Spotreby videa VP9 a webovej záťaže na RX 6800 XT a RTX 3080

V testoch grafických kariet sme ešte trochu upravili merania spotreby, ktoré sme obohatili o analýzy pri prehrávaní „internetového“ videa a po novom nájdete už i porovnania z akcelerovaného prehliadača. Video i webové prehliadanie sú síce nenáročné úlohy, ale tvoria významnú časť z bežného používania počítača. A ono sú tieto veci atraktívnejšie na skúmanie, než sa môže na prvý pohľad zdať. Presvedčte sa sami v rozširujúcich testoch.

Počas večerných debát o záchrane sveta sme uznali, že doterajší model merania spotreby grafických kariet sa dá ešte vylepšiť. Tak, aby bol pre vás, čitateľov praktickejší. Konkrétne v tom spodnom spektre nižšej záťaže, kde figurovalo dekódovanie videa vo VLC. Použitý jellyfish s rozlíšením UHD, 30 fps a pritom šialene prestreleným dátovým tokom 120 mb/s predsa len nezodpovedá úplne tomu, čo si takto prehrávate. Preto sme toto video nahradili praktickejším. Stále ide o UHD 8-bit HEVC (H.265), ale s 50 fps a hlavne 47,4 mb/s.

HEVC/video v „offline“ prehrávači ale predsa má už asi predsa len minoritné zastúpenie a väčšina skôr využíva kodeky AV9/AV1 vo webovom prostredí. Z toho VP9 je stále rozšírenejší a preto sme ho zobrali aj za vzor toho, pri čom budeme testovať spotrebu pri prehrávaní 10-bitového videa (UHD@17,4 mb/s) v akcelerovanom Google Chrome. V ňom ešte potom testujeme aj spotrebu v deme fishietank, ktoré s dvadsiatimi rybičkami zodpovedá priemernej záťaži obvyklých webových stránok.

Výsledky testov

Rozšírenie o merania s kodekom VP9 je dôležité už len preto, že Radeonom sedí zjavne viac než HEVC. RX 6800 XT tu má síce stále vyššiu spotrebu ako RTX 3080, ale ten rozdiel v efektivite je už podstatne menší. Zatiaľ čo pod HEVC karta AMD má spotrebu vyššiu o 18 W, tak pri video VP9 je to už len 7,6 W. Z toho je vidieť, že AMD sa viac sústredí na webovú akceleráciu a dekodér AMD UVD je pri prehliadaní internetu (keď práve nepozeráte na video) i efektívnejší a má je s ním dosahovaná nižšia spotreba než na konkurenčnej RTX 3080. V tomto prostredí sa začína už v malej mierne pozitívne prejavovať aj povolené AMD SAM, ktoré výpočtovým testom veľmi nepomáhalo.

Okrem základného prehľadu a porovnania (v grafoch nižšie), máme pre vás k dispozícii aj podrobnú analýzu odberu z externého a interného (t.j. zo slotu PCI Express) napájania. Všetko sme doplnili aj do komplexného testu zameraného na neherné použitie. Nájdete v ňom i to, aké nameraným spotrebám prináležia frekvencie GPU (v prípade Radeonu v Google Chrome boli trebárs veľmi nízke, takže takmer všetko bolo na bedrách dekodéra, čo je dobre) či aké bolo dosahovanie zahrievanie GPU/VRAM. Všetko si môžete preštudovať krížovým spôsobom. Všimnite si, že v nečinnosti (statická plocha Windows 10) je zahrievanie GPU RTX 3080 vyššie než pri akcelerovanom prehrávaní videa alebo na webe. To pre efektívne odlahčenie GPU video dekodérom.



Počas výberu testovacích vzoriek sme narazili na jednu zaujímavosť. Pôvodne bol zámer testovať HEVC s HDR, ale ten sa na GeForce správal veľmi zvláštne a výhľadovo by nám mohol skresľovať merania. Jedná sa o dve veci. Jedna, menej závažná je tá, že VLC (3.0.12) nevie správne priradiť východiskový výstup pre HDR (OpenGL) a bez ručného nastavenia dekodér nefunguje a prehráva sa iba zvuková stopa (obraz je čierny). To by ale nebol ten zásadný problém, správny výstup sa manuálne nastaviť dá. Horšie je, že sme na RTX 3080 zaznamenali výrazný nárast spotreby. Zatiaľ čo na RX 6800 XT stúpla iba o jednotky wattov, tak na GeForce bola 2–2,5-násobná.

Téma o efektivite kariet pri prehrávaní obsahu HDR si však dozaista zaslúži podrobný rozbor naprieč viacerými grafikami (výkonnými aj menej výkonnými) i prehrávačmi. Tak snáď sa nám k tomu podarí dostať skôr, než to Nvidia opraví v ovládačoch. Zjavne ide o zlej vec optimalizácie. V momentálnom stave tak platí, že síce RTX 3080 je efektívnejšia pri prehrávaní HEVCu ako RX 6800 XT, ale s poznámkou, že so zapnutým HDR to už nemusí platiť. Zdá sa, že premapovávanie farieb pri HDR, ktoré už obstarávajú shadre, Nvidia zatiaľ z pohľadu efektivity nedotiahla, ale počkajte si na tej podrobnejší rozbor.

Contents

Next-gen Radeony: Jaké budou frekvence GPU architektury RDNA 5?

Pomalu se blíží rok 2027, kdy by snad měla konečně vyjít nová generace grafických karet, která bude opožděná proti dřívějším dvouletým cyklům (podle kterých by vydání vycházelo na podzim 2026). U AMD to budou GPU s novou architekturou RDNA 5, která by snad mohla přinést poměrně velké změny proti dnešním GPU s architekturou RDNA 4 a také nový výrobní proces. Díky němu zřejmě naroste frekvence, i když možná ne o tolik, kolik jste čekali. Celý článok „Next-gen Radeony: Jaké budou frekvence GPU architektury RDNA 5?“ »

AMD zrušilo levné procesory Sonoma Valley a Arm čip Soundwave

Aktuálně vyhlížíme dobu, kdy AMD vydá nadcházející procesory s architekturou Zen 6 pro desktopový socket AM5 (ty asi přijdou dříve, ale nevíme, zda ještě letos) a pro notebooky (ty určitě až po novém roce). Vypadá to však, že zatímco některé novinky směřují konečně k uvedení, AMD současně potichu zrušilo některé procesory, na kterých údajně pracovalo a zprávy o kterých svého času vzbudily docela ohlas – například Arm procesor. Celý článok „AMD zrušilo levné procesory Sonoma Valley a Arm čip Soundwave“ »

V Číně vznikly karty s čipsetem AMD přidávající linky PCIe a SATA

Ačkoliv čipové sady jsou považované za speciální komponentu, která má svoje místo na základní desce, v desktopových platformách AM4 a AM5 pro procesory AMD ve skutečnosti čipset není až tak kritický a je možné vyrábět desky bez něj. Čipsety jako B650 jsou jen můstky rozšiřující konektivitu PCIe 4.0 (a SATA). A jak se ukázalo, můžou to dělat i jako samostatná karta. Dokonce si s ní můžete přidat rozhraní M.2 nebo SATA i k procesoru Intel. Celý článok „V Číně vznikly karty s čipsetem AMD přidávající linky PCIe a SATA“ »

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *