V rámci prehľadu najzaujímavejších noviniek jednotlivých výrobcov je jeden, ktorého pri návšteve veľtrhu nemožno obísť. Reč je, samozrejme, o spoločnosti Noctua. Špecialista na chladenie to tento rok poriadne rozbalil. Rakúska sova roztiahla krídla v podobe širšieho produktového portfólia aj nových spoluprác. Okrem noviniek známych z publikovaných roadmáp predstavila aj niekoľko prekvapení, ktoré sme nečakali.
V predchádzajúcej časti sme sa venovali novinkám, ktorých príchod Noctua avizovala už skôr prostredníctvom svojich roadmap. Teraz sa pozrieme na produkty, ktoré sa v nich neobjavili. Začneme síce novinkou, ktorú nemožno označiť za úplné prekvapenie, keďže termosifónový chladič Noctua prezentovala už na dvoch predchádzajúcich Computexoch. Napriek tomu sme ho zaradili do tejto časti, pretože sa na oficiálnych roadmapách doposiaľ nenachádzal a zároveň sme sa snažili zachovať čo najvyrovnanejší rozsah oboch článkov. Po termosifónovom projekte sa však už dostaneme k skutočným prekvapeniam tohtoročného stánku, ktoré Noctua dovtedy verejne neprezentovala.
Termosifónu sa darí a prvýkrát dostal termín
Ako bolo uvedené v úvode, začneme novinkou, ktorá vlastne ani nie je úplne nová. Noctua totiž na Computexe opäť ukázala svoj termosifónový chladič, ktorý sme prvýkrát videli už v roku 2024. Nové ale je to, že sa tento rok okrem rozmerov a technických záležitostí zmenilo aj čosi iné. Pri vystavenom prototype sa objavil odhadovaný termín vydania v treťom kvartáli 2027. Hoci pri Noctue, kvôli ich zmyslu pre perfekcionizmus, treba podobné termíny brať s rezervou, ide o vôbec prvý konkrétnejší údaj, ktorý naznačuje, že projekt sa postupne približuje ku komerčnej realizácii.
Chladič bez pumpy a bez kompresora

Optimalizácia geometrie výparníka
Jednou z oblastí, na ktoré sa Noctua v posledných revíziách zamerala, je optimalizácia geometrie výparníka. Jeho úlohou totiž nie je iba prijímať teplo z procesora, ale zároveň zabezpečiť efektívnu cirkuláciu pracovnej kvapaliny a vznikajúcich pár. Ako para vzniká, stúpa smerom nahor a zároveň so sebou strháva aj časť kvapaliny. Ak sa tento proces neriadi vhodným spôsobom, dochádza k turbulentnému miešaniu prúdov, ktoré zhoršuje podmienky pre odparovanie.
Nový návrh výparníka preto využíva sústavu vertikálne orientovaných rebier a samostatných prúdových ciest. Tie zabezpečujú kontrolovaný pohyb pár smerom nahor a súčasne usmerňujú spätnú cirkuláciu kvapaliny opačným smerom. Vzostupný a zostupný tok sú tak od seba lepšie oddelené, čo vedie k vyššej efektivite odparovania. Noctua zároveň optimalizovala vstupnú cestu vratnej kvapaliny tak, aby spätný tok nenarúšal stabilný výstup pár z výparníka.

Optimalizácia pomeru kvapalnej a plynnej fázy
Ďalšou dôležitou oblasťou vývoja je takzvané fluid balancing, teda udržiavanie optimálneho pomeru kvapalnej a plynnej fázy v jednotlivých častiach systému. Aj keď princíp termosifónu pôsobí jednoducho, v praxi je potrebné veľmi presne riadiť množstvo pracovného média vo výparníku aj kondenzátore. Príliš vysoká hladina kvapaliny vo výparníku môže obmedzovať únik pár, zatiaľ čo jej nadmerné hromadenie v kondenzátore zvyšuje odpor prúdenia a obmedzuje návrat kvapaliny späť k procesoru. Cieľom je dosiahnuť stav, v ktorom je povrch výparníka dostatočne zmáčaný kvapalinou, no zároveň zostáva zachovaný voľný priestor pre efektívny transport pár do kondenzátora.



Povrchová úprava výparníka
Výrazné zmeny sa týkajú aj samotného povrchu výparníka. Noctua použila špeciálnu mikroporéznu vrstvu, ktorá vďaka kapilárnym silám neustále privádza kvapalinu k najteplejším miestam povrchu, kde dochádza k jej odparovaniu. Veľká aktívna plocha tejto vrstvy zároveň výrazne zlepšuje prestup tepla z kovovej základne do pracovnej kvapaliny.

Najväčší prínos tejto úpravy sa prejavuje pri vysokých tepelných hustotách. Na bežných hladkých povrchoch sa v takýchto podmienkach môžu vytvárať lokálne parné vankúše alebo súvislé vrstvy pár, ktoré začnú pôsobiť ako tepelný izolant. Mikroporézna vrstva naproti tomu podporuje vznik veľkého množstva nukleačných centier a udržiava povrch lepšie zmáčaný kvapalinou.

Práve kombinácia optimalizovanej geometrie výparníka, riadenej cirkulácie pracovnej kvapaliny a novej mikroporéznej povrchovej úpravy patrí medzi hlavné dôvody, prečo Noctua hovorí o výraznom zlepšení odolnosti voči hotspotom. To je pri moderných procesoroch mimoriadne dôležité, pretože teplo sa už dávno negeneruje rovnomerne po celej ploche rozvádzača tepla. Naopak, sústreďuje sa do relatívne malých oblastí nad jednotlivými čipletmi alebo výpočtovými jadrami, kde môžu lokálne hustoty tepelného toku dosahovať extrémne hodnoty.
Možno najodvážnejší projekt v histórii spoločnosti
Aj keď tento rok pútali pozornosť predovšetkým prvé AIO chladiče NL-LC1, termosifón zostáva technologicky najambicióznejším projektom celej spoločnosti. Ak sa ho podarí dotiahnuť do sériovej výroby, pôjde o riešenie, ktoré kombinuje výhody kvapalinového chladenia s absenciou pumpy a potenciálne aj s vyššou spoľahlivosťou. Zatiaľ však stále platí, že ide o vývojový projekt, pri ktorom má Noctua evidentne väčšie ambície než snahu o čo najrýchlejšie uvedenie na trh. Po prvýkrát však máme aspoň hrubú predstavu, kedy by sa z dlhoročného prototypu mohol stať reálny produkt.
Ďalšie, skutočne neočakávané novinky
Teplovodivá podložka NT-CP1
Medzi prekvapivé novinky na stánku Noctua patrí produkt, ktorý sa v doterajších roadmapách spoločnosti vôbec neobjavil. Rakúsky výrobca totiž rozširuje svoje portfólio teplovodivých materiálov o Carbice NT-CP1, teda teplovodivú podložku využívajúcu technológiu uhlíkových nanotrubiek (CNT, Carbon NanoTubes). Ide o výsledok spolupráce so spoločnosťou Carbice, ktorú obe firmy oznámili len nedávno.

Noctua je medzi používateľmi tradične spájaná najmä s teplovodivými pastami NT-H1 a NT-H2, preto vstup do segmentu teplovodivých podložiek (Thermal Pad) predstavuje pomerne nečakaný krok. O to viac, že nejde o klasickú grafitovú podložku ani o niektorý z dnes populárnych phase-change materiálov. Carbice stavia na štruktúre uhlíkových nanotrubiek, ktorá má podľa výrobcu zabezpečovať nielen vysokú tepelnú vodivosť, ale aj stabilné vlastnosti počas dlhodobého používania a opakovaných tepelných cyklov.

Samotná podložka je tvorená tenkou vrstvou hliníkového substrátu (akási fólia), na ktorú sú kolmo nanesené uhlíkové nanotrubky, ktoré sú zaliate v polyméri. Takáto štruktúra dovoľuje následné prispôsobenie sa presnému povrchu základne chladiča (Cold Plate) na jednej strane a na druhej zase presnému povrchu procesorového rozvádzača tepla (IHS).

Prvým produktom bude podložka NT-CP1 určená pre procesory AMD Ryzen na platformách AM5 a AM4. Rozmery sú optimalizované pre tvar rozvádzača tepla (IHS) týchto procesorov a výrobca zdôrazňuje jednoduchú inštaláciu bez potreby aplikácie teplovodivej pasty. Výhodou má byť aj čistá manipulácia pri montáži a demontáži chladiča, keďže odpadá nanášanie aj následné čistenie teplovodivej zmesi.
Zaujímavosťou je, že technológia CNT sa neobjaví iba v samostatnom predaji pod značkou Noctua. Podľa dostupných informácií majú byť podobné CNT teplovodivé podložky súčasťou novo vydanej jubilejnej edície procesora AMD Ryzen 7 5800X3D (10 Years AMD AM4 Anniversary Edition). Pôjde tak o jeden z prvých procesorov pre bežných zákazníkov, pri ktorých výrobca namiesto tradičnej teplovodivej pasty priamo pribalí riešenie založené na uhlíkových nanotrubkách. V súvislosti s tým samotná Noctua a aj Carbice upozorňujú, že nie všetky CNT teplovodivé podložky sú technologicky výkonovo rovnocenné.

Zaujímavé bude sledovať predovšetkým to, ako sa nové riešenie osvedčí v nezávislých testoch. Pri podobných produktoch totiž nebýva rozhodujúca len okamžitá chladiaca účinnosť po montáži, ale aj schopnosť dlhodobo si udržať stabilné vlastnosti bez degradácie. Práve na tento aspekt kladú Carbice aj Noctua veľký dôraz. Z oznámeného partnerstva zároveň vyplýva, že nejde iba o jednorazový produkt, ale potenciálne o začiatok širšej spolupráce na ďalších riešeniach pre odvádzanie tepla v počítačových aplikáciách.
Nová generácia NH-L12 – nízky profil, veľké ambície
Popri iných novinkách predstavila Noctua aj nový nízkoprofilový chladič pre platformu AMD AM5. Hoci na prvý pohľad môže pripomínať doterajšie modely série NH-L12, výrobca ho označuje za kompletne prepracovanú generáciu. Cieľom bolo navrhnúť chladič špeciálne pre súčasný ekosystém Mini-ITX základných dosiek a skriniek formátu SFF (Small Form Factor), ktoré sú medzi nadšencami kompaktných zostáv čoraz populárnejšie.
Novinka dosahuje celkovú výšku iba 70 mm vrátane ventilátora, pričom Noctua sa napriek prísnym rozmerovým limitom rozhodla použiť až šesť heatpipe a plnohodnotný ventilátor NF-A12x25 G2 namiesto tenkých alebo menších ventilátorov. Podľa Noctuy práve kombinácia väčšieho ventilátora a novej konštrukcie pasívu prináša výrazne lepší pomer chladiaceho výkonu a hlučnosti než predošlé riešenia.

Konštrukcia bola navrhnutá priamo s ohľadom na rozloženie komponentov na moderných základných doskách AM5 formátu Mini-ITX. Noctua uvádza, že chladič doslova „sadne ako uliaty“ na aktuálne návrhy dosiek. Pre operačné pamäte ponecháva 35 mm priestor, čo môže dosť obmedzovať použitie pamäťových modulov s vyšším pasívom.
Zaujímavým detailom je aj použitie základne s optimalizovanou konvexitou (LBC – Low Base Convexity), ktorú Noctua navrhla špeciálne pre procesory AMD AM4 a AM5. Výrobca tvrdí, že vďaka tomu dokáže dosiahnuť optimálny prítlak a kontakt s tepelným rozvádzačom procesora bez potreby excentrického (offset) uchytenia, ktoré využívajú niektoré existujúce chladiče ale pri Mini-ITX by to v niektorých prípadoch mohlo byť problematické.
Súčasťou balenia bude tradične montážny systém SecuFirm2+, teplovodivá pasta NT-H2 aj ochranný rámček NA-TPG1 proti vytekaniu pasty do medzier okolo procesora. Podľa aktuálnej roadmapy sa uvedenie chladiča na trh očakáva v druhom štvrťroku 2027.
Nová generácia chladičov procesorov pracovných staníc
Noctua na Computexe predstavila aj novú generáciu chladičov pre pracovné stanice, navrhnutú predovšetkým s ohľadom na budúce procesory AMD Threadripper. Hoci si novinka zachováva osvedčenú dvojvežovú koncepciu, výrobca hovorí o kompletne prepracovanej architektúre pasívu. Tá bola optimalizovaná pre súčasné základné dosky s horizontálne orientovanými päticami procesorov, pričom prúdenie vzduchu smeruje klasicky spredu dozadu v súlade s bežnou koncepciou skrinky.

O odvod tepla sa stará dvojica veží prepojených siedmimi heatpipe, pričom Noctua sľubuje vyššiu chladiacu kapacitu aj lepšiu kompatibilitu než pri súčasných modeloch. Chladič využíva kombináciu ventilátorov NF-A14x25r G2 a NF-A12x25 G2, teda najnovších modelov druhej generácie, ktoré majú zabezpečiť čo najlepší pomer chladiaceho výkonu a hlučnosti aj pri procesoroch s extrémnym počtom jadier.

Novinka bude podporovať nielen platformy AMD sTR5, TR4, SP3 a SP6, ale aj Intel LGA4677 a LGA4710. Podľa aktuálnej informácie Noctua plánuje uvedenie novej workstation série v druhom štvrťroku 2027.
WireView Pro II
Ďalšou zaujímavou spoluprácou, ktorú Noctua na Computexe ukázala, je spojenie síl so spoločnosťou Thermal Grizzly a známym overclockerom Romanom „der8auer“ Hartungom. Výsledkom je špeciálna verzia monitorovacieho adaptéra WireView Pro II určeného pre napájacie konektory 12V-2×6 grafických kariet. Noctua sa pritom nepodieľala iba dodaním ventilátora. Oproti štandardnej verzii dostal WireView Pro II Noctua Edition väčší 40 mm ventilátor, upravený chladič aj prepracovaný návrh PCB a prúdenia vzduchu.

Podľa autorov projektu by mal nový model fungovať častejšie v pasívnom režime a zároveň dosahovať nižšiu hlučnosť pri aktívnom chladení. Ide tak o pomerne netradičné rozšírenie spoluprác Noctuy mimo tradičný segment ventilátorov a chladičov, pričom uvedenie na trh sa očakáva v priebehu najbližších mesiacov.
A touto správou ukončujeme zoznam noviniek spoločnosti Noctua na tohtoročnom veľtrhu Computex.








Už len to, že sa tá podložka (Carbice NT-CP1) ukazuje na procesore, je IMO dobrý znak. Mám to zafixované tak, že tieto veci majú obvykle nižšiu teplotnú vodivosť a medzi IHS procesora a chladiča ide pasta. 🙂
Hmm, tak bude asi pozoruhodné sledovať i to, aké bude prispôsobenie k štruktúre povrchu. Teraz nemyslím iba rovinnosť základne, ale aj jej mikroštruktúry, do ktorých sa redšie pasty lepšie dostanú. Aké to asi môže byť v prípade „pevných“ teplovodivých podložiek?
To mají nastíněno tady. Podle všeho je hlavní výhodou trvanlivost. Podložka zachovává své vlastnosti v čase, odpadá nutnost přepastování.
No asi najlepšie na to odpovedá táto pasáž a obrázok:

–„…Samotná podložka je tvorená tenkou vrstvou hliníkového substrátu (akási fólia), na ktorú sú kolmo nanesené uhlíkové nanotrubky, ktoré sú zaliate v polyméri. Takáto štruktúra dovoľuje následné prispôsobenie sa presnému povrchu základne chladiča (Cold Plate) na jednej strane a na druhej zase presnému povrchu procesorového rozvádzača tepla (IHS).“
Treba si uvedomiť, že nanotrubky môžu byť veľmi tenké (najtenšie aj 0,4 nm, t.j. cca 4 atómy vodíka). Tie čo sú použité tu, budú pravdepodobne hrubšie. AI mi podľa hentoho obrázka povedala, že hrúbka jednotlivých nanotrubiek sa asi pohybuje rádovo v jednotkách až desiatkach nanometrov.

Takže prispôsobenie bude postupom času výborné, ale asi nikdy také dobré ako čerstvá aplikácia pasty.
Je zajímavé, že nepoužili měděný substrát. A dost dobře mohli použít i stříbro.
Hlavne to striebro je asi dosť drahé… na technologickú demonštráciu (toho, čo dokážeme vyrobiť…) fajn, ale v obchodoch by to asi nezožalo úspech, neviem. Inak, kedysi v rámci konštrukcie základne pracovali s diamantmi, čo bol akože tiež materiál „iba na ukážku“ a predávali sa tie veci v inak, lacnejšej podobe. 🙂
Že by 50 μm stříbrné folie mělo představovat zásadní rozdíl v ceně, se mi nechce věřit. Výsledky by ale možná nebyly přesvědčivé. Možná substrát nepředstavuje úzké hrdlo.
Napriek tomu, že to môže znieť bizarne, tak každý cent je dôvodom ku „konkurenčnej výhode“… ušetriť čokoľvek pri tom náklade, v akom to pôjde, je asi ušetriť dosť na to, aby sa hľadali alternatívne riešenia. 🙂
To bych pochopil, kdyby šlo o úsporné a levné řešení. To tady ale neplatí, takže příčina bude nejspíše jinde. A možná právě v tom, co níže popisuje Bufo.
Jasné, chcelo by to niekoho z fachu, kto by sa k tomu vedel vyjadriť. 🙂
No cieľom tej fólie je horizontálna distribúcia tepla. Podobne ako the patienta mi napadlo, že prečo tam nie je meď… keď má podobnú tepelnú, tlakovú a skoro aj oxidačnú odolnosť ako striebro… hliník je na tom vo všetkých smeroch horšie 🤷
…
Ale možno je dôvod inde… technológia spracovania/ jednoduchosť kolmého pripojenia/narastenia zväzkov uhlíkových nanotrubiek 🤷 … neviem
Tento dôvod hodila AI (a potom aj ďalšie… 😉)
Chemická kompatibilita a syntéza CNT (Katalýza)Rast uhlíkových nanotrubičiek prebieha pri extrémne vysokých teplotách (často nad 600 °C až 800 °C) v chemickej atmosfére bohatej na uhlík.Hliník na svojom povrchu prirodzene vytvára nanometrickú, mimoriadne stabilnú vrstvu oxidu hlinitého (\(Al_{2}O_{3}\)). Tento oxid slúži ako perfektný, chemicky inertný podklad pre uchytenie železných alebo kobaltových katalyzátorov, z ktorých „rastú“ nanotrubičky.
Meď pri týchto teplotách pôsobí opačne. Uhlík sa v medi pri vysokých teplotách čiastočne rozpúšťa alebo s ňou zle reaguje, čo narúša rovnomerný a hustý rast nanotrubičiek. Meď navyše v takýchto podmienkach rýchlo degraduje a stráca štruktúru.
Hej, tých dôvodov, prečo sa došlo k nejakým konkrétnym rozhodnutiam môže byť toľko… a my ako nezainteresovaní ich nevidíme. 🙂
Dám aj ďalšie
Uhlikové nanotrubičky majú takmer nulovú tepelnú rozťažnosť.
Hliníková fólia v kombinácii s tenkou vrstvou oxidu dokáže mechanicky udržať miliardy nanotrubičiek pevne ukotvených na svojom povrchu aj pri cyklickom zahrievaní a ochladzovaní.
Z medeného povrchu by sa nanotrubičky kvôli rozdielnemu povrchovému napätiu a silnej tepelnej roztiažnosti medi oveľa ľahšie odlupovali (delaminácia).
Úlohou kovového jadra (fólie) je len držať nanotrubičky pokope a prepojiť obe strany.Keďže teplo prúdi primárne cez nanotrubičky, o niečo nižšia vodivosť hliníkového jadra má na celkový výsledok zanedbateľný vplyv. Výhody ľahšej výroby tak úplne zatienili surovinový deficit hliníka.
Carbice podložky sa vkladajú medzi čip a chladič, kde sa pevne stlačia.Mäkší hliníkový stred fólie v kombinácii s flexibilnými nanotrubičkami sa dokáže mikroskopicky „vytvarovať“ podľa nerovností povrchu kremíkového čipu a chladiča. Vytvorí sa tak dokonale tesný spoj bez mikroskopických vzduchových bublín.
Tvrdšia meď by sa neprispôsobila tak poddajne.
Ešte mi napadlo, že je vcelku „zaujímavé“, že prečo v tom grafe
https://www.hwcooling.net/wp-content/uploads/2026/06/Porovnanie-vykonnosti-pasty-vs-pad-z-uhlikovych-nanotrubiek.jpg
… použili NT-H1 a nie H2
Ak zoberieme tých 180W a toto (tj 1°C dole)
https://www.noctua.at/en/expertise/tech/performance-comparison-nt-h1-vs-nt-h2
…
Tak mi z toho vychádza…
asi by to nevyzeralo až tak dobre z marketingového hľadiska 😛
A inak aj tá linearita po 4000 cykloch mi trochu smrdí… skôr si myslím, že by to malo postupne konvergovať k nejakej hodnote 🤷
Tiež si myslím (ale je to, samozrejme, iba pocit…), že v porovnaní so „slabšou“ pastou výsledky tej podložky lepšie vyniknú. 🙂
Ešte k tej linearite nárastu teploty pasty.
Stretli ste sa niekedy s tým, že po tom, ako teplota na CPU po roku (či dvoch) vzrástla (napr. 2°C), tak potom to každý rok vzrástlo ešte o konštantnú hodnotu (napr. 1°C). Ja mám pocit, že to potom už sedí niekde a moc sa to už nehýbe. 🤨
Jo, myslím si, že se to dále zhoršuje. Ale souhlasím, že křivka bude s rostoucím časem pravděpodobně plošší.
Hmm, to bude asi schnutím tej zlúčeniny… asi hlavne v minulosti bola reč aj o opačnom trende, o vyššej teplovodivosti „zapečením“ pasty. 🙂
V prípade „nezapekacích“ pást, čo budú asi všetky súčasné? 🙂
@ epidot #bat ears
🦉
Ma vcelku zaujíma, že či pôjdeš do termosifonu, keď bude, alebo ostaneš pri vzduchu 😛
🦇