Testy cenovo dostupných kvapalinových vodníkov typu AIO pokračujú. Model Core Liquid A13 s 360 mm radiátorom má okrem chladiaceho výkonu aj ventilátory ARGB LED so svetlovodivými rotormi (osvetlenie môže byť teda naozaj výrazné…) a je za atraktívnu cenu. Vzhľadom na svoje vlastnosti môžeme písať o pomerne nízkej sume. Za tento „mix“ si chladič MSI z testov odnáša redakčné ocenenie „Smart buy!“.
S chladičmi MSI ste sa už v testoch HWC stretli. Spomeňte napríklad na CoreLiquid S360 – výkonnostne úplná špička, ale ide o mimoriadne drahý chladič. V prípade aktuálne testovaného modelu CoreLiquid A13 360 je to iné. Teda, pokiaľ ide o cenu. Tá je výrazne nižšia a v tomto ohľade možno hovoriť už o dostupnom chladiči pre široké spektrum používateľov. Aj pre tých, ktorí sú presvedčený, že za chladič nemáte zaplatiť značnú časť ceny procesora a má byť (chladič) výrazne lacnejší. To pre CL A13 360 s cenou okolo sto eur platí.
| Základné parametre | MSI MAG CoreLiquid A13 360 | |
| Podporované pätice | Intel LGA 1851, 1700, 1200, 115x; AMD AM5, AM4 | |
| Typ konštrukcie | kvapalinový (AIO) | |
| Hrúbka (s ventilátormi) v milimetroch | 55,4 | |
| Dĺžka (s ventilátormi) v milimetroch | 394 | |
| Šírka (s ventilátormi) v milimetroch | 119,6 | |
| Výška kvapalinového bloku v milimetroch | 56,7 | |
| Dĺžka kvapalinového bloku v milimetroch | 67,7 | |
| Šírka kvapalinového bloku v milimetroch | 82,1 | |
| Dĺžka hadíc v milimetroch | 400 | |
| Vzájomné reťazenie ventilátorov | áno | |
| Prvky (A)RGB | áno | |
| Počet ventilátorov a ich formát v milimetroch | 3× 120 | |
| Hmotnosť (s ventilátormi) v gramoch | 1576 | |
| Orientačná koncová cena v eurách | 88 |
MSI MAG CoreLiquid A13 360
Základ konštrukcie sa v mnohých ohľadoch zhoduje s tým, čo poznáte z podobných kvapalinových chladičov v podobnej cenovej relácii. To znamená, že 360 mm radiátor je vyrobený z hliníka a je ochladzovaný troma 120 mm ventilátormi. Hadice sú opletené (textilným vláknom) a na strane bloku majú kĺby na pohodlnejšiu manipuláciu pri inštalácii ku základnej doske. V tomto smere je všetko v poriadku. Aj dĺžka hadíc (cca 400 mm) je dostatočná na to, aby blok dočiahol (na procesor) aj z prednej pozície väčších PC skriniek.
Na hrúbku má radiátor 27 mm a hustota rebier na palec (FPI) je 30 kusov. Ani v tomto sa radiátor chladiča CoreLiquid A13 360 oproti konkurenčným riešeniam nijako nevymyká.
Iné, špecifické, sú až ventilátory. Tie často určujú, aká vysoká bude chladiaca efektivita, pokiaľ je použitý rovnako veľký radiátor s rovnakou hustotou rebier a zároveň nedochádza k znižovaniu chladiacej efektivity na úrovni intenzity prietoku kvapaliny. A ventilátory tu vyzerajú naozaj pôsobivo – moderný aerodynamický dizajn so siedmimi lopatkami, ktoré spevňuje spoločná obruč. Tá je tu pomerne dôležitá, aby na špičkách lopatiek nedochádzalo k nadmerným vibráciám.
Vibrácie, obzvlášť pri takýchto rotoroch (vyrobených z mliečneho materiálu) bývajú témou. Obruč ich má ale potláčať, čím sa prirodzene znižuje hlučnosť a nežiaduci sekundárny hluk prenosom vibrácií na konštrukciu skrinky.
Ventilátory sa jeden na druhý reťazia a k základnej doske (alebo k ventilátorovému rozbočovaču) sa pripájajú cez jeden konektor. Cez 4-pinový konektor, teda s podporou impulznej regulácie (rýchlosti), čo je u chladičov prirodzene samozrejmosť.
Čerpadlo je súčasťou bloku a na jeho kryte (na kryte bloku) sú hore aj osvetlené prvky – ARGB LED má dosah tak na logo MSI ako aj na obvodové lemovanie. Aj to je tvorené svetlovodom. Môžeme tak konštatovať, že chladič CoreLiquid A13 360 svieti pomerne dosť na rôznych miestach. Ak to takto chcete, tak treba, samozrejme, svetlá na bloku pripojiť. Na vzájomnú synchronizáciu s ventilátormi tak môžete urobiť aj poprepájaním konektorov ARGB LED. Osvetlenie pumpy s dá pripojiť k osvetleniu ventilátorov a takto, spolu, idete na jeden 3-pinový konektor napríklad na základnej doske.
Kontaktná plocha s IHS procesora je dostatočne veľká aj na kompletné pokrytie procesorov Intel LGA 1851/LGA 1700. Podporované sú aj platformy AMD (AM4 a AM5). Pri tých na montáž využívate backplate, s ktorými už prichádzajú vybavené základné dosky.
Na procesory Intel sa backplate dodáva spoločne s príslušenstvom chladiča. Trochu mrzuté pri ňom je, že je vyrobený iba z plastu. Tento materiál možno obhájiť výrobnými úsporami a nižšou koncovou cenou, ale treba konštatovať i to, že aj backplate tu môže stáť za nižším chladiacim výkonom. Backplate je totiž ohybnejší, s potenciálne nižším prítlakom a akým spôsobom môžu byť výsledky formované ste už videli aj v porovnaní plastového s kovovým backplate. Tu to môže byť podobné.
Upozornenie: Článok pokračuje ďalšími kapitolami.
A môžem sa spýtať…kedy tak rámcovom (Q3’25, Q4’25, Q1’26,…) sa očakáva „impérium vracia úder“ (D15 G2) a „skrytá hrozba“ (Royal Pretor)…, ktorý inaq už majú aj na sk/cz 😉
https://www.k24.sk/product/975748/Thermalright_Royal_Pretor_130_Black.html?product_code=WENTCPUROYALPRETOR130BLACK
Testy Royal Pretor 130… určite ich zvládneme do konca roka a verím, že to bude ešte v druhej polovici októbra alebo najneskôr začiatkom novembra. Nesľubujem, ale taký je plán. 🙂
Super… teším 👍
Môže byť, nie? A teraz, či to pri porovnateľnej hlučnosti dorovná (alebo prekoná?) napríklad taká NH-D15 G2. Snáď sa do konca roka podarí databázu rozšíriť aj nejakých vežovitý chladičom z high-endu. 🙂
Inaq, nechápal som tvoje rozhodnutie o opačnom zoradení kapitol 3 až 9. Ale, už mu trochu rozumiem… hlučné pumpy, aby to nebolo pri AIO…prázdne, prázdne, prázdne, prázdne a až potom čosi 😀
… len problém je v tom, že čo je nad 39dBA, tak to má moc „netankuje“ 😛
… takže áno, teším na G2 😀
… navyše, ako vidíme z meraní, tak na platforme AMD ten prínos vodníkov nie je až taký priepastný ako pri Intel. 😉
Čo myslíš opačným zoradením (opačným oproti čomu?)? Akože sa ide od maximálnemu výkonu (s najvyššou hlučnosťou) k 31 dBA zostupne?
— „… len problém je v tom, že čo je nad 39dBA, tak to má moc „netankuje“ :)“
Jasné, no. Pumpa pri 12 V. Kvapalinové chladiče s čerpadlom bezhlučné nebudú asi nikdy, ak majú mať nejaký chladiaci výkon. 🙂
Pri platforme AMD je horší prestup tepla pri súčasne nižšej spotrebe. Takže áno, ten rozdiel naprieč chladičmi je menší.
hej presne to zoradenie myslím … nie je to nič podstatné, len ide o to, že si musím zvyknúť dávať predchádzajúca strana a rutina je rutina, čiže častejšie kliknem na nasledujúca kapitola 😀
…potom idem na štýl na Iljiča: „Krok vpřed, dva kroky vzad“ 😛
Pri chladičoch to máme takto (zostupne od najhhlučnejšieho režimu) bežne, ale v testoch ventilátorov to je opačne, tak to asi pletie… 🙂
PS: Ktorého Iljiča, haha? 😀
–„Pri chladičoch to máme takto…“
No teraz áno, ale predtým nie 😛
https://www.hwcooling.net/bequiet-dark-rock-pro-5-povedeny-nastupce-legendy/
–„Ktorého Iljiča…“
No ktorého asi 😛
„Predtým“… v rámci Pavlovich testov bolo to Poriadie opačné. Máš pravdu. Keď mrknem do svojich starších, napríklad tu (test Spartan 5 Max z 5/2022), tak tam to ide od najhlučnejších k tichším zhora nadol. Ale je to detail, v pohode by to mohlo byť, samozrejme, aj opačne. Takto to je to asi len preto, že zatiaľ čo maximálny výkon dosiahne každý chladič, tak režimy z najtichšou hlučnosťou sú vzácnejšie (a tým pádom by k danému chladiču neboli v skorších kapitolách žiadne informácie). 🙂
áno, …však som napísal, že to už chápem 🙂
–„…aby to nebolo pri AIO…prázdne, prázdne, prázdne, prázdne a až potom čosi…“
——
v preklade, aby to bolo zrozumiteľnejšie:
Ľubo (R):
–„…a tým pádom by k danému chladiču neboli v skorších kapitolách žiadne informácie…“
😀
Haha, jasné… „prázdne, prázdne, prázdne a až potom čosi“ nie je dobré. Tak to máme „čosi, prázdne, prázdne, furt prázdne a hlučnosť pumpy pri 12 V“.
Už aby boli na programe dňa tie vežovité chladiče, kde sa pumpa nerieši. 🙂
Ahoj, vďaka za recenzie AIO.
Mal by som otázky k metodike. Vstupuje do nej na môj vkus priveľa premenných, nie všetky sú riadne zdokumentované, alebo som to len nenašiel.
– Tak napríklad, ako je riadená rýchlosť pumpy testovaných AIO? Ak je to nejaký smart algoritmus, či už základnej dosky, alebo samotného chladiča, máte ho pod kontrolou (alebo ho aspoň viete monitorovať)?
– Prečo pri teplotách CPU beriete priemer z „maximálnych“ teplôt jadier? Prečo nie priemer časový z priebehu testu (ako to robíte s frekvenciou), alebo aspoň z konca testu (ako pri príkone)?
Pýtam sa, pretože mi nedáva zmysel v tomto teste porovnanie pri max výkone medzi týmto MSI a bequiet Pure Loop 3. Porovnanie pomerov teplôt na AMD a Intel vychádza úplne inak a pri pohľade na príkon a frekvencie mi to nejde do hlavy.
Vďaka za spätnú väzbu. 🙂
Rýchlosť pumpy je regulovaná „ručne“, laboratórnym zdrojom. Napevno do nej ide 12 V (teda 100 % PWM) tak, ako to majú na pump_fane nastavené základné dosky. Výhľadovo sa plánujem s tým hrať trochu dlhšie a hľadať, aká je rezerva, resp. ako veľmi je možné pumpu spomaliť (a tým stíšiť), aby nedochádzalo k poklesu chladiaceho výkonu.
Priemer maximálnych teplôt CPU, samozrejme, berieme. Čo napovedá tomu, že by to mohlo byť inak? 🙂
Porovnávať priamo teploty CPU v súčasnosti už nedáva veľmi zmysel. Je nevyhnutné zohľadňovať aj iné parametre, napríklad spotrebu alebo frekvencie. Každý chladič moderný procesor chladí za iných podmienok, pri iných prevádzkových vlastnostiach. Vyšší príkon pritom nemusí automaticky znamenať aj vyššie frekvencie. Môže to tak byť, ale i nemusí. Môže to byť aj naopak, a síce, že vyšší príkon je iba pre vyššie zahrievanie pri inak nižších frekvenciách, ktoré ten či onen chladič v danom režime udrží. Frekvencie sa odvíjajú aj od rôznych hotspotov, resp. od toho, v ktorom mieste je aký kontakt základne chladiča s procesorovým IHS. Je to komplikovanejšie, ako sa môže na prvý pohľad zdať. 🙂
Veď práve, že je to na môj vkus prekomplikované, a nie všetko máte zdokumentované a pod kontrolou. Na jednu stranu chápem, že vám ide o „reálne parametre/použitie“, ale zároveň tým výsledky obmedzujete na konkrétne modely CPU. Môj názor.
Ad pumpa: Takže v priebehu testov ide vždy na plný výkon. Ok. Ja by som sa neriadil dosiahnutím takej nízkej rýchlosti „aby nedochádzalo k poklesu chladiaceho výkonu“, pretože ani u ventilátorov predsa nehľadáte „nestrácanie výkonu“, ale ide o kompromis medzi hlukom a výkonom. Prečo by to u pumpy malo byť inak? Navyše do toho bude u AIO vstupovať výkon radiátora (aj s vetrákmi), nižší prietok kvapaliny znamená jej vyššiu teplotu ale to zas znamená účinnejšiu výmenu tepla na radiátore atď. Otázka: Čo všetko treba namerať, aby si čitateľ mohol vyskladať informáciu pre seba, podobne ako je to pri testoch ventilátorov?
Teplota CPU: Ja som mal na mysli to, že vy beriete priemer z maximálnych teplôt jadier. CPU sa ale riadia všeliakými Turbami a Boostami, kedy maximálna teplota na chvíľu vyletí, ale počas väčšiny testu mohla byť úplne iná. Z môjho pohľadu by dávalo oveľa viac zmysel počítať priemernú teplotu v čase (kľudne na jednotlivých jadrách a potom spriemerovať ak nie je k dispozícii lepšie čidlo). Ďalšia vec je, či údaj o frekvencii vypovedá o skutočne odvádzanom výpočtovom výkone (vkladanie prázdnych cyklov), hodnota skóre v teste by z môjho pohľadu bola nepriestrelnejšia, ale je to detail.
Prečo konkrétne sa mi nezdajú výsledky:
MSI (MAG) má proti Bequiet (Pure Loop 3) na Intel platforme len o málo lepšie teploty (1,7 – 2,5 stupňa). Frekvencie zanedbateľne vyššie má ale bequiet, čo by mohlo byť ok, keďže netušíme čím sa boost riadi. Ale príkon je s Bequiet o celých 60Watt vyšší. Z toho mi vychádza, že Bequiet má síce vyššie teploty, ale zároveň odvádza podstatne viac tepla. Záver Intel: Bequiet vychádza ako výkonnejší.
Na AMD je rozdiel väčší, stále v prospech MSI. Bequiet má viac o 5,1 stupňa. Nie je to problém, procesory sú rôzne… Fekvencie CPU cca rovnaké pri oboch chladičoch, príkon v podstate tiež. Rozdiel je tam len 5Watt. Záver AMD: MSI má nižšie teploty pri cca rovnakom odvádzanom teple, takže mi vychádza ako výkonnejší.
Nemyslím si, že byť bolo prekomplikované a zároveň viem, že máme „všetko“ pod kontrolou.
— „…výsledky obmedzujete na konkrétne modely CPU“
A to testujeme naprieč dvoma platformami, na dvoch rôznych procesoroch. Niekto sa uspokojí s jedným a ešte, keď je to je Ryzen (ktorý s chladiacim výkonom často škáluje menej ako procesory Intelu)… 🙂
— „… by som sa neriadil dosiahnutím takej nízkej rýchlosti „aby nedochádzalo k poklesu chladiaceho výkonu“, pretože ani u ventilátorov predsa nehľadáte „nestrácanie výkonu“, ale ide o kompromis medzi hlukom a výkonom.“
Akým spôsobom tak ale medzi sebou spravodlivo porovnávať rôzne chladiče, keď jeden bude prietokom pumpy obmedzovaný menej ako druhý? Ako to nastaviť spravodlivo, v správnom pomere?
— „Prečo by to u pumpy malo byť inak?“
V porovnaní s ventilátormi napríklad preto, že pumpa funguje v prostredí s podstatne vyšším odporom prostredia, v kvapaline. Lopatky ventilátory pritom víria vzduch. A rozdiel je v tom, že zatiaľ čo ventilátor má veľkú rezervu (rozdiel medzi maximálnou prevázkovou spotrebou a výkonom motora je pomere veľký), tak pri pumpe to úplne neplatí. Keď ju výrazne spomalím a v tej kvapaline to funguje, tak je iba otázka času, koľko to takto krásne bude fungovať. Napriek tomu áno, budeme robiť aj testy so zníženým výkonom pumpy. Zatiaľ som sa k tomu nedostal iba skrz obmedzené časové možnosti.
K ostatnému: Áno, čo človek, to iný pohľad na rovnakú vec. Je to tak správne, rešpektujem, súhlasím a ďakujem za spätnú väzbu. Rozhodli sme sa to robiť, takto, ako to robíme. Tých dôvodov na to je pomerne veľa a pokiaľ niekto príde s konkrétnou otázkou na konkrétnu vec, tak som tu, aby som na ňu zodpovedal. 🙂
PS: Záleží, kto čo od testov chladičov očakáva. Niekomu stačia rozdiely teplôt, ale vtedy svoju predstavu často stavia na veciach, ktoré sú skresľujúce.
Mám pocit, že berieš môj príspevok ako nemiestnu kritiku. To ma mrzí, nebolo to tak myslené. Snažil som sa vysvetliť, že aktuálny spôsob merania je pre mňa zmätočný, lebo raz jeden a raz druhý chladič vychádza ako „víťaz“. Možno som s vysvetlením neuspel, nevadí, nie je to zas tak dôležité… 🙂
– „Akým spôsobom tak ale medzi sebou spravodlivo porovnávať rôzne chladiče…“
No, to som sa pýtal ja vo svojom predošlom príspevku, aj keď inými slovami. U ventilátorov meriate všetko možné a každý si podľa svojich preferencií môže vyskladať „spravodlivé porovnanie“. Tu je to zložitejšie a odpoveď nemám.
– „…a pokiaľ niekto príde s konkrétnou otázkou na konkrétnu vec, tak som tu, aby som na ňu zodpovedal.“
Ja sa predsa pýtam konkrétne:
– Prečo máte v metodike maximálne teploty CPU a nie časový priemer ako u ostatných parametrov?
– Prečo presne s tým Bequiet má Intel CPU príkon o cca 60Watt vyšší? Súvisí to aj s tým, ako máte podmienky testu kontrolou.
Ešte jedna otázka, prečo by pumpe malo vadiť spomalenie? Výrobcovia púmp predsa tiež udávajú rozsah v akom fungujú.
Ad 2. bod) Jednoduše proto, že chladič (v různém poměru kombinace cold‑plate s pumpou a radiátoru) BQ zvládne od specifického čipu (Intelu) odvést více tepla.
Ad závěr) Jak bys to pak chtěl míchat? Jak nastavit pumpu a jak ventilátory, aby bylo dosaženo normalizované hlasitosti. Žádný poměr nebude správný a chladiče už mezi sebou nebude možno porovnávat prakticky vůbec. Naopak by výrobci měli pumpy koncipovat, aby byly rozumně tiché i na nejvyšší výkon – stejně se to dělá u ventilátorů.
„Jak nastavit pumpu a jak ventilátory, aby bylo dosaženo normalizované hlasitosti.“
To je to, no. Ubralo sa vhodné množstvo aerodyniamického hluku v pomere k hluku pumpy? To je ťažké… preto áno, regulácia pumpy môže byť a bude aj v našich testoch, ale spôsobom, že sa bude normalizovať hladina hluku ventilátorov na radiátore napríklad pri 9 V pumpy, alebo pri 7 V. Uvidíme… 🙂
to je skvelý nápad
🧡 🧡 🧡
…a vtedy (pri tom špeci teste) by bolo vhodné uviesť aj hlučnosť a spektrogram iba pre samotnú pumpu na tých zvolených úrovniach DC
👍 👍 👍
(neviem, či je to dostatočná úroveň emotikonov do vrcholovej politiky, ale snažil som sa) 😛
— „…a vtedy (pri tom špeci teste) by bolo vhodné uviesť aj hlučnosť a spektrogram iba pre samotnú pumpu na tých zvolených úrovniach DC…“
Jasné, to je cieľ. 🙂
Rozhodne ho neberiem ako nemiestnu kritiku. Ďakujem za spätnú väzbu! 🙂
— „…aktuálny spôsob merania je pre mňa zmätočný, lebo raz jeden a raz druhý chladič vychádza ako „víťaz““
Tomu úplné rozumiem. Keby sa ale nesledovali aj iné parametre, ako sú teploty jadier CPU, tak by sa nič nezmenil. Teda, človek by mal pocit, že sú veci prehľadnejšie, ale vychádzal by z chybných predpokladov.
— „U ventilátorov meriate všetko možné a každý si podľa svojich preferencií môže vyskladať „spravodlivé porovnanie““
Ventilátory sú niečo iné, metodiky prestrelená. S chladičmi takéto ambície nemáme, jednoducho to neumožňujú dostupné časové kapacity. A pri tých ventilátoroch sa tiež nájde dosť ľudí, čo tvrdí, že testy v prirodzenom prostredí sú užitočnejšie, lepšie uchopiteľné. Stotožnenie so známejšími veličinami je, samozrejme, niečo, s čím sa dá lepšie stotožniť. Ale je tu tá istá otázka: Stotožňujem sa s niečím, čo bude platiť aj v mojom unikátnom prípade, ktorý je iný v porovnaní s testovacím scenárom? 🙂
Ok, poďme na tie dve konkrétne otázky:
— „– Prečo máte v metodike maximálne teploty CPU a nie časový priemer ako u ostatných parametrov?“
Mohol by to byť určite aj časový priemer. Pre priemer maximálnych hodnôt sme sa rozhodli z dôvodu, aby bolo vidieť aj to, ako ktorý chladič reaguje na teplotné špičky. Z logov viem, že je to veľmi podobné a väčšie (ako by boli napríklad u časových priemerov) sú iba vzázomné rozdiely (medzi týmito maximami, chladič od chladiča). Ale znovu, zaznamenávané do grafov by mohli byť aj časové priemery, súhlasím. Je to jedna z dobrých možností.
— „– Prečo presne s tým Bequiet má Intel CPU príkon o cca 60Watt vyšší? Súvisí to aj s tým, ako máte podmienky testu kontrolou.“
Dôvodov môže byť viac. Napríklad to môže byť to, že s vodníkom BeQuiet! je možné niektoré jadro chladiť na vyššie frekvencie (ako je tomu v prípade Pure Loop 3) a tým pádom to vyletí jaj na vyšší výkon/spotrebu. Môže to byť ale aj niečo iné. Z nejakého dôvodu sa to deje a poznať presný dôvod je, si myslím, aj pre náročného čitateľa v širšom kontexte pomerne nepodstatné. Je ale skvelé, že sa tu, v diskusii, o tom bavíme. 🙂
Z nejakého dôvodu sa to deje a poznať presný dôvod je, si myslím, aj pre náročného čitateľa v širšom kontexte pomerne nepodstatné.
Může to být právě z důvodu, který ifkopifko nakousl výše, že řízení procesoru při rezervě chlazení přestane s prázdnými takty.
Áno, asi može byť. 🙂
Tak to som rád, že to berieš ako užitočnú diskusiu a snáď to podnieti nejaké dobré nápady na testy…
Každopádne ďakujem za odpovede na otázky. Poznáš ma, ja som od prirodzenia hnidopich a detailista. 🙂
Maximálne teploty jadier by mohli tiež priniesť užitočnú informáciu, ale len za predpokladu, že podmienky testu mali chladiče rovnaké, čo je za mňa otázne. Teda či bol príkon CPU počas tých špičiek rovnaký pre jednotlivé chladiče, inak to nie je porovnateľné. To je nevýhoda toho „reálneho prostredia“, ktoré si robí čo chce a je to pre nás len black-box… ach, kde sú tie časy bez turboboostov… 😀
Tvoja odpoveď na tú druhú otázku o príkone je taká, takmer… politická (nemyslím ako urážku). Problém mám len s tým, že keď neviem prečo sa tepelná záťaž v teste správa ako sa správa, tak z výstupov testu neviem určiť v čom je vlastne jeden chladič lepší ako druhý. V konečnom dôsledku, či je vôbec možné ho označiť za lepší.
Nevadí, ďakujem za recenzie na HWcooling, nepochybuj o tom, že vašu prácu si vážim. 🙂
Hopla, malo ísť ako odpoveď na Ľubomír Samák16. 9. 2025 o 20:18.
Našli sme sa, takže fajn. 🙂
Jasné, ďakujeme! 🙂
Viem, že tie testy chladičov majú ďaleko k „dokonalosti“, ale majú presne takú podobu, akú dokážeme robiť a za akou si stojím, že je v rámci časových možností v poriadku. Vždy sa dá niečo urobiť inak, ale… 🙂
Jako obvykle nějaké to přímé srovnání frekvenční charakteristiky, opět se zdatnou konkurencí podobné cenové úrovně, Endorfy Navis.
Díky! 🙂
Ak by ste mali akúkoľvek technickú otázku na Asetek, tak sem s ňou, robíme s nimi rozhovor.
Neviem, či je CoreLiquid A13 360 Asetek a položenie výzvy pod týmto článkom je čisto náhodné, haha. Proste posledný test, v ktorom sme riešili AIO vodníka. 🙂
No teda rozhodně by mě zajímaly detaily spolupráce s Fabric8Labs. Přesněji, kdy se můžeme těšit na první dostupný model AIO s ECAM coldplate. A pak třeba, jestli taková konstrukce vyžaduje nějakou speciální kapalinu.
Skúste prosím formulovať otázku tak, ako by ste ju písali priamo Aseteku. 🙂
V uplynulých dvou letech jsme slýchávali o vaší spolupráci s Fabric8Labs na ECAM řešení coldplate. Můžete nám prozradit, v jaké fázi se aktuálně nachází vaše partnerství a zdali se (jako koncoví zákazníci) v příštím roce, nebo dvou dočkáme AIO, které z této spolupráce bude přímo těžit? Jaká úskalí řešíte? Vyžaduje například jemná, aditivně tvořená struktura ECAM coldplate speciální, dosud nepoužívanou kapalinu?
Super, díky! 🙂
To já předem děkuju! 🙂