V databáze máme už sto ventilátorov, 75 formátu 120 mm a 25 modelov s fyzickým rozmerom 140 mm. V tomto článku sme všetky údaje zhromaždili do spoločných grafov. To, čo sa kedysi na lepšiu prehľadnosť rozdelilo, je teraz znovu pokope a komentár bude obsahovať aj nejaký… výhľad do budúcna, pokiaľ ide o testy ventilátorov. Už teraz ale možno prezradiť, že máte toho ešte veľa pred sebou.
Počiatočné zahorenie…
Ešte predtým, než začneme vôbec niečo merať, nechávame ventilátory po zapojení natočiť pár minút „naprázdno“. Je to z toho dôvodu, že bezprostredne po studenom štarte ventilátory dosahujú iné parametre ako po určitom čase krátkodobej prevádzky.
Do momentu, kým sa neustáli prevádzková teplota maziva, je dosahovaný typicky nižší maximálny výkon. Pri nižšej teplote je totiž mazivo hustejšie, s čím súvisí vyššie trenie. Maximálne otáčky preto ventilátory nedosahujú okamžite, ale až po prvých sekundách. Pred prvými meraniami tak nechávame ventilátory v zábehu aspoň 300 sekúnd pri 12 V, respektíve 100 % intenzite PWM.
… a záznam otáčok
Rýchlosť ventilátorov monitorujeme pomocou laserového tachometra, ktorý počet obrátok odčítava z reflexnej nálepky na rotore. Na tento účel používame zariadenie UNI-T UT372, ktoré v reálnom čase umožňuje aj priemerovanie vzoriek. Do grafov tak nezapisujeme špičkovú, ale priemernú hodnotu otáčok z časového úseku 30 sekúnd.
Samotné otáčky sú však pomerne nedôležitý parameter, ktorému sa často venuje vyššia pozornosť, než by bolo vhodné. To dokonca aj v mnohých testoch ventilátorov či chladičov, kde sa podľa otáčok normalizujú jednotlivé režimy, v ktorých sa merajú iné veličiny.
Viazať sa však na konkrétne otáčky je pomerne nešťastné rozhodnutie už len preto, že ventilátory nezískavajú žiadny spoločný znak. Pri rovnakých otáčkach sú všetky ostatné veličiny rôzne, neexistuje žiadny prienik. Dá sa poznamenať, že lepšia by bola normalizácia podľa akejkoľvek inej veličiny, či by sa jednalo o statický tlak, prietok alebo hladinu hluku, ktorá u nás vyhrala. O tom ale až v ďalšej kapitole.
Rýchlosť otáčok meriame iba preto, aby ste si vedeli konkrétny parameter (napríklad výšku statického tlaku alebo nejakú hladinu hluku) spojiť s niečím, podľa čoho si viete ventilátor sami nastaviť. Snáď na to jediné je informácia o dosahovaných otáčkach užitočná. V rámci analýzy ventilátorov budeme uvádzať aj to, aké majú ventilátory rozbehové a minimálne otáčky. Rozbehové otáčky bývajú vyššie než minimálne, pretože na rozhýbanie rotora je vyžadovaná väčšia sila než keď už sa rotor ventilátora otáča a hľadá sa minimálna intenzita napájania, pri ktorej nedochádza k jeho zastaveniu.
To sú ale dlhé grafy, čo? A bude „horšie“, haha. 🙂
–„…A bude „horšie“, haha…“
Bohu dík…a ešte Ľubovi 😛
Inaq, všimnite si ako je 120mm G2 blízko v normalizovanom výkone 140mm G2 a často aj nad ňou.
vyvinuli v 140mm to skúsili so 120mm.
🦉 
Ako dobre, že potom ako
si myslím, že keby 140mm G2 nechali kus stučnieť, tak by to prinieslo posun.
…však 120mm G2 je zmenšená len v dvoch rozmeroch, …ale tretí majú zhodní 😉
Chybí tam pomyslná lopatka navíc. Stodvacítky jsou o kus univerzálnější, a takhle jim to opravdu sluší. I když mi osobně by se líbily dokonalejší ty větší. Nějak se s tím srovnám, díky Arcticu 🙂
To by bolo možné zaujímavé povyzvedať vo všeobecnosti, že prečo majú väčšie 140 mm ventilátory často menej lopatiek ako menšie, 120 mm. 🙂
— „… si myslím, že keby 140mm G2 nechali kus stučnieť, tak by to prinieslo posun.“
Určite by bol ten pokles prietoku cez prekážku nižší, teda minimálne pri porovnateľných rýchlostiach, bez ohľadu na hlučnosť. Nejde však asi len o to, aby bol ventilátor hrubší, ale aby jeho profil dobre „hral“ s celkovým aerodynamickým dizajnom. A myslím si, že je len otázka času, kedy po fáze optimalizácii s niečom takým (hrubším :)) príde aj Noctua. Neviem ale, či to nebude výrazne viac ako 30 mm (v prípade Phanteks T30-140, napríklad), haha. 🙂
Holt ventilátory NF-A14x25 G2 PWM majú v porovnaní s ventilátormi NF-A12x25 G2 PWM nižší statický tlak. Vyšší prietok (keďže väčší aktívny prierez s lopatkami), ale nižší statický tlak (teda väčší je aj jalový prierez, v ktorom je prázdno, bez lopatiek) a na prekážkach sa to potom ukáže, no. 🙂
Tak mě napadá. Nestálo by za otestování, jaký dopad může mít pečlivá volba systémových ventilátorů v praxi? Jak výrazně se na teplotách ve skříni může odrazit rozdíl mezi zástupcem nejhorších a nejlepších z pelotonu?
Určite stálo a tiež by som bol za takýto test rád, ale nedokážem nič sľúbiť. Máme však Test 14 ventilátorov v prirodzenom prostredí systémových pozícií, kde sú síce staršie, ale aspoň nejaké ventilátory. 🙂