Používate externé SSD? Výhľadovo otestujeme niekoľko puzdier s podporou rozhrania NVMe. To s cieľom zistiť, ako ktoré riešenie formuje vlastnosti SSD, v rámci ktorých bude rýchlosť (SSD) vždy obmedzovaná pripojením cez USB (a niekedy možno i chladením?). Prvé takéto puzdro na externé SSD, ktorý podrobnejšie rozoberieme, je od Axagonu – 10-gigabitový model EEM2-GTR.
Detaily Axagon EEM2-GTR
Konštrukcie má vplyv na vlastnosti SSD aj pri externých puzdrách. Je tak zaujímavé sledovať, aké môžu byť rozdiely v rýchlosti, vplyvu chladenia na rýchlosť, či v spotrebe. Tieto informácie pri externých puzdrách SSD považujeme za pomerne vzácne, pohľadávajú sa ťažko, a pritom i užitočné. Teda, pokiaľ externé SSD považujete za príslušenstvo, ktoré stojí za pozornosť. Tí z vás, čo to tak majú, a takéto zariadenie im dáva zmysel a neobľubujú hotové riešenia, by mohol zaujímať aj nasledujúci rozbor puzdra Axagon EEM2-GTR.
S rozmermi 106,4 × 42,6 × 14,0 mm (dĺžka/šírka/hrúbka) pri hmotnosti 68 gramov možno puzdro Axagon EEM2-GTR zaradiť do „stredne veľkej“ kategórie. To však pri nadštandardne veľkej ploche hliníkového plášťa, ktorá je zo všetkých strán tvorená nízkymi rebrami s výškou približne 0,4 mm. Povrch je teda dobre členitý a táto skrinka pre SSD má základný predpoklad na „lepšie chladenie“ splnený. Relatívne menšie rozmery potom takéto puzdro predurčujú aj k pohodlnejšiemu noseniu napríklad vo vrecku nohavíc.
Komunikačné rozhranie je 10-gigabitové USB s konektorom typu C. V balení je iba jeden 20-centimetrový kábel s konektormi USB-C na obidvoch stranách. Pre konektory typu A musíte mať vlastný kábel. Pri nich si však dajte pozor, aby puzdro nebrzdili. K spomaľovaniu SSD bude dochádzať aj vtedy, keď puzdro pripojíte k portu USB s pomalším štandardnom, ako je 3.2 gen. 2.
Z hľadiska rozhrania sú podporované iba SSD NVMe (PCI Express) so zámkom typu M (s jednou zarážkou slotu M.2) alebo M+B ( s dvoma zarážkami). To znamená, že s SSD AHCI (SATA) nepochodíte. Tie sú ale okrajové a skoro sa k nim ani nedostanete. Každopádne je dobré vedieť, že podpora je iba pre SSD NVMe, dvojlinkové i štvorlinkové, vo fyzických rozmeroch 30, 42, 60 a 80 mm. S pamäťovými čipmi osadenými s jednej aj z obidvoch strán. Paleta podporovaných formátov SSD M.2 je tu teda široká a pre správnu inštaláciu stačí len vhodne (t.j. zodpovedajú vybranému formátu) nainštalovať dištančný valček so závitom pre skrutku.
Inštalácia je mimoriadne jednoduchá. Na jednej z kratších strán odstránite dvojicu skrutiek, z koľajničiek puzdra vysuniete PCB, potom SSD z obidvoch strán obložíte teplovodivými vložkami a môžete ho zasunúť do slotu M.2. Na druhej strane sa SSD ešte do poloblukového výrezu na montáž nasunie dištančný valček. Ten sa upevňuje skrutkou zospodu PCB, s ktorým po tomto kroku môžete ísť naspäť do útrob puzdra.
Vzhľadom na rozmach rôznych beznástrojových systémov (napríklad i v rámci slotom M.2 na základných doskách) stojí za úvahu nutnosť potreby troch malých skrutiek, ktoré sa dajú pri troche nepozornosti ľahko odkotúľať a stratiť. Špeciálny skrutkovač doma hľadať nemusíte – na toto Axagon myslel a jeden malý (skrutkovač) dodáva v rámci príslušenstva.
Elegantnejšia by mohla byť aj demontáž, respektíve vyberanie SSD. Po jeho nainštalovaní majú teplovodivé podložky vyšší prítlak k telu puzdra, čo je z chladiacich dôvodov, samozrejme, dobre, ale zároveň to trochu komplikuje vysúvanie SSD z koľajničiek. To vplyvom vyššieho až vysokého trenia medzi puzdrom a podložkami, ktoré fungujú tak trochu lepidlo. S nejakou šnúrkou upevnenou o PCB by bola demontáž určite jednoduchšia. Nevieme však, koľko ľudí v rámci rovnakého puzdra mení viac SSD. Je možné, že prakticky nikto a zdokonaľovať systém demontáže tak nemá príliš opodstatnenie.
Na znak toho, že je puzdro pod prúdom, sa v jeho rozsvieti modrá LED. Takúto farbu má vždy, aj pokiaľ by nedošlo k inicializácii SSD. Takéto prípady s nerozpoznaním SSD v praxi asi ojedinele nastať môžu a Axagon vtedy odporúča aktualizovať firmvér SSD. Ešte predtým sa však uistite, že máte na SSD vytvorenú partíciu a písmeno diskovej jednotky.
Testovacia metodika
Základom pre všetky merania je CrystalDiskMark s veľkosťou knižnice 1 GB. Rýchlosť SSD testujeme v dvoch situáciách. Pred záťažou a potom, po 10-minútovej záťaži pre maximálne sekvenčné čítanie a zápis. Takýmto spôsobom sa odhalí, aký má na rýchlosť SSD Samsung 980 Pro (1 TB) vplyv chladiaci výkon externého puzdra. Hodnoty k rýchlostným meraniam sú pre dosiahnutie vyššej presnosti priemerom troch priechodov. Puzdrá sú pripojené cez rozširujúcu kartu USB (3.2 gen. 2×2) – Renkforce RF-4538236 s radičom ASMedia ASM3242. Testy prebiehajú na základnej doske Asus ROG Strix Z790-E Gaming WiFi s procesorom Intel Core i9-13900K (a pamäťami G.Skill Trident Z5 Neo – 2× 16 GB, 6000 MHz/CL30) pod operačným systémom Microsoft Windows 10 (22H2).
Spotrebu meriame pomocou power metra PCIe vlastnej výroby, ktorý poznáte aj z testov grafických kariet. Ten je zapojený pred kartou PCIe (s radičom USB), ktorej odber je súčasťou výsledku. Spotrebu v záťaži meriame pre maximálnu rýchlosť sekvenčného čítania i zápisu.
Zahrievanie sledujeme iba povrchové, na puzdre. Pri jeho vyhodnocovaní pozor, vyššia teplota nemusí automaticky znamenať horší výsledok (spomeňte na testy teplovodivých podložiek a zahrievanie sa pasívov…), ale ani lepší. Smerodajné z pohľadu chladenia by tu bolo zahrievanie SSD, nad tým však nemáme kontrolu. Testovacie SSD síce má svoje snímače, ale po pripojení (SSD) do puzdra sa k nim už základná doska nedostane. Robíme tak iba tepelné mapy IR snímaním (termokamerou Fluke Ti125), na základe ktorých možné aspoň vidieť, ako sa teplo šíri puzdrom a či vás ten nepopáli. Termovízia je pre stranu s rebrami puzdra alebo pre tú, ktorá je v kontakte s radičom SSD (pokiaľ puzdro rebrá nemá).
Puzdrá SSD sú pri testovaní umiestnené vždy v rovnakej polohe – pozdĺžne, vo voľnom priestore, kde na podložke stoja spodnou stranou. Prietok vzduchu v testovacej miestnosti je vždy porovnateľný, a to pri teplote v kontrolnom bode pohybujúcej sa v rozmedzí 21,0–21,3 °C.
Vlastním tenhle kus nějaký pátek. Je jen k TV boxu, takže zaříznutý 1Gbit sítí/USB 3.0. S touhle rychlostí ani není co chladit. Ze všech těch, co jsou k dispozici je solidně obrněný, i čela jsou z kovu, nikde plasty.
Fajn kandidát pro vyřazená m.2 ssd.
Hmm… Spomínam si na hotové externé SSD Verbatim VX500, ktoré má polovičnú rýchlosť a výkon pri dlhodobo vysokej záťaži (t.j. na tých cca 520 MB/s) teda stabilne neudrží. Ale asi narážate na ten 1 Gb/s, resp. rýchlosť do cca 120 MB/s. Jasné, za takýchto podmienok bude spotreba výrazne nižšia a tým aj zahrievanie radiča SSD. 🙂
Šlo spíš o tom, co s vyřazeným půl TB diskem. Omezení beru jako síť, transfer těch 110MB/s jede stabilně.
Píšete, že pri vysúvaní sú problémy. A pri zasúvaní nie sú ?
Tiež mi nie je jasné, že keď je to zasúvacie, ako poriadne priľnú teplo vodivé pásky na steny púzdra .
Slovo „problémy“ je asi prísnejšie, ako by bolo vhodné. Oproti puzdrám, do ktorých vloží SSD zvrchu a zakrytuje panelom, je montáž i demontáž zložitejšia, ale za problematickú by som ju asi neoznačil. Viac stuha ide aj zasúvanie, ale aspoň na základe toho máte istotu toho dobrého kontaktu teplovodivej podložky z telom puzdra. Vysúvanie je ešte o trochu komplikovanejšie z dôvodu, že PCB s SSD prakticky nemáte za čo chytiť. Pri troche trpezlivosti to ale určite zvládnete aj bez klieští a tak, s tenšími prstami sa nejaký úchop nájde a ide to. Ale nejaká šnúrka, za ktorú by bolo možné potiahnuť, by asi dávala zmysel.
Při rozebírání bych bral v potaz, jak dlouho byl box používán. Podložky vlivem času a tepla co do soudržnosti a schopnosti držet tvar degradují. Po delší době mohou více přilnout k povrchům a při pokusech o rozebrání se trhat. Sendvičová konstrukce je vždy lepší.
Sendvičová konštrukcia… to je ten výraz, ktorý bude vhodný v ďalších testoch. 🙂
CM konstrukci vyřešil opravdu pěkně, bez šroubků, pomocí klícky.
Fakt rozumné riešenie… ale asi si to ošetrili rovno aj patentom… tipujem.
(LianLi by to určite hneď opatentovalo)
…
@ Ľubo
Pozerám, že si zmenil farbu … Hádam je to na odlíšenie autora článku a nie vyjadrenie politického postoja 😀
Sice postrádá nějaké sofistikovanější krytí konektoru před nečistotami, ale jinak je připojení i slušně kryté proti fyzickému poškození. Nakonec záslepku pro konektor lze sehnat docela dobře a klícka nabízí možnost ji uvázat. Cena by určitě šla srazit (např. s využitím protlačovaných profilů, které by pojmuly všechny důležité prvky už v základu, aby se minimalizovaly dodatečné úpravy), ale zase by to nevypadalo tak pěkně. Kolem a kolem to není špatná cena, zvlášť jestli mají patent, přemýšleli nad tím a vymysleli to opravdu pěkně. Chybí jen varianty s vyššími rychlostmi a Thunderboltem.
Pozerám, že ten Axagon je momentálne od 23€
…a CM je od 20€
Takže cena je asi v poriadku 😉
— „Pozerám, že si zmenil farbu …“
Áno, je to na odlíšenie autora článku. Premýšľam, ako dlho to takto máme, ale bude to už nejaký ten piatok. 🙂
–„…bude to už nejaký ten piatok.“
Áno, konkrétne asi jeden, 😉 …
Ak som si správne všimol, tak prvý červený komentátor bol asi Ján a bolo to 22.7. vo vlákne o mravcoch 😀
Čí?
Bude sa to počítať už na roky, čo to takto máme. Musel si si toho len nevšimnúť. Červení mravci sú v tom nevinne. 🙂
Nj, „všímavosť“ je moje druhé meno 😀
Asi pred dvoma rokmi hovorím žene, keď som prišiel z roboty:
„Všimla si si, že máme kvety posadené pred domom?“
A ona na to, že sú tam už 2 týždne.
Minule som utekal, aby som stihol Ďurošku (pozn. lokálna sieť predajní s pečivom). Prídem späť s veľkou novinkou, že naša predajňa je už zrušená.
Ona na to, že hádam už aj pol roka.
😀 😀 😀
Tak, ale zase, Pavel je v komentároch pod svojím článkom nečervený
— „Tak, ale zase, Pavel je v komentároch pod svojím článkom nečervený“
Hmm, dobrý postreh. Je možné, že to bude mať nejaký súvis, že Pavlove články v redakčnom systéme vytváram ja (a na konci len zmením autora, zo seba na naňho). Autori, ktorí si články nahadzujú sami z vlasného účtu sú v komentároch zvýraznení červenou vždy. 🙂