Z testlabu HWC #4: Dočkáte sa, testovanie ventilátorov už beží

Testovať ventilátory nie je „len tak“

Cesta za testami počítačových ventilátorov bola nesmierne tŕnitá. Iná ale ani byť nemohla, keďže zadanie na vypracovanie metodiky znelo jasne – bez kompromisov a do posledného detailu. Večne vás ale čakať nenecháme, všetky práce na metodike máme dokončené a už získavame prvé výsledky do verejných testov. A ten adrenalín z poznávania nepoznaného je… šialený.

Od článku, kde sme priblížili metodiku na testy ventilátorov, ubehol už takmer rok. Ale žiaden strach, nič sme nepozastavili, naopak. Základ z decembra minulého roka bol však len prototyp, na ktorom bolo potrebné dotiahnuť viacero dôležitých drobností. Ale mimoriadne doležitých drobností. Dôležitých na to, aby veterný tunel produkoval užitočné a presné výsledky čo najdlhší čas (takže sme pracovali aj na vyššej trvanlivosti niektorých častí, na náhradných dieloch a podobne). V ostatných mesiacoch bolo potrebné doladiť najmä prostredie na meranie vibrácií. Tak, aby vytváralo podmienky pre dostatočne vysoké rozlíšenie a zároveň bolo dostatočne spoľahlivé.

Odmerať bezprostredne za sebou naprieč rôznymi montážami s rovnakými nastaveniami ventilátora dvakrát identické hodnoty, je mimoriadne zložitá úloha. A špeciálne vtedy, keď v rovnakom čase popri vibráciách treba odmerať aj kľúčové veličiny, ako sú hladina hluku, prietok vzduchu a statický tlak. Čiže ony vibrácie sa nemerajú úplne tak, ako by sa merali, keby boli cieĺom odmerať iba vibrácie. My ale popri nich súčasne potrebujeme merať aj ostatné veličiny a dať všetko do prienikov.

Pri takýchto požidavkách musí byť uloženie ventilátora dostatočne:

• jemné, aby bolo rozlíšenie na meranie vibrácií vysoké (s tým súvisí aj voľba vhodných materiálov na výrobu konštrukcie držiaka na ventilátor), ale pritom aby sa už v žiadnej mierne neprenášali na kostru veterného tunela a tým neskreslovali merania hladiny hluku.
• tesné, aby nedochádzalo k nežiadúcim únikom vzduchu a tlakovým stratám, ktoré by spôsobovali, že nameriame nižšie parametre, než sú reálne
• opakovateľné, aby sme s rovnakým ventilátorom pri rovnakom nastavení namerali vždy rovnaké hodnoty. Na to je potrebné nastaviť najmä konštantný prítlak montáže (v našom prípade cez tlačné pružiny s presne nastaveným jemným momentom sily) a vždy rovnakou silou musí na snímač vibromeru pôsobiť aj jeho vlastný dátový kábel, pre ktorý máme na konštrukcii tunela jednoúčelový držiak. Fixnú polohu (s dorazom) má nakoniec aj samotný snímač vibromeru, ktorý je ku konštrukcii uchytený magneticky a pripevnený cez oceľovú vložku 10 N, čo v rámci zachovania opakovateľností meraní takisto musí byť. A nakoniec rovnakou silou je nevyhnutné skrutkovať aj ventilátory k rámčeku.

Honba za čo najvyššou presnosťou môže dostať človeka snáď aj do blázninca, ale po tisíckach hodín laborovania a stovkách rôznych kombínácií všetkého možného sme už s výsledkom „spokojní“. Respektíve môžeme sa do vecí poriadne oprieť a podľa pravdy poupravovať špecifikaćie výrobcov. Tie sú, často, výrazne prestrelené a badať tu isté zneužívanie toho, že udávané hodnoty nemá kto overiť. No, už má. Pripravené máme dokonca na to technickými ústavmi riadne skalibrované meracie prístroje a pre spomalenie procesu stárnutia celej testovacej zostavy veterný tunel s anemometrom, manometrom a príslušenstvom k nemu (snímače, hadičky) uzatvárame do bezprašnej, hermeticky uzatvorenej komory.

Po tlakových skúškach bolo prepracované a zosilnené aj tesnenie (okolo sondy manometra, v rámci rámčeku anemometra a nakoniec aj na záklopke, ktorú používame pri meraní statického tlaku. Tá síce dosadala na dobre vylapovanú plochu tunela a tesnosť nebolá zlá. Magnetická fólia dokonca má aj nejaké tesniace vlastnosti, ale kontaktné materiály boli pomerne tvrdé a časom by mohli výsledky rozhodiť aj nejaké drobné škrabance z bežného používania. Preto sme tu ešte doplnili tenkú a mäkkú tesniacu vložku.

Vývoj metodiky trval síce dlho, ale minimálne rovnaký čas (a snáď i dlhšie, pokiaľ pre seriózne testy neskrachujeme, čo sa môže pokojne stať), bude konfrontovať špecifikácie ventilátorov s realitou. Veríme, že vďaka tomu by sa mohli výrobcovia ventilátorov viac snažiť a že sa viac zamerajú na aspekty, od ktorých sa odvíja efektivita.

Najbližší článok k ventilátorom predstaví konečnú metodiku. Nakoniec to už tento mesiac, ako som avizoval v niekde v komerntári nestihneme, ale čestné slovo, že v novembri to už odštartujeme. Október prekazilo to, že sme sa trochu nečakane dostali k procesoru Core i9-12900K ešte pred jeho vydaním. A jeho testy vám chceme prirodzene naservírovať v rovnakom čase, aku budú vychádzať aj vo svete.

Ale späť k veciam okolo ventilátorov. Aký bude rozvrh? Najskôr začneme testami prachových filtrov a v novembri určite vydáme aj prvý veľký porovnávajúci test ventilátorov, v ktorom chceme mať na začiatok sem „obyčajnejších“ ventilátorov. Od nich sa bude potom možné odraziť pri hodnotení „špeciálnejších“ modelov, ktoré budeme rozoberať postupne jeden po druhom.  Jednotlivé ventilátory budú dopĺňane v takej nadväznosti, aby vás testy bavili, aby ste sa na ne vždy tešili a čítali ich s rovnakým nadšením, s akým sú vytvárané. Aj to je pre naše fungovanie mimoriadne dôležité. Ale ani to sme strategicky nepodcenili.

A ešte jedna dôležitá vec: Do komentárov pod tento článok (ale potom v budúcnosti i pod ktorýkoľvek test ventilátorov) môžete uviesť, ktoré konkrétne modely ventilátorov vás zaujímajú. Postupne otestujeme všetky, ale prirodzene dáme prednosť tým, o ktoré eminentne stoja naši čitatelia.

• Contents
• Testovať ventilátory nie je „len tak“