Toto je kompletná testovacia zostava zdrojov ATX 3.0

Komentáre (6) Pridať komentár

1. Keď už zbierate tie pripomienky:
   Neviem čo všetko budú vedieť testovať v tom externom labe, ale napadlo ma otestovať ochrany – či fungujú a pri akých hodnotách. A tiež či sa nezopnú pri štandardnom chovaní moderných GPU (power spikes) ako staré Seasonic zdroje, alebo naopak, sú až príliš „benevolentné“ a nezopnú sa ani keď by sa už mali.
   Na test bzučania cievok predsa využite nejaké testovacie PC, nejaké pažravé CPU a GPU predsa v redakcii máte nie? Je mi jasné že tým nezískate „čistý“ zvuk cievok lebo pribudne hluk zostavy v záťaži, ale treba sa na to pozrieť naopak – pozadie zostavy bude podobné, meniť sa bude len hluk cievok. A zároveň môžte otestovať aj či a aký vplyv majú rôzne zdroje na pískanie cievok na doske či GPU lebo počul som k tomuto rôzne navzájom si odporujúce informácie, čiže využijete testy na niekoľko článkov. Tu by ste mohli skúsiť otestovať aj viac zostáv alebo aspoň GPU, ak nie rovno detailne tak aspoň námatkovo (vezmem známu pískajúcu GPU a skúsim na rôznych zdrojoch či sa pískanie mení) či sú tam nejaké rozdiely a či má zmysel sa tomu venovať podrobnejšie.

   Odpovedať

   1. Ochranu proti preťaženiu (OCP) testovať budeme. Otestovať sa tam bude dať toho naozaj veľa, ale takisto s musíme zmestiť do nejakých únosných časových rámcov. Tie budú veľmi obmedzené (na všetky zdroje budeme mať iba dva dni), takže musíme vybrať iba tie „dôležitejšie veci“. Medzi nimi bolo pôvodne zaradené aj testovanie prúdových špičiek, ale od toho ma technik, ktorý v tom testlabe pracuje, odradil. Rozptyl nameraných hodnôt rovnakého zdroja môže byť vraj príliš veľký na to, aby malo zmysel v tomto medzi sebou zdroje porovnávať.

      — „aký vplyv majú rôzne zdroje na pískanie cievok na doske či GPU lebo počul som k tomuto rôzne navzájom si odporujúce informácie“

      K tomuto by som najprv rád videl nejakú teóriu o tom, prečo by mal mať zdroj vplyv na zvuk cievok grafickej karty. Ten predsa vzniká v dôsledku vecí (vibrácií cievok), ktoré by nemal zdroj ovplyvniť. Spínacia frekvencia VRM grafickej karty zostane snáď vždy rovnaká, bez ohľadu na to, aký sa použije zdroj. Pripúšťam ale, že možno niečo prehliadam a preto by som sa do podobných vecí púšťal až po technickom rozbore, ktorý by jasne vysvetľoval, prečo možno očakávať iné výsledky. Zatiaľ to považujem za mýtus, ale môžem sa mýliť. Zvuk grafickej karty asi môže byť iný s ohľadom na výšku na napätia pred VRM. Pokiaľ by bolo príliš nízke, tak VRM s ním asi môže rôzne bojovať, čo sa môže podpísať na inom zvuku grafickej karty, ale pokiaľ je všetko v norme… chcelo by to stanovisko od niekoho fundovaného, napríklad z vývoja.

      A ešte k tomu meraniu hlučnosti cievok. To je dosť ošemetné, to sa už asi môže líšiť v závislosti od rôznych vlastností elektrickej siete. Mať tieto veci pod kontrolou je ale už mimo naše možnosti. Zo skúseností na práci na metodike pre ventilátory viem, že všetky veci okolo meraní sú podstatne zložitejšie, ako sa najprv javia. Takže voči meraniam hlučnosti cievok zdrojov mám veľký rešpekt a lepšie než rozsievať mystifikácie bude sa tomu vyhnúť. Niekedy je holt menej viac.

      Odpovedať

      1. Idete na to naopak 🙂
         Mýtus treba najskôr potvrdiť alebo vyvrátiť, až následne môžme robiť výskum prečo sa tak deje. Aj gravitáciu overil už Galileo že pôsobí na každé teleso v gravitačnom poli Zeme (približne) rovnako bez ohľadu na váhu telesa (v rámci telies ktoré sme schopní zdvihnúť, nebavíme sa o Mesiaci), ale až Einstein prišiel na to ako presne vlastne funguje 🙂

         Odpovedať

         1. Vy ale opisujete zložitejší problém vecí, ktoré dávajú zmysel. Toto keď trochu pritiahnem za vlasy, tak skúšanie vplyvu zdroja na pískanie cievok grafickej karty mi pripomína zoskok z lietadla bez padáka na betón. Aj tu je výsledok jasný.

            Nespochybňujem, že po výmene zdroja mnohí používatelia pozorujú nižšiu hlučnosť a i správne rozoznajú, že sa jedná o zvuk cievok. Nebudú to však pravdepodobne cievky grafickej karty, ale cievky v zdroji. Ani neviem, ako by sa dal takýto test rozumne uviesť. IMO vždy musí byť okolo toho teória, ktorá dáva aspoň trochu logiku. Ale znovu, ak sa od niekoho, kto tomu fakt rozumie, objaví pádne vysvetlenie, prečo je šanca, že by mohol 12-voltový zdroj ovplyvniť hlučnosti cievok grafickej karty, tak to v testoch rád preskúmam. Zatiaľ to v rámci mojich možností chápania týchto vecí nepovažujem za užitočné sa tým zaoberať. Grafická karta má predsa vlastný zdroj (VRM), ktorý má zabezpečiť rovnaké správanie sa súčiastok (vrátanie cievok) bez ohľadu na charakter vstupného napätia. Ale je možné, že niečo prehliadam. Čo? 🙂

            Odpovedať

2. Kedze zdroje sa v priebehu rokov pouzivania dost zaprasuju, mohlo by byt zaujimave nasat do zdroja prach a potom odmerat zopar udajov ktore by mohli byt teoreticky najviac ovplyvnene zaprasenim. Najprv mi napadlo nafukat do zdroja presne zname mnozstvo prachu, ale asi by som to skor robil tak ze nejaku dobu by som nechal zdroj a jeho ventilator ist v extremne prasnom prostredi, cim by sa zaroven zohladnilo aj to ze rozne zdroje mozu prach rozne nasavat a roznym rozlozenim a povrchom komponentov sa v nich moze rozne ukladat. Neodsimuluje sa tym sice uplne verne mnohorocna prevadzka, lebo predsalen mohorocny zazrany prach je iny ako parhodinovy, ale aspon volaco. Teraz mi napada ze mozno tie plastove prekazky by mohli suvisiet s prachom ak by platilo ze vzduch fukajuci priamo na pasivy by ich viac zanasal prachom. Za cenu nizsej efektivity chladenia by sa mozno ziskala konzistentnejsia miera chladenia v priebehu rokov.

   Odpovedať

   1. Po zaprášení by sa zmenili asi hlavne výsledky chladenia. Ale neviem, či bolo vzhľadom na reguláciu otáčok ventilátora podľa záťaže zdroja hlučnejšie. Pri chladičoch CPU by to tak bolo, tam sa rýchlosť ventilátora odvíja od zahrievania chladenej súčiastky. Nad testami toho, do akej miery znečistenie dokáže ovplyvniť vlastnosti samotného ventilátora sme už dávnejšie pod nejakým článkom debatovali. Realizácia takýchto testov je v našich podmienkach naozaj zložitá. Asi by nebolo zlé to odsledovať v priemyselných podmienkach na väčšej vzorke zdrojov/ventilátorov. Podobne, ako sa dá pekne analyzovať (napríklad z výstupov Backblaze) poruchovosť HDD. Ich dátam nemôže v tomto smere nikdy žiadny hardvérový magazín konkurovať. Každopádne, tiež by ma tieto veci zaujímali, len sú ťažko realizované, k tomu ten neistý výsledok a vo finále to bude zaujímať iba zopár ľudí. V súvislosti s ventilátormi ma teda dosť odradila aj predstava znečisťovania veterného tunela, ktorý v čase, keď sa nepoužíva, archivujeme v hermeticky uzavretej komore (práve preto, aby nedochádzalo k jeho znečisťovaniu).

      Odpovedať