V databáze máme už sto ventilátorov, 75 formátu 120 mm a 25 modelov s fyzickým rozmerom 140 mm. V tomto článku sme všetky údaje zhromaždili do spoločných grafov. To, čo sa kedysi na lepšiu prehľadnosť rozdelilo, je teraz znovu pokope a komentár bude obsahovať aj nejaký… výhľad do budúcna, pokiaľ ide o testy ventilátorov. Už teraz ale možno prezradiť, že máte toho ešte veľa pred sebou.
Ako meriame spotrebu…
Riešiť spotrebu pri ventilátoroch? Ak ich máte v počítači sedem (tri na radiátore chladiča a štyri na systémové chladenie v skrinke) a k tomu sú ešte aj osvetlené, tak sa odber začína počítať už v desiatkach wattov. A to už má zmysel sa tým zaoberať.
Všetky ventilátory napájame laboratórnym zdrojom Gophert CPS-3205 II. Ten je pasívny a prakticky bezhlučný, takže nám neskresľuje merania hladín hluku. Pre ventilátory s PWM je však pripojený regulátor Noctua NA-FC1, cez ktorý sú ventilátory ovládané. Medzi zdrojom a regulátorom Noctua máme ešte bočník. Na tom odčítavame úbytok napätia, z ktorého následne počítame prúd. Napätie na zdroji je však nastavené tak, aby išlo do Noctua NA-FC1 napätie 12 V. Presných 12 V potom nastavujeme aj pre meranie maximálneho výkonu 3-pinových ventilátorov s lineárnym napájaním.
Pri týchto meraniach nás bude okrem maximálnej spotreby nás bude okrem maximálnej spotreby pri 12 V, respektíve 100 % PWM zaujímať aj spotreba aj v režimoch fixných hladín hluku. Teda pri tých nastaveniach, pri ktorých meriame aj ostatné parametre. A nakoniec v grafoch nájdete aj príkon zodpovedajúci rozbehovým a minimálnym otáčkam. Rozdiel medzi týmito dvoma nastaveniami je v tom, že na rozbehové otáčky je potrebné prekonať trecie sily na rozbeh, takže je spotreba vždy vyššia ako pri minimálnych otáčkach. Pri nich už ventilátor beží a len sa znižuje napájanie do takej úrovne, kým sa nezastaví.
Tieto údaje o rozbehovej a minimálnej spotrebe sú náhrada za informácie o štartovacom a minimálnom napätí. S tým sa pri témach ventilátor často stretávate, ale pri ventilátoroch PWM sa nemá zmysel ním zaoberať. A hoci je možné napájať PWM ventilátor aj lineárne, tak pri PWM regulácii bude dosahovať vždy lepšie výsledky – nižšie rozbehové aj minimálne otáčky. Preto by bolo nespravodlivé porovnať tieto parametre pri všetkých ventilátoroch s použitím lineárnej regulácie. Ventilátory s PWM by boli tak znevýhodnené a závery skreslené.
… a výkon motorčeka
Okrem spotreby je dôležité vnímať ešte jeden parameter, ktorý súvisí s napájaním – výkon motorčeka. Ten býva uvádzaný zozadu na štítku a často je chybne zamieňaný so spotrebou. Údaj o napätí a prúde tu však obvykle nehovorí o spotrebe, ale o tom, aký je výkon použitého motora. Ten musí byť vždy výrazne nad prevádzkovou spotrebou. Čím viac, tým dlhší je predpoklad životnosti ventilátora.
Časom a opotrebovávaním, sa totiž zvyšuje trenie ventilátora (strácaním sa, tvrdnutím maziva, jeho znečistením prachom či draním ložísk a podobne). Silnejší motorček však do istej miery zhoršujúci sa stav ventilátora prekoná, hoci už pri vyššom odbere, ale nejako si s ním poradí. Ak je ale rozdiel medzi výkonom motorčeka a prevádzkovou spotrebou nového ventilátora malý, tak pri zvýšenom trení vplyvom nepriaznivých okolností už nemusí byť schopný vyvinúť dostatočnú silu na otočenie rotora.
Pre otestovanie výkonu motorčeka nastavíme ventilátor na plný výkon (12 V/100 % PWM) a brzdným mechanizmom na strede rotora zvyšujeme mechanický odpor. To je pre motorček vyššia záťaž, s ktorou sa prirodzene zvyšuje aj odber. To ale iba do určitého momentu, dokým sa rotor nezastaví. Výkon motora v našich testoch zodpovedá najvyššej dosiahnutej spotrebe, ktorú sme pri brzdení ventilátora zaznamenali.
Na analýzu výkonu motora (ale aj bežnej prevádzkovej spotreby) používame presné multimetre Keysight U1231A s vysokou vzorkovacou frekvenciu. Jednotlivé vzorky sú navyše zaznamenávané do tabuľky, z ktorej potom do grafov vynášame maximum. Konečnú hodnotu predstavuje priemer troch meraní (troch maxím).
To sú ale dlhé grafy, čo? A bude „horšie“, haha. 🙂
–„…A bude „horšie“, haha…“
Bohu dík…a ešte Ľubovi 😛
Inaq, všimnite si ako je 120mm G2 blízko v normalizovanom výkone 140mm G2 a často aj nad ňou.
vyvinuli v 140mm to skúsili so 120mm.
🦉 
Ako dobre, že potom ako
si myslím, že keby 140mm G2 nechali kus stučnieť, tak by to prinieslo posun.
…však 120mm G2 je zmenšená len v dvoch rozmeroch, …ale tretí majú zhodní 😉
Chybí tam pomyslná lopatka navíc. Stodvacítky jsou o kus univerzálnější, a takhle jim to opravdu sluší. I když mi osobně by se líbily dokonalejší ty větší. Nějak se s tím srovnám, díky Arcticu 🙂
To by bolo možné zaujímavé povyzvedať vo všeobecnosti, že prečo majú väčšie 140 mm ventilátory často menej lopatiek ako menšie, 120 mm. 🙂
— „… si myslím, že keby 140mm G2 nechali kus stučnieť, tak by to prinieslo posun.“
Určite by bol ten pokles prietoku cez prekážku nižší, teda minimálne pri porovnateľných rýchlostiach, bez ohľadu na hlučnosť. Nejde však asi len o to, aby bol ventilátor hrubší, ale aby jeho profil dobre „hral“ s celkovým aerodynamickým dizajnom. A myslím si, že je len otázka času, kedy po fáze optimalizácii s niečom takým (hrubším :)) príde aj Noctua. Neviem ale, či to nebude výrazne viac ako 30 mm (v prípade Phanteks T30-140, napríklad), haha. 🙂
Holt ventilátory NF-A14x25 G2 PWM majú v porovnaní s ventilátormi NF-A12x25 G2 PWM nižší statický tlak. Vyšší prietok (keďže väčší aktívny prierez s lopatkami), ale nižší statický tlak (teda väčší je aj jalový prierez, v ktorom je prázdno, bez lopatiek) a na prekážkach sa to potom ukáže, no. 🙂
Tak mě napadá. Nestálo by za otestování, jaký dopad může mít pečlivá volba systémových ventilátorů v praxi? Jak výrazně se na teplotách ve skříni může odrazit rozdíl mezi zástupcem nejhorších a nejlepších z pelotonu?
Určite stálo a tiež by som bol za takýto test rád, ale nedokážem nič sľúbiť. Máme však Test 14 ventilátorov v prirodzenom prostredí systémových pozícií, kde sú síce staršie, ale aspoň nejaké ventilátory. 🙂