CPS PCCooler DC360 Pro ARGB Display asi možno označiť za vizuálne atraktívny. Toto tvrdenie sa opiera o ventilátory s rozsiahlym osvetlením. Za prirodzených okolností (teda, keď sa dostanete k bezchybnému kusu) možno zrejme konštatovať aj vysoký chladiaci výkon. A potom, samozrejme, prechádzame k niečomu, čo by bolo možné označiť za spájanie „príjemného“ (vzhľadu) s „užitočným“ (vysoká efektivita chladenia).
Ak sa vám zdal PCCooler CPS DT360 ARGB Display príliš drahý, tak sa teraz zameriame na jeho lacnejšiu alternatívu. Vlastne ide v mnohých ohľadoch o výrazne odlišný chladič, aj keď označenie s „Pro“ (u teraz rozoberaného modelu DC360 Pro ARGB Display) môže navodzovať iný dojem. Zmiatlo to i nás a mysleli sme si, že sa v tomto prípade jedná o chladič s vyššieho radu. Je to však inak – DC360 Pro ARGB Display je lacnejší a všimnite si aj iného radu (DC namiesto DT). Kompletná tabuľka základných parametrov aj s rozmermi je k dispozícii tradične nižšie, pod týmto textom.
| Základné parametre | CPS PCCooler DC360 Pro ARGB Display | |
| Podporované pätice | Intel LGA 1851, 1700, 1200, 115x; AMD AM5, AM4 | |
| Typ konštrukcie | kvapalinový (AIO) | |
| Hrúbka (s ventilátormi) v milimetroch | 53,7 | |
| Dĺžka (s ventilátormi) v milimetroch | 394 | |
| Šírka (s ventilátormi) v milimetroch | 120 | |
| Výška kvapalinového bloku v milimetroch | 65,1 | |
| Dĺžka kvapalinového bloku v milimetroch | 68,0 | |
| Šírka kvapalinového bloku v milimetroch | 82,7 | |
| Dĺžka hadíc v milimetroch | 400 | |
| Vzájomné reťazenie ventilátorov | áno | |
| Prvky (A)RGB | áno | |
| Počet ventilátorov a ich formát v milimetroch | 3× 120 | |
| Hmotnosť (s ventilátormi) v gramoch | 1635 | |
| Orientačná koncová cena v eurách | 120 |
Detaily CPS PCCooler DC360 Pro ARGB Display
Koncepčne sa jedná o kvapalinový chladič vo formáte 360 mm. Ten je typický použitím troch 120 mm ventilátorov. Tie majú plnohodnotnú hrúbku a moderný je aj tvar ich lopatiek. Efektivita použitých ventilátorov bude slušná.
Nábežné hrany lopatiek rotora sú výrazne zakrivené a možné konštatovať, že máme dočinenia s efektívnym aerodynamickým dizajnom. Tieto tvrdenia vychádzajú z podrobných testov ventilátorov, ktoré robíme a z toho, že ventilátory s lopatkami podobných sme už rozoberali.
Radiátor sa nijako nevymyká tomu, čo sa pre cenovo dostupné kvapalinové chladiče používa – profil 25 mm a vyrobený je z hliníku. FPI (fins per inch) je 30, čiže môžeme konštatovať relatívne hustejšie rebrovanie. Ale znovu, nejde o nič netradičné – obvyklá konštrukcia.
Kryt kvapalinového bloku má navrchu vertikálne orientovaný 2,4 “ displej s matricou IPS (pozorovacie uhly sú teda vekmi dobré) s rozlíšením 240 × 320 px. Napájanie aj dátový prenos (informácií zo základnej dosky) je cez 9-pinový konektor USB 2.0. Ten často zostáva nevyužitý, pretože skrinky mávajú na prednom paneli rýchlejšie porty USB, ale zo základných dosiek sa tieto konektory nevytratili a na tento účel sú vhodné.
Na displej si môžete dať obrázok podľa svojich preferencií a zároveň je dostupné aj monitorovanie základných parametrov okolo teplôt CPU, ale napríklad i GPU.
Coldplate, s ktorým je kvapalinový chladič v kontakte s IHS procesora, je z medi. Jeho plocha (60 × 54 mm) je pritom dostatočné veľká, aby pokryla aj relatívne väčšie rozvádzače procesorov Intel. To aj bez toho, aby nad nimi boli skrutky (t.j. jalové miesta), ktorými coldplate drží o zvyšok konštrukcie bloku.
Vizuálne veľmi výrazným prvkom sú ventilátory, ktoré majú ARGB LED. A vyhotovenie je také, že svietia celé lopatky. Svetlo sa od stredu (kde sú LED po obvode rotorového rozbočovača, na PCB pod krytom) šíri až ku špičkám lopatiek. Rotor ventilátora je teda mliečny a funguje ako svetlovod. Ventilátory tak svieti naozaj dosť, ale v prípade potreby (napríklad v noci) je možné toto svetlo redukovať, respektíve svietivosť znížiť. Rozsah jasu je pomerne široký.
Inštalácia k základnej doske je vždy cez kovový backplate. Pre platformy Intel ho máte v príslušenstve, pre platformy AMD je backplate predinštalovaný ako súčasť základných dosiek Plastové držiaky však, samozrejme, musíte samozrejme odstrániť, demontovať. Montáž je vždy cez skrutky (s pružinkou) v štyroch rokoch okolo pätice. Priebeh montáže je jednoduchý a všetko prebieha pohodlne. Chladič sa dodáva s predinštalovaný rámčekom pre Intel, ktorý si majitelia procesorov AMD musia prehodiť za rámček s obdĺžnikovou roztečou. Všetko je však mimoriadne jednoduché – nevhodný stačí vysunúť a vhodný (AMD) nasunúť do drážky pod coldplate.
Čo hovoria spektrografy?
Pri pumpe sú najväčšie špičky medzi 850–880 Hz. To znamená, že v tomto zvukovom pásme je najhlučnejšia. Teda za predpokladu, že ide na plnú rýchlosť. Po jej znížení s akustický profil zmení, ale takisto klesne v nej prietok kvapaliny. Zvuk ventilátorov je pomerne príjemný, dalo by sa konštatovať, že vyvážený. Pri maximálnej rýchlosti (cca 2500 ot./min) je ich hlučnosť prirodzene pomerne vysoká, čo ilustruje aj veľká plocha na prvom spektrografe.
A netušíš, čo mohlo byť zle? Zlý prítlak/vzduch v systéme/nejaká disfunkcia pumpy/🤷?
Chcú CPC chladič naspäť, aby sa pozreli na problém?
Netuším, v čom mohol byť zakopaný pes. Nemyslím si, že by to bol príliš slabý prítlak (to by bolo evidentné…) alebo disfunkcia pumpy (to by sa na výsledkoch podpísalo výraznejšie…). Niečo tam ale bude, na čom sme sa zhodli a uzavreli to tak, že sa niečo asi poškodilo pri preprave. CPS PCCooler chladič späť nechcel, ale poslal na retest novú vzorku. 🙂
Troufám si zaspekulovat, že prostě jen neproběhla akustická optimalizace. Splácali to na sebe a šup s tím na krámy. Ľubo by teoreticky mohl zkusmo hodit jeden ventilátor na testovací radiátor, jestli nerezonuje (nekoreluje s výsledky tady).
Opticky a v takých tých… základných znakoch vyzerá byť s tou vzorkou všetko v poriadku, len potom čuduj sa svete ten chladiaci výkon je naprieč dvoma rôznymi platformami nižší, aký by sa od takej konštrukcie (360 mm radiátor, ventilátory minimálne s priemernou a skôr s vyššou aerodynamickou efektivitou…). 🙂
Co byste nechtěl, máte světýlka a displej 🙂
O tom hlavne asi tento chladič je, no. 🙂
Inak, chladiaci výkon vodníkov sa časom môže znižovať z rôznych dôvodov. Ale to je používaním, napríklad kauza uvoľňovania vnútorného materiálu hadíc, ktorých čiastočky zanášali mikrokanáliky bloku, ale nové kusy by mali byť snáď v podobných smeroch v poriadku. 🙂
Koukal jsem na záznam teploty VRM, to mi ale vysvětlete. Něco jsem přehlédl?
Napíšte, čo konkrétne Vám nedáva zmysel a môžeme si ísť skúsiť zateoretizovať. 🙂
No nedáva to zmysel…ak je výkon(W, ale aj frekvencia) CPU výrazne nižší, tak by VRM teplota mala byť nižšia… či? … šak dodáva nižší výkon… niečo tu fakt nesedí 🤷
— „… ak je výkon(W, ale aj frekvencia) CPU výrazne nižší, tak by VRM teplota mala byť nižšia… či?“
Taká situácia môže nastať. Pri nižšej spotrebe sú prirodzene nižšie frekvencie a zároveň je dosahované vyššie zahrievanie CPU, ale aj VRM asi hlavne pre ten nižší chladiaci výkon, no. 🙂
Výrazne vyššie zahrievanie VRM ako u iných chladičov bolo, inak, zaznamenané aj na platforme Intel:
–„…Pri nižšej spotrebe sú prirodzene nižšie frekvencie a zároveň je dosahované vyššie zahrievanie CPU..“
…nechcel si napísať nižšie? 🤪
Ty počúvaj…a nezabudol si zložiť tie krytky zhora? 🤣
Ktoré krytky myslíš? 🙂
Nie, použitie slova „vyššie“ je mienené správne. Viem že to môže znieť bizarne, zvláštne a tuším, že aj rozumiem, akou optikou sa na to pozeráš. A síce, že nižšie frekvencie jadier CPU znamenajú nižšiu rýchlosť CPU a tým pádom aj nižší elektrický výkon/spotrebu CPU, že? Môže byť, ale sú potom aj iné situácie. Aj preto v tých grafoch spotreby nemajú v hlavičke „higher is better“ ani „lower is better“, nič z tohto. Vyššia spotreba môže, ale i nemusí znamenať vyššie frekvencie CPU. Určite to tak v niektorých testoch nájdeš. Vyššie zahrievanie pri nižších frekvenciách je (a to je aj prípad vodníka CPS PCCooler DC360 Pro ARGB Display) znakom slabšieho chladiaceho výkonu, ktorý je dostupný. Ak niečo nedáva zmysel, logiku, napíš čo a môžeme podrobne rozobrať. 🙂
Nemáš na tom tuneli, kde je hore, pri vzduchových chladičoch tá jedna Noctua (ktorú dávaš dole pri AIO), na zvyšných 2 pozíciách nejaké krytky…alebo skladáš v tom prípade celý vrch…alebo sú stále odkryté… alebo?
…
Chápem, čo chceš povedať. Keď CPU dostáva menší príkon, tak sa bude pri rovnakých podmienkach (rovnakom chladiči) aj menej zahrievať. Avšak, chladiče nemajú rovnaký chladiaci výkon, tak teplota môže byť vyššia. To však je spôsobené tým chladičom a nie tou prvou vecou (W), ale napriek tomu 😉
Určite nie, to nejde ani nainštalovať potom. Konštrukcia tunela má zdieľané montážne otvory krytiek s tými, kde sa upevňujú radiátory.
Premýšľam nad poslednou vetou Tvojho komentára a už som asi príliš unavený, po vyspatí sa pokúsim čo najzrozumiteľnejšie na to niečo napísať. Áno, je to pomerne zložitá vec na interpretáciu a hoci sa môžem, samozrejme, v nejakých predstavách o tom, čo a ako funguje, mýliť, tak odmerané výsledky sú správne. 🙂
— „Avšak, chladiče nemajú rovnaký chladiaci výkon, tak teplota môže byť vyššia. To však je spôsobené tým chladičom a nie tou prvou vecou (W), ale napriek tomu “
Hmm… dajme si to na príkladoch. Jeden scenár, nazvime ho A, je chladič s výrazne vyšším chladiacim výkonom, dosaďme zaňho napríklad model DT360, a scenár B s výrazne nižším chladiacim výkonom, dajme zaň DC360. Nech tento rozdiel vzhľadom na vonkajšie konštrukčné vlastnosti nedáva príliš zmysel (vodník s 360 mm radiátorom v dobrej kondícii by rozhodne nemal byť pod chladiacim výkonom napríklad Freezer 36). Scenár A pochopiteľne (pre ten vyšší chladiaci výkon) znamená výrazne nižšie zahrievanie, zatiaľ čo v scenári B (pre výrazne nižší chladiaci výkon) je vyššie. Dáva to zmysel? A môže nastať situácia, v ktorej scenár B (napriek nižším frekvenciám) znamená vyššiu spotrebu? AK existuje presvedčenie, že „nie“, tak môžeme ísť ďalej… 🙂
@Ľubo
Jednoducho, vyšší príkon=vyššie odpadné teplo.
To aká je výsledná teplota objektu závisí od ďalšieho prvku, čo do sústavy vstúpi (chladič). Kvalita chladiča ovplyvňuje potom teplotu a tým pádom aj dodávanú energiu…
ale to tu nie je to podstatné. 😉
Ako som v prvej reakcii napísal, a to čo nám (mne a the patientovi) nedáva zmysel, že aj pri nižšej dodávanej energií procesoru sa VRM (ktorá sa tak nenamáha), sa táto zahrieva o priepastnú hodnotu.
…
Nechceme spochybňovať tvoju erudovanosť, len či nedošlo k nejakej chybe 🙇🙇🙇
… ešte mi napadlo, ako boli orientované ventilátory na radiátore?
— „…vyšší príkon=vyššie odpadné teplo…“
S tým ale absolútne súhlasím a samozrejme… 🙂
Ak boli orientované tak ako na obrázku, tj exhaust…a na vstupe do tunela boli nasávacie ventilátory, tak čo tak rozpálilo VRM?
Jasné, že boli ventilátory na push, ale aj keby boli na pull, tak ten rozdiel taký dramatický nebude. Čo VRM tak rozpálilo? Predpokladám, že nižší chladiaci výkon vodníka spôsobený nejakým konštrukčným nedostatkom. 🙂
No podstatný je ten výkon vo W, frekvencia kvôli Clock stretching nie je taká podstatná. V tomto prípade je výkon na max. výrazne nižší
https://www.hwcooling.net/wp-content/uploads/2025/08/cps-pccooler-dc360-pro-argb-display-g6.html
A frekvencia CPU je tiež najnižšia…a ktovie či efektívna nebola ešte nižšia
https://www.hwcooling.net/wp-content/uploads/2025/08/cps-pccooler-dc360-pro-argb-display-g9.html
…
V každom prípade… čo je na tom divné, je to, že keď je už chladič na prd, tak to spôsobí nižší výkon CPU a tým aj nižšiu záťaž VRM.
Tá VRM sa tak nemohla zohrievať kvôli vlastnej námahe (ktorá nebola), ale vplyvom prostredia.
Ozaj, bola v okruhu kvapalina (a keď, tak dostatok)?
Asi nemáš čas, ale keby predsa (niekedy)…ten AIO nebude nikomu na nič, nerozoberieš ho….vylej kvapalinu, náplň ho inou a porovnaj V, prípadne pozri či nie je zanesená pumpa
Edit: najprv som dal zlý druhý link
Edit 2: teraz som si všimol odpoveď the patientovi, tak nič, keď nie je čas tak nie je 😉
— „… podstatný je ten výkon vo W“
Hmm… a no je to práve príkon. Nemeriame elektricky výkon, ale spotrebu (power draw). Možno ten rozdielny pohľad vzniká na tejto úrovni? 🙂
–„… a no je to práve príkon. Nemeriame elektricky výkon, ale spotrebu (power draw). „
…aha hej, zabudol som, že to meriaš kliešťami a nie HWiNFO.
Ale to nevadí, príkon je riadený procesorom samotným, ktorý si vyžaduje to, čo v závislosti od výkonu chladiča a požadovaného výkonu, zvládne/potrebuje. 😉
Inaq, ten priemer frekvencie je z nominálnych alebo efektívnych hodnôt?
— „… aha hej, zabudol som, že to meriaš kliešťami a nie HWiNFO.“
Hej, no. 🙂
— „… Inaq, ten priemer frekvencie je z nominálnych alebo efektívnych hodnôt?“
Zrejme to budú tie nominálne hodnoty, keďže s tými, kde je „effective“ nepracujem. Inak, toto v spoločnom rozhovore vysvetľoval aj Martin (Malík), aký je medzi tým rozdiel medzi ktorými frekvenciami.
Inaq, dosiahnuté hodnoty CR23 niekde nemáš…to by tiež asi bolo vhodné na dokreslenie, či? 🤪
Tie nemám, ak myslíš skóre (nearchivujem) v bodoch. Zaznamenávam vždy logy, z ktorých vyťahujem údaje vrátane frekvencií jadier CPU. AK by si s nimi chcel niečo robiť, tak mi napíš email, ktoré Ti mám poslať na analýzu a vyriešime emailom… mám ku všetkým otestovaným chladičom uložené logy všetkých režimov (snáď). 🙂
Áno, myslel som CR23 skóre 😉
… nemáš, nedáš….skupáň 🤪🤣
Skóre v CB R23 nemám iba preto, že ho nearchivujem. Ostatné veci sú. 🙂
Zkrátka je podle mě velmi nepravděpodobné, aby se výsledky oproti jiným AIO na VRM tak propastně lišily. Vypadá to, jako by se změnilo nastavení testu, nebo prostředí. Jste si, Ľubo, jistý, že vše proběhlo podle stejného standardu jako předchozí testy? Vypadá to, jako by v sestavě například úplně chyběly ventilátory (včetně těch na radiátoru) a teplota prostředí k tomu ještě byla vyšší o 10˚C. Takových teplot byste přeci možná nedosahoval, ani kdybyste sestavu chladil zcela pasivně.
Som si istý, že podmienky testu boli rovnaké. Mimochodom, krátko po tom sa testoval MSI MAG CoreLiquid A13 360, ktorého výsledky sú už snáď podľa očakávaní. 🙂
Mne to tiež nedáva logiku a preto sme tie výsledky nerozhodili tak ako vždy, naprieč kapitolami článku. Aj preto, že by mi to prišli neférové, ak sa iný kus rovnakého chladiča správa úplne inak, pretože ten testovaný má nejaký konštrukčný nedostatok, ktorý stojí za tým nižším chladiacim výkonom. 🙂
Jestli jste na to testoval další AIO s už normálními výsledky, tak promiňte tu pochybnost. Docela by mě ale zajímalo, co se tak podělalo, že ta DC360 způsobila na VRM takovou hrůzu. Skoro to vypadá, že těleso pumpy s coldplate se ošklivě roztopilo a ovlivnilo okolí (nepředalo teplo dále). Nezkoušel jste jeho teplotu pohmatem? Zahřál se radiátor? Neplánujete těleso rozebrat, jen zkontrolovat coldplate?
Pokiaľ ide o termálne výsledky VRM, tak v tom prípade, že chýba chladiaci výkon pre CPU, tak ktovie, čo sa deje s VRM. Vodníky vo všeobecnosti príliš neprispievajú chladeniu okolo pätice, pokiaľ na to neexistuje nejaký samostatný ventilátor na kvapalinovom bloku. Znovu, úplne rozumiem pochybnostiam, keď neexistuje dostatočne prená predstava o okolnostiach meraní. 🙂
— „… Skoro to vypadá, že těleso pumpy s coldplate se ošklivě roztopilo a ovlivnilo okolí (nepředalo teplo dále)…“
Môže byť, neviem… 🙂
„… Nezkoušel jste jeho teplou pohmatem?…“
Neskúšal. Termomenter, ktorý používame, funguje určite dobre (aj preto, že je pred týmito meraniami kalibrovaný).
.
„… Zahřál se radiátor?…“
Určite áno. Ak by sa to nestalo, a nedochádzalo by k žiadnemu odvádzaniu tepla do radiátora, tak tie výsledky by boli výrazne horšie.
„… Neplánujete těleso rozebrat, jen zkontrolovat coldplate?…“
Neplánujem. 🙂