Obrazové vlastnosti
32-palcové monitory boli ešte nedávno pomerne okrajovou kategóriou a výrobcovia tlačili najmä na menšie 27″ verzie. V poslednej dobe akoby sa s monitormi s 32″ uhlopriečkami roztrhlo vrece a po novinke od AOC sa pozrieme hneď na dva nové herné modely MSI. Na prvý pohľad vyzerajú rovnako, no okrem názvu sa líšia aj v paneloch, konektivite, či iných drobnostiach, ktoré si postupne rozoberieme.
Obrazové vlastnosti
Vlastnosti displeja sme otestovali pomocou sondy Datacolor Spyder5Elite. Displej má v oboch prípadoch matricu IPS s uhlopriečkou 32″ a tradičným pomerom strán 16:9, rozlíšenie zodpovedá nášmu internému pomenovaniu, teda UHD je 3840 × 2160 px a QHD je 2560 × 1440 px. Nechýba antireflexná úprava a rovnomerné rámčeky z troch strán. Zhodné sú tiež parametre jasu, ktoré výrobca udáva na 400 nitov v bežnej prevádzke s HDR špičkou na hodnote 600 nitov, kontrast 1000:1 a týmto viacmenej podobnosť končí. Za zmienku stojí fakt, že oba displeje majú certifikáciu G-Sync Compatible, čo bolo aj príslušne detekované Nvidia Control panelom. Oba monitory majú podporu herných konzol, no len UHD model dostal novší HDMI 2.1, zatiaľ čo QHD spolieha na HDMI 2.0b.
Poďme teda na odlišnosti. UHD model má nižšiu frekvenciu o hodnote 144 Hz, čo je pri UHD rozlíšení špičková hodnota. QHD model má však v štandarde 165 Hz a po Overclockingu dokáže dosiahnuť až 175 Hz. Už sme videli aj rýchlejšie QHD panely, nie však v takomto rozmere. Odlišná je aj doba odozvy, ktorý má UHD model 1 ms v MPRT režime a QHD model s rovnakou hodnotou v GTG. UHD verzia má o niečo kvalitnejší panel, nakoľko natívne podporuje 10 bitovú hĺbku, zatiaľ čo QHD spolieha na 8 bit + FRC. Rozdiel v panely sa odrazil aj na prezentovaných gamutoch, kde UHD model má ponúkať 99 % Adobe RGB, 97 % DCI-P3 a 143 % sRGB. QHD verzia má o niečo nižších 95 % DCI-P3 a máličko vyšších 144 % sRGB.
Testy kvality zobrazeni začneme UHD modelom.
Ten si v základných nastaveniach počínal veľmi dobre. Dosiahol očakávaný jas 394,4 nitov, mal skvelé hodnoty 100 % sRGB, 100 % Adobe RGB, 96 % DCI-P3 a 99 % NTSC ako aj veľmi dobrú priemernú farebnú odchýlku Delta E s hodnotou 1,4. Ide o jedny z najlepších nameraných výsledkov u nás vôbec, čo je o to prekvapivejšie, keďže ide o herný model. Veľmi dobrá je aj uniformita, čím sme si len potvrdili predpoklady z testu zobrazenia čiernej farby.
Otestovali sme aj dedikované režimy, ktoré mierne upravujú hodnoty pre potreby daného režimu čo je aj pekne vidieť na grafickom zobrazení trojuholníka vo farebnom spektre.
QHD model je na tom podobne dobre s hodnotami 100 % sRGB, 100 % Adobe RGB, 97 % DCI-P3 a 100 % NTSC, čiže oproti UHD modelu ešte pridal po jednom percente v dvoch režimoch. Jas je trošku nižší s 385 nit ako maximálnou nameranou hodnotou, naopak Delta E je výrazne lepšie s číslom len 0,79. Potvrdila sa však o niečo horšia uniformita, ktorú sme už videli pri teste čiernej farby.
Korektné fungovanie farebných profilov môžeme sledovať aj tu, k tejto oblasti žiadne pripomienky nemám.
Input Lag a Response Time
Na monitore sme odmerali aj input lag a to vo viacerých režimoch Overdrive.
UHD verzia si počína veľmi dobre s hodnotami 9,8 a 9,5 msec, čím sa zaraďuje medzi vrchných pár percent.
QHD model je ešte o niečo rýchlejší a s hodnotami 9,2, 9,1 a 9,0 msec sa zaraďuje medzi absolútnu špičku.
Veľmi podobné výsledky sme mohli pozorovať aj v UFO teste ghostingu, kde od výroby je základnou hodnotou režim Fast a nie Normal.
QHD panel poskytuje vďaka „Rapid IPS“ panelu o máličko lepší výsledok, keďže pri Fast režime má menej viditeľný ghostin ako UHD panel na obrázku dole.
V oboch prípadoch je režim Fastest neodporúčaný z dôvodu prítomnosti inverse ghostingu.
Spotreba
Podomne ako pri teste AOC Agon 4 Pro AG324UX som odmeral spotrebu pomocou inteligentnej zásuvku Zeon vo viacerých scenároch. V prvom teste som sa pozrel na spotrebu na Windows ploche po resete nastavení monitora, čiže opäť základný stav v akom monitor vyberiete prvý krát z krabice. Tu mi zásuvka ukázala 44,4 W pri UHD modeli a 37,3 W pri QHD verzii. Dôležité je spomenúť, že základná hodnota jasu je 70 %.
Následne som otvoril Eizo monitor test, zobrazil bielu farbu a odmeral spotrebu pri 0 a 100 % jase. Namerané hodnoty sú pri UHD verzii 37,7 a 49,5 W, QHD model mal 31,2 a 62,1 W.
Potom som otvoril Youtube s spustil 4K HDR video Costa Rica na otestovanie spotreby v HDR režime, tu sa hodnoty hýbali medzi 60–85 W podľa aktuálnej scény a to pri oboch monitoroch.
Poslednou vecou, čo som skúšal, je nabíjanie cez USB-C, pripojil som MacBook Pro 14″, ktorý mal 50 % batérie a počkal, kým sa začne nabíjať. Spotreba skočila len na 57,6 W. MacBook však ukazoval, že sa nabíja pomocou 15 W, čo je viac ako 8 W pri AOC monitore, no ani zdaľeka toľko ako pri 90 W prezentovanom nabíjaní.
Pre mladých s dobrým zrakom, 32″ UHD, pre starších, s horším zrakom 32″ QHD a keď UHD, tak 43″ TV.
Celé určenie tých monitorov je pre mladých s orlím zrakom, ktorí využijú vysoké frekvencie. Cena oproti 60-75Hz trojnásobná.
Určite odporúčam radšej väčší v rozmeroch, alebo s nižším rozlíšením. Ušetríte si tak časom 2-3 dioptrie.
Inak fajn recenzia, prečítal, pozrel som si ju, ale viac ako 500 eur do monitoru by som nedal. Tie nad 500 sú určené profíkom, ktorí majú aj kalibračné sondy.
Skôr by som uvítal občas recenziu lacnejších. Už som kúpil monitory, plánujm akurát tak kúpiť 32″ QHD pre príbuzného, čakám na nové modely, nechcem tie predávané už 2-3 roky, ale s cenou to je asi tak do 300 Eur. Kedysi (2019-2020) 32″ IPS AOC alza predávala za 170Eur a ja nekúpil, že načo 🙂
Vie niekto, prečo takmer všetky monitory QHD a UHD od tých 27″ sú väčšinou IPS? Mám aj ja teraz IPS, ale predtým keď som mal FHD, vyberal som VA strašený zlou čiernou pri IPS, ale na mojom IPS čierna je čierna. Čo sa zlepšilo, majú matné povrchy, pred niekoľkými rokmi blázni vyrábali chvíľu s lesklými. Keď som sa pýtal prečo, no sýtejšie farby. Ja že ok, aspoň sa nemusím otáčať, uvidím všetko za sebou.
Tak to teda nevím, jak bys klasifikoval můj zrak, když léta používám 4K na 24″ a výhledově bych se nebránil ani 5K na stejné úhlopříčce 😀
Že nečítaš z mobilu v posteli. To je ničiteľ očí. Potom prídeš pracovať ku PC a zistíš, že musíš ísť bližšie, lebo nevidíš. Mne oči zničil mobil, keď narástli a namiesto 10″ tabletu som začal používať 5″ mobil. Ale 4K na 24″ by som nedal. Samozrejme pokiaľ máš nastavené 100% zväčšenie a nie 150-200%. Len samotné tlačidlá by boli tak malé, že by to musela byť extra presnosť, aj s laserovou myškou.
Nech ti zrak vydrží čo najdlhšie.
Škálování GUI je samozřejmě stále problém, nic ale nevyřešíme tím, že vývojáře nedonutíme mu čelit. Používám běžné škálování, mám ve zvyku pracovat s mnoha nástroji najednou a myš mám za pár stováků. Používám ještě 13″ tablet s 1080p, kde bych ocenil 1440p a na terminálu mám 1440p na 24″ – to považuji za ještě použitelné. Mi zase příjde docela zhovadilé lifrovat do omezeného prostoru domácnosti i kanceláře monitor větší jak 27″, vícero monitorů, nebo zakřivený ultrawide, který zkreslí každou rovnou čáru – nemám potřebu si při práci připadat jak pilot Boeingu 😛