Recenzia Silent Wings Pro 4 (BL098): Tvrdé KO BeQuiet!

Počiatočné zahorenie a záznam otáčok

Všetky tajnosti okolo testov BeQuiet! Silent Wings (Pro) 4 končia a začínajú podrobné analýzy čiastkových vlastností. A je skvelé, že môžeme byť pri tom. Ide totiž bezosporu o najväčšiu „chladiacu“ udalosť tohto roka, ktorá je korenistejšia, než sme sa nazdávali. Nové ventilátory BeQuiet! sú síce absolútna špička, ale napriek tomu sa nevyhli určitým nedokonalostiam, s ktorými musíte počítať.

Počiatočné zahorenie…

Ešte predtým, než začneme vôbec niečo merať, nechávame ventilátory po zapojení natočiť pár minút „naprázdno“. Je to z toho dôvodu, že bezprostredne po studenom štarte ventilátory dosahujú iné parametre ako po určitom čase krátkodobej prevádzky.

Do momentu, kým sa neustáli prevádzková teplota maziva, je dosahovaný typicky nižší maximálny výkon. Pri nižšej teplote je totiž mazivo hustejšie, s čím súvisí vyššie trenie. Maximálne otáčky preto ventilátory nedosahujú okamžite, ale až po prvých sekundách. Pred prvými meraniami tak nechávame ventilátory v zábehu aspoň 300 sekúnd pri 12 V, respektíve 100 % intenzite PWM.

… a záznam otáčok

Rýchlosť ventilátorov monitorujeme pomocou laserového tachometra, ktorý počet obrátok odčítava z reflexnej nálepky na rotore. Na tento účel používame zariadenie UNI-T UT372, ktoré v reálnom čase umožňuje aj priemerovanie vzoriek. Do grafov tak nezapisujeme špičkovú, ale priemernú hodnotu otáčok z časového úseku 30 sekúnd.

Samotné otáčky sú však pomerne nedôležitý parameter, ktorému sa často venuje vyššia pozornosť, než by bolo vhodné. To dokonca aj v mnohých testoch ventilátorov či chladičov, kde sa podľa otáčok normalizujú jednotlivé režimy, v ktorých sa merajú iné veličiny.

Rýchlosť ventilátorov monitorujeme laserovým tachometrom

Viazať sa však na konkrétne otáčky je pomerne nešťastné rozhodnutie už len preto, že ventilátory nezískavajú žiadny spoločný znak. Pri rovnakých otáčkach sú všetky ostatné veličiny rôzne, neexistuje žiadny prienik. Dá sa poznamenať, že lepšia by bola normalizácia podľa akejkoľvek inej veličiny, či by sa jednalo o statický tlak, prietok alebo hladinu hluku, ktorá u nás vyhrala. O tom ale až v ďalšej kapitole.

Rýchlosť otáčok meriame iba preto, aby ste si vedeli konkrétny parameter (napríklad výšku statického tlaku alebo nejakú hladinu hluku) spojiť s niečím, podľa čoho si viete ventilátor sami nastaviť. Snáď na to jediné je informácia o dosahovaných otáčkach užitočná. V rámci analýzy ventilátorov budeme uvádzať aj to, aké majú ventilátory rozbehové a minimálne otáčky. Rozbehové otáčky bývajú vyššie než minimálne, pretože na rozhýbanie rotora je vyžadovaná väčšia sila než keď už sa rotor ventilátora otáča a hľadá sa minimálna intenzita napájania, pri ktorej nedochádza k jeho zastaveniu.


  •  
  •  
  •  
Flattr this!

BeQuiet! Dark Rock Elite – Nový král chladičů?

Letošní rok zahájím testy chladičů opravdovou lahůdkou. Nachystal jsem si pro vás recenzi chladiče Dark Rock Elite, tedy naprostou špičku nabídky společnosti BeQuiet!. Jedná se o prémiový chladič nabízející velmi vysokou účinnost při nízké hladině hluku díky své propracované konstrukci ve spojení se špičkovými ventilátory. Jsem velmi zvědavý, jak si povede proti špičkovým chladičům, které jsem měl možnost otestovat v uplynulém roce. Celý článok „BeQuiet! Dark Rock Elite – Nový král chladičů?“ »

  •  
  •  
  •  

BeQuiet! Pure Wings 3 (BL108): Efektívne a „lacno“ v 140 mm

Veľká prestávka skončila, naspäť k ventilátorom. BeQuiet! nedávno aktualizoval svoj najnižší rad – Pure Wings – a minimálne pomalšie 140-milimetrové modely musíte mať na radare. Ventilátory Pure Wings 3 vo variante BL108 predstavujú do niektorých situácií mimoriadne efektívnu nízkorozpočtovú možnosť, ktorá zároveň netrpí častými nedostatkami svojej cenovej triedy. Tichá je tu nielen aerodynamická, ale i motorická zložka. Celý článok „BeQuiet! Pure Wings 3 (BL108): Efektívne a „lacno“ v 140 mm“ »

  •  
  •  
  •  

Termovízia káblov 12VHPWR: Čo zdroj, to iné zahrievanie

Niečo na zahorenie. Testy zdrojov ATX 3.0 začneme azda najdiskutovanejšou témou, ktorá okolo nich je, teplotami nových káblov so 16-pinovými konektormi PCIe. Prehľad zdrojov dvanástich značiek dobre odpovedá na otázku, s ktorými modelmi si výrobcovia ako poradili. S vysokou prúdovou záťažou môžu byť teplotné rozdiely pomerne výrazné, na puzdrách konektorov aj na izolácii vodičov. Všetko máme zdokumentované IR optikou. Celý článok „Termovízia káblov 12VHPWR: Čo zdroj, to iné zahrievanie“ »

  •  
  •  
  •  

Komentáre (14) Pridať komentár

  1. Dík Ľubo za superrýchlu recenziu.
    Grafy vyzerajú parádne až kým nedošlo na tie frekvenčné. 😀 Tam mi to príliš nereže, a vibrácie tiež nepotešili. Aby sa dal spraviť záver, chce to už testy Sterroxov. 🙂 Lebo koncept je to v podstate rovnaký, som zvedavý kto ho zvládol lepšie. Ale keďže Sterroxy prevádzkujem, mám tušák ako to asi dopadne.

    Každopádne čakám na testy papierových favoritov. 🙂

  2. Nadměrné vibrace a jejich křečovité záplatování celou sadou rohů u mě sráží dojem hodně hluboko.

  3. vibrácie môžu kľudne vyriešiť ďalšie šarže vo výrobe.
    ináč ten „šabľový“ dizajn lopatiek rotora nie je ani vynález Scythe Gentle Typhoonu, objavil sa na vrtuliach lietadiel už v osemdesiatych rokoch…

    1. Rozmýšľam, akú úpravu by BeQuiet! musel pre tú redukciu vibrácií podniknúť, aby to nebol dramatický, jasne viditeľný zásah. V tomto prípade nejde o žiadnu dielenskú nepresnosť, ale najmä o tie tenké miesta lopatkách, ktoré podnecujú vlnenie, ktorého vibrácie sa cez „tvrdý stred“ efektívne dostávajú až na konštrukciu rámčeka. V BeQuiet! dobre vedeli, že toto bude slabé miesto, je to vidieť aj na tom pomerne výraznom zmenšení výškového rozdielu medzi špičkami a spodkami vrúbkov.

      Zvláštne je aj to, že tie lopatky na SW4 sú celkovo výrazne tenšie ako boli u SW3, ale i PW2. Vyskakuje mi tak otázka, prečo to nenechali minimálne na rovnakej hrúbke, keď sa už teda nešlo cestou zosilňovania, ktorá by pri takto tvarovaných lopatkách i celkom dávala zmysel.

      1. no, pošli odkaz na test germánom a oni sa ti už ozvú, ako by sa test dal revidovať k obojstrannej spokojnosti 😛

        1. Odkaz na test majú a sú so všetkým ok, ale rozpútavať s niekým debatu na túto tému fakt nejdem. Pretože z princípu veci musia popierať všetko, čo im nehrá do karát (špeciálne teraz, na sa očakávajú najväčšie predaje). To znamená, že buď sme to „zle odmerali“ alebo to ešte môže byť vzácna „chyba kusu“, inak to byť predsa nemôže. A síce sa s tým snažím pracovať, ale stále ešte asi nemám nervy na to, aby niekto so mňa robil úplneho blbca. Čiže do detaily tohto typu so žiadnou firmou preberať nechcem. Každopádne Noctua pri prezentácii sterroxu robila laserové merania vibrácií čisto lopatiek a ten rozdiel oproti PBT s 30 % skleného vlákna (t.j. to, z čoho je vyrobený rotor SW4) tam je celkom výrazný, a to ešte predpokladám, že celková geometria lopatiek, teda vrátane hrúbky, je rovnaká. Lopatky SW4 sú slabšie ako u NF-A12x25. Takže tak. Netvrdím, že tam Noctua niečo neprifarbuje, ale bude to +/- nejako tak.

          Ale mám od nich aspoň zaujímavé vyjadrenie k tým rohom na radiátory a aký je rozdiel medzi štandardnými. Zatiaľ nejdem písať o čo sa má jednať (aj keď je možné, že je to verejne známa informácia…), pretože sa mi to, čo sľubujú, príliš nezdá. Meraním to ale vieme jednoducho potvrdiť alebo vyvrátiť. Takže okrem extra testov antivibračných rohov na montáž do skrinky prejdeme zopár vecí aj s tými „radiátorovými“.

          1. čo namerala Noctua je čisto ich vec, metodika oproti tebe bude stopro iná a týmto modelom im BQ pekne nahral na smeč, ale to je tiež ich vec, určite to Noctua marketingovo využije. BQ mali pár rokov na vylepšenie beztak výborných SW3 a takto to kapánek pohnojili… sranda, na čo všetko sa príde, keď sa merania robia dôkladne a poctivo!

  4. Dík za recenzi, jako spokojený vlastník SW3 mám nutkání k upgradu, jenže mám 140mm verzi, tak si nejsem jistý, jestli může mít SW4 podobné výsledky, když u nich zůstalo sedm lopatek místo devíti u 120mm?

    1. Záleží na aplikácii. Síce úplne nerozumiem tomu, prečo je medzi 120 a 140 mm SW(P)4 taky zasadný rozdiel v rozstupoch lopatiek, ale verím, že v pozíciách systémových ventilátorov v nereštriktívnom prostredí (t.j. bez prekážky) alebo v menej reštriktívnom prostredí (typicky iba s nylonovým filtrom) za 120 mm modelmi zaostáváť nebudú a pri rovnakej hlučnosti skončia s vyšším prietokom. Nijako zázračne nevyzerajú ale ani parametre BeQuiet!, nárast prietoku má byť u SW(P)4 s väčším prierezom iba o 5,3 %. Isteže, to pri nižšej hlučnosti a po zarovnaní na rovnakú hlučnosť bude ten rozdiel v optimálnych podmienkach výraznejší. Ako to bude ale na mriežkach a radiátoroch… na ne bude statický tlak IMO príliš nízky, aby mohla byť reč o špičkovej efektivite. Ale uvidíme, ako to je naozaj sa ukáže tradične až v testoch.

  5. Bolo by možné publikovat (youtube?) zvukove nahravky ventilatorov bud uz v rosahu otacok resp. Fix na 3 roznych urovniach. Low, mid, full speed ?

    Chapem ze porovnavate objektivne data ale myslim ze veľa ľudí by ocenilo keby si mohli vypocut prejav ventilatorov v kontrolovanom prostredi a takto ich porovnat „subjektivne“ 🙂

    1. Ach jo, vy ma trápite. 🙂

      Verte mi, že keby tie zvukové nahrávky spĺňali čo i len spodnú hranicu nárokov na niečo, čomu môžeme hovoriť relevantná informácia, tak ich tam máme. S vedomým, že prijímač od prijímača bude ten zvuk mať každý trochu iný, by sa mi asi zle zaspávalo. Dokonca všetko mení aj zmena hlasitosti, preto sa snažíme čitateľov naučiť na tie spektrografy. Ak je to neprekonateľná prekážka k vytvoreniu si dobre predstavy o tom, ako ten ventilátor asi znie, tak na podporu toho som ochotný urobiť možné aj nemožné. Napríklad spraviť nejaký tematický test, kde bude spektrograf a pod nim nahrávka. Ukázali by sme si, ako asi znejú kritické špičky na nízkych frekvenciách, vyšších či vysokých. Alebo ako znie taký ventilátor bez výraznejších špičiek. Ono sa to v zásade zase až tak neodlišuje a tých „prednesov“ je pri 120/140 mm ventilátoroch iba zopár.

      Viete, že dokážem týmto veciam obetovať sakramentsky veľa času, aby sme tým ventilátorom prišli až na dreň, ale musí mi to dávať zmysel. A tie zvukové vzorky nahrávky mi zmysel fakt nedávajú a asi by som veľmi trpel pri ich spracovávaní. Navyše ešte s vedomím, že tým degradujem perfektnú výpovednú hodnotu spektrografov… výhľadovo však budem určite pracovať všemožnými spôsobmi na tom, aby ste sa naučili čítať tie spektrografy. Keď to v rámci tematických článkov skrížime s nejakými tými zvukovými nahrávkami tak uvidíte, že nejde o nič zložité.

      1. Súhlas. Toto sa nedá verne sprostredkovať, treba to počuť na vlastné uši. Môžeš to zachytiť ako len chceš, ale keď nemáš dosah na výstupné zariadenie, je to zbytočné. Je to to isté ako keď človek vojde do obchoďáku kde na každej telke beží to isté a pritom na každom kuse farby lietajú od vidím do nevidím. Akurát toto by bolo v audio podobe. Každý by počul niečo iné a nechcem potom vidieť tie výmeny názorov. 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *