MSI MEG Silent Gale P12: Dominantný univerzál z vyššej cenovej

Výsledky: Spotreba (a výkon motorčeka)

Silent Gale P12 v ponuke MSI síce nepredstavuje prvý ventilátor (ako Strix XF120 v prípade Asusu), ale čokoľvek predošlé od tejto firmy prekonáva o poriadny kus. To efektivitou rotora, ktorý je vhodný na fungovanie na radiátoroch chladičov i v skrinke, ale aj celkovo robustným riešením. Je tu veľký, výkonný, ale tichý motor a vedieť nebudete ani o hydrodynamických ložiskách.

Spotreba vrátane LED







Spotreba s vypnutými LED







Výkon motorčeka

Prečo niekedy pri ventilátore chýba hodnota? Dôvodov môže byť viac. Obvykle je to preto, že nebolo možné daný ventilátor zregulovať na cieľovú hladinu hluku. Niektoré majú vyššie minimálne otáčky (alebo otáčky sú aj nízke, ale má príliš hlučný motorček) alebo sa jedná o pomalší ventilátor, ktorý si na vyššie decibely nedosiahne. Výsledky v grafoch chýbajú ale aj vtedy, ak sa rotor šúcha o sito nylonového filtra. Vtedy túto kombináciu vyhodnocujeme ako nekompatibilnú. A nula v grafoch je prirodzene aj v situáciách, kedy nameriame 0,00. To je častý jav pri mimoriadne nízkych otáčkach s prekážkami alebo v rámci meraní vibrácií.
  •  
  •  
  •  
Flattr this!

PCIe 5.0 SSD pro Alder Lake: karta Spatium do slotu od MSI

Procesory Alder Lake od Intelu přinesl v listopadu do desktopových PC (do notebooků nakonec ne) podporu PCI Expressu 5.0. Vysoké propustnosti jsou teď nejužitečnější pro SSD, ale platforma Alder Lake zrovna pro sloty M.2 PCI Express neposkytuje. Ale přece jen se SSD do PCI Expressu 5.0 dočkáme. MSI teď s Phisonem odhalilo disky Spatium, které mají provedení karty do slotu PCIe 5.0, takže absenci podpory v M.2 obcházejí. Celý článok „PCIe 5.0 SSD pro Alder Lake: karta Spatium do slotu od MSI“ »

  •  
  •  
  •  

MSI má kopu nových notebookov. Sú pripravené aj na Metaverzum

Firma MSI na virtuálnej akcii v rámci tohtoročného CESu predstavila notebooky s procesormi Intel Alder Lake a s grafickými kartami GeForce RTX (vrátane top modelu 3080 Ti). Nových modelov je pomerne dosť a pýšia sa aj označením „Meta ready“. Okrem toho je i v dôsledku vyššieho výkonu vylepšený systém chladenia, vďaka čomu je možné plnohodnotne prevádzkovať aj konfigurácie s príkonom až do 220 W. Celý článok „MSI má kopu nových notebookov. Sú pripravené aj na Metaverzum“ »

  •  
  •  
  •  

B350/X370 desky Gigabyte a MSI mají podporu Ryzenu 4000/5000

Jedno z témat loňského roku (i když načnuté už v roce 2020) bylo, že AMD utnulo kompatibilitu procesorů architektury Zen 3 s první generací desek na socketu AM4, takže čipsety řady 300 mají smůlu. V závěru roku se ale tato situace nakonec vyvinula nečekaným směrem. Minulý měsíc dostala řada desek generace 300 nové BIOSy, umožňující oficiální upgrade na novější procesory – APU Ryzeny 4000G a někde i Ryzeny 5000. Celý článok „B350/X370 desky Gigabyte a MSI mají podporu Ryzenu 4000/5000“ »

  •  
  •  
  •  

Komentáre (25) Pridať komentár

  1. Vďaka za parádnu recenziu.
    Oproti tomu čo je odtestované zatiaľ pre tichšie zostavy to vyzerá na jasného víťaza.
    Až na tú cenu.

    Asi ako každý som zvedavý na výsledku Arcticu a Noctuy ale zatiaľ dobrý výber ventilátorov (chápem že neboli odtestované ako prvé).

    O nejakú dobu (pol rok, kľudne dlhšie), sa prihováram za jeden špeciálny test ako sa prejavý zlý, priemerný a výborný ventilátor na teplotách (CPU (vzduch, voda), GPU, VRM, SSD) pri nejakej nízkej, strednej a vysokej hlučnosti.

    1. Áno, to plánujeme. Vyberiem ventilátory, čo dosahujú najvyšší statický tlak, ale v prietoku s prekážkou zase až tak nevynikajú, potom také, čo naopak vedú v prietoku, no majú priemerný tlak a potom nejaké takéto univerzálnejšie konštrukcie, ktorým ide jedno aj druhé. A uvidíme z toho hlavne to, do akej miery je na radiátore dôležité, aby bol k vysokému tlaku aj vyšší prietok. Z toho si potom budeme vedieť vytvoriť vzorec pre vlastnú závislosť. No, bude to ešte dlhá jazda.

      „…pre tichšie zostavy to vyzerá na jasného víťaza…“ No, NF-A12x25 chromax. black je trochu iná liga. Verejné výsledky tohto ventilátora ešte chvíľu podržíme v tajnosti, ale ja ich tu, samozrejme, pred očami mám (aby bolo možné už teraz slovne poriadne hodnotiť tieto ventilátory). Za 20 eur, ako je v predaji na zlavacik.sk, je ale Silent Gale 12 bomba pre tých, čo chcú čierny ventilátor. Bohužiaľ to je asi nejaký, povedzme zvláštny predaj a priamo do článku som to radšej ako tip nedával. Odporúčaná maloobchodná cena je o dosť vyššia, ale… za pokus to asi stojí. 🙂

      Jeden ventilátor Noctua pribudne už čoskoro. Ešte predtým sa ale zastavíme pri 120 mm Fluctuse SilentiumPC.

        1. Jasné, mám tu všetky ventilátory BeQuiet!…

          …ale zrovna na SW3 si chvíľu počkáš, pretože tú databázu musím budovať trochu aj strategicky, s ohľadom na sebazáchovu. Musí to skrátka gradovať a tie populárnejšie ventilátory májú preto holt trochu smolu a dôjde na ne až neskôr. Takže áno, testy SW3 určite budú, ale neskôr. 🙂

  2. Pekná recenzia ako vždy, cenu bohužiaľ riadne prestrelili.

    Pozerám grafy pri hexa mriežke čo ma momentálne zaujíma ako prvé a narazil som na toto, predpokladám že to je asi copy&paste error (preklep nie lebo aj sú zoradené od najhlučnejšieho), hlučnosť je samozrejme čím nižšia tým lepšie 🙂
    Noise level@max. speed, over hexagonal grille [dBA] – higher is better

    Pozerám že je to rovnako vo všetkých prietokoch aj statických tlakoch, neviem ako v ostatných recenziách, odporúčam skontrolovať.

    Chybičky:
    V závere, druhý odstavec, predposledná veta:
    „Jediné, v za Strix XF120 trochu zaostáva…“ asi malo byť Jediné, v čom za…
    V závere, v strede tretieho odstavca:
    „Realita je 100 ot./min…“ 100 ot/min asi nedáva ako maximum 🙂

    Inak už sa nepamätám či sa na to niekto pýtal, dala by sa k frekvenčnej charakteristike ventilátorov pridať pre predstavu aj aspoň krátka zvuková nahrávka (myslím že stačí 5-10s)?

    1. Díky! Áno, samozrejme lower is better a radenie od najnižšej hodnoty. V tomto teste som to už opravil, idem to opraviť aj v ostatných. Ešteže to upozornenie prišlo včas, o pol roka by to bolo už prácnejšie. Opravné aj tie preklepy, to je strašné… 🙂

      Požiadavku o zvukové nahrávky som už niekde čítal, áno. Budem za zlého, keď sa k tomu budem stavať odmietavo? Veľmi by som si totiž prial, aby ste sa všetci naučili čítať spektrografy. Tie spĺňajú moje kritériá na presnosť. Zvukové nahrávky sa skresľujú už na úrovni reproduktorov používateľa (každý má trochu iné, s iným frekvenčným rozsahom…), ale i samotných uší. Práca navyše mi nevadí, keď v nej vidím zmysel, ktorý v tomto prípade však nenachádzam. Na druhej strane vám chcem dať všetko, aby ste si odniesli kompletné informácie. Tie sú už ale všetky v najvyššej možnej podrobnosti zachytené v tých spektrografoch, ktoré len treba vedieť správne prečítať.

      1. Hlavný problém je „predstaviť“ si ako znie ten zvuk z grafu. Zober si, ty tie ventilátory testuješ, počuješ, už si natrénovaný aký typ grafu zodpovedá približne akému zvuku, ale prakticky nikto z čitateľov toto nevie.

        Ale chápem že čas je limitovaný, nedá sa spraviť všetko. A až taký veľký problém to nie je – väčšinu zaujímavých ventilátorov už nahral nejaký youtuber takže sa to dá vypočuť tam, akurát to nebude tak porovnateľné medzi sebou a aj kvalita nahrávky občas pokrivkáva viac ako by človek čakal. Takže nie, nie je to dealbreaker, len nice to have.

        1. Ešte doplním aby som sa vyjadril trochu presnejšie – ťažko sa čitatelia naučia čítať spektrografy keď k nim nemajú zvukové ukážky, aspoň nejaké vzorové aby sa naučili rozpoznávať vzory. To je ako trénovať neurónovú sieť rozpoznávať zvieratá bez toho aby si dával spätnú väzbu aké zviera v skutočnosti na ktorom obrázku bolo, teda aspoň mne to tak pripadá, možno som výnimka 🙂

          1. Jasné, tie „vzory“ sú dobrý nápad. V rámci nejakého tematického článku by bolo možné si v prieniku so zvukovou nahrávkou ukázať, ako tie spektrografy reagujú na rôzne zvuky (rapkanie, syčanie, čistý aerodynamický zvuk v nižších hladinách hluku, v stredných, vo vyšších) a podobne. Potom už musí byť naozaj jednoduché si spraviť presnú predstavu o tom, ako ktorý ventilátor znie. V rámci textu sa snažím aj opisovať, akým frekvenciam pripadá napríklad syčanie s plastovým filtrom (to je tu tých 5–7,5 kHz). Pískaniu prináležia ešte vyššie frekvencie. Aerodynamický hluk je v rámci tohto 120 mm formátu vždy v pásme nižších tónov (200–400 Hz). Nápomocný by mohol byť aj generátor zvukových frekvencií, ktorým by si človek plynulo prešiel.

            Isteže, zvuková nahrávka je jednoduchšia na vnem, ale takisto je zrádna. To, čo človek počuje vo videu jútubera, bude doma na vlastné uši počuť inak, takže ako bernú mincu by som to rozhodne nebral. Vstupuje do toho príliš veľa skreslení (počnúc neskalibrovaným mikrofónom, cez nestále akustické podmienky s rôznymi ruchmi po nepresnosť reprodukcie u používatela. Pripomína to trochu hru na tichú poštu, kde sa správ apo ceste takisto skomolí a na výstupe je nakoniec niečo úplne iné, ako bolo na vstupe), ktoré deformujú realitu. Čítať spektrografy je zložitejšie, tak ako všetko, čo sa nezakladá na „pocitoch“ a je rýdzo exaktné. Napadla mi analógia medzi interpretáciou farieb u displejov. Graf alebo diagram C1E s pokrytím farebného priestoru, odchýlkami kanálov a podobne je tiež komplikovanejší a žiadna nahrávka/fotografia panela ho nenahradí.

            Hmmm, ešte rozmýšlám, či neexistuje nejaká aplikácia, do ktorej by sa vložili všetky frekvencie i s hladinami hluku na nich a na výstupe by bol príslušný zvuk nasimulovaný digitálne. To by bolo perfektné. 🙂

            1. nechaj to tak Ľubo, aj tak je základný problém v nastavení rovnakej hlasitosti výstupu u užívateľa, každý ju má samozrejme nastavenú inak, nedá sa normálne zabezpečiť, že nameraných 30 dB(A) u teba bude rovnakých 30 dB(A) za kompjutrom na reprákoch nehovoriac o slúchadách… neviem si predstaviť nejakú kalibráciu na rovnakú hladinu zvuku takto na diaľku cez internet…
              Zato spektrálne grafy sú exaktné čísielka a tým pádom dobre porovnateľné navzájom aj po sto meraniach 🙂 a kto má záujem, naučí sa ich „čítať“ tak, ako sa naučil čítať ako prvák…

            2. ináč, teraz som si všimol, že frekvenčná charakteristika nejako divne lineárne stúpa smerom ku 20kHz, nechce sami dákosi veriť, že by ten ventilátor bol generátor vysokofrekvenčného hluku, niekde v meracom reťazci bude zrejme nejaká zrada… nemáš psa u susedov, nezavýjal, keď si meral? 😀

              1. Sú to tie ventilátory, pretože po ich odstavení tie frekvencie „spadnú“ (a ustália sa na úrovni 22 kHz+, na nejakých -240 dBu). Bude to nejaká spoločná zložka zvuku, ktorú majú všetky ventilátory. Podstatné ale je, že sa na týchto mimoriadne vysokých frekvenciách jedná vždy o veľmi, veľmi nízke intenzity hluku. -91 dBu je fakt nič, to sa dá úplne zanedbať. Aj pri 33 dBA (s našim zosilňovačom :)), pri ktorých ten ventilátor sotva počuješ, je dominantná frekvencia (369,7 Hz) o 10 dBu silnejšia (-81 dBu). Zavíjajúci pes by sa premietol do spektrografov trochu inak. 🙂

                1. psi sú citliví na vyššie frekvencie, tak som to myslel… a je jedno, kde máš nulu na spektrograme, jedná sa o relatívne hodnoty, nie absolútne.

                  1. Jasné. Pri takýchto nízkych hladinách hluku by to ale nepočul ani ten pes. Nepočujem to, samozrejme, ani a asi ani nikto iný. Mikrofón UMIK-1 je ale šikovný a zachytí všetko. To napríklad pri niektorých ventilátoroch aj veľmi nízke frekvencie okolo 22 Hz, ktoré už bývajú silnejšie ako tie z opačnej strany spektra. Ale takisto bude na ne väčšina ľudí asi hluchá. 🙂

                    1. nízke frekvencie si viem predstaviť, zrejme ich spôsobuje prúdenie vzduchu okolo lopatiek rotora, to by asi celkom šlo, ale prečo narastajú vysoké frekvencie od tých cca 2 kHz nahor a ešte k tomu tak lineárne, to je zvláštne a je to u viacerých meraných ventilátorov, preto píšem o nejakej zrade v meracom reťazci a možno by bolo najlepšie ich ani nebrať do úvahy, lebo si ťa ešte „odchytí“ nejaký akustik a máš po ftákoch 🙂 je úplne nelogické, aby ventilátory generovali taký vysokofrekvenčný hluk s narastajúcou hladinou so zvyšujúcou sa frekvenciou a to ešte máš graf utnutý na 20 kHz… a ešte k tomu je ten nárast príliš lineárny, aby to bolo reálne…

                    2. Pozeráš asi spektrograf k 33 dBA bez prekážky, že? Mrkni na 45 dBA bez prekážky a na tie rozdiely intenzity hluku medzi dominantými frekvenciami a tými najvyššími, je to okolo 20 dBu. Po 20 kHz to uz stagnuje na cca -240 dBu (presne takú intenzitu, mimochodom, nameriam s odstaveným ventilátorom aj na frekvenciach 12 kHz+, od ktorých je ten lineárny vývoj). Tie výškové frekvencie s -91 dBu naozaj netreba brať do úvahy (asi to tam niekde uvediem aj do poznámky). Keby bola ich intenzita +20 dBu, tak je to, samozrejme, niečo iné. Ale čokoľvek pod -80 dBu (a toto je ešte oproti tomu ešte mínus 10 dBu) je mimoriadne slabučké, na hranici počuteľnosti aj keď máš ucho nalepené na motorčeku. S akustikom (a s celkom slušným/skúseným, s vysokým vzdelaním v súvisiacom odbore) som práveže všetko konzultoval. Možno by to mohol byť nejaký charakteristický zvuk niečoho… ťažko povedať čoho, keď je to hlboko pod hranicou ľudského vnímania.

                      Tu prikladám vývoj frekvencií, kde môžeš pozrieť aj za roh/20 kHz verejných spektrografov. Silent Gale pri 33 dBA bez prekážky. Stĺpec hodnôt vpravo je konkrétna frekvencia v Hz a vpravo zase prináležiaca intenzita akustického tlaku (v jednotkách dBu) na nej:

                      18780.243 │ -90.951
                      19330.546 │ -90.914
                      19896.974 │ -90.819
                      20480.000 │ -91.536
                      21080.110 │ -93.143
                      21697.804 │ -95.049
                      22333.598 │ -108.298
                      22988.023 │ -239.469
                      23661.623 │ -239.608
                      24354.962 │ -239.726
                      25068.617 │ -239.857
                      25803.183 │ -239.984

                      Odstrihávať tie vysoké frekvencie sa mi veľmi nechce, pretože často vystrelia aspoň na na 7 kHz. A ktovie, či to u niektorého ventilátora vo vysokých otáčkach s plastovým filtrom nebude aj 10 kHz a podobne (pri grafických kartách som zreteľných aj silných 11 kHz a pri nich sú všeobecne tie frekvencie 12 kHz+ hlasitejšie a necharakterizuje ich už ani ten lineárny vývoj). Takže sa mi rozumné ohraničenie sprava hľadá ťažko. Každopádne keď sú v tom poslednom, najvyššom pásme (2001–20 000 Hz), dominantné tieto EXTRÉMNE slabé (musím to znovu zdôrazniť :)) a nepočuteľné (a nezmenil by na tom snáď ani najcitlivejší fonendoskop v kombinácii s najlepším sluchom) výškové frekvencie, tak to v praxi vlastne znamená, že sa človek nepríjemných nedočká. Pri vyšších otáčkach sú ale často podstatne výraznejšie frekvencie medzi 2 a 5 kHz. V akustických optimalizácií som dosť bojoval s vysokofrekvenčným jemnučkým pískaním laboratorného zdroja Gophert CPS-3205 II (spínaný, pasívny, ale…) na najanie PWM regulátora a veruže to v rámci výškového pásma malo poriadne dlhý stĺpec jasne prevyšujúci všetky ostané. Nakoniec sa mi ho ale podarilo úspešne odfiltrovať.

                      Nejdem sa hrať na deda vševeda a celkom by ma zuajímalo vysvetlenie, prečo je takýto lineárny nárast nereálny. Ale zase raz a znovu, má zmysel vôbec zabíjať toľko času diskutovaním nad niečim, čo pre naše uši neexistuje? 🙂 Rovno, keby to už aj fakt nedávalo logiku a mikrofón by to interpretoval nejako nesprávne (kalibrovaný je pri rovnakej meracej frekvencii, aká sa používa pri hlukomeroch, a síce pri 1 kHz).

                    3. lenže s spektrograme tie hladiny vôbec nie sú zanedbateľné, v grafe, kde meriaš napr. na 33 dB(A) sú plne porovnateľné s ostatnými na nízkych a stredných frekvenciách a v tom je ten problém… navyše pri ostatných dvoch grafoch sa hladiny všetkých pásiem do cca 5 kHz úmerne zvyšujú, ale tieto vyššie zostávajú rovnaké, preto píšem, že je niekde chyba v meraní, s najväčšou pravdepodobnosťou to bude nejaký vnútorný šum niečoho v reťazci…

                    4. Mirko, budeš mať teda najskôr pravdu, nejdem sa už handrkovať. Každopádne sme už tak výrazne za hranou najhlbšej hlbky, čo sa týka meraní, že až. Špeciálne, keď ide o merania zvuku ventilátorov (a nie audiotechniky pre audiofilov :)). Pri tých 33 dBA by niekto môžno povedal, že ten ventilátor nepočuje vôbec (ani tých dominantných 370 Hz na -80 dBu v strednom pásme). Takže úplneže dokonalé všetko byť nemusí (tak ako nie je nikdy nič :)), ale zrovna pri tomto pred označením „chyba v meraní“ trochu žmúrim oči, pretože nejde o nič, čo by nejako skresľovalo vnímanie vlastnsotí meraného ventilátora. Dalo by sa to asi sprava odrezať, tie najvyššie frekvencie, a nikto by nič nemohol nepovedal, ale to nechcem. Môže nastať prípad, keď na nich bude fakt niečo výrazne (a to by sme to potom nezaznamenali, napríklad pri tých grafických kartách v spektre 12–20 kHz na všetkých frekvenciách hladiny hluku tých cca -90 dBu jasne presahujú). Ale mininmálne teda pridám do poznámky, že hladiny hluku pod -87 dBu je pre ich mimoriadne slabú intenzitu blížiacej sa nule pri čítaní spektrografov možné úplne zanedbať.

                    5. máš pravdu, je to v podstate marginálny problémik a oproti všetkej tej práci okolo testu by si to asi ani nikto nevšimol, tak ťa už nejdem hnevať 🙂 robíš veľa užitočnej práce a tá nesmie zostať opomenutá, tak všetko dobré do Nového roku ti prajem a nech sa ti darí merať a merať a merať!

    2. Neviem na ktorom webe ale niekde hádžu tie zvuky ventilátorov a čo som si ich prehrával mal dosť veľký problém vedieť čo to vlastne počujem. Vedel som medzi nimi rozoznať rozdiely ale nevedel som si vôbec predstaviť ako to zneje. Zmenilo sa to po kúpe Noctuy NH-D15 a hneď som si vedel predstaviť čo a ako zneje. Keby som si mal vyberať medzi grafom+slovné zhodnotenie a nahrávkou tak určite to prvé.

      Nahrávka môže byť pekný bonus ale myslím si že bez toho aby človek mal nejakú referenciu ktorej sa môže držať tak mu to veľmi nepomôže.

      1. Ďakujem za komentár. Každopádne urobím všetko pre to, aby zo spektrografu vedel znenie ventilátora odčítať každý, koho zaujíma. V rámci tematického článku si pomôžeme aj zvukovými nahrávkami. Tie naše sú veľmi čisté, s obsahom zložky zvuku iba samotného ventilátora. Máme to, trúfam si tvrdiť, celkom ošéfované. 🙂

  3. Už som ho chcel pochváliť a potom som si všimol cenu… uff. Sorry, ale všetko čo stojí ako Sterrox a nie je to Noctua by muselo Noctuu schovať do vrecka, aby som sa zamyslel. Dizajnovo je to viac-menej klon, čo sa týka rotora, ale aj Noctua je taký vymazlený klon Scythe GT, takže to nevadí. Som zvedavý aké bude porovnanie so Sterroxom.

    Inak keď sme pri tom @ Ľubo, bolo by super ak by sa Vám podarilo niekde splašiť ešte pôvodný Scythe GT, je to taký praotec všetkých týchto dnešných dizajnov a bolo by veľmi zaujímavé ich navzájom porovnať. Dlho som mal nejaké GTčka odložené nevyužité, ale už som ich porozdával. 🙁

    1. Nové, nepoužité (snáď…) GT3000 sú už na Ebay za zberateľské ceny, 42 eur za kus je celkom dosť. 🙂

      Silent Gale 12 je NF-A12x25 na nízkych detailoch. Ak klon, tak taký pomerne nedôsledný. Je dobré vedieť, že tie drobnosti, ktorými Noctua šperkuje svoje ventilátory, fakt fungujú a nejde iba o marketing. SG12 je fajn ventilátor, ale ako píšeš, za cenu sterroxovej Noctuy to bude mať blbé. Navyše má v podstate iba dve veci. Skalopevnú konštrukciu a to, že pri nízkej intenzite PWM vypína. To sa 2000-otáčkovej NF-A12x25 netýka a LS verzia má zase menší rozsah otáčok.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *