V tomto článku sa zaoberáme základnými detailmi počítačových skriniek. To znamená, že obsahom budú poznatky k tomu, ako sa PC skrinky rozdeľujú podľa veľkosti, čo je ich súčasťou (a prečo sa tieto často v súčasnosti u moderných návrhov používajú) čo napríklad i to, ako a kde sa montujú jednotlivé komponenty. Je toho viac, čo je okolo počítačových skriniek a čo sa skrýva za tým, ako „fungujú“.
Ventilátory. Nezabudnite na ne
Súčasťou počítačových skriniek sú aj ventilátory – systémové ventilátory. Toto slovné spojenie (systémové ventilátory) nájdete aj na označení konektorov (SYS_FAN) na základnej doske alebo v jej v BIOSe. V prvom rade je však dôležité ventilátory pripojiť, a to či už k základnej doske alebo k rozbočovaču ventilátorov, ktorý je súčasťou skrinky. Iba tak sa môžu otáčať a plniť svoju funkciu spočívajúcu v zabezpečovaní cirkulácie vzduchu.
V skrinke sa hromadí teplo produkované komponentmi a to je treba odvádzať. A robí sa to práve týmito ventilátormi v skrinke. Niektoré skrinky ventilátory nemajú, ale často iba preto, aby ste si ich pre optimálne chladenie dokúpili. Existujú síce aj pasívne konštrukcie počítajúce s chladením bez ventilátorov (teplo sa typicky odvádza samovoľným stúpaním cez rozsiahle perforácie v plášti skrinky, prípadne je vyvedené na povrch plášťa skrinky priamym kontaktom – vedením), to sú ale pomerne vzácne situácie. Takýchto skriniek je pomerne málo. Sú, ale vo vzácnom zastúpení modelom, ktorým sa venuje napríklad aj Akasa. Kedysi sme testovali ich model Euler MX.
Vo väčšine situácií je prúdenie vzduchu dynamické, organizované ventilátormi. Tie sa pripájajú 4-pinovými konektormi PWM s podporou impulznej regulácie napätia. Alternatívne môžete nastaviť aj lineárnu (DC) reguláciu. Napríklad v rozhraní základnej dosky alebo v aplikácii pod operačným systémom, kde sú typicky porovnateľné možnosti regulácie.
Osobně bych se v článku pověnoval i způsobu instalace ventilatoru, i když je to rozhodně rozsahle téma a každý na to má jiný názor. Já osobně prefereji přetlakovou variantu, kdy mi více ventilátorů tlačí vzduch dovnitř, než kolik jich tahá vzduch ven.
Máte pravdu, to už je ale celkom určite nad rámec základných vecí. 🙂
To, že túto tému otvárate, je každopádne skvelé. Niektorý zo žiakov či učiteľov do diskusie určite načrie a môže tak rozšíriť svoje vedomosti alebo čerpať. Teraz je priorita v čo najkratšom čase doplniť chýbajúce ilustrácie. Toto je aktuálne kamienok tlačiaci v topánke.
Přetlak má smysl hlavně kvůli prachu, který se může koncentrovat tam, kde ho chceme (vstupní filtry). Ale z pohledu chlazení je lepší dostat horký vzduch ven mírným podtlakem – alespoň to lze obecně vyčíst ze zdejších testů skříněk.
— „Přetlak má smysl hlavně kvůli prachu, který se může koncentrovat tam, kde ho chceme (vstupní filtry).“
Jasné, rôzne konfigurácie systémových ventilátorov boli aj na pretrase tohto článku. Asi sa nedá zovšeobecniť, že z pohľadu chladenia sú vstupné ventilátory neužitočné, ale výstupné pri porovnateľnej hlučnosti väčšinou zabezpečia nižšiu teplotu okolitého vzduchu vnútri (skrinky). 🙂
Vstupné sú pri nižšej hlučnosti neúčinné
https://www.hwcooling.net/deepcool-ch160-mala-lacna-a-pritom-plnohodnotna/7/
Naozaj? 😉
Bude to dosť závislé aj od aerodynamického dizajnu konkrétnej skrinky. DeepCool CH160 sme ale testovali v konfigurácii 1+1 (t.j. jedného vstupného ventilátoru k jednému výstupnému). Ale asi narážaš na výsledky North XL, kde je v konfigurácii s iba vstupnými ventilátormi dosahované nižšie zahrievanie (ako s výstupnými)? 🙂
…a aj Meshify 😉
Inaq, aj pri 33dBA to tak bolo, … takže na náhodu to moc nevyzerá 😉
https://www.hwcooling.net/za-nizsie-teploty-bequiet-pure-base-501-airflow/10/
Náhoda to určite nebude. Spotreba testovacej zostavy je ale pomerne níézka a úzkym hrdlom môže byť niečo iné ako systémové chladenie. Ktovie, ako by to pri porovnateľných konfiguráciách ventilátorov vyzeralo napríklad pri 600 W, či by to takto škalovalo… možno áno, možno nie. 🙂
Inaq aj v tom článku čo si dal link, 😉
urobil som ti porovnanie „2+1“ vs „1+2“
https://imgur.com/edz838j
Díky! Je to ale Cinebench R23, tá záťaž:
„Na zaťaženie SSD slúži aplikácia CrystalDiskMark (v slučke maximálneho výkonu sekvenčného čítania a zápisu) – CPU je zase zaťažovaný v Cinebench R23 a grafická karta v menu hry Shadow of the Tomb Raider.“
nie tie dáta v tej tabuľke sú s tadiaľto:
https://www.hwcooling.net/systemove-chladenie-pod-drobnohladom-kde-pridat-a-kde-ubrat/2/
Tak potom to je uvedené správne, tam bol na záťaž použitý naozaj IntelBurnTest. A to testovanie v tuneli má aj bližšie k nulovému statickému tlaku (tunela ako takého) v porovnaní s tradičnou PC skrinkou. Riešili sme tam vtedy aj tesnenie (taká tá hnedá pena s uzavretou bunkovou štruktúrou, na ktorú tunel dosadá) voči stene/múru (alebo ako to nazvať, aby to bolo dostatočne presné, haha…) a tak. 🙂
Ty skříně nejsou vzduchotěsné, nemáš tam ani podtlak ani přetlak. Proti prachu máš mít prachový filtr, ten snižuje účinnost ventilátoru. Proto člověk nic nezkazí, když má vepředu dva vstupní a vzadu jeden výstupní.
…vzduch nie je kvapalina, je ľahko stlačiteľný.
Samozrejme, že skrinky nie sú vzduchotesné, ale do istej miery sú to uzavreté priestory.
Keď sa tam vháňa vzduch, tak tam môže vzniknúť malý/nepatrný pretlak, samozrejme sa sústava snaží dostať do rovnovážneho stavu s okolím a vzduch sa tlačí všetkými otvormi von a naopak.
Nasávanie a vypudzovanie vzduchu v tomto prípade práve zabezpečuje vzniknuvší rozdiel tlaku medzi systémom a okolím. 😉
Samozrejme, nejaký total mesh case bude mať rozdiel minimálny, plná skrinka výraznejší.
—
Ľahko to bolo pozorovateľné na FD Define C a ventilátoroch Arctic P12, ktorých výkon (alias RPM) výrazne škáloval s odporom prostredia …aj tu to vidieť:
https://hwbusters.com/cooling/arctic-p12-pwm-pst-fan-review/4/
Sa mi ľahšie nastavoval fancontrol tak, aby tam bol mierny pretlak, ale pri tých ventilátoroch, čo mám v novej skrinke, je to čisto o odhade/pocite (TF 12 Pro, FD Momentum 14, NF-A14x25rG2)
ok, nějaký drahý kvalitní skříně, prosím, je to možný, ale běžné skříně jsou dneska, aby se ušetřilo, tak moc perforované, že tam jakýkoli přetlak / podtlak nemá šanci vzniknout.
Osobně proto řeším situaci proudem vzduchu – nasání předním ventilátorem na skříni, nasání ventilátorem před vzduchovým chladičem s ventilátorem kolmo k desce, (odebrání vzduchu z chladiče ventilátorem za chladičem) a vypuštění ohřátého vzduchu ven zadním ventilátorem na skříni.
Problém tohoto způsobu je, že se neřeší ohřívání vzduchu grafikou a neřeší se čím dál větší ohřev na pamětech a na discích.
— „nějaký drahý kvalitní skříně, prosím, je to možný, ale běžné skříně jsou dneska, aby se ušetřilo, tak moc perforované, že tam jakýkoli přetlak / podtlak nemá šanci vzniknout“
Zrejme beriete extrém a situáciu s nulovým prietokom (skrinky/plechov ako takých). Takú, pri ktorej sa meria napríklad aj statický tlak. Toto ale nie je podmienka pre to, aby mohla byť reč o pretlaku či podtlaku. Keď je vyšší prietok vzduchu na výstupe ako na vstupe, tak to je ono. Vyšší výstupný tlak/prietok vzduchu systémových ventilátorov = podtlak. Opak: vyšší vstupný tlak/prietok vzduchu systémových ventilátorov = podtlak. 🙂
Pokud je průtok jedněch ventilátorů vyšší než druhých, tak by se tlak změnil proti okolí mimo skříň, vznikl by přetlak nebo podtlak, kdyby veškerý vzduch, který by jinou tlakovou hladinu způsobil, neuniknul jinudy. Ale on jinudy unikne, takže se tlak vyrovná. 🙂
V neutěsněné skříni prostě přetlak ani podtlak nevznikne, fyzika. 😉
V prvej vete príspevku na, ktorý reagujete, píšem, ako to zrejme vidíte a v tomto smere máte určite pravdu. 🙂
Tak právě to unikání mezírkami a perforacemi, které ten podtlak nebo přetlak vyrovnává, ale samo začne probíhat až vlivem toho přetlaku/podtlaku. Když by tam nebyl, chyběl by impulz, který by to snahu vzduchu o to vyrovnání způsoboval (mimo přirozenou náhodnou difuzi).
Z toho vyplývá, že i při existenci toho procesu vyrovnání kvůli netěsnosti, tam pořád nějaký gradient zůstane, na kterém se to ustálí.
(Předpokládám, že je to konečný důsledek toho, že ty fyzikální děje neprobíhají okamžitě, pohyby vzduchu jsou ovlivňované třením a tak, ale jestli je to vysvětlění fyzikálně správně, to nevím.)
Keď sme pri skrinkách…tak 7.10. by mala vyjsť HAVN BF360… 😛
Tak som zvedavý 😛
Ty plastové vyfikundace pro usměrnění průtoku špatně snáším. Co jsem se větrných tunelů apod. zažil v hotových (podnikových) řešeních, hlavně z nultých let. Ty sis to dokonce sám ustrojil – ani přes mou mrtvolu 😹
… neviem ani čo na to napísať 😀
Tak snáď otázka. 😉 Takže ani Meshify 3 by si nechcel?
Asi by chcel, ale možno bude stačiť aj lacnejší model Epoch, teda Epoch XL? 🙂
Meshify je zajímavá, ale domů mi nesmí. Za to Epoch XL by se mi opravdu líbila.
— „… plastové vyfikundace pro usměrnění průtoku…“
O ktorom konkrétnom prvku ktorých skriniek je vlastne reč? 🙂
Nejsem fanoušek řešení jako je u Meshify plastový díl tunelu (na obrázku dole uprostřed).
Aha, jasné… to máme k videniu vlastne aj v článku s rozborkou…
… pre veľmi výkonné grafické karty typu GeForce RTX 5090 takýto aerodynamický tunel navádzajúci prúdnice vzduchu k ventilátorom užitočný možno bude zníži teploty alebo hlučnosť. Ktovie… 🙂
Tak, viem že obaja nemusíte Pištu, ale on to testoval…a pri max otáčkach to urobilo 4°C rozdiel (na GPU)
aha tuto 😉
Tak to prezentovali a môže byť. Stále je to ale bulvárne médium, ktoré treba brať s rezervou. 🙂
Tie 4 °C majú byť pri rovnakom chladiacom výkone chladiča grafickej karty (t.j. s rovnakými otáčkami ventilátorov)? Pri akej karte?
Nerozporuju, že to může mít pozitivní efekt na teploty. Jde hlavně o dojem, „trauma“ z nultých let.
Jasné (niektoré tie tunely tiahnuce sa nad chladič CPU z perforácie bočnice…). Verím tomu, že užitočné to v niektorých situáciách je a že takýto tunel efektivitu chladenia grafickej karty naozaj zvyšuje. Zmysel by to dávalo. 🙂
Potom toho 7. môžeš reportovať aspoň formou komentára, aby nejaké atraktívne veci (okolo HAVN BF360) neušli úplne. 🙂
HAVN už vyšiel, ale nejaké relevantné recenzie asi ešte nie.
…
Ale objavil som trocha vylepšenú kópiu Lancool 207… nie že by bola nejako zásadne iná, ale je o 2 cm širšia …a tak bez nejakých úprav (ktoré som si urobil) v pohode zmestí do zadu 140 … Na PSU má tiež o 1 cm viac a rovnako tak na káblový manažment
https://www.okinos.com/product/air-cross/
Vcelku dobré výsledky a pre niekoho zaujímavý dizajn a farebné možnosti v novej HYTE
https://www.tomshardware.com/pc-components/pc-cases/hyte-x50-case-review
Zdroj hore, hmm… 🙂
jj… ako v torrente
Nemám rád skříňky, které příliš šetří prostorem, ale ta zaoblení se mi zdají zbytečná. Vypadá to spíš jako womanizér, ještě ta barva k tomu 🙂
Napadol mi výrok rádce Atakdále (Vlasta Burian)…ale budem radšej ticho 😛
Ani ta barva tomu nepomůže, v černé to bude womanizer de luxe 😛
Nie je mi jasné… prečo by malo záležať na farbe niečoho, čo je vnútri niečoho iného… a farbu zvonku nevidieť 😀
Jen růžová to může být. Nie, teraz vážne: Aj u mňa je farba skrinky posledné, nad čím by som sa pozastavoval. U niekoho to môže byť ale priorita. Pri aute ešte ok, biela v lete nie je také peklo ako čierna, ale inak… 🙂
Nó, a stačí zhasnouť a všécko je černé, i ta skříň 💩👍
Farba auta je dosť dôležitá…okrem toho čo si napísal ide aj o to byť dobre viditeľný
https://www.nrspp.org.au/resources/nrspp-quick-fact-effect-car-colour-crash-risk/
Napríklad taká tmavomodrá v noci… čo ti budem rozprávať 😉
Jasné. Biela je dobrá asi za každých okolností, tzn. aj v noci? 🙂
Doporučuje 10 z 10 čmeláků.
No hurá, konečně někoho zase jednou napadlo, že alespoň jedna externí 5.25″ by mohla být užitečná. Jen ji trochu rozumněji umístit.
Možno by mohla byť tá 5,25″ trochy vyššie, aby sa pod ňu zmestil tretí ventilátor alebo, a to je asi dôležitejšie, 360 mm radiátor? Nejký dôvod, prečo CM s tou pozíciou nešiel hneď pod strop tam asi bude. Možno kboli tomu, aby sa tak výrazne emuseli lámať káble z predného panela? Neviem… 🙂
Fractal ji (je) umístil do šachty na dně (Pop), což je myslím si naprosto ideální umístění. I když jejich provedení taky není dokonalé.
Jasné, to je pozoruhodné umiestnenie. Ale zase môže niekto namietať, že je to príliš nízko. Je to individuálne, no. 🙂
Pro optickou mechaniku možná nízko, ale pro hot‑swap šuplík to nemusí vadit vůbec.
Hej, ak to nevyžaduje častú interakciu s používateľom…