Konečne sa nám po dlhých rokoch podarilo dostať k Antec Storm 120. Teda k 120-milimetrovým ventilátorom, ktoré kombinujú atraktívnu (a účinnú) geometriu s dobrou cenovou dostupnosťou. Hoci nejde o vyložene lacné ventilátory, tak sa pohybujeme pomerne nízko. Výsledok je pritom celkom atraktívny. Technickú dokonalosť tu nehľadajte, ale „za tie peniaze“ je to dobré.
Ako meriame spotrebu…
Riešiť spotrebu pri ventilátoroch? Ak ich máte v počítači sedem (tri na radiátore chladiča a štyri na systémové chladenie v skrinke) a k tomu sú ešte aj osvetlené, tak sa odber začína počítať už v desiatkach wattov. A to už má zmysel sa tým zaoberať.
Všetky ventilátory napájame laboratórnym zdrojom Gophert CPS-3205 II. Ten je pasívny a prakticky bezhlučný, takže nám neskresľuje merania hladín hluku. Pre ventilátory s PWM je však pripojený regulátor Noctua NA-FC1, cez ktorý sú ventilátory ovládané. Medzi zdrojom a regulátorom Noctua máme ešte bočník. Na tom odčítavame úbytok napätia, z ktorého následne počítame prúd. Napätie na zdroji je však nastavené tak, aby išlo do Noctua NA-FC1 napätie 12 V. Presných 12 V potom nastavujeme aj pre meranie maximálneho výkonu 3-pinových ventilátorov s lineárnym napájaním.
Pri týchto meraniach nás bude okrem maximálnej spotreby nás bude okrem maximálnej spotreby pri 12 V, respektíve 100 % PWM zaujímať aj spotreba aj v režimoch fixných hladín hluku. Teda pri tých nastaveniach, pri ktorých meriame aj ostatné parametre. A nakoniec v grafoch nájdete aj príkon zodpovedajúci rozbehovým a minimálnym otáčkam. Rozdiel medzi týmito dvoma nastaveniami je v tom, že na rozbehové otáčky je potrebné prekonať trecie sily na rozbeh, takže je spotreba vždy vyššia ako pri minimálnych otáčkach. Pri nich už ventilátor beží a len sa znižuje napájanie do takej úrovne, kým sa nezastaví.
Tieto údaje o rozbehovej a minimálnej spotrebe sú náhrada za informácie o štartovacom a minimálnom napätí. S tým sa pri témach ventilátor často stretávate, ale pri ventilátoroch PWM sa nemá zmysel ním zaoberať. A hoci je možné napájať PWM ventilátor aj lineárne, tak pri PWM regulácii bude dosahovať vždy lepšie výsledky – nižšie rozbehové aj minimálne otáčky. Preto by bolo nespravodlivé porovnať tieto parametre pri všetkých ventilátoroch s použitím lineárnej regulácie. Ventilátory s PWM by boli tak znevýhodnené a závery skreslené.
… a výkon motorčeka
Okrem spotreby je dôležité vnímať ešte jeden parameter, ktorý súvisí s napájaním – výkon motorčeka. Ten býva uvádzaný zozadu na štítku a často je chybne zamieňaný so spotrebou. Údaj o napätí a prúde tu však obvykle nehovorí o spotrebe, ale o tom, aký je výkon použitého motora. Ten musí byť vždy výrazne nad prevádzkovou spotrebou. Čím viac, tým dlhší je predpoklad životnosti ventilátora.
Časom a opotrebovávaním, sa totiž zvyšuje trenie ventilátora (strácaním sa, tvrdnutím maziva, jeho znečistením prachom či draním ložísk a podobne). Silnejší motorček však do istej miery zhoršujúci sa stav ventilátora prekoná, hoci už pri vyššom odbere, ale nejako si s ním poradí. Ak je ale rozdiel medzi výkonom motorčeka a prevádzkovou spotrebou nového ventilátora malý, tak pri zvýšenom trení vplyvom nepriaznivých okolností už nemusí byť schopný vyvinúť dostatočnú silu na otočenie rotora.

Pre otestovanie výkonu motorčeka nastavíme ventilátor na plný výkon (12 V/100 % PWM) a brzdným mechanizmom na strede rotora zvyšujeme mechanický odpor. To je pre motorček vyššia záťaž, s ktorou sa prirodzene zvyšuje aj odber. To ale iba do určitého momentu, dokým sa rotor nezastaví. Výkon motora v našich testoch zodpovedá najvyššej dosiahnutej spotrebe, ktorú sme pri brzdení ventilátora zaznamenali.
Na analýzu výkonu motora (ale aj bežnej prevádzkovej spotreby) používame presné multimetre Keysight U1231A s vysokou vzorkovacou frekvenciu. Jednotlivé vzorky sú navyše zaznamenávané do tabuľky, z ktorej potom do grafov vynášame maximum. Konečnú hodnotu predstavuje priemer troch meraní (troch maxím).









Najbližšie to už vychádza na ID-Cooling… s jedným aerodynamickým prvkom, ktorý neuplatňuje žiadny z doteraz otestovaných ventilátorov. 🙂
Jj, už si ho niekde v diskusii spomínal … vysoké RPM, veľký náboj, DBB… tipujem, že epidot bude musieť znova hľadať vhodné emotikony.
Ale tu by bolo naozaj dobré zistiť (nevravím že teraz a že ty 😉 ), či rovnomernejšia distribúcia vzduchu, ktorú má ten prvok priniesť má merateľný vplyv na lepšie odvedenie tepla z chladiča 🤨
Haha, tiež sa mi marí, že som to uzž niekde spomínal. Ale neviem, či tam padol aj model… 🙂 no, to je jedno. Tým prvkom, o ktorom píšem, je obruč, ktorá nekončí na špičkách lopatiek (ale pred nimi… niečo ako u vysokorýchlostných ventilátorov GT… uvidíš :)).
— „… či rovnomernejšia distribúcia vzduchu, ktorú má ten prvok priniesť má merateľný vplyv na lepšie odvedenie tepla z chladič…„“
Hej, toto by bolo zaujímavé. Ale aj keď si dá človek z tým mimoriadne veľa práce, tak sa to dá napadnúť s tým, že na „tomto (unikátnom) pasíve to bude iné“. 🙂
Muhehe, jasné, že som ten „prvok“ videl,…rovnako ako každý, kto klikol na link v tvojom príspevku 😀
https://www.hwcooling.net/phanteks-t30-140-mimoriadne-efektivny-xxl-ventilator/#comment-15299
Áha, pod testami T30-140 to bolo… a už k tomu ventilátoru existuje aj produktová stránka. 🙂
Hej…z tadiaľ pramenila aj tá zmienka o vysokom RPM a DBB 😉
…a aj toto
https://static.idcooling.com/detail/20260108/AT-120-K_02_yyzi64.jpg
Tak snáď budú minimálne rýchlosti dostatočne nízke na to, aby bol dosahovaný aj tichý chod. 🙂
To čo nevidieť zistíš…a potom aj my ostatní 🤪
…len neviem, či aj pri menších rýchlostiach nebude počuť DBB, ako je u nich zvykom 😛
Jasné, uvidíme… inak, vo štvrtok budúci týždeň je „ten“ dátum. A potom bude zuajímavý aj utorok. 🙂
Proč musí mít takový rozeklaný rámeček. Co je špatného na obyčejném čtvercovém rámu? To úplně stačí, abych o něm vůbec neuvažoval. Do skříní, ani jinde ho Antec nenasazuje, asi ví proč 🤔
Ktovie… neštvorcový a nekruhový rámček bude možno braný ako niečo, čím sa Antec chce pri tých ventilátoroch odlíšiť. Prietok vzduchu v pozíciách systémových ventilátorov by to ale snáď znižovať nemalo, na radiátoroch vodníkov je to „horšie“. 🙂
Inaq, Ľubo, aj Antec pridal do ponuky aj LCP ventilátory…
https://www.antec.com/product/cooling/nova-120
…a vyzerá, že nie len lopatky, ale aj rám je z LCP …a cena je na tento fakt vcelku zaujímavá,
https://www.amazon.com/Antec-Nova-High-Performance-Industrial-Grade-Material/dp/B0DPFQVTJX?th=1
geometria lopatiek vyzerá…ako to povedať, už overená inými 🤪
0,5mm mezera, pěkné. Konečně se někdo nebojí.
To samo o sobě nic moc nevypovídá. Když vezmeš v potaz standardní průměr náboje a geometrii (délku) lopatek, není to nijak oslnivé.
Hej, to je pekné. Týmto sa dorovnáva úroveň 120 mm LCP ventilátorov Noctuy? Sú nejaké modely ventilátorov, ktoré majú medzeru medzi špičkami lopatiek a tunelom rámčeka ešte menšiu (ako 0,5 mm)? 🙂
Podle čmuchání Ai menší nejsou. Zatím.
S tou cenou a full LCP, no nevím. Výsledek, kdo ví jaký nečekám. 🤔
–„…Výsledek, kdo ví jaký nečekám. 🤔..“
🦉
Amo bubonem ex Austria. Amen.
🦇
To jednoznačně ✌️
Kompletne (tzn. vrátane rámčeka) z LCP je vyrobený, mimochodom, vyrobený aj Silent Gale P12. Aké to má výhody oproti ventilátorom s PBT rámčekom? Napadajú mi iba samé negatíva, akú sú vyššia cena (ako stačí), vyššia hmotnosť (ako stačí)… ešte by teda asi zohrávalo úlohu to, že ten materiál lepšie odoláva samorezným skrutkám a nepraská, ako tomu u niektorých ventilátorov bolo (pri vyrezávaní závitu), ale ani to sa nedeje (a PBT je voči tomuto dostatočne odolné). Ale možno niečo nevidím? 🙂
To aké to má výhody neviem (tipujem, že možno lepšie odoláva nejakým sekundárnym vibráciám 🤷)
Ale mne šlo skôr o to, aby som poukázal na to, že napriek tomu, že je celý z LCP, tak stojí pod 20$.
— „…aby som poukázal na to, že napriek tomu, že je celý z LCP, tak stojí pod 20$…“
To je, samozrejme, pekné. Pre zákazníka určite. Otázka je, aké bude takéto (lacné) nastavenie voči Antecu. Síce tých ventilátorov asi zase toľko nevyrobia (a nepredajú), takže devastačnú následku sú snáď mimo radar, ale väčšie množstvo drahšieho materiálu sa určite bude spájať s vyššími výrobnými nákladmi. 🙂
— „… lepšie odoláva nejakým sekundárnym vibráciám…“
Toto neviem. Asi môže byť a ten materiál efektívnejšie potlačí nejaké (slabšie?) vibrácie, na druhej vyššia tvrdosť asi môže znamenať aj ich efektívnejšie šírenie. Napadá dajú mi rôzne „kovové“ ventilátory (s „plastovými“ lopatkami :)).
– nemyslím si, že ich Antec „vyrába“ so stratou …aj keď marže budú asi pri tej cene nastavené na nižšiu hodnotu 🤷
– a k tomu druhému, …Gemini písal
LCP provides higher rigidity and better dampening properties that reduces vibration.
…
V každom prípade dôvod môže byť aj v tomto, keďže zvolili tvar rámu aký zvolili:
Superior Flow and Thin-Wall Molding: LCP has very low melt viscosity, allowing it to flow easily into extremely thin, intricate, or complex molds, supporting the miniaturization of electronic devices.
Tiež si nemyslím, že by Antec vyrábal so stratou a toto presnejšie vystihuje myšlienku „… marže budú asi pri tej cene nastavené na nižšiu hodnotu…“, ale ktovie… 🙂
Jasné, že LCP viac redukuje vibrácie (pretože je to oproti iným, používaným, pevnejší materiál s nižšou tepelnou rozťažnosťou…), ale, čo napísal aj Gemini, odkazuje sna rotor, nie? Tam je to jasné… pri rámčeku neviem… z môjho pohľadu tu je jasné. A osobne si nemyslím, že je riešením na potlačenie vibrácií, pokiaľ ide o tie vibrácie, ktoré sa z rotora prenášajú na rámček a následne na komponent, s ktorým je ventilátor v kontakte. 🙂
Ako som vyššie písal, neviem… len tipujem… 🤷
Tak či tak, …či to je ľahší molding, zamedzenie vibrácií, väčšia odolnosť alebo niečo iné… nejaký dôvod na to v MSI (Gale), Sudoko (Mach) alebo Antec (Nova) asi mali 😉
Určite mali na to nejaký dôvod… no, môžem to zahrnúť do otázok v rámci rozhovoru s Noctua. Oni ale teda LCP na rámček nepoužívajú, takže reakcia bude asi v zmysle, prečo ho robia „menej pevný“ (a dáva to tak zmysel). No, uvidíme… 🙂
No to už niekde… neviem či aj tu na HWC …Jakob hovoril.
Myslím, že spomínal, že prínos LCP rámu nie je taký výrazný ako nárast nákladov naň
Ha! Vieš nájsť, kde sa to riešilo? 🙂
Nás ale teda si hlavne zaujíma, čo (technické) sa skrýva za slovom „prínos“? Jasné, že je to vychádza drahšie, keďže sa použije materiál, ktorý stojí výrazne viac. 🙂
–„…Veľmi radi by sme všetky produkty vydali skôr v tomto roku, ale veľkou výhodou dodatočných úprav a doplnkového riešenia je, že sme mohli pri rámčekoch zostať pri ABS+PBT – keby sme sa museli uchýliť k LCP, ventilátory a chladič by boli oveľa drahšie…“
https://www.hwcooling.net/noctua-o-deformaciach-ramceka-nf-a14x25-g2-rozhovor/
Vždycky je to trade‑off (něco za něco). Pevnějšího materiálu můžete použít méně, a třeba i ušetřit na nákladech na vývoj formy (jak je zmíněno). U Nova 120 toho patrně mohli využít při návrhu a řešit prostorově rám tak, aby různým zakřivením lépe pohlcoval vibrace ve více osách. Zase tím ale může trpět kompatibilita, kterou by Noctua pravděpodobně všanc dávat nechtěla.
— „… U Nova 120 toho patrně mohli využít při návrhu a řešit prostorově rám tak, aby různým zakřivením lépe pohlcoval vibrace ve více osách… “
Vzhľadom na nižšiu cenu (na kompletne LCP ventilátor) sa mi zdá nepravdepodobné, aby sa jednalo o niečo sofistikované. Za tým by musel byť vývoj, ktorý sa odzrkadlí na cene podobne ako je tomu u ventilátorov Noctua. Zjednodušene: To, čo investujú do vývoja ušetria na materiáloch (na „iba“ PBT rámčekoch). Špekulovať, čo by ako mohli byť, však ale môžeme a nakoniec možno a v tomto smere zapracovalo aj pri tom ventilátoru Antec. Neviem… 🙂
Je to možné. Ale stejně si myslím, že by přes potenciál útlumu chvění v Noctua primárně odmítli obětovat šíři kompatibility a raději se pokusili eliminovat vibrace jinak (jak nejspíše udělali). Proto je jejich stanovisko třeba brát s určitou rezervou.
Špekulovať, čo by ako… Samozřejmě nejlépe Nova otestovat. Už máme termín? 🤓
— „…nejlépe Nova otestovat. Už máme termín?“
S prvou vecou súhlasím. Čo ta týka tej druhej, tak nemáme. S Antecom momentánne nie sme v žiadnom kontakte, takže sa k vzorkám ventilátorov Nova 120 len tak nedostaneme. 🙂
…a samozrejme aj Phanteks 🤪
…na ten som zabudol…a to sa nesmie 😀
Hmm, dobre… môžeme to postaviť tak, že prečo to oni (v Noctue, resp. v RASCOMe) tak oproti ostatným nerobia. Neexistujú k tomu už niekde nejaké materiály? Aby sa nepýtalo na vec, ktorá už niekde odznela. 🙂
Paprsky spojující stator a rám jsou očividně slabým místem. Použití LCP pravděpodobně zvýší tuhost, a to se hodí při vyšších rychlostech.
Určite sa to hodí aj pri preprave. Odolnejšie mechanické vyhotovenie môže prinášať aj také výsledky, ako v prípade bieleho variantu ventilátora AF120 Elite – do redakcie prišiel na testy rozbitý. V celku by pri väčších otrasoch/nárazoch dorazil asi aj z PBT… pri tých statorových lamelách bude záležať asi aj na tvare profilu, jeho hrúbke a tak. 🙂
Testy ventilátora ID-Cooling AT-120-K vyjdú dnes. 🙂