Testy cenovo dostupných kvapalinových vodníkov typu AIO pokračujú. Model Core Liquid A13 s 360 mm radiátorom má okrem chladiaceho výkonu aj ventilátory ARGB LED so svetlovodivými rotormi (osvetlenie môže byť teda naozaj výrazné…) a je za atraktívnu cenu. Vzhľadom na svoje vlastnosti môžeme písať o pomerne nízkej sume. Za tento „mix“ si chladič MSI z testov odnáša redakčné ocenenie „Smart buy!“.
Metodika testovania
Výkonnostné testy procesorových chladičov prebiehajú vo veternom tuneli. Ten imituje stredne veľkú počítačovú skrinku so štyrmi systémovými ventilátormi, kde dva 120-milimetrové modely sú na výstupe a rovnaký počet ventilátorov je na výstupe. Použité sú ventilátory Noctua NF-S12A PWM, rýchlostne spomalené na 550 ot./min. Všetky. To znamená, že prúdenie vzduchu v tuneli, respektíve v skrinke je rovnovážne. Takáto konfigurácia sa nám s ohľadom na efektívne chladenia celej zostavy osvedčila aj v testoch zameraných na skúmanie rôznych pozícií (a nastavení) systémových ventilátorov.
Pri testoch kvapalinových chladičov typu AIO sú nainštalované iba tri ventilátory Noctua NF-S12A PWM. Vrchný tu odpadá na úkor samotného chladiča, ktorý inštalujeme do stropnej pozície skrinky (tunela).
Teplota vzduchu na vstupe do tunela je riadne kontrolovaná a počas meraní pohybuje sa vždy na úrovni 21,0–21,1 °C. Takéto veľmi úzke rozmedzie je zvolené s ohľadom na čo najvyššiu presnosť meraní.
Chladiče sú testované pri viacerých úrovniach hluku. Okrem maximálnej hlučnosti potom pri 45, 42, 39, 36, 33 a 31 dBA. Postupujeme teda od vyšších hlučnosti k veľmi nízkym. Jednotlivé režimy sú citlivo nastavované laboratórnym zdrojom Gophert CPS-3205 II, ktorého potenciometrom točíme dovtedy, dokým sa v priemere (30 vzoriek) nedostaneme na cieľovú hladinu hluku.
Vzájomná vzdialenosť medzi chladičom, ktorý je pre normalizáciu nastavenia jediným zdrojom hluku, a snímačom hlukomera, je medzi 20–40 cm. Pri vodníkoch je vzdialenosť väčšia. Tým, ako sa dlhé radiátory rozpínajú viac do priestoru, typicky sú v skrinke situované vyššie či existuje určitá vzdialenosť medzi pumpou a ventilátormi na radiátore. Voči ventilátorom je hlučnosť snímaná vždy zboku, ale teda z pomerne krátkej vzdialenosti, ktorá stiera rozdiely medzi bočným a čelným snímaním v zmysle rozdielov v hlučnosti daných iba rôznym uhlom snímania. Na túto tému si môžete prečítať aj redakčný rozhovor so zamestnancom Noctua, ktorý má veľmi silné technické pozadie.
Na čo najvyššie rozlíšenie má testovací hlukomer Reed R8080 jeden doplnok – parabolický goliér. Ten okrem zvyšovania citlivosti potláča ruchy, ktoré by sa do záznamu dostávali z pozadia. Nežiaduce odrazy zvuku sú pritom eliminované akustickými panelmi. Vlastne ide o rovnakú testovaciu schému, aká bola pri testoch grafických kariet. Väčší je akurát sklon hlukomera či mikrofónu. Ten (mikrofón) používame miniDSP UMIK-1. To ale výhradne iba na vytváranie zvukových spektrografov ilustrujúcich akustický prejav jednotlivých chladičov. K tejto analýze pristupujeme až potom, po nastavení konkrétneho chladiča do konkrétnej hladiny hluku hlukomerom.
K vyhodnocovaniu chladiaceho výkonu chladičov na dvoch platformách, na Intel LGA 1851 a na AMD AM5, na procesoroch Intel Core Ultra 9 285K a AMD Ryzen 9 9950X.
Základné dosky, s ktorými procesory fungujú (MSI MEG Z890 Ace s BIOSom v7E22v1A41 a Asus ROG Strix X870E-E Gaming WiFi s BIOSom v0706), majú výrazne naddimenzované VRM. To preto, aby nikdy nebolo úzkym hrdlom, vplyvom ktorého by dochádzalo k znižovaniu výkonu skôr ako vplyvom chladiaceho výkonu chladiča. Ten je v testoch chladičov smerodajný.
Tak, ako ste zvyknutí, je jedným zo sledovaných parametrov rozdiel teplôt na procesorovych jadrách. BIOSy základných dosiek majú odstránené limity napájaní. Vtedy je obmedzujúci limit teplôt určovaný možnosťami chladiča CPU. Nižšie teploty však nemusia automaticky znamenať vyšší chladiaci výkon. Pri vyhodnocovaní treba zohľadniť, pri akom príkone sú dosahované. Pokiaľ pri nižšom, tak to môže, ale i nemusí znamenať nižší výpočtový výkon procesora. Z tohto dôvodu je dôležitým parametrom aj niečo, čo by sa dalo označiť za „uchladiteľnú spotrebu“. Pokiaľ sa tá smerom k tichším režimom s nižšou hlučnosťou a prirodzene s nižším chladiacim výkonom zvyšuje, tak je to pre chladič dobrá vizitka, pretože zvládne procesor výkonnostne udržať. Prirodzene pri vyššom zahrievaní a vyššia spotrebu tu značí väčšie stratové teplo, ktoré treba z procesora odvádzať. Každopádne v prípade, že by by bola zaznamenaná spotreba nižšia, tak chladič už začína byť svojimi možnosťami obmedzujúci a hodnoty teplôt sa už stávajú neporovnateľnými. Alebo, nižšia teplota nemusí znamenať lepší výsledok, keďže spolu s ňou je nižší aj výkon procesora. Treba teda zohľadňovať viac parametrov. Jedným z nich je aj frekvencia jadier CPU – priemerná frekvencia. Tento koncept metodiky testovania bude okrem výkonných chladičov pritom použiteľný aj pre malé, nízkoprofilové modely s nižším chladiacim výkonom.
Elektrický prúd, z ktorého je následne počítaná spotreba, je zaznamenávaný na kábloch EPS prúdovými kliešťami Prova 15. Výstupom je priemer údajov z poslednej minúty 600 sekúnd trvajúceho testu Cinebench R23. Teploty (priemer maximálnych hodnôt jednotlivých jadier) a priemerné frekvencie procesorových jadier získavame z logu HWiNFO (v8.16-5600). Ako táto aplikácia funguje? Zistíte z rozhovoru s jej autorom.
Dôležité na vytvorenie si kompletného obrazu sú aj teploty VRM, na základe ktorých máte prehľad o tom, aký má ktorý chladič dosah na chladenie zahrievania kritických súčiastok v okolí pätice.
Teplovodivú pastu používame tú, ktorá sa dodáva s chladičmi. Či sa už jedná o predaplikovanú vrstvičku na základni alebo ju musíme aplikovať z tubičky. Na tradičné základne technikou kvapky doprostred procesorového IHS, na základne s DTH sa nanášajú tenké prúžky (termopasty) na zrezané heatpipe. Množstvo teplovodivej pasty je vždy približne o objeme 0,066 ml. Takto sme to zvolili na základe poznania z tematických testov Nanášame termopastu: akou technikou a koľko? Pri chladičoch s predaplikovanou teplovodivou pastou na jedno použitie (bez náhradnej termopasty v príslušenstve) na druhej testovacej platforme (tou je vždy AMD AM5 a merania na Ryzen 9 9950X) používame teplovodivú pastu Thermal Hero Quantum.
Na úplnosť: Testovacia zostava je napájaná zdrojom BeQuiet! Dark Power Pro 12 (1200 W), pamäte sú G.Skill Trident Z5 Neo (2× 16 GB, 6000 MHz/CL30) a nakoniec SSD Patriot Viper VP4100 (1 TB).
A môžem sa spýtať…kedy tak rámcovom (Q3’25, Q4’25, Q1’26,…) sa očakáva „impérium vracia úder“ (D15 G2) a „skrytá hrozba“ (Royal Pretor)…, ktorý inaq už majú aj na sk/cz 😉
https://www.k24.sk/product/975748/Thermalright_Royal_Pretor_130_Black.html?product_code=WENTCPUROYALPRETOR130BLACK
Testy Royal Pretor 130… určite ich zvládneme do konca roka a verím, že to bude ešte v druhej polovici októbra alebo najneskôr začiatkom novembra. Nesľubujem, ale taký je plán. 🙂
Super… teším 👍
Môže byť, nie? A teraz, či to pri porovnateľnej hlučnosti dorovná (alebo prekoná?) napríklad taká NH-D15 G2. Snáď sa do konca roka podarí databázu rozšíriť aj nejakých vežovitý chladičom z high-endu. 🙂
Inaq, nechápal som tvoje rozhodnutie o opačnom zoradení kapitol 3 až 9. Ale, už mu trochu rozumiem… hlučné pumpy, aby to nebolo pri AIO…prázdne, prázdne, prázdne, prázdne a až potom čosi 😀
… len problém je v tom, že čo je nad 39dBA, tak to má moc „netankuje“ 😛
… takže áno, teším na G2 😀
… navyše, ako vidíme z meraní, tak na platforme AMD ten prínos vodníkov nie je až taký priepastný ako pri Intel. 😉
Čo myslíš opačným zoradením (opačným oproti čomu?)? Akože sa ide od maximálnemu výkonu (s najvyššou hlučnosťou) k 31 dBA zostupne?
— „… len problém je v tom, že čo je nad 39dBA, tak to má moc „netankuje“ :)“
Jasné, no. Pumpa pri 12 V. Kvapalinové chladiče s čerpadlom bezhlučné nebudú asi nikdy, ak majú mať nejaký chladiaci výkon. 🙂
Pri platforme AMD je horší prestup tepla pri súčasne nižšej spotrebe. Takže áno, ten rozdiel naprieč chladičmi je menší.
hej presne to zoradenie myslím … nie je to nič podstatné, len ide o to, že si musím zvyknúť dávať predchádzajúca strana a rutina je rutina, čiže častejšie kliknem na nasledujúca kapitola 😀
…potom idem na štýl na Iljiča: „Krok vpřed, dva kroky vzad“ 😛
Pri chladičoch to máme takto (zostupne od najhhlučnejšieho režimu) bežne, ale v testoch ventilátorov to je opačne, tak to asi pletie… 🙂
PS: Ktorého Iljiča, haha? 😀
–„Pri chladičoch to máme takto…“
No teraz áno, ale predtým nie 😛
https://www.hwcooling.net/bequiet-dark-rock-pro-5-povedeny-nastupce-legendy/
–„Ktorého Iljiča…“
No ktorého asi 😛
„Predtým“… v rámci Pavlovich testov bolo to Poriadie opačné. Máš pravdu. Keď mrknem do svojich starších, napríklad tu (test Spartan 5 Max z 5/2022), tak tam to ide od najhlučnejších k tichším zhora nadol. Ale je to detail, v pohode by to mohlo byť, samozrejme, aj opačne. Takto to je to asi len preto, že zatiaľ čo maximálny výkon dosiahne každý chladič, tak režimy z najtichšou hlučnosťou sú vzácnejšie (a tým pádom by k danému chladiču neboli v skorších kapitolách žiadne informácie). 🙂
áno, …však som napísal, že to už chápem 🙂
–„…aby to nebolo pri AIO…prázdne, prázdne, prázdne, prázdne a až potom čosi…“
——
v preklade, aby to bolo zrozumiteľnejšie:
Ľubo (R):
–„…a tým pádom by k danému chladiču neboli v skorších kapitolách žiadne informácie…“
😀
Haha, jasné… „prázdne, prázdne, prázdne a až potom čosi“ nie je dobré. Tak to máme „čosi, prázdne, prázdne, furt prázdne a hlučnosť pumpy pri 12 V“.
Už aby boli na programe dňa tie vežovité chladiče, kde sa pumpa nerieši. 🙂
Ahoj, vďaka za recenzie AIO.
Mal by som otázky k metodike. Vstupuje do nej na môj vkus priveľa premenných, nie všetky sú riadne zdokumentované, alebo som to len nenašiel.
– Tak napríklad, ako je riadená rýchlosť pumpy testovaných AIO? Ak je to nejaký smart algoritmus, či už základnej dosky, alebo samotného chladiča, máte ho pod kontrolou (alebo ho aspoň viete monitorovať)?
– Prečo pri teplotách CPU beriete priemer z „maximálnych“ teplôt jadier? Prečo nie priemer časový z priebehu testu (ako to robíte s frekvenciou), alebo aspoň z konca testu (ako pri príkone)?
Pýtam sa, pretože mi nedáva zmysel v tomto teste porovnanie pri max výkone medzi týmto MSI a bequiet Pure Loop 3. Porovnanie pomerov teplôt na AMD a Intel vychádza úplne inak a pri pohľade na príkon a frekvencie mi to nejde do hlavy.
Vďaka za spätnú väzbu. 🙂
Rýchlosť pumpy je regulovaná „ručne“, laboratórnym zdrojom. Napevno do nej ide 12 V (teda 100 % PWM) tak, ako to majú na pump_fane nastavené základné dosky. Výhľadovo sa plánujem s tým hrať trochu dlhšie a hľadať, aká je rezerva, resp. ako veľmi je možné pumpu spomaliť (a tým stíšiť), aby nedochádzalo k poklesu chladiaceho výkonu.
Priemer maximálnych teplôt CPU, samozrejme, berieme. Čo napovedá tomu, že by to mohlo byť inak? 🙂
Porovnávať priamo teploty CPU v súčasnosti už nedáva veľmi zmysel. Je nevyhnutné zohľadňovať aj iné parametre, napríklad spotrebu alebo frekvencie. Každý chladič moderný procesor chladí za iných podmienok, pri iných prevádzkových vlastnostiach. Vyšší príkon pritom nemusí automaticky znamenať aj vyššie frekvencie. Môže to tak byť, ale i nemusí. Môže to byť aj naopak, a síce, že vyšší príkon je iba pre vyššie zahrievanie pri inak nižších frekvenciách, ktoré ten či onen chladič v danom režime udrží. Frekvencie sa odvíjajú aj od rôznych hotspotov, resp. od toho, v ktorom mieste je aký kontakt základne chladiča s procesorovým IHS. Je to komplikovanejšie, ako sa môže na prvý pohľad zdať. 🙂
Veď práve, že je to na môj vkus prekomplikované, a nie všetko máte zdokumentované a pod kontrolou. Na jednu stranu chápem, že vám ide o „reálne parametre/použitie“, ale zároveň tým výsledky obmedzujete na konkrétne modely CPU. Môj názor.
Ad pumpa: Takže v priebehu testov ide vždy na plný výkon. Ok. Ja by som sa neriadil dosiahnutím takej nízkej rýchlosti „aby nedochádzalo k poklesu chladiaceho výkonu“, pretože ani u ventilátorov predsa nehľadáte „nestrácanie výkonu“, ale ide o kompromis medzi hlukom a výkonom. Prečo by to u pumpy malo byť inak? Navyše do toho bude u AIO vstupovať výkon radiátora (aj s vetrákmi), nižší prietok kvapaliny znamená jej vyššiu teplotu ale to zas znamená účinnejšiu výmenu tepla na radiátore atď. Otázka: Čo všetko treba namerať, aby si čitateľ mohol vyskladať informáciu pre seba, podobne ako je to pri testoch ventilátorov?
Teplota CPU: Ja som mal na mysli to, že vy beriete priemer z maximálnych teplôt jadier. CPU sa ale riadia všeliakými Turbami a Boostami, kedy maximálna teplota na chvíľu vyletí, ale počas väčšiny testu mohla byť úplne iná. Z môjho pohľadu by dávalo oveľa viac zmysel počítať priemernú teplotu v čase (kľudne na jednotlivých jadrách a potom spriemerovať ak nie je k dispozícii lepšie čidlo). Ďalšia vec je, či údaj o frekvencii vypovedá o skutočne odvádzanom výpočtovom výkone (vkladanie prázdnych cyklov), hodnota skóre v teste by z môjho pohľadu bola nepriestrelnejšia, ale je to detail.
Prečo konkrétne sa mi nezdajú výsledky:
MSI (MAG) má proti Bequiet (Pure Loop 3) na Intel platforme len o málo lepšie teploty (1,7 – 2,5 stupňa). Frekvencie zanedbateľne vyššie má ale bequiet, čo by mohlo byť ok, keďže netušíme čím sa boost riadi. Ale príkon je s Bequiet o celých 60Watt vyšší. Z toho mi vychádza, že Bequiet má síce vyššie teploty, ale zároveň odvádza podstatne viac tepla. Záver Intel: Bequiet vychádza ako výkonnejší.
Na AMD je rozdiel väčší, stále v prospech MSI. Bequiet má viac o 5,1 stupňa. Nie je to problém, procesory sú rôzne… Fekvencie CPU cca rovnaké pri oboch chladičoch, príkon v podstate tiež. Rozdiel je tam len 5Watt. Záver AMD: MSI má nižšie teploty pri cca rovnakom odvádzanom teple, takže mi vychádza ako výkonnejší.
Nemyslím si, že byť bolo prekomplikované a zároveň viem, že máme „všetko“ pod kontrolou.
— „…výsledky obmedzujete na konkrétne modely CPU“
A to testujeme naprieč dvoma platformami, na dvoch rôznych procesoroch. Niekto sa uspokojí s jedným a ešte, keď je to je Ryzen (ktorý s chladiacim výkonom často škáluje menej ako procesory Intelu)… 🙂
— „… by som sa neriadil dosiahnutím takej nízkej rýchlosti „aby nedochádzalo k poklesu chladiaceho výkonu“, pretože ani u ventilátorov predsa nehľadáte „nestrácanie výkonu“, ale ide o kompromis medzi hlukom a výkonom.“
Akým spôsobom tak ale medzi sebou spravodlivo porovnávať rôzne chladiče, keď jeden bude prietokom pumpy obmedzovaný menej ako druhý? Ako to nastaviť spravodlivo, v správnom pomere?
— „Prečo by to u pumpy malo byť inak?“
V porovnaní s ventilátormi napríklad preto, že pumpa funguje v prostredí s podstatne vyšším odporom prostredia, v kvapaline. Lopatky ventilátory pritom víria vzduch. A rozdiel je v tom, že zatiaľ čo ventilátor má veľkú rezervu (rozdiel medzi maximálnou prevázkovou spotrebou a výkonom motora je pomere veľký), tak pri pumpe to úplne neplatí. Keď ju výrazne spomalím a v tej kvapaline to funguje, tak je iba otázka času, koľko to takto krásne bude fungovať. Napriek tomu áno, budeme robiť aj testy so zníženým výkonom pumpy. Zatiaľ som sa k tomu nedostal iba skrz obmedzené časové možnosti.
K ostatnému: Áno, čo človek, to iný pohľad na rovnakú vec. Je to tak správne, rešpektujem, súhlasím a ďakujem za spätnú väzbu. Rozhodli sme sa to robiť, takto, ako to robíme. Tých dôvodov na to je pomerne veľa a pokiaľ niekto príde s konkrétnou otázkou na konkrétnu vec, tak som tu, aby som na ňu zodpovedal. 🙂
PS: Záleží, kto čo od testov chladičov očakáva. Niekomu stačia rozdiely teplôt, ale vtedy svoju predstavu často stavia na veciach, ktoré sú skresľujúce.
Mám pocit, že berieš môj príspevok ako nemiestnu kritiku. To ma mrzí, nebolo to tak myslené. Snažil som sa vysvetliť, že aktuálny spôsob merania je pre mňa zmätočný, lebo raz jeden a raz druhý chladič vychádza ako „víťaz“. Možno som s vysvetlením neuspel, nevadí, nie je to zas tak dôležité… 🙂
– „Akým spôsobom tak ale medzi sebou spravodlivo porovnávať rôzne chladiče…“
No, to som sa pýtal ja vo svojom predošlom príspevku, aj keď inými slovami. U ventilátorov meriate všetko možné a každý si podľa svojich preferencií môže vyskladať „spravodlivé porovnanie“. Tu je to zložitejšie a odpoveď nemám.
– „…a pokiaľ niekto príde s konkrétnou otázkou na konkrétnu vec, tak som tu, aby som na ňu zodpovedal.“
Ja sa predsa pýtam konkrétne:
– Prečo máte v metodike maximálne teploty CPU a nie časový priemer ako u ostatných parametrov?
– Prečo presne s tým Bequiet má Intel CPU príkon o cca 60Watt vyšší? Súvisí to aj s tým, ako máte podmienky testu kontrolou.
Ešte jedna otázka, prečo by pumpe malo vadiť spomalenie? Výrobcovia púmp predsa tiež udávajú rozsah v akom fungujú.
Ad 2. bod) Jednoduše proto, že chladič (v různém poměru kombinace cold‑plate s pumpou a radiátoru) BQ zvládne od specifického čipu (Intelu) odvést více tepla.
Ad závěr) Jak bys to pak chtěl míchat? Jak nastavit pumpu a jak ventilátory, aby bylo dosaženo normalizované hlasitosti. Žádný poměr nebude správný a chladiče už mezi sebou nebude možno porovnávat prakticky vůbec. Naopak by výrobci měli pumpy koncipovat, aby byly rozumně tiché i na nejvyšší výkon – stejně se to dělá u ventilátorů.
„Jak nastavit pumpu a jak ventilátory, aby bylo dosaženo normalizované hlasitosti.“
To je to, no. Ubralo sa vhodné množstvo aerodyniamického hluku v pomere k hluku pumpy? To je ťažké… preto áno, regulácia pumpy môže byť a bude aj v našich testoch, ale spôsobom, že sa bude normalizovať hladina hluku ventilátorov na radiátore napríklad pri 9 V pumpy, alebo pri 7 V. Uvidíme… 🙂
to je skvelý nápad
🧡 🧡 🧡
…a vtedy (pri tom špeci teste) by bolo vhodné uviesť aj hlučnosť a spektrogram iba pre samotnú pumpu na tých zvolených úrovniach DC
👍 👍 👍
(neviem, či je to dostatočná úroveň emotikonov do vrcholovej politiky, ale snažil som sa) 😛
— „…a vtedy (pri tom špeci teste) by bolo vhodné uviesť aj hlučnosť a spektrogram iba pre samotnú pumpu na tých zvolených úrovniach DC…“
Jasné, to je cieľ. 🙂
Rozhodne ho neberiem ako nemiestnu kritiku. Ďakujem za spätnú väzbu! 🙂
— „…aktuálny spôsob merania je pre mňa zmätočný, lebo raz jeden a raz druhý chladič vychádza ako „víťaz““
Tomu úplné rozumiem. Keby sa ale nesledovali aj iné parametre, ako sú teploty jadier CPU, tak by sa nič nezmenil. Teda, človek by mal pocit, že sú veci prehľadnejšie, ale vychádzal by z chybných predpokladov.
— „U ventilátorov meriate všetko možné a každý si podľa svojich preferencií môže vyskladať „spravodlivé porovnanie““
Ventilátory sú niečo iné, metodiky prestrelená. S chladičmi takéto ambície nemáme, jednoducho to neumožňujú dostupné časové kapacity. A pri tých ventilátoroch sa tiež nájde dosť ľudí, čo tvrdí, že testy v prirodzenom prostredí sú užitočnejšie, lepšie uchopiteľné. Stotožnenie so známejšími veličinami je, samozrejme, niečo, s čím sa dá lepšie stotožniť. Ale je tu tá istá otázka: Stotožňujem sa s niečím, čo bude platiť aj v mojom unikátnom prípade, ktorý je iný v porovnaní s testovacím scenárom? 🙂
Ok, poďme na tie dve konkrétne otázky:
— „– Prečo máte v metodike maximálne teploty CPU a nie časový priemer ako u ostatných parametrov?“
Mohol by to byť určite aj časový priemer. Pre priemer maximálnych hodnôt sme sa rozhodli z dôvodu, aby bolo vidieť aj to, ako ktorý chladič reaguje na teplotné špičky. Z logov viem, že je to veľmi podobné a väčšie (ako by boli napríklad u časových priemerov) sú iba vzázomné rozdiely (medzi týmito maximami, chladič od chladiča). Ale znovu, zaznamenávané do grafov by mohli byť aj časové priemery, súhlasím. Je to jedna z dobrých možností.
— „– Prečo presne s tým Bequiet má Intel CPU príkon o cca 60Watt vyšší? Súvisí to aj s tým, ako máte podmienky testu kontrolou.“
Dôvodov môže byť viac. Napríklad to môže byť to, že s vodníkom BeQuiet! je možné niektoré jadro chladiť na vyššie frekvencie (ako je tomu v prípade Pure Loop 3) a tým pádom to vyletí jaj na vyšší výkon/spotrebu. Môže to byť ale aj niečo iné. Z nejakého dôvodu sa to deje a poznať presný dôvod je, si myslím, aj pre náročného čitateľa v širšom kontexte pomerne nepodstatné. Je ale skvelé, že sa tu, v diskusii, o tom bavíme. 🙂
Z nejakého dôvodu sa to deje a poznať presný dôvod je, si myslím, aj pre náročného čitateľa v širšom kontexte pomerne nepodstatné.
Může to být právě z důvodu, který ifkopifko nakousl výše, že řízení procesoru při rezervě chlazení přestane s prázdnými takty.
Áno, asi može byť. 🙂
Tak to som rád, že to berieš ako užitočnú diskusiu a snáď to podnieti nejaké dobré nápady na testy…
Každopádne ďakujem za odpovede na otázky. Poznáš ma, ja som od prirodzenia hnidopich a detailista. 🙂
Maximálne teploty jadier by mohli tiež priniesť užitočnú informáciu, ale len za predpokladu, že podmienky testu mali chladiče rovnaké, čo je za mňa otázne. Teda či bol príkon CPU počas tých špičiek rovnaký pre jednotlivé chladiče, inak to nie je porovnateľné. To je nevýhoda toho „reálneho prostredia“, ktoré si robí čo chce a je to pre nás len black-box… ach, kde sú tie časy bez turboboostov… 😀
Tvoja odpoveď na tú druhú otázku o príkone je taká, takmer… politická (nemyslím ako urážku). Problém mám len s tým, že keď neviem prečo sa tepelná záťaž v teste správa ako sa správa, tak z výstupov testu neviem určiť v čom je vlastne jeden chladič lepší ako druhý. V konečnom dôsledku, či je vôbec možné ho označiť za lepší.
Nevadí, ďakujem za recenzie na HWcooling, nepochybuj o tom, že vašu prácu si vážim. 🙂
Hopla, malo ísť ako odpoveď na Ľubomír Samák16. 9. 2025 o 20:18.
Našli sme sa, takže fajn. 🙂
Jasné, ďakujeme! 🙂
Viem, že tie testy chladičov majú ďaleko k „dokonalosti“, ale majú presne takú podobu, akú dokážeme robiť a za akou si stojím, že je v rámci časových možností v poriadku. Vždy sa dá niečo urobiť inak, ale… 🙂
Jako obvykle nějaké to přímé srovnání frekvenční charakteristiky, opět se zdatnou konkurencí podobné cenové úrovně, Endorfy Navis.
Díky! 🙂
Ak by ste mali akúkoľvek technickú otázku na Asetek, tak sem s ňou, robíme s nimi rozhovor.
Neviem, či je CoreLiquid A13 360 Asetek a položenie výzvy pod týmto článkom je čisto náhodné, haha. Proste posledný test, v ktorom sme riešili AIO vodníka. 🙂
No teda rozhodně by mě zajímaly detaily spolupráce s Fabric8Labs. Přesněji, kdy se můžeme těšit na první dostupný model AIO s ECAM coldplate. A pak třeba, jestli taková konstrukce vyžaduje nějakou speciální kapalinu.
Skúste prosím formulovať otázku tak, ako by ste ju písali priamo Aseteku. 🙂
V uplynulých dvou letech jsme slýchávali o vaší spolupráci s Fabric8Labs na ECAM řešení coldplate. Můžete nám prozradit, v jaké fázi se aktuálně nachází vaše partnerství a zdali se (jako koncoví zákazníci) v příštím roce, nebo dvou dočkáme AIO, které z této spolupráce bude přímo těžit? Jaká úskalí řešíte? Vyžaduje například jemná, aditivně tvořená struktura ECAM coldplate speciální, dosud nepoužívanou kapalinu?
Super, díky! 🙂
To já předem děkuju! 🙂