Zdroj MSI MPG A850G (850 W)
Napájacie zdroje s podporou najnovšieho štandardu ATX 3.0 pomaly pribúdajú a výhľadovo medzi nimi urobíme trochu poriadok – poukázaním na „lepšie“ a „horšie“ modely. Na základe toho si potom budete môcť i s ohľadom na cenu tradične vybrať ten, ktorý s ohľadom na použitie uznáte za výhodnejší. Začneme zľahka, malým rozborom 850-wattového A850G, za ktorým stojí MSI.
Zvonku…
Zdroj MSI MPG A850G má i napriek vysokému výkonu (850 W) pomerne krátku skrinku, ktorá najkratšie zdroje ATX príliš neprerastá. Tento zdroj je so 150 mm dlhší iba o 10 mm. Súčasne už ale používa nadštandardne veľký ventilátor formátu 135 mm, ktorý oproti variantom s proporčne menšou veľkosťou (typicky 120 mm) zabezpečí pri porovnateľnej hlučnosti vyšší prietok vzduchu, vyznačuje sa teda vyššou chladiacou efektivitou.
Mriežka pred ventilátorom mohla byť asi viac aerodynamická, než je, ale aj tak nebude hlučnosť zvyšovať tak výrazne ako konštrukcie s tradičným šesťuholníkovým vzorom. A prietok obmedzuje pre väčšiu otvorenú plochu určite menej.
Z pohľadu základnej kategorizácie podľa účinnosti sa jedná „iba“ o model s certifikáciou 80Plus Gold, ale v rámci štandardu ATX 3.0 sú už požadované vyššie nároky na dosahovanú účinnosť. Špeciálne pri veľmi nízkej záťaži, v ktorej mnohí používatelia trávia výrazné množstvo času. Sú to typicky situácie pri prehliadaní webu, nenáročnej kancelárskej práci či sledovaní videa. Tieto zdroje (oproti ATX 2.x) musia byť lepšie pripravené aj na vyššie prúdové špičky, ku ktorým pri súčasnom hardvéri dochádza. Zdroj A850G by po dobu 100 µs mal na 12 V vetve zvládnuť špičkovú záťaž až 141,6 A, teda dvojnásobok udávanej trvalej (70,8 A) prúdovej záťaže. Či tieto špecifikácie zdroj spĺňa sa dozviete v testoch.
Vyššie prúdové špičky sú najmä kvôli grafickým kartám, pre ktoré majú zdroje ATX 3.0 aj natívny 16-pinový konektor (12VHPWR). Ten používajú zatiaľ iba výkonnejšie grafické karty (od RTX 4070 Ti vyššie) s GPU Nvidia Ada Lovelace. Tento konektor má všetky parametre na to, aby bol spôsobilý na záťaž do 600 W, teda i pre GeForce RTX 4090. Jeho vodiče majú veľký prierez – 16 AWG (1,31 mm2), vďaka ktorému bude pri rovnakom prúde dochádzať k nižšiemu zahrievaniu ako na konektoroch s menším prierezom. Pre externé napájanie grafických kariet je však všade 16 AWG, aj na 6+2-pinoch.
Menší prierez vodičov (18 AWG) majú káble na napájanie CPU (tie si ale na doskách, na ktorých prevádzkujete výkonný procesor, môžete zapojiť dva a tým znížiť zahrievanie) a na kábloch SATA/Molex, pre ktorých vždy veľmi nízke prúdy. V týchto kábloch je síce na vetvu iba jeden vodič, ale i tak 18 AWG stačí – stále je to nadpriemerný prierez.
Majiteľov Radeonov alebo starších grafických kariet (než sú GeForce RTX 4000) môže zaujímať i možnosť využiť konektor 12VHPWR na pripojenie dvoch 6+2-pinov PCIe. Tých je potom celkovo až šesť, z čoho štyri konektory sú natívne. Väčšina káblov je plochých, výnimku tvoria iba káble s konektormi 12VHPWR.
… zvnútra
O použití 135 mm ventilátora už zmienka padla, treba však doplniť, že sa jedná o 2300-otáčkový model s výkonným motorčekom (0,5 A) a kvapalinovými ložiskami. Podľa interného grafu MSI by vysoké otáčky nemali byť dosahované nikdy. Pri 100-percentnom zaťažení má rýchlosť končiť tesne nad 1400 ot./min. Do záťaže 40 % (teda do 340 W) je v prípade aktívneho režimu Zero Fan (ten sa zapína tlačidlom na vzadu, pri sieťovom vypínači) pritom sľubovaný pasívny chod. Inak, mimo semi-pasívny režim, ventilátor beží vždy, hoci do polovičného zaťaženia má byť jeho rýchlosť konštantných zhruba 460 ot./min.
Na primárnej časti, na ktorú prichádza jednosmerný prúd je veľký, 400 V kondenzátor s kapacitou 680 μF. Jedná sa „105-stupňový“ model Nippon Chemi-Con (KMR) s nízkym číslom ESR, ktoré je akýmsi kvalitatívnym indexom (čím nižšie číslo, tým lepšie). Polemizovať o (ne)kvalitách návrhu nebudeme. Odhliadnuc od toho, že na to nemáme adekvátne skúsenosti ani potrebnú kvalifikáciu, tak to všetko podstatné nakoniec odhalia merania elektrických veličín, ktoré sú dokonalým zrkadlom kvalitatívnych vlastností použitých súčiastok.
Na základný prehľad sa ešte hodí spomenúť, že menšie kondenzátory za hlavným transformátorom (t.j. na sekundárnej časti na reguláciu napätia na jednotlivých vetvách) sú Nichicony. Tie takisto patria medzi to najlepšie, čo sa do počítačových zdrojov dáva.
Za pochvalu stoja aj veľké chladiče (na fotke zo záhlavia článku) na napäťových regulátoroch meničov.
| Značka a model zdroja | Základné parametre výrobcu | Cena [eur] | ||||||||||
| Trvalý výkon [W] | Trvalá prúd. záťaž [A] | 80 Plus | Konektory | AWG | ||||||||
| +12 V | +5 V | +3,3 V | 16-pin * | 6+2-pin * | 8/4+4-pin | SATA | 4-pin Molex | 18–16 | ||||
| MSI MPG A850G | 850 | 70,8 | 22,0 | 22,0 | Gold | 1+0× | 4+2× | 2× | 7× | 4× | 18–16 | 169 |
* Počet konektorov PCI Express uvádzame ako súčet natívnych k zdieľaným (druhé číslo za znamienkom „+“). Natívne predstavujú také konektory, ktoré sú na obidvoch stranách rovnaké. Zdieľané sa potom na strane zdroja pripájajú cez iné konektory, napríklad jeden 300-wattový 16-pin (12VHPWR) vzniká použitím dvoch konektorov na 6+2-piny a naopak – 16-pinový konektor môže slúžiť na zapojenie kábla s dvoma 6+2-pinmi.
- Contents
- Zdroj MSI MPG A850G (850 W)
Ľubo, prečo sa vytešuješ nad úžasnou „nemriežkou“ na vstupe ventilátora, keď na výstupe je oná „opovrhovaná“ šesťuholníková, ktorá prosto nepustí von zo zdroja viac vzduchu, aj keby na vstupe nebola mriežka žiadna…
no a ešte si rýpnem, počítal si nejako plochu tých mriežok, t.j. akú časť zaberá plech a akú diery?
nechápem, prečo aj u takto drahých zdrojov za stoviek ojro upustili výrobcovia od klasických drôtených mriežok za doslova pár centov a používajú hentie vysekané paškvily…
Snáď sa zase až tak úplne nevytešujem. 🙂
Otvorenú plochu som nepočítal, ale tým, ako je v jej štruktúre iba zopár priečnych stien, tak minimálne pri porovnateľnej pevnosti bude väčší priestor pre érflou u tejto. Hlavne si ale trúfam tvrdiť, že bude pri rovnakom prietoku „tichšia“. Nejaké interné dáta k tomu mám, hoci teda presne tento vzor nezahŕňajú, ale podobné áno. A pri rovnakej otvorenej ploche so nenašiel nič, čo by robilo väčší galimatiáš ako šesťuhoľíková mriežka. Výstupná mriežka, jasné… ale pri tých nízkych rýchlostiach, pri akých bude ten ventilátor väčšinu času fungovať, tomu zase až tak neuškodí.
Isteže, kruhová mriežka z drôtu je úplne iná muzika. Ale o dosť drahšia, no. Tým ale netvrdím, že by nebola v tejto cenovej kategórii adekvátna. Bola. Ale väčšinový zákazník si na takéto vlastnosti zrejme príliš nepotrpí, tak za parádnu mriežku MSI rovnako ako ani iné firmy nepriplácajú. Sranda, že kedysi boli aj na veľmi lacných zdrojoch. Určitú úlohu má asi i to, že kruhová mriežka je pre masy vizuálne neprijateľná, neviem.
Bude to dizajn, dizajn je v dnešnej dobe až na prvom mieste 😉
Mám ADATA XPG Core Reactor a má mriežku, ale dizajnovo to vyzerá blbo, ani vycentrované to nie je a ten 120mm otvor na mriežku a ventilátor tam vyzerajú smiešne. Je to síce určite dobré pre airflow, však aj tento má zvnútra zakrytú časť mrežovania predpokladám na tom istom mieste ako má ADATA plech, a je to na mieste na ktoré sa pri súčasných skrinkách nepozerá, ale nečudoval by som sa keby to mnohých súčasných mainstreamových zákazníkov odrádzalo od kúpy.
keby namiesto mriežky drbli tenké trubičky s blikajúcimi dúhovými ledkami, tak sa to bude predávať ako teplé rožky…
hej, od oka vyzerajú tie otvory väčšie, ale aj ten plech medzi nimi je celkom široký a tak mi ani nepríde, že by prietok vzduchu bol nejako väčší ako cez klasickú šesťuholníkovú.
cenu mriežky pre prvovýrobu neviem, ale možno sa raz zasa dostane do módy aj racionálne uvažovanie pred dizajnom a taktiež zdroje, ktorá nezvládnu napájať aj menšiu zváračku, ktovie, možno to ani nebude trvať dlho, keď nebude čím kúriť a elektrina bude luxus…
Ta perforace na výstupu s výraznými okraji je vážně slabé místo. Konkurence se z dobrých důvodů snaží využít každý milimetr plochy. A myslím si, že největší význam to bude mít právě při nízkých otáčkách, nezlehčoval bych to.
No v prvom rade ide o vyrobne naklady a efektivitu. Je lahsie vyseknut na stroji pozadovanu mriezku spolu so vsetkymi dalsimi otvormi. Urobi sa jedna raznica a hotovo. Tym je o mriezku postarane hned v uvodnych krokoch procesu vyroby oplechovania a nikoho to uz dalej nestoji ani cent.
V pripade, ze by sa na zdroj mala osadit obycajna kruhova mriezka, tak sa prislusny otvor + orvory na skrutky tiez vyrazia v uvodnom procese ale potom je potrebny dalsi proces na osadenie mriezky. Vacsinou to robi clovek a jeho praca je mimoriadne draha. Ano, mriezku by bolo mozne osadit v jednom kroku spolu s ventilatorom ale je to o nejaky ten cas dlhsi proces ako iba osadenie ventilatoru.
Dlhsi proces -> vyssia suma za ukon a/alebo menej dokoncenych vyrobkov za rovnaky cas -> vyssie naklady.
A kedze o naklady tu ide az v prvom rade, tak preto bez kruhovej drotenej mriezky.
Tiez som sa svojho casu divil, preco sa z dosky vo vyrobe v ramci optimalizacie odstranuje diagnosticka LED s odporom spolu za cca 5centov? Vsak to nema vplyv na vyslednu cenu.
Odpoved : pretoze sa pri danom objeme vyroby moze usetrit rocne 5000 EUR. Preto.
Kdo z cílové skupiny si s přihlédnutím k přímé konkurenci koupí toto? Ušetřené náklady nevykompenzují ušlé tržby a možný zisk. Riskují příliš, kompromisů už spotřebitel musí i tady skousnout beztak dost.
Asi môže rozhodnúť cena, ktorá sa má čoskoro plošne znižovať na 145 eur (t. j. k cene BeQuiet! Pure Power 12 M) v kombinácii s nejakou špecifickou vecou, napríklad s využitím nadštandardného počtu 6-2-pinov vďaka možnosti ich pripojenia z 12VHPWR. Ale hlavne teda ešte nič nevieme o klúčových/elektrických kvalitách.
6+2 piny jsou stejně zajímavé téma ve světle divočiny kolem 12VHPWR. Postřehl jsem, že doplňkové 2 piny mají i lehkým působením na svazek tendenci snadno vyklouznout z konektoru.
To ale snáď iba pri zdrojoch, ktorých konektory (na tých 2-pinoch) nemajú poistku, resp. taký ten zub, ktorý sa prichytáva k puzdru 6-pinu? S takou konštrukciou som sa teda ale ešte asi ani nestretol (to ale, smaozrejme, neznamená, že také neexistujú). Evidujem len týmto spôsobom nezacvakavajúce sa do seba 4+4-piny konektorov na napájanie CPU, ale to sa tyká asi tiež už len veľmi starých modelov alebo je to mimoriadne vzácne?
2-pin má sice zub, ale ten jako spolehlivá pojistka nestačí. Poměrně malou intenzitou lze namáhat svazek (např. opakovanou manipulací s bočnicí skříně) tak, aby došlo k jeho povysunutí.
Tak som to vyškúšal a 2-pin mi vylieza pri pôsobení sily v protismere poistky/zubku. Može však v praxi takúto situáciu spôsobiť bočnica? Tá keď bude na 6+2-pinový konektor pôsobiť zľava, tak je to v smere, ktorý poistku dotláča (neodťahuje ju), a keď bude na konektor tlačiť sprava, tak robustný 6-pin ten 2-pin za ním nepustí.
No právě, při působení síly proti směru jistícího zoubku. Vezměte v potaz, že napájecí svazek ohnutý směrem nahoru není neobvyklým jevem. Uspořádání skříně může být samozřejmě různé a někdy takovému problému může předcházet, jindy zase naopak dopomoci. Příklad, který uvádím, nemusí problém ilustrovat dokonale, přiznávám. Ale zkusme se soustředit na podstatu, jištění 2-pinu není příliš spolehlivé a 6+2-pinové konektory jsou potenciálně problémovější než tolik diskutovaný 12VHPWR.
Jasné, súhlasím. Najväčším „problémom“ konektorov 12VHPWR sú senzáciíchtiví populisti žijúci zo strachu bežných spotrebiteľov.
hej, ušetria 5000 ojro… pri obrate 5000000 ojro, nebolo by rozumnejšie zdvihnúť cenu o to ojro a získať benefit kvalitnejšieho výrobku? ľudia sú niekedy ochotní za kvalitu platiť ďaleko väčšie peniaze, len im treba dať predstavu tej kvality, viď Apple napríklad…
jedna nula je naviac, ale chápeme sa, ni…