Nízka cena sa týka aj ventilátorov Stratus 140 White ARGB. S ohľadom na prítomnosť pestrofarebného osvetlenia v kategórii 140-milimetrových modelov neexistuje veľa lacnejších ventilátorov. Výborné aerodynamické vlastnosti trochu kazia iba vyššie vibrácie a nezdá sa, že by sa jednalo o „chybu jedného kusa“, v podrobných testoch tak ako obvykle vychádzame z viacerých vzoriek.
Merania statického tlaku…
Konečne nastal čas, aby sme sa po dráhe tunela trochu posunuli. Tesne za ventilátorom je umiestnená sonda na snímanie statického tlaku. Jej poloha je zvolená s ohľadom na maximálnu efektivitu meraní. Inými slovami sú snímače umiestnené v miestach najvyššieho tlaku (hoci ten je v nezúženej časti tunela prakticky všade rovnaký).
Na meranie statického tlaku v tuneli slúži Fieldpiece ASP2, ktorý je pripojený k manometru Filedpiece SDMN5. Ten umožňuje merania aj v milimetroch vodného stĺpca, ale my meriame v milibaroch. To je pre tento merací prístroj základná jednotka s jemnejším rozlíšením. A až z nej namerané hodnoty prepočítavame do mm H2O, aby bolo možné jednoduché porovnanie s tým, čo uvádzajú výrobcovia.
Zatiaľ čo sme pri meraniach hladiny hluku písali, že sa naše výsledky nedajú porovnávať s parametrami, tak v tomto prípade to už neplatí. Pokiaľ si výrobcovia ventilátorov parametre neprikrášľujú, tak by mali uvádzať približne také hodnoty tlaku, aké vychádzajú aj nám. Najvýraznejšie odchýlky môžu vznikať iba na úrovni rôznej presnosti meracích prístrojov, ale to sú zanedbateľné percentá.
Čím väčší je rozdiel udávaných hodnôt výrobcom oproti našim, tým menej špecifikácie zodpovedajú realite. Ak sú udávané hodnoty výrazne vyššie, je to určite zámer, ktorý má ventilátory na trhu umelo zvýhodniť. Pokiaľ ale výrobca uvádza nižšiu hodnotu tlaku než my, ukazuje to skôr na inú vec. A síce na slabšiu tesnosť meracieho prostredia. Čím menej tesný tunel je, tým nižší tlak prirodzene nameriate. Toto je jedna z vecí, ktorú sme ladili mimoriadne dlho, ale nakoniec sme vytesnili všetky slabé miesta. Či už sa jedná o priechod pre samotnú sondu, príruby okolo anemometra, dokonca bolo potrebné v strede zatesniť aj samotný rámček anemometra, ktorý sa skladá z dvoch dielov. Bezchybne tesná musí byť nakoniec aj záklopka na konci tunela. Statický tlak sa totiž meria pri nulovom prietoku vzduchu.
Je tu ale jedna vec, ktorá často tlak ventilátorov trochu znižuje. A to sú vystúpené antivibračné podložky v rohoch či inak vystúpené rohy. Inými slovami, keď ventilátor na vstupe perfektne nesadne k montážnemu rámčeku a po obvode sú malé škáry, tak i to má vplyv na to, čo nameriate. Do tohto sme už ale nezasahovali, pretože sa už jedná o kvalitatívne vlastnosti ventilátora. Rovnako „odstávať“ a dosahovať o trochu slabšie vlastnosti, než na aké ma potenciál pri lepšom vyhotovení, bude aj po aplikácii u koncového používateľa.
Mimochodom, tento týždeň sa od Endorfy rúti jedna ventilátorová novinka (na produktových stránkach ešte prázdno, ale niektoré obchody už listujú)… hej, 120 mm, čiže skôr taká alternatíva k P12 Pro A-RGB. 🙂
„Pomer spotreby LED k spotrebe motorčeka“ – podle popisu „Čím nižšia je hodnota v grafoch, tým má väčšiu prevahu na celkovej spotrebe osvetlenie“ a podle toho, že hodnota roste s výkonem motoru, není to být spíše poměr příkonu motoru ku příkonu LED?
Máte pravdu, treba to otočiť (buď popis alebo hodnoty, premyslím…). Vďaka za upozornenie! Spotreba LED u Endorfy Stratus 140 White ARGB je pri maximálnej svietivosti 1,4 W a spotreba motorčeka je už v závislosti od daného režimu, pri maximálnej rýchlosti je to 1,28 W, čiže podiel je 1,09 W (atď.), nie uvádzaných 0,91 W. 🙂
No tvl, ještě že je to tak exponovaná kapitola. Fakt mě nenapadlo se tam kdy podívat.
Spomedzi všetkých sú to pomerne nepodstatné grafy, čo si budeme… ale, samozrejme, aj tie treba mať správne. 🙂