Už to nie je len o doskách a grafikách, 5 z 8 komponentov MSI

Zložili sme zostavu z komponentov MSI. Ako funguje?

Pole pôsobnosti firmy MSI sa v ostatných rokoch výrazne rozrástlo. Jednak čo sa týka periférií (monitory, myšky, klávesnice, headsety, …), ale hlavne počítačových komponentov. Otázka však je, ako dobre spolu fungujú. Preto sme sa rozhodli zostrojiť a otestovať skúšobnú zostavu, v ktorej väčšina komponentov nesie dračie logo. To vrátane zdroja, skrinky či procesorového chladiča.

Poznámka: Tento článok vznikol na základe platenej spolupráce s MSI. Táto firma však do redakčného obsahu nijakým spôsobom nezasahovala a len sme prikývli na nápad zložiť a otestovať počítačovú zostavu s použitím jej komponentov.

Určite vám neuniklo, že nielen MSI, ale aj iné dobre zabehnuté firmy začali vyrábať (alebo si nechali niekým vyrábať) hardvér, ktorý pre ne historicky nebol typický, pretože sa špecializovali na iný typ produktov. Pohnútky k takémuto konaniu sú samozrejme rôzne. Niekto to myslí naozaj vážne a chce s týmito vecami na trhu uspieť, niekto má hlavnú motiváciu v lepšej sebaprezentácii. Z marketingového pohľadu totiž vyzerá vždy lepšie, keď ukazujete dosku vo vlastnej ako v cudzej skrinke. Ale môže to byť samozrejme i kombinácia oboch motivácií a zdá sa, že to bude i prípad MSI.

Jedna z posledných vecí, ktoré MSI pridalo do ponuky, sú počítačové zdroje MPG. Tie majú okrem kvalitných japonských kondenzátorov aj rozdelenú 12-voltovú vetvu, čo sa v zmysle elektromagnetickej kompatibility javí v porovnaní s bežnými návrhmi ako spoľahlivejšie riešenie. Záťaž procesora totiž neovplyvňuje (výrazným úbytkom napätia) napájanie iného komponentu, ktorý je napájaný takisto 12 V. Vo väčšine prípadov by to nemalo spôsobovať ťažkosti, pretože napájacie kaskády dosiek, ale i grafických či iných kariet s výkyvmi vstupného napätia počítajú, no poznáte to, na jednej z tisíc vecí to môže byť inak.

Takéto rozčlenenie 12-voltovej vetvy môže byť ale spoľahlivejšie aj z toho dôvodu, keď dôjde k nejakému poškodeniu na vedení, tak nezlyhá celý počítač, ale iba jedno zariadenie, bez ktorého sa dá dočasne fungovať.

Ale to len na margo toho členitejšieho vetvenia 12 V, ktoré sa dnes už len tak nevidí. Samozrejme to má aj nevýhody, keď konkrétne zariadenie (typicky grafická karta alebo ručne pretaktovaný procesor) požaduje vyšší prúdový odber, než je slabšia vetva schopná dodať. O tom je ale správny výber zdroja s ohľadom na konkrétne potreby.

V prípade našej zostavy s procesorom Intel Core i9-11900K a grafickou kartou MSI RTX 3080 Gaming X Trio je to variant s 850 W (MPG A850GF). Jeho zaťaženie sa navyše s týmito komponentmi pohybuje v rozmedzí 50–60 %, kedy je najúčinnejší a dosahuje účinnosť okolo 93 %.

Kvapalinový chladič na procesor – MSI MPG CoreLiquid K360 – už dobre poznáte z našich testov. Pavel mal výhrady k vyššej hlučnosti, ale po manuálnom nastavení krivky PWM, ktorá ventilátory nepúšťa nad 1200 otáčok, si už zrejme sťažovať nebudete (ako chladiaci výkon K360 škáluje s otáčkami nájdete v tomto odkaze). A pritom chladiaci výkon je pri podobnej hladine hluku je v porovnaní s konkurenčnými AIO vodníkmi na tom lepšie. Ktovie, vďaka čomu (možno efektívnejším návrhom mikrokanálikov vnútri bloku), ale dôležité je, že to tak vychádza v testoch.

Procesor Core i9-11900K tento chladič nad 60 °C v hernej záťaži nepustí ani po spomínanom znížení otáčok. A veruže Core i9-11900K i v hrách prekračuje 125 W, čo predtým nebývalo (ani pri Ci9-10900K) a nedeje sa to ani s Ryzenmi 9. Tomu sa už ale budeme podrobne venovať v zajtrajšom teste procesorov, ktorý tak dlho pripravujeme.

Predtým, než si ukážeme graf s priebehom zahrievania kľúčových komponentov, je dobré poznamenať, že zostavu máme v skrinke MSI MPG Gungnir 100. Jej dominantným rozmerom je výška a vďaka nej vzniká priestor na montáž radiátora do stropnej pozície. Takúto podporu je už pomerne vzácna, pretože ju má málo skriniek.

Z pohľadu efektivity chladenia je takáto montáž výrazne efektívnejšia než umiestnenie radiátora za čelný panel. Graf nižšie ilustruje priebeh zahrievania kľúčových komponentov v benchmarku Shadow of the Tomb Raider.

Hoci systémová spotreba tu stúpa i nad 500 W, tak zahrievanie jednotlivých komponentov sa drží na prijateľných hodnotách, a to súčasne pri príjemne nízkej hlučnosti. Chladič Tri Frozr 2 na grafickej karte RTX 3080 je príjemne tichý, ale to už z našich testov viete.

Základnú dosku do zostavy sme použili MSI MEG Ace Z590 s efektívnymi VRM, ktoré pri Core i9-11900K rozhodne nevyjdú na škodu. Pri takom kódovaní videa kodérom x265 s inštrukciami AVX-512 spotreba presahuje 300 W, čo je na 8-jadrový procesor extrém. Ale robustná doska s poriadnym chladičom si s ním poradí.

A ešte je tu na úplnosť jeden graf, s výkonom v hre Shadow of the Tomb Raider. V najvyšších nastaveniach, vrátane ray-tracingovej grafiky v rozlíšení 3840 × 2160 px so zapnutým DLSS je dosahovaná priemerná snímková frekvencia veľmi pekných 73 fps.

Ten pád fps v zhruba polovici testu, je spôsobený zmenou scenérie. Počas hrania sú i v takto extrémnom nastavení sa minimálne fps držia na optimálnej šesťdesiatke. To ale s rýchlymi pamäťami, ktoré sme v texte ešte nespomenuli. Použité moduly DDR4 (2× 8 GB) majú v XMP 4000 MHz s CL18. Zvýšenie výkonu dosiahnete i s povoleným Resizable BAR.

Na záver teda len konštatovanie testov: MSI robí precízne i komponenty mimo základných dosiek a grafických kariet. Skrinka, chladič i zdroj fungovali v našej zostave nadmieru dobre a pri výbere komponentov do vlastnej zostavy má zmysle o nich uvažovať. A to nielen z pohľadu fanúšika MSI, ale pre všetkých.

• Contents
• Zložili sme zostavu z komponentov MSI. Ako funguje?