Vyrezali sme mriežku ventilátora Air Penetrator. Lepší ako originál?

Základ metodiky, veterný tunel

Súčasťou každého ventilátora SilverStone radu Air Penetrator je na odtoku aerodynamická mriežka. Tá je pevne spojená s rámčekom, ale je možné ju násilne odstrániť. Takýto proces má za sebou ventilátor AP123, na ktorom budeme demonštrovať, aký je prínos tejto mriežky. Nedá sa stručne poznamenať, či je dobrá alebo zlá, ale to, ako ju SilverStone komunikuje na verejnosť, je zase trochu nešťastné a zavádzajúce.

Základ metodiky, veterný tunel

Predtým, než sa pustíte do čítania metodiky s rozborom všetkých detailov, tak sa pozrite ešte na testovací tunel ako celok. To je srdce celého systému, ku ktorému sa pripájajú ďalšie tepny (manometer, vibrometer, powermeter, …). Pevnou súčasťou tunela je z meracích prístrojov iba anemometer.

Tvar veterného tunela je inšpirovaný Venturiho trubicou, ktorá sa na merania prúdenia kvapalín a plynov používa už dlho. Venturiho efekt pre potreby snímania rýchlosti vetra je známy aj z leteckého priemyslu. Konštrukcia na meranie počítačových ventilátorov má ale svoje špecifiká, ktoré tento náš návrh v sebe odráža.

Jednotlivé parametre veterného tunela HWC na testy ventilátorov sú výsledkom fyzikálnych simulácií a praktického laborovania. Všetky detaily (záhyby, použitý materiál či povrchová úprava) majú svoje opodstatnenie a je takto navrhnuté z nejakého konkrétneho dôvodu. Jednotlivé konštrukčné detaily si postupne preberieme v rámci opisu meraní čiastkových veličín.

Teraz si ešte v krátkosti rozvedieme niektoré veci, ktoré sa do textu nasledujúcich kapitol tematicky nehodia. A síce napríklad to, že je kostra veterného tunela prácou 3D tlačiarne (PLA). Hrubý výtlačok bol, samozrejme, následne dôkladne opracovávaný brúsením, tmelením, leštením a lakovaním. Dôležitá je najmä hladká povrchová úprava vnútorných stien.

Pri spájaní jednotlivých častí sa kládol dôraz na to, aby bezchybne lícovali, aby boli bezchybne vytesnené (k tomu sa ešte vrátime pri opise testovacích postupov na meranie tlaku), ale takisto aby sa používaním nepovoľovali spoje. Všetko je síce pre servisné účely rozoberateľné, ale zaistené tak, aby sa pri používaní a napríklad aj pod náporom vibrácií zachovali stále vlastnosti. Závity sú zaistené buď matičkami s istiacou vložkou alebo závitovým lepidlom. Záleží na tom, kde sa čo viac hodí.

Keď sa práve veterný tunel nepoužíva, je uzatvorený v prachotesnej komore. Okrem technického vybavenia a jeho správneho skladovania je pre objektívne výstupy dôležité aj to, aby boli všetky meracie prístroje skalibrované podľa etalónu. Bez toho by nebolo možné si za svojimi výsledkami stať a opierať sa do špecifikácií výrobcov. Preto sú dôležitou výbavou metodiky aj protokoly o kalibrácii. Testovanie prebieha pri teplote okolitého vzduchu 21–21,3 °C, vlhkosť je zhruba 45 % (± 2 %).

Ventilátory nám prichádzajú na testy minimálne v dvoch kusoch toho istého modelu. Ak sú odchýlky niektorej z nameraných veličín väčšie ako 5 %, tak pracujeme aj s treťou či štvrtou vzorkou a priemerná hodnota je tvorená výsledkami ventilátorov, ktoré vychádzali najpodobnejšie a rozdiely medzi nimi sa zmestili pod 5 %.


  •  
  •  
  •  
Flattr this!

Komentáre (23) Pridať komentár

  1. Já bych to řešení úplně nezahazoval. Problém je spíš provedení, tloušťka lamel. Lepší provedení (tenčí lamely) by bylo náročnější co do výroby a ceny, bylo by ale také choulostivé na mechanické poškození. Skvělým řešením by imho bylo, kdyby byla vrstva s lamelami odnímatelná, tvořila by samostatnou součást.

    1. Úplne to nezavrhujem, ale žiadnu praktickú výhodu v tej mriežke nevidím. Diskutabilné je to aj v tých zostavách s kompletne pasívnymi chladičmi… keďže v takýchto počítačoch sa často očakáva prevádzková hlučnosť na hranici počuteľnosti a tá mriežka začína nejako fungovať až pri vyšších rýchlostiach (pri vyššej hlučnosti). Tenšie lamely by, samozrejme, prietok vzduchu obmedzovali menej, ale prečo ho majú obmedzovať? Hľádám a nenachádzam opodstatnenie takéhoto riešenia. 🙂

      Neviem, či to z textu článku odznelo úplne polopaticky, ale chladenie zostavy, v ktorej sú aktívne chladiče na klúčových komponentoch (CPU a GPU), nie je závislé od vyššieho tlaku systémových ventilátorov (a často je aj na škodu, viď ten chladič Adata XPG Storm a verím, že žiadny z čitatľov HWC by pekný systémový airflow nerozbíjal ani ventilátorom z bočnice). Úlohou systémových ventilátorov je predsa čo najrýchlejšie cirkulovať vzduch a s reštrukciami po ceste, vrátane bočných vírov, napríklad z tej bočnice, sa efektivita jedine znižuje.

      1. S tím uplatněním je to sporné, bez debat. Třeba ale existuje aplikace, která nám oběma uniká. Myslím si, že jako zpestření nabídky by tyhle lamely místo své měly, ideálně jako příslušenství k ventilátorům (oproti LED o fous méně diskutabilní ale přidaná hodnota konstrukce některé řady, či celé nabídky ventilátorů Silverstone).

        1. Neviem, či som AP prvýkrat nezaregistroval pri tých úzkych veživitých skrinkách Fortress FT03(-Mini)… v nich mi tá mriežka nedáva zmysel vôbec. Okrem toho, že sú úzke (a sama skrinka ten vír ventilátora „stláča“) tak sú i pomerne zacelené (bez výrazných perforácií) a v takomto prostredí sa tlak takmer nestráca.

          Ale je možné, že tie ventilátory vyšli pri inej príležitosti, napríklad primárne pre Raven RVxx s pootočeným systémových chladením. Keď sa ale pozerám na tie včelie plásty za ventilátormi pôvodnej RV02 z roku 2010, tak jasné, tento typ mriežky je veľké zlepšenie, ale stále so značkou kontraproduktivity. 🙂

          1. Svou cestu by si řešení mohlo najít do skříně typu rack, nebo skříně s vnitřním členěním, jaké má ne tak dávno zmíněné Jonsbo N1. Zkrátka uklidit někam do špajzu 🙂

            1. Práveže čím menší profil/prierez na priechod vzduchu skrinka má, tým viac nedáva zmysel meniť trajektóriu prúdenia na úrovni mriežky. Skrinky s menšími prierezmi si vzduch každého ventilátora stlačia zhruba rovnako. Tam už na väčšiu vzdialenosť nebude prkticky žiadny rozdiel v celkovom tlaku a jediné, čo bude oproti bezmriežkovým ventilátorom znevýhodňovať, je to škrtenie prietoku na výstupe.

              Ako tak mi to dáva zmysel vo veľkých skrinkách s pasívnymi chladičmi. Ale ako celok to má hlavu majú takéeto riešenia hlavu a pätu vtedy, keď sú mimoriadne tiché aj systémové ventilátory. A zrovna tá mriežka na AP začína fungovať až od vyšších otáčok, teda pri vyššej hlučnosti (ako napríklad nízkootáčkový ventilátor na pasíve chaldiča CPU), čo už začína byť trochu v nesúlade s týmto typom zostáv. Tak neviem, SilverStone moje závery vyvrátiť nevie/nechce. Tým pádom je to pre mňa po tomto teste uzavretá kapitola.

  2. to muselo dať dosť práce, povyrezávať všetky tie lamely a výsledok dopadol podľa očakávania, ale pýtam sa „Proč?“. Kto iný sa s tým bude drbkať okrem zvedavého Ľuba Samáka, ktorý užívateľ kúpi tento ventilátor aby si dal tú prácu a vyrezával zbytočné lamely, keď je na trhu asi tak milión ventilátorov bez hentej pičoviny a sú lepšie a kvalitnejšie?
    kedy bude test tej odpruženej Akasy?
    https://www.hwcooling.net/akasa-vydala-odpruzene-ventilatory-odolne-voci-prachu-i-vode/

    1. Asi z dôvodu akejsi morálnej povinnosti a zodpovednosti… pokiaľ by niekoho oslovili tie ventilátory hlavne kvoli tým mriežkam, tak nech nemôže povedať, že jej vplyv a prínos nebol otestovaný. 🙂

      Testy ventilátorov Akasa OTTO budú asi až v prvej polovicy marca, pred nimi pôjde ešte minimálne dva a možno až tri iné ventilátory.

      1. som vdacny za tento test, lebo presne taketo vyrezavanie mi napadlo ked som uvidel 18cm silverstone ventilatory a v tejto velkosti je velmi slaba ponuka a ak ich naozaj zoberiem tak ich fakt budem vyrezavat

        1. No nic, tak 18cm sa mi tam nezmesti. Je nejaka nadej ze silverstone shark force 160 SF160B by mohlo vytahovat zo skrine viac vzduchu pri rovnako nizkej hlucnosti ako NF-A15?

          1. Isteže. Odhliadnuc od toho, že NF-A15 je ventilátor postavený na už prekonanej geometrii, tak SF160B má výrazne väčší prierez. Otázka však je, ako to u nebo bude s hlučnosťou na kritických frekvenciách. Tá môže byť vzhľadom na zjavne pružnejšie lopatky pomerene vysoká. Nízkych rýchlostí sa to ale týkať nemusí.

            Každopádne nádej, že bude 160 mm ventilátor SilverStone dosahovať pri porovnateľnej hlučnosti vyšší prietok vzduchu ako 140 mm Noctua, tu je. A pomerne vysoká. Teda pokiaľ to nestroskotá na neaorodynamickej úrovni, napríklad pre hlučnejší, rapkajúci motorček a tak podobne.

            1. zda sa ze namiesto dvoch velkych by sa mi tam mozno podarilo natlacit tri 12cm, tak v takom pripade by som mal asi volit NF-A12x25 ? Sice tiez uz dost stary model, ale ako pozeram testy tak stale prakticky neprekonany.

              1. Aj to je možnosť, ale dám ešte do pozornosti ventilátory Thermaltake Toughfan 14 Pro. Pri tých neuverím, že nejde o najefektívnejšie (t.j. s najvyšším prietokom na dBA naprieč všetkými scenármi) 140 mm ventilátory, dokiaľ ich neotestujeme. 🙂 Mrknite ešte aj na 140 mm BeQuiet! Silent Wings (Pro) 4. Technicky vyspelé 140 mm ventilátory uz špičkové 120 mm porážajú a keď je priestor na rovnaký počet ventilátorov vo väčšieho formátu, tak mi príde škoda to stavať na menších.

                Noctua NF-A12x25 sú síce staršie ventilátory, ale s „modernou“ geometriou silno zakrivených nábežných hrán, ktorá sa ukazuje oproti „tradičnej“ efektívnejšie. A vďaka všetkým tým malým, ale užitočným detailom, ktorými je Noctua jedinečná, v jej rozmeroch stále nejako nenachádza premožiteľa. Ani po toľkých rokoch.

    2. Jako čtenář nemusím mít nutně o testovaný produkt zájem, můžu mít ale zájem nahlédnout na nějaký problém a ujasnit si řešení.

      1. Jasné, súhlasím. To v prvom rade, určite takýmito tematickými testami nikoho nechcem odrádzať od kúpy, ale nech má každý prehľad. Aj ten, čo bude ten ventilátor niekomu na základe nejakých vlastnsotí odporúčať niekomu inému. Nerobí mi vôbec dobre, keď sa zo skoro úplneho nezmyslu robí výhoda a ešte takéto veci často živia aj nekompetentní recenzenti. 🙂

        1. ale to si receziou dokázal úplne a bezo zbytku, že ten ventilátor je v podstate predražený šmejd. vyrezaním tých lamielok si z neho urobil v podstate normálny ventilátor, aký je na trhu hafo. na nejakú morálnu zodpovednosť sa vykašli, veď je to nezmysel, zabíjať čas domácky „obrezaným“ vetrákom, testuj poriadne normálne ventilátory.

  3. Rozhodne ma ta recenzia zmysel. Takto je to otestovame aby kazdy videl na co su dobre taketo pridane okrasy.
    Akurat som pozeral napajacie zdroje a mnohe tiez maju „tuning“ – ventilator je doslova zabetonovany. Su tam male otvory pre odvod vzduchu.

    1. takže navrhuješ rezať do zdrojov diery na normálne mriežky a porovnávať účinnosť a zaťažiteľnosť zdroja pred a po takejto úprave?

      1. Chcel som napísať ze po tomto teste viem ze taky zdroj si iste nekúpim. Ak budem kupovať nový tak iba s normálnym vetraním. To je všetko a netreba viac špekulovať co som myslel.

        1. Chalani, nehádajte sa, v podstate s Mirom súhlasím. Nedáva príliš zmysel testovať mechanicky upravené ventilátory ani zdroje. Tu som ale neodolal z dvôch dôvodov. Jednak preto, že mi tá mystifikácia SilverStonu pije krv aj v kontexte tej mriežky, jednak preto (a to asi zavážilo, prečo som sa do toho púšťal), že práve ten AP123 má tie rôzne tvarované lopatky, v ktorých vidím pri lepšej realizácii celkovej konštrukcie potenciál. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *