Od posledného testu NAS už ubehol nejaký čas a Qnap nám poslal novinku TS-h765eU. Ide o podobný model ako naposledy testovaný TS-435XeU. Podobne je o vyhotovení 1U, má štvoricu pozícií pre HDD či krátku 29 cm hĺbku, no rozdielny je v konektivite, v procesore a aj v operačnom systéme. Práve zmena procesora a operačného systému je zásadná a prináša viacero noviniek, na ktoré sa pozrieme.
QuTS hero a Qfinder
Predchádzajúce produkty výrobcu ponúkali vlastné operačné systémy, konkrétne pri routri QHora-322 to bolo webové rozhranie QuRouter, a pri TS-435XeU operačný systém QTS s webovým rozhraním. Testovaný kúsok však dostal novší operačný systém QuTS hero, o ktorom si povieme viac. Než sa tak však stane, musíme sa najskôr k NAS pripojiť, na čo nám bude nápomocná aplikácia Qfinder, ktorá vám pomôže lokalizovať NAS na vašej sieti a vykonávať rôzne akcie.
Ako môžeme vidieť, tak Qfinder našiel obe NAS na sieti, a obe sú identifikované ako pripojené cez 10 Gb sieť. Taktiež vidíme, že sa líšia v operačných systémoch. Poďme teda na prvé spustenie.
Pri prvom spustení musíte NAS inicializovať, nastaviť si účet, sieťové parametre, čas a podobne. Nechýba samozrejme ani možnosť aktualizácie na najnovšiu verziu operačného systému.
Po reštarte sa už budete môcť prihlásiť vašimi vytvorenými údajmi a zadanou IP adresou. Prípadne opäť môžete použiť Qfinder ako pri prvom štarte. Teraz už bude ukazovať, že je NAS plne funkčný. Následne na vás vyskočí veľké množstvo inštrukcií a návodov, ktoré si môžete pozrieť ale aj preskočiť.
Keď prejdete všetkými úvodnými oknami dostávate sa na domácu obrazovku, kde je ukrytých množstvo bočných panelov s nastaveniami, informáciami a rôznymi funkciami či skratkami. Taktiež si môžeme pozrieť informácie o hardvéri či aktivovaných službách.
Nasledujúcim krokom bude vytvorenie úložísk z diskov, ktoré sme osadili do NASu. Tu existuje viacero možností, no na test použijeme tri rôzne riešenia, aby sme vyskúšali rýchlosti M.2, HDD samostatne a nakoniec za použitia SSD ako cache. Okrem zoznamu samotných diskov si viete pozrieť aj detaily jednotlivých pamätí, napríklad ich teploty, zdravie či dobu prevádzky. Samozrejme tieto údaje budú aj závisieť od typu použitého média.
Taktiež je možné sa pozrieť na konkrétne umiestnenie jednotlivých diskov v NAS.
V prvom teste sa pozrieme na najrýchlejšiu kombináciu, ktorú vieme v testovanej konfigurácii zostaviť a to dvojicu M.2 nakonfigurujeme v RAID 0. Tým otestujeme maximálnu rýchlosť a budeme ju môcť porovnať s čisto HDD konfiguráciu a po pridaní cache neskôr. Proces vytvorenia úložiska, alebo tzv. Storage pool je jednoduchý a rýchly. Stačí si zvoliť požadované disky, v našom prípade teda dva Samsungy v pozíciách ES.1 PCIe a následne si vybrať typ RAIDu. Ukáže sa vám aj kapacita úložiska pri danej konfigurácii, následne len v sumáre potvrdíte že daná konfigurácia je správna a počkáte na vytvorenie Storage pool. Následne bude možné sa k tomuto úložisku po sieti pripojiť a využívať ho podľa vašej potreby. V tomto prípade však chceme otestovať rýchlosť, preto použijeme Blackmagicdesign Disk Speed Test a overíme rýchlosti zápisu a čítania. Tie sú v priemere cca 820 MB/s pri zápise a 865 MB/s pri čítaní.
V druhom teste sa zameriame na štvoricu HDD, ktoré si pridáme do RAID 5 storage poolu, čo je rozumná konfigurácia pre 4 disky. Jeden disk zabezpečuje redundanciu a čítanie by malo byť trikrát rýchlejšie, aspoň to tvrdí teória. V konfigurátore si tak opäť zvolíme požadované disky a zvolíme vybraný typ RAIDu, tentokrát na nás ale vyskočilo upozornenie, že by sme mali nainštalovať viac operačnej pamäte. Po konzultácii s výrobcom, ktorého som sa na toto upozornenie pýtal, je záver taký, že ide len o upozornenie, vytvorenie storage pool je stále možné, no pre ideálne fungovanie ZFS odporúčajú inštaláciu čo najväčšej operačnej pamäte vo všeobecnosti.
Štvorica HDD v rovnakom teste dosiahla v priemere rýchlosti zápisu cca 530 MB/s a čítania cca 640 MB/s. Oproti SSD RAID 0 konfigurácii tak vidíme rozdiel, hoci možno nie až taký veľký, ako by sa dalo očakávať. Treba mať na pamäti, že tu je obmedzením predovšetkým 10 Gb sieť, ktorá je pomalšia ako natívne PCIe pripojenie v prípade SSD.
Posledným testom bude pridanie SSD cache k Storage pool so štyrmi HDD z predchádzajúceho testu.
Na výber potom máte možnosť či chcete jednu chache pre zápis aj čítanie alebo ich oddeliť, kde potom potrebujete až 3 SSD, ktoré v našom prípade nemáme, takže volíme prvú, jednoduchšiu možnosť. Taktiež si môžete zvoliť či chcete cache optimalizovať pre náhodné zápisy a čítanie čo je vhodné pre virtualizáciu a databázové aplikácie alebo potrebujete skôr streamovať a pracovať zo súbormi, potom si viete vybrať aj túto možnosť. Pozor na fakt, že keď budete vytvárať SSD cache, tak všetky dáta na nich budú zmazané.
Po potvrdení všetkých možností a upozornení na zmazanie SSD je potrebné chvíľu počkať, kým bude cache aktívna.
Následne aj pri Storage pool bude cache zobrazená ako malý žltý blesk.
S aktívnou cache zopakujeme rovnaký test dotretice a výsledky sú niekde medzi prvým a druhým testom. Zlepšenie v zápise nevidno, no čítanie sa oproti samostatným HDD zlepšilo aj keď nedosahuje úplne výsledky čistého SSD RAID 0. V každom prípade je tu merateľný rozdiel a v reálnom svete je kombinácia HDD s SSD cache rozumným riešením pre čo najväčšiu kapacitu ale zároveň aj vyššiu rýchlosť.
QuTS hero však okrem spomenutých funkcií a rôznych konfigurácií pre kombinácie HDD a SSD prináša aj rôzne vylepšenie „pod povrchom“. V prvom rade je to prechod na odlišný súborový systém, konkrétne na ZFS oproti EXT4 pri QTS. Hlavné zlepšenie vyplývajúce zo zmeny súborového systému je predovšetkým v integrite a ochrane dát, oprave chýb a samoopravovaní. Medzi jednotlivé mechanizmy patrí napríklad automatická kontrola checksum (kontrolných výpočtov), inline deduplikácia, kompresia a komprimácia dát. Zaujímavosťou je tiež WORM (write once, ready many) alebo teda ochrana dát pred prepísaní či odstránením. Súborový systém ZFS bol tiež navrhnutý s prioritou na využitie SSD, vďaka čomu bola dosiahnutá vyššia rýchlosť čítania a zápisov ale aj vyššia odolnosť SSD. Ďalšou zaujímavosťou je softvérová ochrana pred výpadkom napájania vo forme ZIL (ZFS Intent Log), ktorý slúži ako akýsi zoznam, žurnál zmien, ktoré sa majú zapísať a v prípade výpadku elektriny dokáže z tohto zoznamu zopakovať jednotlivé úkony a opraviť tak zápis, ktorý bol prerušený. Zoznam sa pri tom maže až vtedy, keď bol zápis na hlavné médium úspešne dokončený. Ďalšie informácie o QuTS hero a porovnanie s QTS nájdete na stránke výrobcu.
Qnap NAS ponúkajú možnosť zálohovania Apple počítačov v podobne funkcie TimeMachine, čo však v prípade Windows? Pre používateľov operačného systému od Microsoft výrobca ponúka funkciu NetBack PC Agent, čo je bezlicenčný nástroj pre zálohovanie a obnovu dát. Ďalším zaujímavým nástrojom pre ochranu dát je Security Center, ktorý dokáže sledovať vaše súbory a vyhodnotiť neobvyklú aktivitu a ochrániť vaše dáta tak pred rôznymi útrokmi v podobe ransomware alebo malware a to aj pomocou prepnutia do režimu len na čítanie, vďaka vytváraniu snímok (snapshots), pomocou ktorých sa viete „vrátiť v čase“ a to v niekoľkých úrovniach kontroly. Ďalšie aplikácie a funkcie operačného systému nájdete v detaile najnovšej verzie QuTS hero h5.2















































































Zásadní otázka, co hlučnost? Nepředpokládám, že budete mít rack zrovna v ložnici, ale i tak je to důležitá informace.
Hlučnosť nemám exaktne zmeranú, pri testoch som mal NAS cca 1 meter od seba a okrem spúšťacej sekvencie bola takmer nehlučná. Mám skúsenosť aj so spánkom v tej istej miestnosti ako 2-bay NAS a musím povedať že problémom sú viac disky ako samotný NAS. Čo by mohlo zvýšiť hlučnosť je napríklad nejaká virtualizácia či streamovanie s dekódovaním kde by sa povedzme zaťažil procesor naplno a musel by sa viac chladiť, pri bežnom použití ale bol NAS tichý.
Možná ten 10G modul mohl být přidávaný od výroby. I když, zase tam vidím 2x 2,5GbE porty, takže například spojením v SMB multichannelu by to asi mělo vytvořit 600MB/s tunel, což v mnoha situacích asi bude ok. Každopádně NASka je to zajímavá, už jen tím E1.S, to není zrovna standard. A co znám ZFS, které je fakticky hodně závislé na co nejvíce RAM, tak určitě bych tam dal 16GB RAM, zvedla by se i rychlost, protože umí v čtení í zápisu 2,3GB/s, aspoň dle dat na webu výrobce.
S tou RAM je to určite pravda, o čom svedčí aj samotné upozornenie pri vytváraní poolov s ktorým som sa stretol, rovnako na stránke aj pri komunikácii od výrobcu to zaznelo viac krát že je odporúčané pre ZFS dodať čo najviac operačnej pamäte.