Závěr a hodnocení
Chladič NH-U9S chromax.black je novým přírůstkem do řady Noctua Chromax. Původní verze chladiče je sice na trhu už několik let, ale typicky hnědobéžové barevné provedení ventilátoru nemusí vzhledově sednout úplně každému. Chladiče z řady Chromax řeší tento problém pomocí matně černé povrchové úpravy od ventilátoru až po poslední šroubek. Otázkou ale zůstává, zda tato povrchová úprava nemá negativní vliv na účinnost chladiče.
Závěr a hodnocení
Noctua NH-U9S chromax.black je velmi solidní chladič s tichým ventilátorem a perfektním dílenským zpracováním. Nabízí také luxusní vzhled, šestiletou záruku, ale bohužel i vysokou cenovku. Přidání druhého ventilátoru vede k měřitelnému poklesu teplot, nicméně tím pochopitelně vzroste už tak vysoká cena chladiče. Celková hlučnost se také mírně zvýší. Další drobnou komplikací je celková výška 125 mm. Nejedná se tedy o příliš kompaktní chladič pro SFF sestavy, kam se obvykle osazují nízké chladiče s celkovou výškou okolo 50 až 70 mm.
Tento chladič je jednoduše určen pro úzký segment trhu. Rozměrově krásně zapadne do skříní jako jsou Streacom DA2, Ncase M1 nebo Coolermaster NR200. Pokud tedy vyžadujete chladič s maximální výškou pod 130 mm, zároveň řešíte vizuální dopad chladiče na zbytek sestavy, máte rádi tichý chod a moc neřešíte cenu, pak je NH-U9S chromax.black jistě vhodným kandidátem na chladič do vaší sestavy. Nicméně kromě opravdu vysoké cenovky nelze tomuto chladiči vytknout nic zásadního. A proto si odnáší naše ocenění Approved.
| Noctua NH-U9S chromax.black |
| + Solidní účinnost chlazení ve své třídě |
| + Perfektní dílenské zpracování |
| + Tichý ventilátor |
| + Šest let záruky |
| - Velmi vysoká cena |
| - Není tak docela „low profile“ |
U9S je výborný chladič vzhľadom na 92 mm fan, ale nejako mi aj tak nesedia výsledky, hlavne v porovnaní s inými modelmi Noctua… aby to uchladilo 195W rovnako dobre a rovnako ticho ako U12S a U12A, tam ozaj čosi nehrá. Nehovoriac o tom, že samotný U12A je oproti U12S celkom iná liga.
Takisto mi nesedí porovnaie hladiny hluku. Taký Sterrox na U12A na 1200 rpm, je akusticky úplne iná galaxia než klasický NF-F12 na rovnakých otáčkach, v tabuľke pritom vidím rozdiel 0,2 dBA. Nechcem spochybňovať metodiku, ale s tým sa ozaj neviem stotožniť.
Ajaj, už to vidím. Tiskový šotek. Posunula se celá datová řada v tabulce a t.č. uvedené výsledky U9S platí pro U12A chladič. To samozřejmě opravíme. U9S je pochopitelně o cca 10-20°C (dle RPM a TDP) horší než U12A, to je pochopitelné. Grafy opravíme, díky za upozornění.
Nicméně co se týče akustického projevu NF-A12x25, tak zde si dovolím nesouhlasit. Zejména při RPM nad 1000 není Sterrox zase tak moc tichý. Nad 1500 RPM je vysloveně hlučný (spíše tedy proudem vzduchu). Sterroxy mám rád, ve své sestavě je používám, ale tiché jsou skutečně jen při nízkých otáčkách. Nicméně udělám „sanity check re-test“ i pro svůj vnitřní klid 🙂
Uf, tak už je to lepšie. 😀
Ohľadom f12 vs. A12x25… moje ucho si o tom myslí svoje :D, ale beriem. Je pravda, že Sterroxy ja nad cca 1000 rpm nepúšťam, ale vzhľadom na to kde ma začína vyrušovať F12 a ako príjemné sú Sterrow aj na tých 1000 sa nejak neviem stotožniť s tým, že by boli takto pri sebe na 1200 rpm.
Každopádne vďaka za ochotu, palec hore.
Tam ale může být i změna charakteristiky hluku tím, jak to fouká přes svazek žeber vs. ventilátor volně bez překážky. Případně tam může být podobná hlučnost, ale jiná frekvenční charakteristika (což bych chtěl také časem začít analyzovat), což také může přispět k odlišnému vnímání hluku. Navíc u U12A jsou dva ventilátory a to je také obvykle hlučnější než jediný kus.
Ale samozřejmě to přetestuji, už jen pro ten vnitřní klid 🙂
Merania frekvenčnej charakteristiky zvuku chladičov určite zapracujeme. Licenciu na TrueRTA máme pre dva počítače, už len ten druhý mikrofón (miniDSP UMIK-1). 🙂
Na toto sa už trasiem! 🙂 Hlavne som zvedavý či vo výsledkoch niektorých mne známych fanov budem vedieť nájsť „zhodu“ s tým čo mám subjektívne napočúvané. Samozrejme každé ucho je iné, ale aj tak to bude zaujímavé.
Miňo, k tej frekvenčnej charakteristike by ma zaujímalo, či sú z tvojho pohľadu v poriadku tie spektrografy, ktoré máme v testoch grafických kariet. Takouto formou by som chcel potom interpretovať aj frekvenčnú charakteristiku zvuku v testoch ventilátorov. Je tam ten kompletný statický spektrograf (a intenzita na 240 vzorkách v rozsahu 20–20 000 Hz) a potom v interaktívnych grafoch dominantná frekvencia z každého pásma (spodky, stredy, výšky).
Uvažoval som aj o audio nahrávkach, ale priznám sa, že tie ma príliš nelákajú. Jednak sa nedajú porovnávať v rovnakom čase, jednak pri hodnotení viac verím svojim očiam ako ušiam. Z môjho pohľadu merača sú tie číselné interpretácie úplne úžasné (čiastočne sa totiž dajú v štandardných grafoch porovnávať naprieč článkami a aj preklikávanie kompletných spektrografov medzi dvoma kartami dobre ukazuje na to, kde a ako sa mení farba zvuku) a som z nich nadšený, ale zaujíma ma ten čitateľský pohľad. Či si náročný používateľ/čitateľ (predsa len toto už nie je veľmi téma pre každého…) dokáže predstaviť, ako ten zvuk asi znie v porovnaní s iným a tak. 🙂
nie som mino, ale za seba ti môžem povedať, že tie grafy sú parádne a hlavne exaktne porovnateľné aj po x-tej karte, čo je úplne perfektné a kto ich vie čítať hotový poklad!
ale tie nahrávky hluku resp. video z nejakej rozumnej vzdialenosti by boli tiež celkom fajn, človek aspoň na vlastné uši počuje, ako ten-ktorý ventilátor hučí. z grafu sa toto vyčíta ťažko. respektíve pridávať otáčky od minima po maximum (s príslušným merákom) a sledovať nárast hluku na hlukomeri.
Spektrografy sú podľa mňa super, je tam celý rozsah frekvencií aj ich intenzita, nič viac netreba. Aj vypichnuté dominantné frekvencie sú dobrý nápad, hodí sa to na jednoduchšie vzájomné porovnanie viacerých modelov, bez nutnosti pracne lúštiť spektrogarfy. Trochu ma tam ale vyrušuje, že vyššie frekvencie sú automaticky zobrazené dlhším grafom, pričom ale v reále intenzita hluku danej frekvencie môže byť nižšia než intenzita hluku nižšej frekvencie u iného modelu. Grafy tým pádom môžu robiť dojem, že automaticky vyššia frekvencia je vždy aj „hlučnejšia“ než nižšia frekvencia. Neviem či by bolo možné spraviť podobne prehľadný graf doplnený aj o intenzitu danej frekvencie. Asi by sa mi tak lepšie spalo. 😀
Najväčšiu výzvu vidím práve v tom ako interpetovať výsledky čitateľom tak, aby si z toho vedeli vyvodiť nejaký pre nich uchopiteľný praktický záver. To bola vždy slabina takýchto laboratórnych meraní. Grafy dominantných frekvencií sú ale určite krok týmto smerom.
Osobne by som sa do nahrávok tiež nepúšťal, lebo ako aj Pavel nižšie píše, každý aj tak počujeme inak. 🙂 Navyše tam vstupujú ďalšie premenné – citlivosť mikrofónu na rôzne frekvencie a ešte viac následne výstupné zariadenie u čitateľa. V konečnom dôsledku budeme potom každý počuť niečo úplne iné než čo počuje ucho naživo a bude to aj odvádzať pozornosť od precízne nameraných hodnôt. IMO to nemá zmysel a môže to naopak uškodiť.
Skôr by som privítal v záveroch slovné hodnotenie, aj keď z toho čo píšeš mám dojem, že do toho nechceš vôbec ťahať subjektivitu. 🙂 Tomu rozumiem, ale mohlo by byť zaujímavé, či časom keď sa rozrastie databáza meraní budeš vedieť „validovať“ surové dáta s tm čo na vlastné uši počuješ.
„vyššie frekvencie sú automaticky zobrazené dlhším grafom, pričom ale v reále intenzita hluku danej frekvencie môže byť nižšia než intenzita hluku nižšej frekvencie u iného modelu“
Neviem, či správne rozumiem. Vyššie frekvencie majú dlhšie stĺpce iba vtedy, keď sú prenikavejšie než nižšie alebo stredové. Teda keď sa výškové frekvencie výraznejšie podieľajú na celkovej skladbe zvuku než ostatné frekvencie.
Slovné hodnotenie podložené objektívnymi meraniami k zvukového prejavu písať budem. Tak, aby to to bolo zrozumiteľné pre každého.
stačí tie frekvenčné spektrá mať skorigované na krivku „A“, čo je obsiahnuté aj v jednotke dB(A), robí to každý zvukomer. tá krivka zohľadňuje priemernú citlivosť ľudského ucha na intenzitu hluku na rôzne frekvencie. je ich viac, „A“ je pri už neviem akej hladine zvuku, dá s to ľahko nájsť…
Bez debaty, charakteristika hluku je často viac než hrubé decibely. Ako napr. coil whine, ten je často vôbec problém zachytiť ako faktor pri meraní hluku a pritom to vie byť veľmi otravné.
Nehledě na to, že s věkem klesá citlivost ucha na vyšší frekvence, takže co slyší puberťák už nemusí slyšet otec od rodiny 😉
Já chci právě zařadit i tu analýzu frekvenční charakteristiky, protože už se mi občas stalo, že při testování měl ventilátor nepěkný projev typu vrčení, cvakání nebo bzučení, ale hlukoměr to ani při 125 milisekundovém intervalu nebyl schopen zachytit.
Opravené, moja chyba, za ktorú sa ospravedlňujem. Už som na to v noci pri nahadzovaní sotva videl. 🙁 Ešteže máme takých pozorných čitateľov. Vďaka za upozornenie! 🙂
Stane sa, v pohode.
Skúsim ešte takto k tým grafom a spektrografom, v priamej odpovedi mi to nejako nechcelo vziať komentár…
Myslel som v porovnaní dvoch rôznych modelov, ako napr. Radeon vs. GeForce v recenzii… graf dominantných frekvencií v nízkom spektre ukazuje 100 Hz u Radeonu a 106 Hz u Geforce https://i.imgur.com/ZKLzbrW.jpg , pričom tých 106 Hz je zobrazených dlhším grafom. Ale zo spektrografov je zrejmé, že tých 100 Hz u Radeonu má silnejšiu intenzitu, než 106 Hz z GeForce (-74 dBu vs. -82 dBu), viď https://i.imgur.com/Am5nrFQ.jpg
Išlo mi teda o to či okrem hodnoty dominantnej frekvencie by nebolo možné v grafoch zobraziť aj jej intenzitu, čo ja viem napr. ďalším šedým pruhom pod hodnotou frekvencie, takto… https://i.imgur.com/HULAWZm.jpg
Ahá, takto, už rozumiem. Jasné, to je užitočné mať v každom ďalšom teste a nielen v konkrétnom v rámci kompletného spektrografu. Tie naše interaktívne grafy však dBu ako druhú hodnotu nezoberú (nie sú tak naprogramované), ale môžem pod každý graf s dominantnou frekvenciou dávať do tradičnej tabuľky s bunkami. V nej by bola dominantná frekvencia a vedľa nej intenzita v dBu. Bude to síce trochu redundantné, pretože tá informácia o dominantnej frekvencii je už v interaktívnych grafoch, ale aspoň to bude kompletné. V ďalších článkoch to už budem takto dávať do tabuliek, aj tu údaje o intenzite dominantných frekvencií naprieč pásmami. Vďaka za postreh. lepšie vychytať takto na začiatku, ako sa k tomu vracať neskôr. 🙂
PS: komentáre s linkami robia problémy a treba ich ručne schvaľovať v redakčnom systéme. je to kvôli filtru na spam botom. každopádne to budeme musieť nejako upraviť, aby sa neblokovali aj čitateľské komentáre, v ktorých sú URL.
Hej, došlo mi, že to čaká na schválenie.
To len taký postreh, neviem či to má zmysel, aby zas nebol zbytočne pretlak rôznych grafov a informácií, len mi to tak udrelo do očí, že tie grafy opticky zvádzajú k tomu si myslieť, že vyššia frekvencia má automaticky aj vyššiu intenzitu.
Každopádne sa neviem dosčkať na krivky spektrografov z recenzií fanov. 😀
Tak, doplnené a vydal som k čítaniu tých frekvenčných charakteristík aj samostatný článok. Ty môžeš Miňo hneď preskočiť na tabuľku, ktorý je v druhej kapitole. Môže to byť takto? haha, Pavel bude mať radosť za tento OT. 🙂