Konečne! Metodika na testy ventilátorov má ostré kontúry

A predsa sa budú točiť!

Nezabudli sme. Trvalo to večnosť, ale máme ju. Teda takmer. Reč je o testovacej metodike na ventilátory, ktorú sme tak dlho pripravovali. Ešte nemáme úplne hotovo a nejaké drobné zmeny a ladenie budú na programe nasledujúcich dní, no už môžeme smelo povedať, že bežíme po cieľovej rovinke. A na trať prizývame aj vás. Poďme tú metodiku spoločne doladiť, nech sú tie testy vo finále čo najhodnotnejšie.

A predsa sa budú točiť!

Mnohí z našich čitateľov si dozaista spomenú na sľubované testy ventilátorov, ktoré mali vyjsť už v prvej polovici roka 2018. Nakoniec sa tak nestalo a nevyšli dodnes. Dôvodov, prečo to tak vtedy dopadlo (alebo skôr nedopadlo) je viacero, ale suma sumárum za tým stáli rôzne osobné ťažkosti plynúce z nepriaznivej finančnej situácie magazínu. Z najhoršieho sme sa ale snáď už dostali a znovu tak vzniká priestor na undergroundové šialenosti.

Verejný priestor na internete už hĺbkové testy ventilátorov nepozná, pretože „až tak nezarábajú“. Ale v rámci mnohých zmien, ktorými bude HWCooling postupne prechádzať, sa budeme venovať aj takýmto témam. Nechceme testovať iba veci, ktoré sa oplatia, ale aj také, ktoré dávajú zmysel. A to ventilátory na HWCoolingu rozhodne budú.

Predstavy o tom, ako budeme testovať počítačové ventilátory, sa v priebehu času rôzne menili. Spočiatku to bol boj medzi dvoma svetmi. Testovať v prirodzenom prostredí v skrinke a na chladičoch alebo v laboratórnom tuneli? Výhoda prirodzeného prostredia je v tom, že si človek vie lepšie predstaviť výsledky a takisto sa v nich rýchlejšie zorientovať. Vždy je to o nejakom rozdiele teplôt na komponentoch, čomu rozumie každý. Nevýhod takýchto meraní je ale hneď celý rad. Premenných (rôznych skriniek, chladičov, výhrevnosti a spotreby komponentov) je príliš veľa a v každej situácii sa to môže správať trochu inak a výsledky tak nemusia byť relevantné. Hoci sa s nimi lepšie stotožníte, tak vo vašej zostave nemusia fungovať.

Okrem toho je vyššie opisovaná metóda oveľa prácnejšia a náročnejšia na čas. Či už ide o montáž alebo vôbec to, že musíte pri každom meraní čakať kým sa teploty ustália. Tento mínus ma od myšlienky testovania v prirodzenom prostretí definitívne odradil a nakreslil som si prvý návrh tunela, v ktorom by sa dali ventilátory testovať. Mal jednoduchý kónický tvar pripomínajúci lievik, kde sa na jednu stranu inštaloval ventilátor a na druhú anemometer. Po jeho vytlačení prišla fáza leštenia vnútorného povrchu tak trochu „bajočko“ ručne po nociach. A veruže to bola dosť neefektívna prplačka. O to viac ma sklamali nedostatky montáže anemometra, ktorý poriadne nesedel a vôbec ani jeho samotná konštrukcia nezapadala do schémy nejakých „lepších meraní ventilátorov“. Pritom sa vynárali otázky typu ako, čo a prečo práve takto chcem testovať. Odpovede sa pri tejto konštrukcii hľadali pomerne ťažko a chýbala mi aj akási konštruktérska istota.

Je vždy dobré vedieť, prečo niektoré veci robíte a prečo práve takýmto spôsobom. Na to som sa miestami cítil už slabý v kramflekoch. Testovaniu chladiacich komponentov sa síce venujem už viac než desať rokov, toto je niečo trochu iné. Vedel som, že túžba po zostrojení prípravkov na špičkové testy ventilátorov je silná, ale súčasne i to, že moje vedomosti v rôznych oblastiach fyziky či elektrotechniky sú na vytvorenie „veldiela“ nedostatočné.

Než dobiehať všetko zameškané (na to nebol čas), som sa rozhodol osloviť odborníkov z rôznych oblastí a návrh čiastkových konštrukčných prvkov konzultovať. Bol to pre mňa veľmi obohacujúci rok, vďaka ktorému som z aktuálnym stavom meracej zostavy už pomerne spokojný. Isteže, priestor na zlepšenia bude existovať vždy, aj keď tento zatiaľ prototyp dotiahneme do prevádzky. No v zásade sa už asi za nič hanbiť nemusíme a hlavne treba už mať v tej kope dostupných ventilátorov prehľad, keď ich už nikto exaktne netestuje.

Prototyp veterného tunela, ktorý budeme na HWCoolingu používať na testy ventilátorov

Pripravte sa na to, že opis pripravovanej metodiky bude pomerne rozsiahly, ale zase prevetrá ventilátory odpredu odzadu vo všetkých aspektoch. Na porozumenie všetkých meraní je ale potrebná podrobná prezentácia. Budem ale vážiť každé slovo a smerovať vždy rýchlo k meritu veci.


  •  
  •  
  •  
  •  
Flattr this!

Komentáre (34) Pridať komentár

  1. To ste si náročky nechali na vianoce, že? Musím si dať pauzu a rozdýchať to, zatiaľ mi len padla sánka na kolená. 😀

  2. Tak dobre urobenú metodiku som videl jedine možno tak u GN. Klobúk dole.

    Off topic:
    Mám pocit že týmto dosť pokrývate dieru na trhu lebo neviem kde by teraz nejako rozumne testovali ventilátory. Neviem či ísť do recenzií grafických kariet a procesorov je top nápad, skrz to že toto je dosť do hĺbky pokryté inde. Menej je vidno nejaké hlbšie testy SSD alebo desiek. Na druhú stranu verím že to už máte nejako premyslené 🙂

    Každopánde silno držím palce.

    1. Grafiky a procesory sú mainstreamové témy s najvyššou čítanosťou, čo sa týka PC hardvéru. Bez toto fungovať nemôžeme. Tiež som si myslel, že to pôjde, ale už viem, že nepôjde. Každopádne, hoci je testov GK a procesorov všade dosť, s mnohymi metodickými vecami som nespokojný a nevyhovujú mi. Všade sa prepiera Hardware Unboxed, aké robiajú skvelé testy grafík (čo nepopieram, že sa snažia a prinášajú užitočné výstupy), ale napríklad dosť sofistikovaným zariadením Nvidie by som si spotrebu grafík AMD merať netrúfal. Predsa len má to nejaký procesor, ktorý môže výsledky v neprospech AMD tendečne skresľovať. My budeme zase používať rovnaký spôsob merania ako pri ventilátoroch, akurát teda to bdue trochu kompkilovanejsie, keďže je potreba logovat viac napätí z viacerých zdrojov. Vyrobili sme si na to napríklad aj taký adaptér na merania 3,3 a 12 V priamo zo slotu a tak. 🙂

      Určite budú ale budúci rok pribudnú aj hĺbkové testy SSD, dokonca máme zaujímavý typ aj na testy externých M.2 boxov (tie tiez nikto nerobí a pritom je to budúcnosť prenositeľných externyćh médií) a dosky takisto nebudú chýbať. Nejdem zatiaľ všetko prezrádzať, ale aj metodiku na testy dosiek pripravujeme tak, aby boli tie články atraktívne. Zrovna dosky sa nikdy nikde nejako extra nečítali (rozumej majú všeobecne slabšie návštevnosti), ale podľa mna je všetko o metodike a prezentácii. 🙂

      1. Opravdu „obvyklé“ testy gpu celkovou náročností (čas především) vyváží účast z větší části tak nevděčného publika? Jsem na pochybách. Profil platícího čtenáře vidím spíše v tématicky zúžených rozborech [overclocking/undervolting/w. cooling/dissassembling, support/features (os/app)].

        1. Budeme mať všetko, aj tématicky zúžené rozbory, ktoré nebudeme schovávať (už len kvôli SEO) do xy-kapitolových štandardných testov. Od nového roka sa HWC konečne začínam venovať na full-time. Jadro všetkých metodík som intenzívne zostrojoval počas tohto roka, práce na kľúčových prípravkoch sú hotové, takže už len začať testovať…

          Testom grafických kariet a procesorov som sa v ostatých piatoch rokoch venoval v mainstreamovom magazíne a bavia ma, to je najdôležitejšie. Ale na nejaké podrobnejšie analýzy tam nebol priestor, ten vzniká až teraz. Viem, že dokážeme metodicky spraviť veľa užitočných výstupov, ktoré rozhodne nie sú obvyklé ani v lepších zahraničných testoch. Takže nevidím dôvod, prečo sa im vyhýbať, keď je chuť. Špeciálne, keď máme v tíme tak rozhľadeného spravodajcu na oblasť GK a CPU, akým je Ján Olšan. 🙂

          PS: Keď sa všetko dobre pripraví. Myslím teraz na eketívne prostredie/prípravky a metodiku, teda veci, ktorými sa testuje, tak tá časová náročnosť na podrobné nameranie GK nebude až taká strašná.

          1. Víte, jaký mám názor na vydělování obsahu platícím. Vaše nadšení budu raději tlumit. Publikum provázející testy grafik je vůbec nejtoxičtější. Spíše bych (Janovy) tématické rozbory ve spolupráci rozpracované, doprovázené srovnáními, kořeněné nějakými měřeními.

            1. Testy ořezané na kost přidané hodnoty (spotřeba, hluk – jednoznačně tahák ve frekvenční charakteristice projevu chlazení, díky!) by působily (na mě) soudněji. Rád bych se pletl, ale toxicita a frustrace publika ještě poroste se zhoršující se dostupností karet, ekonomickou situací celkově. Široké publikum není zárukou prosperity, může mít také rozkladný vliv.

  3. KRáSA, KRáSA, KRáSA!!!
    drobný detail – ako bude riešené uchytenie testovaných ventilátorov do zostavy? klasické samorezné skrutky môžu časom vykotlať diery do podstavy tak, že už nebudú držať. možno by stačili len trošku väčšie dierky v podstave s napevno zozadu prilepenými maticami a vetráky upevňovať 30 mm dlhými metrickými skrutkami…

    1. vlastne teraz pozerám, že podstava na uchytenie ventilátora je zrejme kovová sama o sebe a ak je dosť hrubá, mohla by stačiť na vyrezanie závitu…

      1. Áno, držiak, ku ktorému sa ventilátor pripevňuje je z kovu. Konkrétne ide o 2 mm hrubý hliník s nejakým drobným prídavkom horčíku na vyššiu pevnosť. Na presné označenie si teraz nespomeniem (ale môžem sa k nemu dopátrať, ak by to niekoho zaujímalo), každopádne je to asi úplne jedno. Ventilátory sa pripevňujú buď samorezkami alebo gumovýmu tŕńmi, ak sú súčasťou príslušenstva. Skrátka takým spôsobom, ako sa aj predpokladá, že sa budú do skrinky upevňovať. Montážne diery sú navyše o desatinu milimetra širšie, než závit samoreziek, takže sa ani neoderú. 🙂

        1. no Ľubo, neviem, či ten dvojmililimetrový dural dlhodobejšie vydrží tie oceľové samorezky. je fakt, že momenťákom s malým uťahovacím momentom to nebude až také výrazné, ale dural je o dosť mäkší ako oceľ a málo oteruodolný… ako gumené štople, tam je to jasné, to je bez debaty, tam opotrebenie žiadne nie je a s tými navrhovanými prilepenými maticami by bolo problém ich tam aj dostať, bo sú tvarované do tenkého materiálu skrinky… no každopádne to máš hodne vymakané a toto je jediné možno slabšie miesto, ktoré ma momentálne napadlo, ale držím palce, si asi jediný, kto má takto skvele prrofesionálne a všestranne vyriešenú metodiku na testovanie ventilátorov! som zvedavý na to kvantum dát, čo vychrlíš pri každom otestovanom kuse 😀

          1. Prečo myslíš, že by nemal vydržať, respektíve kde bude dochádzať k nejakému opotrebeniu/poškodeniu? 2 mm je už nejaka hrubka… mam tu aj milimetrové varianty, ale tie sa už daku trochu skrutit, no. Každopádne kontakt samorezky s tým držiakom je iba z jednej strany, pod hlavičkou. Uťahovcí moment bude taký nízky, aby ventilátor akurát lícoval s plechom a neodstával. Čiže nebude naň pôsobiť taká sila, aby sa mohla prejaviť nižšia tvrdosť materiálu a vznikať deformácia medzi montážami. Aj v tomto prípade som skúšal nejake praktické simulácie (ale na tom slabšom milimetrovom plechu, ktorý v tuneli používať nebudeme) a po xy montážach a doťahovaní podstatne väčšiou silou, než buda tá naozaj používaná, nevidieť žiadne stopy ani na práškovanom povrchu. Práve tam som čakal, že bude aspoň nejaká malá ryha/vybehaný okruh :). Evidentne tak mimo závit, pod hlavičkou samozrezky (s hladkou úpravou) sú trecie sily evidentne veľmi nízke.

            Najprv sme mali ten držiak oceľový, to hlavne kvôli magnetickému uchyteniu snímaču vibromera (teraz je v doraze upevnený len cez vložku z ocele). Nakoniec sme ale prešli na hliník. Z dôvodu nižšej hmotnosti, ktorá jednak umožňuje ventilatoru väčšiu voľnosť na pohyb v priestore (takže meranie vibrácii je citlivejšie, s väčším rozlíšením), jednak pre menšiu záťaž na silentbloky.

          2. Na posledním detailu v sedmé kapitole si můžeš všimnout, jak je upnutí ventilátoru řešeno. Kdy jsi naposled upínal ve skříni ventilátor tak, jak popisuješ? 😉

            1. To Mirove riešenie má pomerne veľa skytých nedostatkov. Problém je už len ten lepený spoj matice s plechom, ktorého kvalita sa môže časom meniť (praskaním či všeobecne starnutím lepidla) a tým sa zhoršovať opakovateľnosť meraní pri vibráciách. Tie by boli časom vyššie než na začiatku. Ďalšia vec je, že skrutka s metrickým závitom, ktorá by sa vzadu fixovala do matice, bude mať v miestach prechodu ventilátorov vôľu. To síce znamená, že by mohli byť merateľné vyššie vibrácie (aj keď zase ktovie s akou presnosťou opakovaných meraní), každopádne sa to už nestreráva s reálnym uložením v počítačovej skrinke. V nej sa skrutka samorezka zarýva do ventilátora úplne natesno. A posledná vec, čo mi napadá je tá, že by nebola možná na rovnakom plechu voľiteľná montáž (samorezky/antivibračné tŕne).

            2. ale tu predsa nejde o moje jednorázové priskrutkovanie ventilátora do skrinky, na to bohate tá samorezka do tenkého plechu stačí, v tuneli ide o to, že počas testovania sa x-krát bude vymienať ventilátor a tým pádom skrutkovať samorezkou do duralového plechu a to je niečo čo ten dural nemusí vydržať, je to mäkký materiál a nie príliš vhodný na opakované zaskrutkovávanie podstatne tvrdším oceľovým trnom. je to len detail, ale časom môže ľahko nastať situácia, že mäkký dural sa z dierky doslova vyderie a skrutka už nebude držať… maticu a metrickú skrutku som navrhol len kvôli tomu, že je to spoj opakovane rozoberaný podstatne odolnejší, ale zasa má iné úskalia.. napr. s tým gumeným tŕňom, ktorý je na uchytenie ventilátorov naozaj skvelá vec!

              1. Rozumiem, že hliník je mäkší materiál ako oceľ, ktorá môže mať deštrukčný charakter, ale v tomto prípade ho nevidím. Ako som už písal niekde vyššie, tak rezná hrana ani závity nie sú v kontakte s montážnou dierou. Pretože tá má kolom dookola malinký odstup. A samotné skrutkovanie rozhodne nebude nejaká hrubá agresívna robota s akuskrutkovačom. Na upevňovanie mám pripravený manuálny skrutkovač Sealey STS103. Takže všetko bude prebiehať s citom a pod pravým uhlom. Žiadne také sem tam oder do rámčeka, sem tam nie. 🙂 Najväčšia sila samorezky na ten hliníkový plech bude pôsobiť zvrchu, ale tam je už pod hlavičkou samorezky hladká stena s nízkym trením a hlavne v kombinácii s nejakým veľmi malým uťahovacím momentom. Takým, aby akurát presne všetko dosadlo a dotláčalo sa. S tým budem ešte laborovať, momentový skrutkovač, ktorý mám na to pripravený, má parádny rozsah uťahovacých momentov (0,05 – 5 nm).

                Nechcem si tvrdošijne stáť za tým, že hliník je najvhodnejší materiál. Ale nevidím tam to slabé miesto a dôvod, prečo by som ho mal niečim nahrádzať. Boli dve možnosti materiálu, hliník a oceľ. A máme ten rámček aj z ocele. Ale hliníkový považujem za lepšiu voľbu, pretože je výrazne ľahší a vibromer má s ním vyššie rozlíšenie plus môžeme použiť aj silentbloky s nižšou tvrdosťou (pri nich to ešete nemám uplne jasné, tam sa to bude ešte testovať, než tam nejaké napevno zatavým závitovým lepidlom). Potom máme všetky tie držiaky aj v milimetrovej hrúbke, ale tá už vo mne dôveru nevzbudzuje. Tie sa už krútia. Dvojky sú parádne pevné a aj lepšie v nich držia 30-shorové gumené priechodky na ešte vyššiu citlivosť pre vibromer.

  4. ináč, len ako trochu zaujímavosť, pozrite si fotografie lietadiel z medzivojnového obdobia a na mnohých z nich nájdete veľmi podobný útvar, volá sa to Venturiho trubica a slúžila ako snímač rýchlosti obtekaného vzduchu ku rýchlomeru a teda k prakticky rovnakému účelu ako tuto Ľubov testovací tunel 🙂 fakticky sa používa dodnes na upravovanie rýchlosti prúdiacich tekutín…

  5. Po dlhom premyslani ma predsa napadla jedna vec, dala by sa v ramci testov nejakym sposobom objektivizovat kvalita lozisk? Hlavne hydrodynamicke loziska su na desiatky sposobov a najdeme ich od entry level modelov Arcticu az po vymazlene high-endove modely inych vyrobcov. Priznam sa aj ked fany su moja srdcovka, tak v tomto som stale strateny a neviem posudit ktore riesenie hydrodynamickych lozisk je kvalitne a ktore nie. Neviem ci by existoval sposob ako toto spolahlivo recenzovat bez nutnosti dlhodobych testov. Hoci aj taky sposob by urcite potesil, klasicky test vybranych modelov a nasledne premeranie povedzme po roku nepretrzitej prevadzky.

    1. S ohledem na čas by měly výsledky nulovou výpovědní hodnotu, musel bys testu podrobit větší množství zástupců každého modelu.

      1. Možno by to nebolo úplne nereálne. Po štandardnom testy by mohol každý z ventilátorov v počte aspoň dvoch kusov prichádzať do nejakého „zhoršeného“ prostredia s vyššou prašnosťou, ktoré by bolo umelo vytvorené práve za účelom testov životnosti. Povedzme po pol roku nepretržitej prevádzky by sa zmerala spotreba a ten rozdiel oproti novému ventilátoru by mohol mnohé napovedať. Pri niektorých ventilátoroch môže byť nárasť veľmi malý, pri iných (po rozsiahlejšom vydratí ložísk, vniku nečistôt do maziva či iným faktorom zvyšujúcich trenie) výraznejší. Ako by to šlo merať bez nutnosti dlhodobých testov mi nenapadá. Predsa len tam treba asi nejako nasimulovať to stárnutie, aky sa prejavila (ne)kvalita použitých materiálov a celková robustnosť konštrukcie.

        1. I pokud zajistíte kontrolované podmínky (jak chcete „podoma“ zajistit stálou úroveň zvýšené prašnosti neodpovídající příliš uživatelské aplikaci), budou dva kusy k jakýmkoli závěrům zatraceně málo.

          1. K závěru současného modelu testování pro úplnost dodáte, že za naměřenými hodnotami může být kusová závada — málokdo vzdechne. Když totéž sdělíte v závěru (půl)rok trvajícího testu, tak to bude(te) vypadat jinak…

            1. Až tak čierno by som to nevidel. Verím, že sériová výroba špeciálne drahších ventilátorov je dostatočne presná na to, aby nevznikali naprieč jednotlivými kusmi rovnakého modelu výrazné kvalitatívne rozdiely. Medzi čiastkovými sériami zrejme nejaké rozdiely budú (predsa len sa tá tolerancia +/-10 % asi neuvádza zo srandy), ale to by hodnotu pretestovania vlastností po roku či pol IMHO nijako nezrážalo. Dôležité predsa je, o koľko napríklad NF-F12 v porovnaní so Silent Wings 3 pohorší percentuálne. Skôr sa obávam, že by sa ni po tom roku nemuseli dostaviť žiadne merateľné zmeny (po očistení ventilátorov ani v tej super prašnej komore, kde by fungovali). Ďalšia vec je, že ložiská snáď ani nemusia byť úzkym hrdlom a skôr ventilátor stroskotá na zmenách vlastností maziva (zmenou viskozity, stvrdnutím napríklad). No, tak či onak nejaký takéto dlhodobý test minimálne pre zaujímavosť zrealizujem, láka ma to pri tých najdrahších ventilátoroch. 🙂

              1. Proto, že rozdíly mohou být jemné a musíme vzít v potaz tolerance, by měl být testován soubor zástupců jednoho modelu 🙂

                1. Urcite idealne cim viac ks jedneho modelu, tym lepsie. Ale musime sa drzat pri zemi, IMO 3 ks z daneho modelu su dostatocna vzorka, minimalne na selekciu nahodnych jednokusovych neporadkov z testovanych kusov.

                  Pri testoch ziadneho HW sa neda urcit zaver uplne jednoznacne, nikdy sa neda vylucit vada kusu, cize nehnal by som to do extremu. Jeden nepodarok z troch nebude realna statisticka vzorka, ale 2 alebo 3 nepodarky z troch, tam uz tazko hovorit o nahode.

              2. Skor som myslel posudenie kvality konstrukcie stredoveho hubu a lozisk, co by teda asi vyzadovalo rozobratie fanu. Otazka je na zaklade coho to posudzovat, co urcuje vyssiu kvalitu a ci je to nejakym beznym sposobom hodnotitelne. Povedzme u hydraulickych lozisk nieco napovie pocet drazok na obtekanie maziva, ale to je asi prva a posledna vec co mna ako laika v tomto napadne a co sa da aj vizualne hodnotit. Zvysok nemam sancu ani subjektivne posudit… co ja viem prachuvzdornost puzdra. Potom uz asi vyslovene dochadza na laboratorne veci typu chemicke zlozenie maziva a zachovanie jeho vlastnosti z dlhodobeho hladiska, kvalita pouzitych materialov v lozisku atd. Neviem ci su to veci, ktore je vobec realne testovat, hoci aj jednorazovo ako nejaku chutovku. Lebo to uz ideme do veci na ktore sa casto vztahuje aj patetovane know-how a nikto to neda do datasheetu.

                Proste ma to len tak napadlo, lebo su to veci nad ktorymi rozmyslam uz roky a vobec som sa s tym nikam neposunul.

                U tych dlhodobych zatazovych testov tazko povedat, da sa vseobecne ocakavat, ze realne kvalitne loziska nebudu mat problem, skor ci by extremnejsie nasadenie potvrdilo rozdiely medzi top a entra-level modelmi. Tam by sa mohli diat zaujimave veci uz aj po roku. Alebo aj nie. A prave o to ide. 🙂

                Ked nic ine, ako jednorazovka by to bol zaujimavy experiment a vysledky po prvom pokuse by ukazali ci to ma zmysel skusat aj dalej.

                1. Tie merania spotreby s odstupom času (trebárs po roku intenzívneho používania v nepriaznivých podmienkach) by ale mohli zodpovedať na otázky kvalít stredového hubu, ložísk, zapúzdrenia voči prachu a podobne. Tieto jednotlivé časti budú totiž v priebehu času viac alebo menej chradnúť (záleží od celkovej kvality vyhotovenia), čo bude automaticky znamenať zvýšenie spotreby (to by sa dalo vyjadrovať percentuálne, povedzme), pretože z dôvodu vyššieho trenia bude musieť motorček viac zaberať. A na základe rýchlosti tejto degradácie a vedomosti o výkone motora by sa orientáčne trvácnosť trecieho systému dala aspoň trochu odhadovať, respektíve poukázať na to, ktorý ventilátor v dobrej kondícii vydrží dlhšie alebo kratšie.

                  1. Rok je pravděpodobně příliš s ohledem na aktuálnost závěrů. Může docházet ke změnám dodavatelů, drobným i větším úpravám výrobních technologií a postupů.

  6. Obrovske uznanie za takto podrobne pripravene testovanie. Ku konstrukcii a navrhovanemu postupu nemam ziadnu vyhradu, ta presnost a rozsah merani je ovela vacsia ako som si predstavoval na zaciatku citania. Nechodte prosim do formy platenych recenzii, ked budete mat dake merania za sebou mozno by bola cesta ponuknut priamo vyrobcom taketo podrobne merania ventilatorov este pred uvedenim na trh, zaplatili by si napr. meranie 10ks z nich by sa najhorsi a najlepsi vysledok nebral do uvahy a zo zvysku by sa spravil referencny priemer ktory by mohli pouzit do marketingu. Po uvedeni na trh by ale recenzia pre ludi musela prebiehat na nahodne zakupenych kusoch aby sa predislo tomu, ze vam poslu na test specialne odladene kusy. Dalsia moznost je nerobit podrobne textove recenzie ku kazdemu testovanemu ventilatoru ale spravit iba kratky popis a vsetky namerane hodnoty davat do tabulky aby sa na webe dali jednoducho porovnat vsetky pripadne aby som si vedel vyklikat iba tie ktore ma budu zaujimat (mne osobne by tabulkove hodnoty postacovali, pre ludi co sa do toho nevyznaju by bol jeden vysvetlujuci clanok ako maju danu hodnotu chapat, cize nieco take ako to bolo aj tu vysvetlene). PS. to logo by chcelo naozaj refresh, pride mi trochu zastarane a prilis komplikovane. Drzim palce a uz sa tesim na vysledky merani 🙂

    1. Ďakujeme za pochvalu. 🙂 Medzičasom sa konečná podoba metodiky ešte trochu rozvinula (predsa len toto je skoro štvrť roka starý článok) a napríklad tento článok upresňuje, ako budeme merať frekvenčnú charakteristiku zvuku. Je to síce vysvetľujúci článok k testom grafických kariet, ale pri ventilátoroch to bude veľmi podobné.

      Áno, čítate mi z hlavy. Radi by sme niektorým výrobcom ponúkli meranie špecifikácií. Napríklad SilentiumPC v nich takmer nič neuvádza. Ťažko však teraz odhadovať, či by bol o to zo strany výrobcov záujem. Predsa len dnes žijeme v zvláštnej dobe, v ktorej je pre drvivú väčšinu spotrebiteľov podstatne dôležitejšia prezentácia estetických než funkčných vlastností. A čo sa týka plateného prístupu k testom, tak to by bola samozrejme posledná možnosť, uvidíme, ako to bude fungovať. Každopádne tú extrémne náročnú prácu na testoch budeme musieť nejako zaplatiť a na výrobcov sa spoliehať fakt nechceme. Nie je to dobré ani z toho pohľadu, že oni zvyknú zle znášať neúspech a pokiaľ sa niečo nepodarí, tak to nebudú chcieť publikovať (teda minimálne pokiaľ by s nimi mala súbežne prebiehať nejaká platená spolupráca) a takéto starosti fakt nepotrebujeme. Preto sa mi zdá najreálnejší postup, s najmenej obmedzeniami ten, že by mali čitatelia-predplatitelia prednostný prístup k testom ihneď po vydaní. A tí, ktorých zase tie testy až tak nezaujímajú, ale radi si ich pozrú, tak môžu neskôr, napríklad po troch dňoch od vydania, kedy už budú dostupné pre všetkých. Podpore nadšencov, pokiaľ bude výzva neprehliadnuteľná, celkom verím. Hlavne, keď budú tie testy vychádzať aj v angličtine a cieliť tak na celosvetové publikum.

      Uvidíme, ako to nakoniec bude. Každopádne forma databázových meraní bez pokecu to nemôže byť. To by si nenašlo dostatočne veľké publikum. Určite musíme tie testy čiastočne popularizovať a výsledky slovne interpretovať, aby im každý rozumel a vedel, ktorý ventilátor je na čo dobrý a v čom má rezervy.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *