Že sú testy dosiek nezáživné? Presvedčíme vás o opaku
Už tento týždeň budete poznať základnú dosku MSI MAG B660M Mortar ako svoju dlaň. Stovky výkonnostných testov s dvoma procesormi z rôznych tried, testy s limitmi napájania, ale aj bez nich, termovízia, rýchlosti portov USB či siete a keď merania spotreby, tak poriadne – na úrovni jednotlivých vetiev 24-pinového konektora ATX. Akú majú spotrebu pamäte a čo čipset? Zoznámte sa s doskou, ktorej zájdeme hlboko pod kožu.
Na HWCoolingu sa začíname zaoberať aj podrobnými analýzami základných dosiek. O výsledky všetkého druhú znovu nebude núdza. Cieľ sú podobne ako pri testoch grafických kariet, procesorov či ventilátorov unikátne závery, ktoré budú jasne prevyšovať všetky dostupné materiály. Ako to bude približne vyzerať a na čo sa môžete tešiť, si opíšeme popri základnej doske MSI MAG B660M Mortar WiFi. Tú už máme v pokročilom štádiu testovania a o výsledky sa s vami podelíme čoskoro.
MSI MAG B660M Mortar WiFi patrí do strednej triedy základných dosiek pre platformu LGA 1700. Tá je v súčasnosti určená pre procesory Intel Alder Lake. Písmeno „M“ za označením čipsetu hovorí odkazuje na formát Micro ATX. Šírka je plnohodnotná a oproti doskám full ATX je táto iba znížená o 60 mm. To v praxi znamená, že nemá tretí slot PCI Express ×16 (tie sú iba dva) a ani tretí slot M.2 na SSD (tie sú takisto dva, ale plnohodnotné – štvorlinkové s podporou PCIe 4.0, spodný podporuje i SATA). Menšie rozmery umožňujú najmä voľbu menších (nižších) skriniek, ktoré na drvivú väčšinu aj vybavenejších počítačových zostáv stačia.
Mimochodom, jedná sa o variant dosky s podporou pamätí DDR5 a v kombinácii s robustnejším VRM s 12 fázami sa môže táto doska javiť aj ako atraktívna lacnejšia možnosť pre procesor triedy Core i9 s otvoreným násobičom. To sa všetko uvidí. V rámci testovacej metodiky budeme pracovať tak s Core i9-12900K ako i s Core i5-12400. To sme vám koniec koncov i sľúbili.
Testovanie s dvoma procesormi, ktoré sa výrazne odlišujú výkonom, ale i príkonom (spotrebou), odhalí veľa užitočných vecí. A síce, ako správanie sa drahšieho procesora ovplyvní lacnejšia doska a naopak i to, ako drahšia doska pomôže alebo nepomôže výsledkom lacnejšieho procesora. Od týchto zistení bude potom možné sa odraziť aj pri zohľadňovaní výsledkov procesorov, ktoré testujeme vždy na drahších doskách (dôvody, prečo je to pre čo najobjektívnejšie porovnávanie procesorov nevyhnutné, sme rozoberali v článku Hľadá sa ideálna doska na testy procesorov).
Ukáže sa teda, v akých prípadoch môže byť návrh dosky už značne predimenzovaný, ale naopak i poddimenzovaný. A dočkáte sa aj testov s rôzne nastavenými limitmi napájania – podľa TDP/PL1, ale i PL2/PPT. To, čo vám možno trochu chýba v testoch procesorov, nájdete v testoch dosiek. Takže bude nakoniec všetko kompletné.
Výkonnostné testy ale nebudú krúžiť iba okolo procesorov. Dôležité sú aj sieťové rýchlosti či rýchlosti portov USB. Tými sa budeme takisto zaoberať. Špeciálne MSI si u dosiek dáva už dlho záležať na 20-gigabitových USB 3.2 gen. 2×2, ktoré majú oproti bežne používaným USB 3.2 gen. 1/2 štvornásobnú alebo minimálne dvojnásobnú priepustnosť. B660M Mortar má jeden takýto rýchly port USB (typu C) vyvedený na zadnom panely I/O.
Kúsok vedľa je aj 2,5 Gb eternetový port RJ-45 pripojený k radiču Realtek 8125BG a jeho kvality si tiež posvietime. Na testovacie účely máme vytvorenú malú lokálnu sieť s 10 Gb sieťovou kartou Sonnet Solo10G. Pripravený sme teda aj na testovanie najrýchlejších sieťových adaptérov, ktoré sa na základné dosky dávajú. Uvidíme, možno v niektorých situáciách bude dochádzať aj k prehrievaniu. Termokameru sme už oprášili a len tak niečo nám neunikne. Čo sa týka efektivity chladenia, tak nás budú prirodzene zaujímať všetky chladiče. Od chladiča VRM, cez chladič na čipsete až po chladiče SSD.
Pod úplnou kontrolou bude aj napájanie cez 24-pin. Zhotovili sme si vlastný prípravok (bočník), ktorý bude zaznamenávať odber na kľúčových vetvách, ktoré sú z konektoru ATX napájané. Narazíte tak i na porovnania rozdiely v správe napájania pamätí alebo južného mostíku čipovej súpravy.
Tak sa správne nalaďte, poriadna porcia testov MSI MAG B660M Mortar WiFi je na ceste! 🙂
Teším sa, vyzerá to zaujímavo. Jedna vec tam ale ešte chýba, a to test integrovanej zvukovej karty + porovnanie s alternatívami (iné dosky, lacná 10€ USB zvukovka, <100€ DAC+AMP napr. FX-Audio X6 MKII a niečo fajnovejšie, napr. TOPPING DX3 PRO+). Samozrejme chápem že to nebude ak na to nemáte vybavenie a metodiku 🙂
Testy zvukových adaptérov pribunú možno časom. Na štart jednak chýba to vybavenie, jednak si minimálne zatiaľ netrúfam hodnotiť a posudzovať audio komponenty. Ale uvidíme, možno to príde časom… audio časti sa chcem venovať aj na úrovni kvality elektromagnetického tienenia. Tá sa naprič doskami zvykne často odlišovať a do zvuku lezú aj nežiaduce veci. Ale aj toto je už pomerne zložité na analýzu a zatiaľ sa to v testoch neobjaví. Popracujeme ale na tom, aby sa časom dali doplniť aj takéto merania. 🙂
A nezabudnúť na taktovanie Celeronu 🙂
Cez nastavenie taktu BCLK.
Nebude to dlho aktuálne, stačí aby Intel vydal nový microkód, alemať taktovaný Celeron na 5Ghz.
Čo sa týka DDR5, na onci 2021 bola správa, že DDR4 majú zlacnieť, lebo je ich prebytok. Pozerám, takmer sa nehli a niekde ešte zdraželi. DDR5 je fajn, len ich dostupnosť a cena už fajn nie sú. Bude fajn mať porovnanie spotreby napr. 16/32GB modulov medzi DDR4 a DDR5 pri štandardnej voltáži. Čo ma zaujíma, síce len okrajovo, akú má reálnu spotrebu jeden pamätový modul, či je celý čas +- rovnaká, alebo sa rozlišuje pri idlovaní, pri čítaní, pri zápise, tak ako to je pri SSD, diskoch.
To isté LAN radič, aj chipset. Všde sa udáva nejaká spotreba. Ale je to konštattná spotreba?
Tento údaj bude stačiť namerať len pri jednej doske toho typu, nie je to potrebné pri každej.
Bude zujímavé vedieť, aká je spotreba lan samotnej základnej dosky, keď tam má človek 2 pamäťové moduly, 2-4 USB zariadenia (myš, klávesnica), jeden disk (SATA alebo M.2) a len tak si idluje. Odhadujem, doska (chipset) budú tak niečo okolo 10W. Alebo menej? Netuším, len ma prekvapilo kedysi, že notebook idlujúci má spotrebu cca 7-10W a idlujúce PC, 35W, procesory boli tej istej generácie, 2 ramky, 1 disk. Rozdiel bol 65W zdroj a 250W 80+ zdroj. PC malo viac SATA portov, USBčiek, zbernicové sloty, napájanie pre výkonnejšie procesory. Tých 10-15W by mohla byť spotreba dosky spo všekým zapnutým, i keď nepoužívaným.
Počkám si na recenziu 🙂
Pretaktovanie Celeronu… 🙂 Tieto veci ohľadne ručného taktovania nejako v obľube nemám. Viac-menej z dvoch dôvodov. Prvý je ten, že oproti časom dávno minulým sa automatické pretaktovanie (PBO/ABT) celkom posunulo a funguje dobre. Viac než ručné pretaktovávanie ma láka podtaktovávanie a hľadanie najvyššej efektivity. Ale i tu ma trochu odrádza to, že sa výsledky viažu vždy na kvalitu procesora, ktorý používame. Takže aj keď prídeme k nejakakému zisteniu, platí to len pre tú jednu vzorku a pri inej to môže byť inak. To sa týka aj pretaktovania. Jednoducho tie výsledky naprieč procesormi nebudú škálovať a rozdiely možu byť veľké. A pri tej mojej posadnutosti mimoriadne vysokými nárokmi na presnosť, kedy „musí“ byť 3a3/4-miestny multimeter kalibrovaný 6-miestnym etalónom…
„porovnanie spotreby napr. 16/32GB modulov medzi DDR4 a DDR5 pri štandardnej voltáži“… Jasné, analýzy tohto robiť budeme, aj keď teda 5 V vetva z konektoru okrem pamätí napája napríklad aj oné veci, ako sú posty USB, ARGB LED a podobne. Tak uvidíme, spotrebu pamätí budeme možno merať na ich vlastnej úrovni, čo vhodnejšie nakoniec i rôzdielneho úbytku napätí (na kábli bude iy ako v pätici DIMM), z ktorého sa počíta prúd. Pri tých čipsetoch som tiež zvedavý na to, do akej miery používajú nejaké úsporne stavy. Čo tak sledujem zahrievanie, tak rozdiely v teplotách sa príliš nezvyknú líšiť podľa toho, či sa nič nedeje alebo na pripojených zariadeniach prebieha neajaká vyššia záťaž. Uvidíme…
„Bude zaujímavé vedieť, aká je spotreba lan samotnej základnej dosky, keď tam má človek 2 pamäťové moduly, 2-4 USB zariadenia (myš, klávesnica), jeden disk (SATA alebo M.2) a len tak si idluje.“ Jasné, toto v tých testoch bude. Pre náročnejších čitateľov budú odbery na jednotlivých vetvách 24-pinu aj oddelene. Zvlášť meriame, samozrejme, aj odber na procesorovom EPS. 🙂
Super! Teším sa na recenziu!
Ku prvému odstavcu, taktovanie tiež veľmi nemusím. Za cenu skokovo zvýšenej spotreby zvýšený výkon o pár percent a potencionálna nestabilita. Podvottovanie to ma neskôr zaujímalo viac. Bol to Athlom AM2? Bola nejaká windows utilitka, kde miesto 1,1V šlo dať procesor na 0,9V a ušetrilo sa v plnej záťaži 10-15W. Potom nastúpili kvalitnejšie procesory a mám všetko na Auto, default.
Celeron len preto, že teraz je to hit, aj pri i3, i5, by bolo zaujímavé zistiť, či sa 1. dajú pretaktovať 2. až na akú stabilnú frekvenciu 3. ako stúpne spotreba.
Čo som čítal, 5Ghz. Pri tom IPC, napríklad z 3,4GHz Celeronu dostať 5GHz, lacné 2 silné jadrá.
Z dlhodobého hľadiska nezmysel, ale uvažoval som, že na také PC by som vyhradil jednojadrové úlohy. Cez VNC nie je problém. Cena procesora je momentálne 60Eur, čo je dobrá cena na „hranie“, ale na iných weboch sa momentálne to pretaktovávanie Alder Lake rieši. Intel varuje pred poškodením CPU, ale kým to pomáha robiť virálnu reklamu, necháva to tak.
Čo sa mňa týka, nikdy som nemal šťastie na dobre taktovateľný procesor, ale prekladáte recenzie do angličtiny, možno spomenúť možnosť BCLK, ak to doska umožňuje, nebolo by od veci.
Zhodou náhod, tiež ma to zaujíma. Keď tie dosky samo o sebe sú dosť drahé, musím to mať! 😀
„…na iných weboch sa momentálne to pretaktovávanie Alder Lake rieši…“ Neviem, či je vhodné sa z mojej pozície vyjadrovať k iným webom, ale žiadny z tých „AAA“, ktoré evidujem, nevie objektívne merať spotrebu CPU (pokiaľ som niečo prehliadol, tak sem niekým, kto to meria správne… :)). V tomto dlhom vlákne na Reddite našu prácu dobre obhajuje (u/Intelligent-Study794) s elektrotechnickým vzdelaním a pekne objasňuje ostatným, prečo nám to vychádza inak (než ostatným webom), ale je to tak správne. To len na margo toho, že žiadny iný web za etalón rozhodne nepovažujem a je to iba o tom, kto čitateľa svojim konaním mystifikuje viac a kto menej. A samozrejme ma to trápi, pretože v tom potom ľudia majú guláš, že rovnaké veci každému vychádzajú inak. Tým sa zdĺhavo dostávam znovu k tomu, prečo nepovažujem za vhodné nejako podrobne rozoberať pretaktovanie a ukazovať „takto to je“, keď to dak byť (u iných kusov CPU) nemusí. Jasné, niekto si povie, stačí „orientačne“, ale takýto prístup potom podnecuje k tej anarchii, ktorá tu naprieč rôznymi redakciami panuje. Netvrdím, že sam tam sa pretaktovaniu (a podvoltovávaniu) venovať nebudeme, ale skôr než v štandardných testoch procesorov alebo základných dosiek na to vidím priestor v rámci tematických článkov, kde bude na každom kroku výkričník, že sa to nebude vzťahovať na všetky prípady. Tak snáď sa mi podarilo vysvetliť, o čo mi ide a s ohľadom na čo sú tie naše elaboráty koncipované. 🙂
Samozrejme rozboru možností základných dosiek vrátane pretaktovaním cez BCLK sa vyhýbať nebudeme. Len by som nerád niekde uvádzal absolútne hodnoty (frekvencií procesorov po OC), ktoré sa nedajú aplikovať na všetky prípady. 🙂
Ohlásite stovky testov, ja podotknem, že by ste mali zistiť či doska zvládne BCLK taktovanie, spotrebu som spomínal nsledovne: „Ku prvému odstavcu, taktovanie tiež veľmi nemusím. Za cenu skokovo zvýšenej spotreby zvýšený výkon o pár percent a potencionálna nestabilita.“ a vy zareagujete podľa mňa úplne od veci príspevkom, že či sa máte vyjadrovať ku iným webov a pod..
Tu na ukážku sa píše o pretaktovávaní netaktovateľných procesorov (spam filter neumožnil linky):
techradar.com/
tomshardware.com/
wccftech.com
svethardware.cz
dsl.sk
https://www.hwcooling.net/65w-zamcene-procesory-intel-alder-lake-se-daji-pretaktovat-nad-5-ghz-bclk-oc/
Mne je úplne jedno, či to BCLK otestujete alebo nie. Nájdem si informácie na inom webe, prípadne reddite, youtube, pokiaľ nemáte snahu to vyskúšať, kým je to aktuálna téma, ktorá skončí v momente, len čo Intel vydá nový mikrokód. Pokiaľ chcete vynechať tému, ktorá je teraz témou a ľudia o nej hľadajú informácie, nemám s tým problém. Je to doska za 200+ Eur, pokiaľ neponúkne niečo významného naviac, ako doska v polovičnej cene, nezáujem. 🙂
Spätne uznávam, že tá moja reakcia bola fakt nevhodná. O možnostiach taktovania cez BCLK referovať pravdaže budeme aj my, ale hľadaniu nejakého stropu (kam až je možné niektoré procesory týmto spôsobom dostať), by som sa v štandardných testoch základných dosiek rád vyhol. Ak stihneme, tak sa taktovaniu cez BCLK budeme podrobnejšie venovať v rámci samostatného tematického článku. Za neprimeranú reakciu na pôvodný príspevok sa ospravedlňujem. Asi mi už z toho testovania od vidu do mrku trochu vyhrabáva. 🙂
Ok, stalo sa, je to vysvetlené, ďakujem.
Držím palce, aby ste to mali čo najskôr hotové (predpokladám, po prvom teste pôjde všetko ľahšie, podľa už vypracovaného protokolu, metodiky) a oddýchli si, pokiaľ tak nečiníte priebežne 🙂
Jasné, po vytvorení funkčného testovacieho „štandardu“ je už ďalšia práca radosť. Aj keď to trvá, trvá a trvá (to všetko dôsledne otestovať). 🙂