Inakosť všade, kam padne zrak – Biostar B660GTA (recenzia)

Ľubomír Samák

2 roky ago

Biostar B660GTA v detailoch

Väčšina základných dosiek z rovnakých tried sa podobajú ako vajce vajcu. Odlišujú sa síce farebnou schémou i tvarom chladičov, ale rozloženie, výbava a celkovo fungovanie (zahŕňajúce aj správu napájania) je ako cez kopírku. Biostar B660GTA ide v mnohých smeroch proti prúdu a predstavuje atraktívnu možnosť pre tých používateľov, ktorým na konkurenčných doskách vždy niečo chýba.

Biostar je za najväčšou trojkou (Asus, Gigabyte, MSI) a ASRock piaty najväčší výrobca základný výrobca základných dosiek. Po minulé roky ponuku tejto firmy charakterizoval skromnejší výber modelov, ten sa ale rozrástol a len s čipsetom Intel B660 má Biostar až deväť dosiek – od úplného low-endu až k robustnejším možnostiam, ktoré ustoja aj vysokú spotrebu najvýkonnejších procesorov Alder Lake v booste. V rámci tohto testu si podrobne rozoberieme Biostar B660GTA s najbohatšou výbavou.


Parametre		Biostar B660GTA
		MSI MAG Z690 Tomahawk DDR4
Pätica		Intel LGA 1700
Čipová súprava		Intel B660
Formát		ATX (305 × 244 mm)
Napájacia kaskáda procesora		17-fázová
Typ podporovaných pamätí (a maximálna frekvencia)		DDR4 (5000 MHz)
Sloty PCIe ×16 (+ PCIe ×1)		2× (+ 2×)
Od stredu pätice k prvému PCIe ×16		101 mm
Od stredu pätice k prvému slotu DIMM		56 mm
Diskové konektory		8× SATA III, 3× M.2: 2× PCIe 4.0 ×4 (42–80 mm) + 1× PCIe 3.0 ×4 (42–110 mm)
PWM konektory na ventilátory alebo pumpu kvapalinového chladiča		5×
Interné porty USB		1× 3.2 gen. 2 typ C, 2× 3.2 gen. 1 typ A, 4× 2.0 typ A
Ďalšie interné konektory		1× Thunderbolt s podporou RTD3, 1× TPM, 2× ARGB LED (5 V), 1× RGB LED (12 V) 1× jumper Clear CMOS
Displej POST		nie (ale má debug LED)
Tlačidlá		nemá
Externé porty USB		1× 3.2 gen. 2 typ C, 5× 3.2 gen. 2 typ A, 2× 2.0 typ A
Videovýstupy		1× HDMI 2.0, 1× DisplayPort 1.4, 1× DVI-D
Sieť		1× RJ-45 (2,5 GbE) – Realtek RTL8125B
Zvuk		Realtek ALC1220 (7.1)
Ďalšie externé konektory		1× PS/2, 2× SMA
Orientačná koncová cena		231 eur/5700 Kč

/* Here you can add custom CSS for the current table */ /* Lean more about CSS: https://en.wikipedia.org/wiki/Cascading_Style_Sheets */ /* To prevent the use of styles to other tables use "#supsystic-table-1472" as a base selector for example: #supsystic-table-1472 { ... } #supsystic-table-1472 tbody { ... } #supsystic-table-1472 tbody tr { ... } */

Biostar B660GTA

Jedná sa síce o najdrahšiu dosku Biostar s čipsetom B660, avšak stále sa drží „pri zemi“. Výbava totiž nezahŕňa vyložene príplatkové veci pre nadšencov, ktoré zvyknú cenu výrazne navršovať. Cenovo je B660GTA z radu Racing na úrovni lacnejších dosiek Z690.

Formát je ATX, teda 305 × 244 mm. Tradičné je aj PCB s pravideľným tvarom. Neobvyklá alebo nadštandardná je vzdialenosť medzi procesorovou päticou a prvým slotom PCI Express. Vzdialenosť stredov (oboch pätíc) je až 101 mm, čo je o 11 mm viac ako na doske Gigabyte B660 Aorus Master DDR4. Čím väčší je tu odstup, tým pohodlnejšia je popri veľkom vežovitom chladiči demontáž grafickej karty. Ku kontaktom prvého slotu DIMM je to od stredu pätice CPU štandardných 56 mm (podľa toho si môžete ľahko vypočítať či dôjde ku kolízii chladiča s pasívom RAM a v akých pozíciách). Podporované sú pamäte typu DDR4 a k dispozícii je priestor pre štyri moduly.

Chladiče sú robustné, robustnejšie než na lacnejších doskách B660. Jeden z pasívov VRM dokonca pozostáva z tenkých „plátkových“ rebier, ako môžete vidieť na titulnej fotografii. Vyžarovacia plocha je tak podstatne väčšia, ako na väčšine iných dosiek, ktoré síce používajú veľa materiálu, ale s horším členením. Efektivitu tohto chladiča však Biostar trochu zbytočne zabíja zadnou stenou (krytom?), ktorý znemožňuje prúdenie vzduchu skrz na skrz rebrovaním. Hmotnosť tohto pasívu je 84 g, druhý (väčší) má potom 169 g.

Vysokú hmotnosť majú aj chladiče SSD M.2. Tie sú pre všetky tri sloty a najväčší, spodný, má až 59 g. To i napriek tomu, že tento slot M.2 oproti zvyšným dvom (PCIe 4.0 ×4) podporuje rozhranie s polovičnou rýchlosťou (PCIe 3.0 ×4), čím sú prirodzene nižšie nároky aj na chladenie. Dlhšie ako ostatné chladiče je ale najmä preto, že tento slot ako jediný podporuje aj formát SSD s dĺžkou do 110 mm. Zvyšné dva končia na 80 mm a sú vyhradené pre SSD NVMe. Tretí slot je hybridný, okrem PCIe podporuje aj rozhranie SATA.

Montáž SSD M.2 je pomerne nepraktická. Pomocou malých skrutiek je fixácia samotných SSD v slotoch (niektoré dosky už používajú elegantnejšie istiace páčky), ale aj ich chladičov. Ostatní výrobcovia majú na úrovni chladičov už dlhší čas poistku, aby nebolo možné skrutky stratiť. Keď sa tak stane, náhradné v železiarstve nezoženiete.

Podpora úložísk je nadštandardná, to hlavne pre až osem konektorov SATA pre SSD/HDD palcových formátov. Doska sa tak ponúka na stavbu servera. RAIDy sú podporované 0, 1, 5 a 10. Počítajte ale s tým, že jeden konektor SATA má zdieľanú linku s tretím konektorom M.2. To znamená, že ak do tohto slotu (M.2) nainštalujete SSD SATA, tak sa deaktivuje ôsmi konektor SATA. Ak chcete využívať všetky konektory M.2 a SATA, tak do spodného konektoru M.2 musíte nainštalovať SSD PCIe (NVMe). Niekde pridal, inde Biostar ubral. Konektorov na ventilátory je iba päť, čo je na dosku formátu ATX nevšedne málo.

Atypická, a teraz už s pozitívnou konotáciou, je na súčasné pomery je aj výbava externých konektorov. Z iGPU je vedľa HDMI (2.0/2.1) a DisplayPort 1.4 vyvedený aj výstup DVI-D. Potom je tu aj PS/2 na pripojenie klávesnice a myši. V typicky serverovom prostredí táto konektivita nájde svoje uplatnenie. Dosku bude možné priamo pripojiť aj k starších monitorom, ktoré v tomto prostredí stále používajú. PS/2 sa zase hodí vtedy, keď typicky mimo OS rýchlejšie porty USB bez ovládača nefungujú. Väčšina portov USB je štandardu 3.2 v gen. 2, t.j. s priepustnosťou 10 Gb/s. Tie sú v konfigurácii 5 (typu A) + 1 (typu C). Eternetový konektor (RJ-45) je jeden 2,5 Gb, na zadnom paneli sú vyvedené aj dva konektory SMA, ku ktorým sú ešte pripojené antény, ale samotný RF modul sa už s doskou nedodáva. Ten si musíte dokúpiť zvlášť.

Je pomerne zvláštne, že v tejto cenovej relácii sú vyvedené iba tri 3,5 mm jacky (bez optického výstupu). Nebudeme to ale príliš kritizovať, pretože za vyhotovením je vidieť, že Biostar uprednostnil kvalitu nad kvantitou. Sústavy 5.1 a 7.1 s viacerými satelitmi tak síce k doske nepripojíte, ale zato tie konektory, čo tu sú, sú poriadne – pozlátené. Zvukový adaptér na doske je Realtek ALC1220.

Konečne VRM. To je 17-fázové (s prúdovou kapacitou na fázu 70 A), postavené na PWM ovládači Renessas RAA228228 a napäťových regulátoroch OnSemi FDMF5062. Napájacia kaskáda je teda pomerne robustná. Aká je jej efektivita, to sa už dozviete z testov.

Na doske sú aj prvky RGB LED. To na dvoch miestach. Na plastovom kryte vedľa VRM – ich svetlovody sú na fotke nižšie. Potom je podsvietený aj chladič čipsetu, ten je však v osi prvého slotu PCI Express a často ho bude prekrývať grafická karta.

Ako to vyzerá v BIOSe

Grafické rozhranie UEFI je v mnohých veciach jedinečné, respektíve, ak už s doskami Biostar nemáte nejakú prax, niektoré detaily budú pre vás nové. Rozdiel v rozložení jednotlivých prvkov, nastaveniach a nejakých „špeciálnych“ funkciách (či označeniach) sú naprieč všetkými výrobcami, ale najviac konvencie obchádza práve Biostar.

Nejaké zjednodušené zobrazenie je aj tu. EZ Mode umožňuje aktivovať pamäťový profil (XMP), jedným tlačidlom zapnúť RAID či CSM, nastaviť bootovaciu prioritu alebo prejsť do rozhrania na správu ventilátorov. Veľký priestor je vyhradený aj pre informácie o procesore, pamätiach a pripojených úložiskách. Vlastne je to obsahovo veľmi podobné Click BIOSu MSI, hoci jednotlivé prvky sú na iných miestach. Či sa ich rozloženiu Biostaru poradilo lepšie alebo horšie, necháme už na vás.

Hoci Biostar nepoužíva na niektoré veci rovnaké klávesové skratky ako ostatní, tak tlačidlo F7 na prechod do pokročilejšieho zobrazenia zostalo zachované. Snímky obrazovky sa ale napríklad robia cez F11 (namiesto tradičného klávesu F12) a pozoruhodné je i to, že pred uložením fotky ju musíte nejako pomenovať. Bežne sa používa generický názov s meniacim sa číslom na konci súboru.

Na karte „Advenced“ je rozcestník k základným nastaveniam, ktoré sú aj na iných doskách. Nič z toho, čo iný výrobcovia majú, tu nechýba. Dostatočne podrobné sú tak nastavenia SATA, kde môžete konfigurovať jednotlivé porty (AHCI/RAID, Hot Plug, …), NVMe či PCIe, kde si môžete povoliť napríklad Resizable BAR na zvýšenie výkonu grafickej karty. Plnohodnotná je i správa nastavení CPU.

Okrem možnej deaktivácie ľubovoľných P/E jadier procesora môžete v prípade vypnúť virtualizáciu, inštrukcie AVX, šifrovanie AES, Hyper-Therading a podobné základné veci. Do najväčších podrobností zachádzajú aj nastavenia TPM 2.0.

Správa teplôt umožňuje nastaviť rozsahy teplôt, v akých má doska procesor držať a podľa nich regulovať napájanie. Tiež si môžete zastropovať maximálnu teplotu CPU, pri ktorej sa doska vypne. Medzi teplotnými snímačmi síce chýba PCH (južný mostík čipsetu), ale zase máte cez „MOS temperature“ kontrolu nad zahrievaním napäťových regulátorov.

Limity napájania sa nastavujú na karte Tweaker, záložka CPU Power Management. Vo východiskovom nastavení sú PL1 aj PL2 na „Disabled“, vtedy ide procesor bez ohľadu na čas na plný výkon. Pre testy výkonu v režime bez limitov napájania sme ich ale i tak ručne nastavili an maximálnych 4000 W. Častejšie budete zadávať nižšie hodnoty, typicky 125 W alebo 65 W. Tieto hodnoty sa vždy zadávajú v miliwattoch, takže 125 W číselne zadávate ako 125000. Časový limit Tau nastavenia zadať neumožňujú, ale doska s nim počíta a podľa PL2 sú spotreba a frekvencie prvých zhruba 40 sekúnd.

Pokiaľ ste tak už neurobili v EZ Mode, tak nastavenie XMP je takisto možné na karte Tweaker. To, samozrejme, na podrobnejšej úrovni, kde si sa dá upraviť aj frekvencia pamäťového radiča či časovanie v prípade voliteľného nastavenia.

„Vivid LED DJ“ je rozhranie na správu osvetlenia RGB LED. A to či už toho vstavaného alebo rozširujúcich periférii (typicky chladičov či ventilátorov) cez interné konektory. Zosynchronizovať sa dajú aj staršie zariadenia s analógovým pripojením cez 12 V 4-pin s modernými (5 V 3-pin). Ak na tieto veci uprednostňujete rozhranie pod operačným systémom, môžete si na webe Biostaru stiahnuť aplikáciu Racing GT.

Možnosti nastavení trochu zaostávajú v správe ventilátorov. Je škoda, že sa nedá krivka PWM priradiť k teplotám iných zdrojov, než je snímač CPU. Najmä, keď doska vie prečítať teploty VRM. Inak máte na výber z troch prednastavených profilov PWM (Quiet, Aggressive, Full on) a je a tu aj možnosť manuálneho nastavenia. Spôsob regulácie má byť detegovaný automaticky, ale vždy v prípade ventilátorov s PWM vždy odporúčame tento typ regulácie nastaviť ručne.

Vyhodnocovanie dosky je totiž pomerne nespoľahlivé. Ako môžete vidieť na prvých dvoch snímkach z A.I Fan, tak rovnaký ventilátor (Noctua NF-A12x25 PWM) sa na „Auto“ vôbec neroztočil a bolo potrebné ručne prepnúť „PWM“. Vtedy sa už ventilátor ľahko vyladíte aj k jeho minimálnym otáčkam.

Väčšina základných dosiek z rovnakých tried sa podobajú ako vajce vajcu. Odlišujú sa síce farebnou schémou i tvarom chladičov, ale rozloženie, výbava a celkovo fungovanie (zahŕňajúce aj správu napájania) je ako cez kopírku. Biostar B660GTA ide v mnohých smeroch proti prúdu a predstavuje atraktívnu možnosť pre tých používateľov, ktorým na konkurenčných doskách vždy niečo chýba.

Herné testy…

Drvivá väčšina testov vychádza z metodiky na procesory a grafické karty. Výber hier je pri doskách užší, ale to preto, aby bolo možné všetky testy realizovať s dvoma rôznymi procesormi tak, ako sme sľúbili. Každá doska bude vždy testovaná s výkonnejším procesorom zo špičky, ale i so slabším, priemerným. Výkonnejší variant na platforme LGA 1700 predstavuje Core i9-12900K a strednú triedu potom Core i5-12400.

Na základe testov s procesormi z rôznych tried sa budete môcť jednoducho rozhodnúť, či vám dáva zmysel drahšia základná doska pre lacnejší procesor alebo naopak, ako dobrý nápad je šetriť lacnejšou doskou pri použití drahšieho a výkonnejšieho procesora, ktorý má prirodzene aj vyššiu spotrebu a kladie na kvalitu základnej dosky celkovo vyššie nároky.

Z hier sme vybrali päť titulov, ktoré testujeme v dvoch rozlíšeniach. Hier je teda podstatne menej než pri testoch procesorov alebo grafických kariet, ale pre potreby testov základných dosiek je ich tak akurát. Málokto pri výbere základnej dosky zohľadńUje výkon v konkrétnej hre. Ale orientačný prehľad o tom, ako ktorá základná doska formuje herný výkon (v porovnaní s inou doskou), treba. Aby postupom času nedochádzalo k výraznému skresleniu, sme siahli po relatívne starších tituloch, ktoré už nedostávajú významné aktualizácie.

Jedná sa o Borderlands 3, F1 2020, Metro Exodus, Shadow of the Tomb Raider a Total War Saga: Troy. U novších hier by mohlo dochádzať k tomu, že sa výkon postupom času (aktualizáciami) bude trochu meniť a špeciálne vo vysokých rozlíšeniach s vysokými detailmi. To je jedno z testovacích nastavení (2160p a Ultra, respektíve najvyššie vizuálne detaily, ale bez ray-tracingovej grafiky), ktoré sa zameriava na porovnanie výkonu, pre ktoré je úzke hrdlo grafická karta. Inými slovami, z týchto testov bude zrejmé, ktorá základná doska do akej mieri môže z nejakých dôvodov ovplyvňovať výkon grafickej karty. Naproti tomu nastavenie s rozlíšením Full HD a s grafickými detailmi zníženými na „High“ bude odrážať aj vplyv procesora na konečný herný výkon.

Na záznam fps, respektíve časov jednotlivých snímok, z ktorých sa potom následne počítajú fps, používame OCAT a na analýzu CSV aplikáciu FLAT. Za oboma stojí vývojár a autor článkov (a videí) webu GPUreport.cz. Na čo najvyššiu presnosť sú všetky priechody trikrát opakované a do grafov sú vynášané priemerne hodnoty priemerných i minimálnych fps. Tieto viacnásobné opakovania sa týkajú aj neherných testov.

… výpočtové testy, testy SSD, portov USB a siete

Aplikačný výkon testujeme veľmi podobným spôsobom, ako je to u testov procesorov. Obsiahnuté sú takmer všetky testy od tých jednoduchších (napríklad tých vo webovom prostredí) až po tie, ktoré procesora či grafickú kartu žmýkajú na vrchnej hranici ich možností. Jedná sa typicky o testy 3D renderingu, kódovania videa (x264, x265, SVT-AV1) či iných výpočtových úloh náročných na výkon. Rovnako ako pri procesoroch či grafických kartách tu máme široký zaber aplikácií – svoje si vo výsledkoch nájdu používatelia strihajúci video (Adobe Premiere Pro, DaVinci Resolve Studio), tvorcovia grafických efektov (Adobe Premiere Pro), grafici či fotografi (Adobe Photoshop, Affinity Photo a AI aplikácie Topaz Labs) a nechýbajú ani testy (de)šifrovania, (de)kompresie, numerických výpočtov, simulácií a samozrejme ani testy pamätí.

Pri základných doskách sú dôležité aj testy výkonu SSD. Vo všetkých slotoch preto v dobre rozšírenom CrystalDiskMarku testujeme maximálne sekvenčné rýchlosti čítania a zápisu na prázdnom SSD Samsung 980 Pro (1 TB). Rovnakým spôsobom pristupujeme k testom portov USB. Na ich otestovanie používame externé SSD WD Black P50. To podporuje rýchle rozhranie USB 3.2 gen. 2×2, takže nebude úzke hrdlo ani pre najrýchlejšie radiče USB. Pre každý štandard USB uvádzamé iba jeden výsledok. Ten je počítaný z priemeru všetkých dostupných portov.

Neochudobníme vás ani o testy sieťovej priepustnosti. V rámci lokálnej siete medzi sieťovými adaptérmi základných dosiek a 10-gigabitovou PCIe kartou Sonnet Solo10G obojsmerne presúvame veľké súbory. To z už spomínaného SSD Samsung 980 Pro na Patriot Hellfire (480 GB), ktoré je stále dostatočne rýchle na to, aby nebrzdilo ani 10 Gb adaptéry.

Výsledky všetkých výkonnostných testov sú pre čo najvyššiu presnosť tvorené priemerom z troch opakovaných meraní.

Nastavenia procesorov…

Procesory primárne testujeme bez limitov napájania tak, ako to má väčšina základných dosiek v továrenských nastaveniach. Pre testy, ktoré majú prienik s meraniami spotreby, zahrievania a frekvencií CPU, sledujeme aj správanie sa dosiek s napájacími limitmi nastavenými podľa odporúčaní výrobcov CPU. PL1 nastavujeme na úroveň TDP s tým, že pri procesoroch Intel rešpektujeme aj časový limit tau (56 s). Podľa oficiálnych špecifikácií CPU je nastavená aj vrchná hranica napájania (PL2/PPT). Technológiami na agresívne pretaktovanie, ako sú PBO2 (AMD) alebo ABT (Intel), MCE (Asus) a podobné, sa v rámci štandardných testov základných dosiek nezaoberáme.

… a aplikačné aktualizácie

V testoch treba počítať aj s tým, že v priebehu času môžu jednotlivé aktualizácie skresľovať výkonnostné porovnania. Niektoré aplikácie používame vo verziách portable (rozvalený archív), ktoré sa neaktualizujú alebo je možnosť ich držať na stabilnej verzii, ale pri niektorých to neplatí. Typicky hry sa v priebehu času aktualizujú, čo je prirodzené a držať ich na starých verziách mimo realitu by bolo tiež sporné.

Skrátka len počítajte s tým, že s pribúdajúcim časom klesá trochu i presnosť výsledkov, ktoré medzi sebou porovnávate. Aby sme vám túto analýzu uľahčili, tak pri každej doske uvádzame, kedy bola testovaná. Zistíte to v dialógovom okne, kde je informácia o dátume testovania. Toto dialógové okno sa zobrazuje v interaktívnych grafoch, pri akomkoľvek pruhu s výsledkom. Stačí naň zájsť kurzorom myši.

Metodika: ako meriame spotrebu

Analýza „spotreby“ základnej dosky je mimoriadne atraktívna téma, pokiaľ sa k nej pristupuje metodicky. Čo to znamená? Merania elektrického prúdu a napätia priamo na vodičoch, ktorými je základná doska napájaná. Najvýraznejší odber má prirodzene procesor, respektíve napájania procesora, ktorý meriame zvlášť – presne tak ako v testoch procesorov.

Ku káblu EPS tú pribúda ale ešte 24-pinový kábel ATX s viacerými napätiami, v ktorých je dobré mať prehľad. Kľúčové sú +3,3 V (z nich je napájaný typicky čipset), +5 V (pamäte) a +12 V, z ktorých sa napájajú sloty PCI Express a najväčší odber bude v prípade našej testovacej konfigurácie na grafickej karte. Tieto všetky vodiče dôkladne monitoruje. Potom v rámci konektora ATX existuje ale aj zopár pomerne nedôležitých vetiev, ktoré sa už v moderných počítačoch ani nepoužívajú (to je -12 V a -5 V) alebo sú z hľadiska odberu pomerne nedôležité. Tak ako napríklad +5 VSB (napájanie USB či osvetlenia ARGB aj keď je počítač vypnutý; to je možné v BIOSe obvykle i vypnúť) alebo PG (Power Good), ktoré má iba informatívny charakter a počas prevádzky je už na len „do počtu“. Tieto vetvy (-12 V, -5 V, +5 VSB a PG) majú vždy iba jeden vodič a ešte i to často s menším prierezom, čo je tiež znak vždy veľmi nízkeho odberu.

Vodiče 24-pinu, na ktorých odber meriame, sú zapojené vždy paralelne a sú aspoň v páre (+12 V) alebo väčšom počte. Vetva +3,3 V používa na zväčšenie prierezu napríklad štyri vodiče a +5 V ich má až päť. Táto vetva je z dnešného pohľadu už ale pomerne predimenzovaná, keďže historicky počítala s napájaním väčšieho množstva HDD, respektíve ich logickej časti (na motorickú sa používa +12 V).

Na meranie spotreby z 24-pinu používame bočník vlastnej výroby. Ten je postavený je na veľmi jednoduchom princípe a pozostáva z odporov veľmi nízkej hodnoty. Tá je nastavená tak nízko, aby úbytok napätia nebol vyšší, než stanovuje norma ATX. Na základe známeho odporu v obvode a úbytku napätia, ktorý na ňom vzniká vieme vypočítať elektrický prúd a po dosadení výstupného do známeho vzorca na výpočet príkonu je tu už ľahká matematika. Vzorky počas priebehu testov sú zaznamenávané pomocou sústavy multimetrov Keysight U1231A cez obslužnú aplikáciu, ktorá umožňuje export zaznamenaných dát v CSV. A to už je finálna destinácia na tvorbu čiarových grafoch či počítania priemerov (do pruhových interaktívnych grafov). Takto jednoduché to je.

Na úplnosť je dobré ešte dodať, že prúdové kliešte na meranie odberu z káblov EPS (napájanie procesor), sú Prova 15. Tie čoskoro nahradíme praktickejším riešením na stolové používanie, a síce podobným bočníkom, aký používame na konektor ATX. Jediný dôvod, prečo ešte nie je v obehu je jeho zložitejšia konštrukcia (keďže musí počítať aj s veľmi vysokými prúdmi) a potreba dôkladného testovania, ku ktorému sa ešte len dostaneme. Nakoľko v testoch kladieme mimoriadny dôraz an presnosť, tak sú všetky meracie zariadenia riadne kalibrované.

Metodika: testy zahrievania a frekvencií

Suverénne najkritickejšia časť, čo sa týka teplôt, je na základnej doske napájacia kaskáda (VRM) pre CPU. Tu sa vraciame k termokamere Fluke Ti125, ktorá vytvára teplotné mapy, na základe ktorých je možné lokalizovať na priemerné zahrievanie, ale aj najteplejší bod. Obe tieto hodnoty (priemernú a maximálnu teplotu na Vcore) zaznamenávame do grafov a na základe tej maximálnej budeme neskôr vyhodnocovať aj efektivitu pasívov VRM. Na tu nám zatiaľ ale chýba vhodný termometer. Termovízia je, samozrejme, realizovaná bez pasívu a na zistenie zníženia zahrievania s chladičom je na najteplejší MOSFET potrebné nainštalovať termočlánok. Ten čoskoro doplníme.

Termovízia sa vždy vzťahuje na fungovanie s výkonnejším z dvojice testovacích procesorov. S ním sa viac ukážu rozdiely a možné obmedzenia či blížiace sa riziká (napríklad čo i len zo zníženého výkonu prehrievaním). Aby bol dobrý výhľad na VRM, tak namiesto vežovitého chladiča (z testov procesorov) používame kvapalinový chladič Alphacool Eisbaer Aorora 390 s ventilátormi fixne nastavenými na plný výkon (12 V). Testy zahrievania na úplnosť zahŕňajú aj teploty procesora a v rámci testov dosiek testujeme aj efektivitu dodávaných chladičov SSD. Tie sú už súčasťou prakticky všetkých lepších základných dosiek a vzniká tak prirodzene otázka, či ich použiť alebo nahradiť inými, rebrovanejšími. Tieto chladiče budeme testovať na SSD Samsung 980 Pro počas desiatich minút intenzívnej záťaže v CrystalDiskMarku. Nakoniec je pozoruhodné zahrievanie južného mostíka čipovej súpravy a efektivita chladenia aj v tomto smere.

Všetky testy prebiehajú vo veternom tuneli, takže je zabezpečené plnohodnotné systémové chladenie. To pozostáva z troch ventilátorov Noctua NF-S12A PWM@5 V (~ 550 ot./min). Dva z toho sú vstupné, jeden výstupný. Ako výstupné fungujú ale aj tri rýchle ventiatory AIO vodníka, takže v skrinke panuje podtlak.

Teplota vzduchu je na vstupe do tunela je riadne kontrolovaná a pohybuje sa v rozmedzí 21–21,3 °C. Udržiavať počas testov vždy konštantnú teplotu je dôležité nielen z pohľadu presnosti meraní zahrievania, ale takisto preto, že vyššia alebo nižšia okolitá teplota má vplyv aj na prípadne správanie sa boostu procesorov. A poriadne sledujeme a porovnávame aj frekvencie, či už pri záťaži všetkých jadier alebo i v rámci jednovláknových úloh. Na záznam frekvencií a teplôt jadier používame aplikáciu HWiNFO (vzorkovanie je nastavené na dve sekundy).

Udržiavať konštantnú teplotu na vstupe je treba nielen pre poriadne porovnanie zahrievania procesorov, ale hlavne pre objektívne výkonnostné porovnania. Vývoj frekvencií, a špeciálne jednojadrového boostu, sa odvíja práve od teploty. Typicky v lete, pri vyšších teplotách než je bežne v obytných priestoroch v zime, môžu byť procesory pomalšie.

Teploty sú vždy odčítavané maximálne (z termovízie VRM aj priemerné, ale stále z lokálnych maximálnych hodnôt na konci Cinebench R23). Pri procesoroch Intel pre každý test odčítavame maximálnu teplotu jadier, obvykle všetkých. Tieto maximá sú potom spriemerované a výsledok predstavuje výslednú hodnotu v grafe. Z výstupov jednovláknovej záťaže vyberáme iba zaznamenané hodnoty z aktívnych jadier (tie sú obvykle dve a počas testu sa medzi sebou striedajú). U procesorov AMD je to trochu iné. Tie teplotné snímače pre každé jadro nemajú. Aby sa postup metodicky čo najviac podobal tomu, ktorý uplatňujeme na procesoroch Intel, tak priemerné zahrievanie všetkých jadier definujeme najvyššou hodnotou, ktorú hlási snímač CPU Tdie (average). Pre jednovláknovú záťaž už ale používame snímač CPU (Tctl/Tdie), ktorý obvykle hlási o trochu vyššiu hodnotu, ktorá lepšie zodpovedá hotspotom jedného, respektíve dvoch jadier. Tieto hodnoty rovnako ako hodnoty zo všetkých interných snímačov však treba brať s rezervou, presnosť snímačov naprieč procesormi je rôzna.

Vyhodnocovanie frekvencií je presnejšie, každé jadro má vlastný snímač aj na procesoroch AMD. Na rozdiel od teplôt ale do grafov zapisujeme priemerné hodnoty frekvencií počas testov. Zahrievanie a frekvencie jadier procesora monitorujeme v rovnakých testoch, v ktorých meriame aj spotrebu. Teda postupne od najnižšej záťaže na ploche nečinných Windows 10, cez kódovanie audia (záťaž v jednom vlákne), hernú záťaž v Shadow of the Tomb Raider až po Cinebench R23.

Testovacia zostava

Procesory Intel Core i5-12900K a Intel Core i5-12400

Kvapalinový chladič Alphacool Eisbaer Aurora 360

Pamäte Patriot Blackout (4× 8 GB, 3900 MHz/CL18). Zákaldné dosky s podporou pamätí DDR5 testujeme s Kingston Fury Beast (2× 16 GB, 5200 MHz/CL40)

Grafická karta MSI RTX 3080 Gaming X Trio

SSD Patriot Viper VP4100 (1 TB) a Patriot Viper VPN100 (2 TB)

Napájací zdroj BeQuiet! Dark Power Pro 12 s 1200 W

Poznámka.: Grafické ovládače používame Nvidia GeForce 466.77 a zostavenie OS Windows 10 je v čase testovania 19043.

3DMark

Na testy používame 3DMark Professional a z testov Night Raid (DirectX 12), Fire Strike (DirectX 11) a Time Spy (DirectX 12). V grafoch nájdete čiastkové skóre CPU, kombinované skóre, ale i skóre grafiky. Z neho zistíte, do akej miery daný procesor obmedzuje grafickú kartu.

Borderlands 3

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenie Anti-Aliasing: None; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Ultra; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

F1 2020

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenia Anti-Aliasing: off, Skidmarks Blending: off; testovacia scéna: vstavaný benchmark (Australia, Clear/Dry, Cycle).

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Ultra High; API DirectX 12; extra nastavenia Anti-Aliasing: TAA, Skidmarks Blending: off; testovacia scéna: vstavaný benchmark (Australia, Clear/Dry, Cycle).

Metro Exodus

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Extreme; API DirectX 12; extra nastavenie žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

Shadow of the Tomb Raider

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 12; extra nastavenie Anti-Aliasing: off; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Highest; API DirectX 12; extra nastavenie Anti-Aliasing: TAA; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

Total War Saga: Troy

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 1920 × 1080 px; prednastavený grafický profil High; API DirectX 11; extra nastavenia žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

Testovacie prostredie: obrazové rozlíšenie 3840 × 2160 px; prednastavený grafický profil Ultra; API DirectX 11; extra nastavenia žiadne; testovacia scéna: vstavaný benchmark.

PCMark

Geekbench

Speedometer (2.0) a Octane (2.0)

Testovacie prostredie: Aby na výsledky v priebehu času nemali vplyv aktualizácie webového prehliadača, používame portable verziu Google Chrome (91.0.472.101), 64-bitové zostavenie. Hardvérová akcelerácia GPU je povolená rovnako, ako to má vo východiskových nastaveniach každý používateľ.

Poznámka: Hodnoty v grafoch predstavujú priemer získaných bodov v čiastkových úlohách, ktoré sú združené podľa svojho charakteru do siedmich kategórií (Core language features, Memory and GC, Strings and arrays, Virtual machine and GC, Loading and Parsing, Bit and Math operations a Compiler and GC latency).

Cinebench R20

Cinebench R23

Blender@Cycles

Testovacie prostredie: Používame dobre rozšírené projekty BMW (510 dlaždíc) a Classroom (2040 dlaždíc) a renderer Cycles. Nastavenia renderu sú na None, s ktorým všetka práca pripadá na CPU.

LuxRender (SPECworkstation 3.1)

Adobe Premiere Pro (PugetBench)

Testovacie prostredie: súbor testov PugetBench. Verziu aplikácie (Adobe Premiere Pro) držíme na 15.2.

DaVinci Resolve Studio (PugetBench)

Testovacie prostredie: súbor testov PugetBench, typ testov: štandardný. Verziu aplikácie (DaVinci Resolve Studio) držíme na 17.2.1 (zostavenie 12).

Grafické efekty: Adobe After Effects

Testovacie prostredie: súbor testov PugetBench. Verziu aplikácie (Adobe After Effects) držíme na 18.2.1.

HandBrake

Testovacie prostredie: Na konverziu máme 4K video LG Demo Snowboard s bitrate 43,9 Mb/s. Profily AVC (x264) a HEVC (x265) sú nastavené s ohľadom na vysokú kvalitu a profil kodéru je „pomalý“. HandBrake máme vo verzii 1.3.3 (2020061300).

Benchmarky x264 a x265

Naposledy sme sa zaoberali základnou doskou, ktorá, ktorá je aj vďaka nižšej cene vhodná najmä na použitie s lacnejšími procesormi. Teraz tu máme o zhruba 50 eur drahšiu Gigabyte B660 Aorus Master DDR4. Príplatok tu má jasné opodstatnenie a odzkadľuje sa na lepších vlastnostiach. Napájacia kaskáda je výrazne efektívnejšia, chladiče sú účinnejšie a výbava je celkovo bohatšia, vrátane svetielok.

Kódovanie audia

Testovacie prostredie: Kódovanie audia prebieha pomocou kodérov pre príkazový riadok, pričom meriame čas, ktorý konverzia zaberie. Kóduje sa vždy rovnaký 16-bitový súbor WAV (stereo) s 44,1 kHz s dĺžkou 42 minút (jedná sa o rip albumu Love Over Gold od Dire Straits v jednom audio súbore).

Nastavenia kodérov sú zvolené na dosiahnutie maximálnej alebo skoro maximálnej kompresie. Bitrate je pritom relatívne vysoký, s výnimkou bezstratového FLACu okolo 200 kb/s.

Poznámka: tieto testy merajú jednovláknový výkon.

FLAC: referenčný kodér 1.3.2, 64-bitové zostavenie. Parametre: flac.exe -s -8 -m -e -p -f

MP3: kodér lame3.100.1, 64-bitové zostavenie (Intel 19 Compiler) z webu RareWares. Parametre: lame.exe -S -V 0 -q 0

AAC: používa knižnice Apple QuickTime, volané cez aplikáciu z príkazového riadku, QAAC 2.72, 64-bitové zostavenie, Intel 19 Compiler (nevyžaduje inštaláciu celého balíku Apple). Parametre: qaac64.exe -V 100 -s -q 2

Opus: referenčný kodér 1.3.1, Parametre: opusenc.exe –comp 10 –quiet –vbr –bitrate 192

Adobe Photoshop (PugetBench)

Testovacie prostredie: súbor testov PugetBench. Verziu aplikácie (Adobe Photoshop) držíme na 22.4.2.

Affinity Photo (benchmark)

Testovacie prostredie: vstavaný benchmark.

AI aplikácie Topaz Labs

Topaz DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI. Tieto jednoúčelové aplikácie slúžia na reštauráciu nekvalitných fotiek. Či už z pohľadu vysokého šumu (keď sú fotené pri vyššom ISO), hrubého rasteru (typicky po výrezoch) alebo keď treba niečo doostriť. Využíva sa pritom vždy sila AI.

Pracovné nastavenia aplikácií Topaz Labs. Postupne zľava DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI. Každej aplikácii prináleží jedno z troch okien

Testovacie prostredie: V rámci dávkových úprav sa spracováva 42 fotiek v nižšom rozlíšení 1920 × 1280 px. To pri nastaveniach zo snímok vyššie. DeNoise AI pre zachovanie čo najvyššej presnosti držíme vo verzii 3.1.2, Gigapixel v 5.5.2 a Sharpen AI v 3.1.2.

Ako akcelerátor máme nastavený procesor (a vysokú alokáciu RAM), vy si môžete ale prepnúť i na GPU

WinRAR 6.01

7-Zip 19.00

TrueCrypt 7.1a

Aida64 (AES, SHA3)

Aida64, testy FPU

FSI (SPECworkstation 3.1)

Kirchhoff migration (SPECworkstation 3.1)

Python36 (SPECworkstation 3.1)

SRMP (SPECworkstation 3.1)

Octave (SPECworkstation 3.1)

FFTW (SPECworkstation 3.1)

Convolution (SPECworkstation 3.1)

CalculiX (SPECworkstation 3.1)

RodiniaLifeSci (SPECworkstation 3.1)

WPCcfd (SPECworkstation 3.1)

Poisson (SPECworkstation 3.1)

LAMMPS (SPECworkstation 3.1)

NAMD (SPECworkstation 3.1)

Testy pamätí…

… a cache (L1, L2, L3)

Rýchlosti slotov M.2 (SSD)

Rýchlosti portov USB

Rýchlosť ethernetu

Analýza spotreby (EPS + ATX konektor) bez limitov spotreby napájania

Analýza spotreby (EPS + ATX konektor) s limitmi napájania podľa Intelu

Celková spotreba bez limitov napájania…

… a s limitmi napájania podľa Intelu

Dosahované frekvencie CPU bez limitov napájania…

… a s limitmi napájania podľa Intelu

Zahrievanie CPU bez limitov napájania…

… a s limitmi napájania podľa Intelu

Zahrievanie VRM bez limitov napájania…

… a s limitmi napájania podľa Intelu

Zahrievanie SSD

Zahrievanie čipsetu (južný mostík)

Záver

Pre koho je zaujímavá Biostar B660GTA? V prvom rade pre používateľov, ktorí ocenia nadštandardný počet konektorov SATA alebo videovýstup DVI-D a zároveň nevadí iba päť konektorov na pripojenie ventilátorov. Tých výhod oproti niektorým iným doskám je, samozrejme, viac. Či však stoja za to, aby si obhájili 50 eur, ktoré zaplatíte navyše v porovnaní s doskou Asus TUF Gaming B660 Plus WiFi D4, si tvrdiť netrúfame. To si už musí vyhodnotiť každý sám.

V porovnaní s vyššie uvedenou doskou je u B660GTA trochu sklamaním efektivita napájacej kaskády procesora, ktorá je dokonca ešte o pár percent nižšia. Isteže, s úspornejšími procesormi, pre ktoré dáva táto doska väčší zmysel, sa rozdiely strácajú. Ukazujú to merania s Core i9-12900K obmedzenou na 125 W/TDP. Ale ani za takýchto podmienok sa doska Biostar na Gigabyte B660 Aorus Master DDR4 za podobné peniaze v tomto smere nechytá. V porovnaní s TUF Gaming B660 Plus WiFi D4 má však výhodu v rovnomernejšom zaťažovaní napäťových regulátorov. Zatiaľ čo priemerná teplota na nich je prakticky rovnaká, tak hotspoty na B660GTA sú pri približne 290 W o nejakých desať stupňov Celzia nižšie. Tým sa doska Biostar do ťažkostí len tak vplyvom kriticky vysokých teplôt nedostane a je tak lepšie pripravená aj na tropickejší vzduch okolia.

Pozoruhodné je, že v „tvrdej“ jednovláknovej záťaži Biostar B660GTA s Core i9-12900K dosahuje najlepšie výsledky. Tak v Cinebench R20/23 ako aj v Geekbench. Vo webovom ani v kancelárskom prostredí, čo je síce takisto jednovláknová, ale typicky nižšia záťaž, sa to už ale neprejavuje. Pri živom prehrávaní H.264 v Adobe Premiere Pro alebo pri kódovaní zvukových nahrávok býva už doska Biostar vo vedení. To však iba s použitím výkonnejšieho procesora, s Core i5-12400 už takto nevyniká. Teda nie v rámci jednovláknového výkonu. Výrazne lepšie umiestnenia s Core i5 než s Core i9 však B660GTA dosahuje vo WinRARe, ale aj pri kódovaní videa (x265) v HandBrake alebo i v hre Shadow of the Tomb Raider vo Full HD (t.j. v rozlíšení, kde sa výkon procesora prejavuje výraznejšie). Vždy sú to ale pomerne malé rozdiely a nikdy nedochádza k žiadnym neprirodzeným výkyvom vo výkone.

Za podrobnejšiu analýzu stojí ešte správa napájania a frekvencií. Ako jediná z doteraz otestovaných dosiek táto ako v hrách dosahuje v priemere nižšie frekvencie jadier CPU ako pri renderovaní. To predstavuje prirodzene vyššiu záťaž, pri ktorej je dosahovaná aj výrazne vyššia spotreba a na nižších frekvenciách procesor končí obvykle najmä pre negatívny offset násobiča pre inštrukcie AVX. To sa deje aj v tomto prípade, ale aj napriek tomu sú dosahované „herné“ frekvencie CPU často nižšie. Nezaťažené jadrá totiž zhadzujú násobič na 8 (800 MHz), čo sa bežne nedeje. Neznamená to však nižší výkon (hrou a vecami na pozadí zaneprázdnené jadrá idú na 4,9 GHz), ale ani nižšiu spotrebu, ktorú by od toho možno niekto očakával.

Pomerne akčná je správa frekvencií aj v jednovláknových úlohách. Tie v skutočnosti nikdy neprebiehajú na jednom jadre (hoci v jednom cykle je maximálny jednojadrový boost dosiahnutý iba na jednom jadre), ale používa sa viac jadier, ktoré sa striedajú. To aj z dôvodu lepšieho chladenia. Takéto správanie je bežné, no doska Biostar takto pracuje s viacerými jadrami (obvykle to bývajú dve) a vo vyššom tempe. Výsledok je, že pri zatiaľ najvyššej spotrebe je dosahované najnižšie zahrievanie. Môžeme teda konštatovať, že takýto chod na B660GTA má pozitívny dosah na lepšie chladenie, ale efektivita napájania je slabšia. Tieto chaotickejšie skoky vo frekvenciách a v napájaní dobre ilustruje aj zubatý priebeh spotreby. A keď už sme pri tej spotrebe, tak tá je pri názkej záťaži rovnako ako v nečinnosti vždy vysoká, vyššia ako u všetkých doteraz testovaných dosiek (oproti najúspornejšej podľa použitého procesora 2–3-násobne) Vyšší odber je aj na 5 V a 3,3 V vetve. Nerieši to ani režim s obmedzením napájaním podľa Intelu tak ako napríklad u B660M Mortar WiFi a ani menej agresívne CPU Lite Load.

Za pochvalu stoja efektívne chladiče SSD, ale z priemernosti dosku Biostar B660GTA vytrháva najmä vzácnejšia konektorová výbava. Po vizuálnej stránke originálne pôsobí ale aj tyrkysová na čiernom podklade. A v kombinácii s RGB LED… niekomu viac netreba.


Biostar B660GTA
+ Robustná 14-fázová napájacia kaskáda (VRM)...
+ ... zvládne bez strát výkonu aj Core i9-12900K bez limitov napájania
+ V tejto triede vzácna výbava. Až osem konektorov SATA a videovýstup DVI-D
+ Eventuálne nadštandardne vysoký jednovláknový výkon
+ Obojsmerne rýchle ethernetové pripojenie
+ Účinné chladiče SSD
+ Široká medzera medzi päticou a prvým slotom PCIe ×16 (pohodlná demontáž grafickej karty)
+ Až šesť rýchlych konektorov USB 3.2 gen. 2...
- ... ale bez USB 3.2 gen. 2×2, ktorý býva aj na výrazne doskách B660
- Nižšia efektivita napájacej kaskády – vyššia spotreba na jednotku výkonu
- Iba päť konektorov na ventilátory. Na dosku formátu ATX je to málo
- Vysoká spotreba mimo záťaže
Orientačná koncová cena: 231 eur/5700 Kč

/* Here you can add custom CSS for the current table */ /* Lean more about CSS: https://en.wikipedia.org/wiki/Cascading_Style_Sheets */ /* To prevent the use of styles to other tables use "#supsystic-table-1473" as a base selector for example: #supsystic-table-1473 { ... } #supsystic-table-1473 tbody { ... } #supsystic-table-1473 tbody tr { ... } */

Testovacie hry máme z Jamy levovej

Špeciálna vďaka patrí aj firmám Blackmagic Design (za licenciu k DaVinci Resolve Studio) a Topaz Labs (za licencie k aplikáciám DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI)

Continue: Ako to vyzerá v BIOSe