umiestnenie v priestore, čo predstavuje piaty voliteľný stav.

Takisto môžete hocikedy vymeniť hlavný za vedľajší vstup a naopak.

Monitor ponúka aj režim PbP teda obraz vedľa obrazu, kde viete displej rozdeliť na polovicu a zobraziť vstupy vedľa seba. Na výber máte z niekoľkých konfigurácií a to rozdelenie na polovicu horizontálne aj vertikálne a treťou možnosťou je preferencia jedného zo vstupov, ktorý zaberá väčšiu časť obrazu.

Aplikácie

Podpora aplikácií býva pri veľký herných brandoch lepšia ako pri menších výrobcoch a MSI sa v tejto oblasti rozhodne nenechalo zahanbiť. Aplikácia MSI Gaming Intelligence ponúka všetky doteraz spomenuté možnosti z menu OSD, ale pridáva aj niekoľko ďalších. Môžete si napriklad vytvoriť konfigurácie aplikácií s konkrétnym rozložením na obrazovke, určiť aká aplikácia sa má spustiť po stlačení makro tlačidla či ovládať pripojený joystick.

Takisto nechýbajú nastavenia myši, možnosti klonovania obrazu, pripojenia aplikácie či priblíženia obrazu. Medzi štandardnými nastaveniami potom nájdeme rýchle nastavenia vlastností obrazu, herných funkcií či voľby niektorého z prednastavených profilov (AdobeRGB, sRGB atď), ktoré v menu OSD priamo nie sú zobrazené. No a na záver nesmie chýbať ani voľba RGB podsvietenia s možnosťou synchronizácie cez MSI Mystic Light.

V pokročilých nastaveniach nájdete možnosti prepínania vstupu, rýchlych skratiek aj úpravy funkcií rýchlych akcií joysticku. Opäť ide teda o duplicitu ponuky menu OSD doplnenú o niekoľko drobností.

Aplikáciu hodnotím veľmi pozitívne, ponúka množstvo nastavení a vychytávok, je odetá do pekného šatu a predovšetkým funguje ako by sa dalo očakávať. Takže za túto oblasť MSI veľmi chválim a ďalší výrobcovia by sa mohli „inšpirovať“.

32-palcové monitory boli ešte nedávno pomerne okrajovou kategóriou a výrobcovia tlačili najmä na menšie 27″ verzie. V poslednej dobe akoby sa s monitormi s 32″ uhlopriečkami roztrhlo vrece a po novinke od AOC sa pozrieme hneď na dva nové herné modely MSI. Na prvý pohľad vyzerajú rovnako, no okrem názvu sa líšia aj v paneloch, konektivite, či iných drobnostiach, ktoré si postupne rozoberieme.

Obrazové vlastnosti

Vlastnosti displeja sme otestovali pomocou sondy Datacolor Spyder5Elite. Displej má v oboch prípadoch matricu IPS s uhlopriečkou 32″ a tradičným pomerom strán 16:9, rozlíšenie zodpovedá nášmu internému pomenovaniu, teda UHD je 3840 × 2160 px a QHD je 2560 × 1440 px. Nechýba antireflexná úprava a rovnomerné rámčeky z troch strán. Zhodné sú tiež parametre jasu, ktoré výrobca udáva na 400 nitov v bežnej prevádzke s HDR špičkou na hodnote 600 nitov, kontrast 1000:1 a týmto viacmenej podobnosť končí. Za zmienku stojí fakt, že oba displeje majú certifikáciu G-Sync Compatible, čo bolo aj príslušne detekované Nvidia Control panelom. Oba monitory majú podporu herných konzol, no len UHD model dostal novší HDMI 2.1, zatiaľ čo QHD spolieha na HDMI 2.0b.

Poďme teda na odlišnosti. UHD model má nižšiu frekvenciu o hodnote 144 Hz, čo je pri UHD rozlíšení špičková hodnota. QHD model má však v štandarde 165 Hz a po Overclockingu dokáže dosiahnuť až 175 Hz. Už sme videli aj rýchlejšie QHD panely, nie však v takomto rozmere. Odlišná je aj doba odozvy, ktorý má UHD model 1 ms v MPRT režime a QHD model s rovnakou hodnotou v GTG. UHD verzia má o niečo kvalitnejší panel, nakoľko natívne podporuje 10 bitovú hĺbku, zatiaľ čo QHD spolieha na 8 bit + FRC. Rozdiel v panely sa odrazil aj na prezentovaných gamutoch, kde UHD model má ponúkať 99 % Adobe RGB, 97 % DCI-P3 a 143 % sRGB. QHD verzia má o niečo nižších 95 % DCI-P3 a máličko vyšších 144 % sRGB.

Testy kvality zobrazeni začneme UHD modelom.

Ten si v základných nastaveniach počínal veľmi dobre. Dosiahol očakávaný jas 394,4 nitov, mal skvelé hodnoty 100 % sRGB, 100 % Adobe RGB, 96 % DCI-P3 a 99 % NTSC ako aj veľmi dobrú priemernú farebnú odchýlku Delta E s hodnotou 1,4. Ide o jedny z najlepších nameraných výsledkov u nás vôbec, čo je o to prekvapivejšie, keďže ide o herný model. Veľmi dobrá je aj uniformita, čím sme si len potvrdili predpoklady z testu zobrazenia čiernej farby.

Otestovali sme aj dedikované režimy, ktoré mierne upravujú hodnoty pre potreby daného režimu čo je aj pekne vidieť na grafickom zobrazení trojuholníka vo farebnom spektre.

QHD model je na tom podobne dobre s hodnotami 100 % sRGB, 100 % Adobe RGB, 97 % DCI-P3 a 100 % NTSC, čiže oproti UHD modelu ešte pridal po jednom percente v dvoch režimoch. Jas je trošku nižší s 385 nit ako maximálnou nameranou hodnotou, naopak Delta E je výrazne lepšie s číslom len 0,79. Potvrdila sa však o niečo horšia uniformita, ktorú sme už videli pri teste čiernej farby.

Korektné fungovanie farebných profilov môžeme sledovať aj tu, k tejto oblasti žiadne pripomienky nemám.

Input Lag a Response Time

Na monitore sme odmerali aj input lag a to vo viacerých režimoch Overdrive.

UHD verzia si počína veľmi dobre s hodnotami 9,8 a 9,5 msec, čím sa zaraďuje medzi vrchných pár percent.

QHD model je ešte o niečo rýchlejší a s hodnotami 9,2, 9,1 a 9,0 msec sa zaraďuje medzi absolútnu špičku.

Veľmi podobné výsledky sme mohli pozorovať aj v UFO teste ghostingu, kde od výroby je základnou hodnotou režim Fast a nie Normal.

QHD panel poskytuje vďaka „Rapid IPS“ panelu o máličko lepší výsledok, keďže pri Fast režime má menej viditeľný ghostin ako UHD panel na obrázku dole.

V oboch prípadoch je režim Fastest neodporúčaný z dôvodu prítomnosti inverse ghostingu.

Spotreba

Podomne ako pri teste AOC Agon 4 Pro AG324UX som odmeral spotrebu pomocou inteligentnej zásuvku Zeon vo viacerých scenároch. V prvom teste som sa pozrel na spotrebu na Windows ploche po resete nastavení monitora, čiže opäť základný stav v akom monitor vyberiete prvý krát z krabice. Tu mi zásuvka ukázala 44,4 W pri UHD modeli a 37,3 W pri QHD verzii. Dôležité je spomenúť, že základná hodnota jasu je 70 %.

Následne som otvoril Eizo monitor test, zobrazil bielu farbu a odmeral spotrebu pri 0 a 100 % jase. Namerané hodnoty sú pri UHD verzii  37,7 a 49,5 W, QHD model mal 31,2 a 62,1 W.

Potom som otvoril Youtube s spustil 4K HDR video Costa Rica na otestovanie spotreby v HDR režime, tu sa hodnoty hýbali medzi 60–85 W podľa aktuálnej scény a to pri oboch monitoroch.

Poslednou vecou, čo som skúšal, je nabíjanie cez USB-C, pripojil som MacBook Pro 14″, ktorý mal 50 % batérie a počkal, kým sa začne nabíjať. Spotreba skočila len na 57,6 W. MacBook však ukazoval, že sa nabíja pomocou 15 W, čo je viac ako 8 W pri AOC monitore, no ani zdaľeka toľko ako pri 90 W prezentovanom nabíjaní.

32-palcové monitory boli ešte nedávno pomerne okrajovou kategóriou a výrobcovia tlačili najmä na menšie 27″ verzie. V poslednej dobe akoby sa s monitormi s 32″ uhlopriečkami roztrhlo vrece a po novinke od AOC sa pozrieme hneď na dva nové herné modely MSI. Na prvý pohľad vyzerajú rovnako, no okrem názvu sa líšia aj v paneloch, konektivite, či iných drobnostiach, ktoré si postupne rozoberieme.

Záver

MSI Gaming Optix MPG321QRF-QD a Optix MPG321UR-QD je dvojica noviniek na poli 32-palcových monitorov, ktoré na prvý pohľad vyzerajú rovnako, no pri bližšom skúmaní nájdete viacero rozdielov. Dizajn, spracovanie, aplikácia na ovládanie a celkové dojmy z používania sú na veľmi dobrej úrovni.

Rozdiel medzi UHD a QHD modelom je okrem samotného panelu aj v konektivite, pričom UHD model je viac orientovaný na používania s viacerými zariadeniami naraz, najmä kombinácia PC + konzola, zatiaľ čo QHD verzia je skôr na použitie s jedným zariadením, aj keď multitaskingu sa tiež nebráni. Oba panely dosahujú skvelé výsledky v oblasti farieb, jas je tiež veľmi dobrý a rýchla obnovovacia frekvencia, nízky input lag a podpora G-Sync sú skvelou kombináciou pre pravý herný zážitok. Ten je navyše doplnený a množstvo vychytávok v OSD menu a aplikácií, ktorá rozhodne patrí k jedným z najlepších.

Výnimočne ani nie je veľmi čo kritizovať, ide naozaj len o drobnosti ako nutnosť skrutkovať stojan k telu, chýbajúci pivot či menší rozsah výškového nastavenia. Z dvojice by som ja osobne siahol po UHD modeli, ktorý už pri 32 palcoch dáva zmysel a QHD rozlíšenie prestáva byť dostatočne ostré.

Posledná prekážka pred kúpou tak môže byť cena. OHD verzia sa v čase písania článku pohybuje okolo 850 eur a UHD model má pomerne obmedzenú dostupnosť, no v jednom obchode sa objavil za 1200 eur. Vzhľadom na lepšie výsledky prakticky vo všetkých aspektoch ide o lepšiu voľbu ako naposledy testovaný AOC Agon 4 Pro AG324UX, takže tu sa naozaj oplatí trochu priplatiť, ak teda novinku niekde nájdete dostupnú. To sa snáď časom upraví.

• Contents
• Detaily
• Možnosti nastavení
• Obrazové vlastnosti
• Záver