Toto je kompletná testovacia zostava zdrojov ATX 3.0

Náhľad, Zdroje | | Ľubomír Samák

V ostatnom čase, vlastne skoro celý rok 2023, sme zbierali rôzne zdroje ATX 3.0. Celkovo sa ich zišlo dvanásť, čo je zároveň konečný počet, s ktorým teraz odchádzame za meraniami. Ešte predtým, než začneme testy publikovať, si môžete pozrieť ucelený prehľad všetkých modelov. A prípadne zanechať aj nejakú pripomienku, ktorú eventuálne môžeme v rámci analýz zapracovať.

Články s náhľadmi zdrojov skončili. Teraz začne vychádzať, to zaujímavešie – testy modelov, ku ktorým sa nám podarilo dostať. A hoci by výber testovacích zdrojov zostavil asi každý trochu inak, tak nakoniec sme radi, že sa nám podarilo pokryť drvivú väčšinu kľúčových značiek a v rámci nich, veríme, i také modely, o ktorých výsledky budete stáť.

Isteže, ten kilowattový DeepCool PX1000G je medzi inak 850 W trochu ako z kategórie „označte na obrázku, čo do skupiny nepatrí“ podobne ako BeQuiet! Dark Power 13, čo je jediný zdroj s 80 Plus Titanium (ostatné majú nálepku 80 Plus Gold). Na začiatku, keď sme testy zdrojov plánovali, nebolo jasné, k akým zdrojom sa dostaneme, väčšina ich ešte ani neexistovala. S tým, že ich bude toľko, že sa nezmestia na šírku fotky s rozumnou veľkosťou miniatúry, sme ani príliš nepočítali vzhľadom na to, že nemáme v tejto oblasti (testy zdrojov) žiadnu históriu.

Nakoniec sme ale pomerne spokojní, výber je to pomerne pestrý aj keď niektoré modely v ňom chýbajú. Čo sa týka počítačových zdrojov, tak s nimi nemáme také ambície ako s ventilátormi, sú a i do budúcna budú pre nás iba ako okrajová téma.

Nižšie v tabuľke je potom zoznam všetkých zdrojov, ku ktorým budeme v nasledujúcich mesiacoch vydávať testy. Detaily k vybranému modelu nájdete v tomto odkaze, kde sú sústredené „náhľady“. Pod tabuľkou je ešte krátky text k základným veciam, ktoré budú obsahom testov. Ak by ste mali nejaké nápady na možné rozšírenie, môžete nám dať o nich vedieť.

Wordpress Table Plugin

Elektrická časť…

Pre väčšinu meraní vycestujeme do externého testlabu, ktorý je vybavený záťažovým zariadením Chroma. Vďaka nemu budeme môcť zaťažovať zdroje na presnú percentuálnu hodnotu a merať pri nej účinnosť, reguláciu či zvlnenie napätia. Skrátka základné veci. K dispozícii budeme mať aj PCB so 16-pinovým konektorom, takže sa pokúsime aj termálne testy pri prúdovom zaťažení 55 A, na ktoré by mali byť tieto konektory (12VHPWR) spôsobilé.

Z externého testlabu si odnesieme aj informácie o rýchlostiach ventilátorov, ktoré zodpovedajú jednotlivým úrovniam zaťaženia. A to už sa dostávame k časti meraní s realizáciou v testlabe HWCooling.

… a akustická zložka testov

Zatiaľ čo na elektrické merania zdrojov zázemie nemáme, tak čo sa týka analýzy zvuku, sme pripravený dobre. Podobne ako v testoch ventilátorov a grafických kariet sa môžete tešiť na spektrografy s frekvenčnou analýzou zvuku. Tá síce nebude zachytávať zvuk cievok (na to by sme potrebovali mať vlastnú záťaž), ale poukáže na interakciu ventilátora s mriežkou pred ventilátorom a štítom, ktorý je už za ním.

K testovacej metodike neskôr vydáme ešte samostatný podrobný článok, aby ste mali o všetkých postupoch jasnejšiu predstavu a aby bolo možné testovacie scény i zrekonštruovať.


Contents

   

Súvisiace články

Čo mal pre školy Asus? Základné dosky, ale i periférie

Periférie, Správy, Základné dosky | | Ľubomír Samák

Áno, tým „hlavným“, čomu bolo venovanej najviac pozornosti boli základné dosky (a technológie okolo nich), avšak na konferencii HWCooling Techtour ‘26 sa blysli aj periférie, ktoré sú pod hlavičkou Asus. Myši, klávesnice, slúchadlá… a je toho viac, čo, mimochodom, povyhrávali za svoju aktivitu aj žiaci. V článku si na vytvorenie lepšej predstavy zmapujeme, ako to celé zhruba vyzeralo. Na stánku (Asus), ale i mimo neho. Celý článok „Čo mal pre školy Asus? Základné dosky, ale i periférie“ »

Contents

   

Procesory Nvidia za týden: Den vydání prvních notebooků sdělen

Procesory, Správy | | Jan Olšan

V posledních letech bylo veřejným tajemstvím, že se Nvidia rozhodla znovu zkusit vstup na pole procesorů pro osobní počítače (včetně podpory Windows) s vlastními čipy architektury Arm. Tento plán se zřejmě několikrát opozdil, ale teď se konečně dostává do finále. Procesory RTX Spark, které firma oficiálně oznámila během Computexu, konečně přichází na trh, a už jsme se konečně dozvěděli konkrétní den, kdy se tak zřejmě stane. Celý článok „Procesory Nvidia za týden: Den vydání prvních notebooků sdělen“ »

Contents

   

Asus spustil slevy na hardware a příslušenství: Cashback až 850 €

Grafiky, Monitory, Periférie, Základné dosky | | Jan Olšan

Konec srpna přinesl nabídky bundlů, v kterých výrobci přidávají hry zadarmo ke grafickým kartám. Při nákupu hardwaru se teď ale dá využít ještě jedna akce či zvýhodnění, tentokrát typu cashback, kdy si po zakoupení napíšete o zpětnou slevu a dostanete nějaké peníze zpět. Pořádá ji teď během září Asus a týká se docela velkého množství různých výrobků: hardwarových komponent i příslušenství nebo periférií. Celý článok „Asus spustil slevy na hardware a příslušenství: Cashback až 850 €“ »

Contents

   

Komentáre (6) Pridať komentár

  1. Keď už zbierate tie pripomienky:
    Neviem čo všetko budú vedieť testovať v tom externom labe, ale napadlo ma otestovať ochrany – či fungujú a pri akých hodnotách. A tiež či sa nezopnú pri štandardnom chovaní moderných GPU (power spikes) ako staré Seasonic zdroje, alebo naopak, sú až príliš „benevolentné“ a nezopnú sa ani keď by sa už mali.
    Na test bzučania cievok predsa využite nejaké testovacie PC, nejaké pažravé CPU a GPU predsa v redakcii máte nie? Je mi jasné že tým nezískate „čistý“ zvuk cievok lebo pribudne hluk zostavy v záťaži, ale treba sa na to pozrieť naopak – pozadie zostavy bude podobné, meniť sa bude len hluk cievok. A zároveň môžte otestovať aj či a aký vplyv majú rôzne zdroje na pískanie cievok na doske či GPU lebo počul som k tomuto rôzne navzájom si odporujúce informácie, čiže využijete testy na niekoľko článkov. Tu by ste mohli skúsiť otestovať aj viac zostáv alebo aspoň GPU, ak nie rovno detailne tak aspoň námatkovo (vezmem známu pískajúcu GPU a skúsim na rôznych zdrojoch či sa pískanie mení) či sú tam nejaké rozdiely a či má zmysel sa tomu venovať podrobnejšie.

    Odpovedať

    1. Ochranu proti preťaženiu (OCP) testovať budeme. Otestovať sa tam bude dať toho naozaj veľa, ale takisto s musíme zmestiť do nejakých únosných časových rámcov. Tie budú veľmi obmedzené (na všetky zdroje budeme mať iba dva dni), takže musíme vybrať iba tie „dôležitejšie veci“. Medzi nimi bolo pôvodne zaradené aj testovanie prúdových špičiek, ale od toho ma technik, ktorý v tom testlabe pracuje, odradil. Rozptyl nameraných hodnôt rovnakého zdroja môže byť vraj príliš veľký na to, aby malo zmysel v tomto medzi sebou zdroje porovnávať.

      — „aký vplyv majú rôzne zdroje na pískanie cievok na doske či GPU lebo počul som k tomuto rôzne navzájom si odporujúce informácie“

      K tomuto by som najprv rád videl nejakú teóriu o tom, prečo by mal mať zdroj vplyv na zvuk cievok grafickej karty. Ten predsa vzniká v dôsledku vecí (vibrácií cievok), ktoré by nemal zdroj ovplyvniť. Spínacia frekvencia VRM grafickej karty zostane snáď vždy rovnaká, bez ohľadu na to, aký sa použije zdroj. Pripúšťam ale, že možno niečo prehliadam a preto by som sa do podobných vecí púšťal až po technickom rozbore, ktorý by jasne vysvetľoval, prečo možno očakávať iné výsledky. Zatiaľ to považujem za mýtus, ale môžem sa mýliť. Zvuk grafickej karty asi môže byť iný s ohľadom na výšku na napätia pred VRM. Pokiaľ by bolo príliš nízke, tak VRM s ním asi môže rôzne bojovať, čo sa môže podpísať na inom zvuku grafickej karty, ale pokiaľ je všetko v norme… chcelo by to stanovisko od niekoho fundovaného, napríklad z vývoja.

      A ešte k tomu meraniu hlučnosti cievok. To je dosť ošemetné, to sa už asi môže líšiť v závislosti od rôznych vlastností elektrickej siete. Mať tieto veci pod kontrolou je ale už mimo naše možnosti. Zo skúseností na práci na metodike pre ventilátory viem, že všetky veci okolo meraní sú podstatne zložitejšie, ako sa najprv javia. Takže voči meraniam hlučnosti cievok zdrojov mám veľký rešpekt a lepšie než rozsievať mystifikácie bude sa tomu vyhnúť. Niekedy je holt menej viac.

      Odpovedať

      1. Idete na to naopak 🙂
        Mýtus treba najskôr potvrdiť alebo vyvrátiť, až následne môžme robiť výskum prečo sa tak deje. Aj gravitáciu overil už Galileo že pôsobí na každé teleso v gravitačnom poli Zeme (približne) rovnako bez ohľadu na váhu telesa (v rámci telies ktoré sme schopní zdvihnúť, nebavíme sa o Mesiaci), ale až Einstein prišiel na to ako presne vlastne funguje 🙂

        Odpovedať

        1. Vy ale opisujete zložitejší problém vecí, ktoré dávajú zmysel. Toto keď trochu pritiahnem za vlasy, tak skúšanie vplyvu zdroja na pískanie cievok grafickej karty mi pripomína zoskok z lietadla bez padáka na betón. Aj tu je výsledok jasný.

          Nespochybňujem, že po výmene zdroja mnohí používatelia pozorujú nižšiu hlučnosť a i správne rozoznajú, že sa jedná o zvuk cievok. Nebudú to však pravdepodobne cievky grafickej karty, ale cievky v zdroji. Ani neviem, ako by sa dal takýto test rozumne uviesť. IMO vždy musí byť okolo toho teória, ktorá dáva aspoň trochu logiku. Ale znovu, ak sa od niekoho, kto tomu fakt rozumie, objaví pádne vysvetlenie, prečo je šanca, že by mohol 12-voltový zdroj ovplyvniť hlučnosti cievok grafickej karty, tak to v testoch rád preskúmam. Zatiaľ to v rámci mojich možností chápania týchto vecí nepovažujem za užitočné sa tým zaoberať. Grafická karta má predsa vlastný zdroj (VRM), ktorý má zabezpečiť rovnaké správanie sa súčiastok (vrátanie cievok) bez ohľadu na charakter vstupného napätia. Ale je možné, že niečo prehliadam. Čo? 🙂

          Odpovedať

  2. Kedze zdroje sa v priebehu rokov pouzivania dost zaprasuju, mohlo by byt zaujimave nasat do zdroja prach a potom odmerat zopar udajov ktore by mohli byt teoreticky najviac ovplyvnene zaprasenim. Najprv mi napadlo nafukat do zdroja presne zname mnozstvo prachu, ale asi by som to skor robil tak ze nejaku dobu by som nechal zdroj a jeho ventilator ist v extremne prasnom prostredi, cim by sa zaroven zohladnilo aj to ze rozne zdroje mozu prach rozne nasavat a roznym rozlozenim a povrchom komponentov sa v nich moze rozne ukladat. Neodsimuluje sa tym sice uplne verne mnohorocna prevadzka, lebo predsalen mohorocny zazrany prach je iny ako parhodinovy, ale aspon volaco. Teraz mi napada ze mozno tie plastove prekazky by mohli suvisiet s prachom ak by platilo ze vzduch fukajuci priamo na pasivy by ich viac zanasal prachom. Za cenu nizsej efektivity chladenia by sa mozno ziskala konzistentnejsia miera chladenia v priebehu rokov.

    Odpovedať

    1. Po zaprášení by sa zmenili asi hlavne výsledky chladenia. Ale neviem, či bolo vzhľadom na reguláciu otáčok ventilátora podľa záťaže zdroja hlučnejšie. Pri chladičoch CPU by to tak bolo, tam sa rýchlosť ventilátora odvíja od zahrievania chladenej súčiastky. Nad testami toho, do akej miery znečistenie dokáže ovplyvniť vlastnosti samotného ventilátora sme už dávnejšie pod nejakým článkom debatovali. Realizácia takýchto testov je v našich podmienkach naozaj zložitá. Asi by nebolo zlé to odsledovať v priemyselných podmienkach na väčšej vzorke zdrojov/ventilátorov. Podobne, ako sa dá pekne analyzovať (napríklad z výstupov Backblaze) poruchovosť HDD. Ich dátam nemôže v tomto smere nikdy žiadny hardvérový magazín konkurovať. Každopádne, tiež by ma tieto veci zaujímali, len sú ťažko realizované, k tomu ten neistý výsledok a vo finále to bude zaujímať iba zopár ľudí. V súvislosti s ventilátormi ma teda dosť odradila aj predstava znečisťovania veterného tunela, ktorý v čase, keď sa nepoužíva, archivujeme v hermeticky uzavretej komore (práve preto, aby nedochádzalo k jeho znečisťovaniu).

      Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *