V databáze máme už sto ventilátorov, 75 formátu 120 mm a 25 modelov s fyzickým rozmerom 140 mm. V tomto článku sme všetky údaje zhromaždili do spoločných grafov. To, čo sa kedysi na lepšiu prehľadnosť rozdelilo, je teraz znovu pokope a komentár bude obsahovať aj nejaký… výhľad do budúcna, pokiaľ ide o testy ventilátorov. Už teraz ale možno prezradiť, že máte toho ešte veľa pred sebou.
Základ 6 rovnakých hladín hluku
Je niekoľko možností, podľa čoho normalizovať testovacie režimy pre ventilátory. V predošlej kapitole sme už písali o tom, že snáď najmenej vhodná možnosť sú rovnaké otáčky.
Na zváženie sú nastavenia podľa rovnakého statického tlaku či prietoku, ale za najrozumnejšie dlhodobo považujeme normalizovať meracie režimy podľa rovnakých hladín hluku. Jednak preto, že decibely sú logaritmická jednotka a všetky ostatné škálujú lineárne, ale hlavne preto, že podľa rovnakých hladín hluku sa zorientujete najrýchlejšie. Najjednoduchšie sa dá porovnať efektivita ventilátorov práve podľa toho, aké dosahuje výkonnostné vlastnosti pri rovnakej úrovni akustického tlaku. To je zo všetkých možností tá, ktorú si dokáže väčšina ľudí najlepšie predstaviť a odraziť sa od nej pri posudzovaní iných veličín.
Jednotlivé režimy hladín hluku sú nastavované od nízkych úrovni plynulo až k vyšším úrovniam. pri testovaní si tak nájdu svoje výsledky všetci používatelia bez ohľadu na to, či preferujú veľmi tichú prevádzku na hranici počuteľnosti alebo je prvoradý vysoký výkon.
Najtichší režim zodpovedá 31 dBA, za ním nasledujú 33 dBA a pre každý ďalší režim pripočítavame 3 dBA, ktoré hladinu hluku vždy zdvojnásobujú (36, 39, 42 a 45 dBA). Nakoniec ventilátory meriame pri maximálnom výkone. To už má každý trochu inú hladinu hluku, ktorú takisto uvádzame. V prípade, že medzi výsledkami pri niektorom ventilátore chýbajú namerané údaje znamená to, že nebolo možné nastaviť na cieľovú hladinu hluku. Či už preto, že jeho minimálne otáčky presahujú najtichší režim 31 dBA alebo naopak preto, že je ventilátor pri maximálnom výkone tichší než 45 dBA.
Je dôležité dodať, že naše merania hladiny hluku sú neporovnateľné s hodnotami, ktoré uvádzajú výrobcovia ventilátorov v špecifikáciách. To už len z toho dôvodu, že okolo snímača hlukomeru používame goliér v tvare paraboly, ktorá zvyšuje citlivosť. Dôležité je to preto, aby bolo možné rozlíšiť a nastaviť na rovnakú hladinu hluku aj režimy pri veľmi nízkych otáčkach, špeciálne 31 dBA.
Aby bolo rozlíšenie dostatočné, tak je hlukomer vedľa ventilátora pomerne blízko. Vzdialenosť medzi rámčekom a snímačom je 15 centimetrov. Snímač je pritom situovaný tak, aby nedochádzalo ku skresleniu, respektíve aby merania hladín hluku neovplyvňovalo prúdenie vzduchu. Preto je hlukomer nacentrovaný z profilu kolmo na rámček, ktorý definuje hĺbku ventilátora. Všetko je vždy pod rovnakými uhlami a v rovnakej vzdialenosti. Na presné a vždy rovnaké nastavenia vzdialeností používame sklonomer a značky.

Na meranie hlučnosti používame hlukomer Reed R8080. Ten v reálnom čase umožňuje priemerovanie vzoriek, čo je dôležité na presné vyladenie jednotlivých režimov. Ventilátory ladíme dovtedy, pokým nie je dosahovaná stanovená hladina hluku s presnosťou na dve desatinné miesta, napríklad teda 31 dBA. Hlukomer je jediný prístroj, ktorý kalibrujeme v rámci nášho testlabu. Ostatné prístroje máme skalibrované príslušnými technickými ústavmi. V prípade hlukomeru sa však vyžaduje kalibrácia pred každým testovaním a preto máme vlastný kalibrátor. Ten je už podľa etalónu skalibrovaný externe.








To sú ale dlhé grafy, čo? A bude „horšie“, haha. 🙂
–„…A bude „horšie“, haha…“
Bohu dík…a ešte Ľubovi 😛
Inaq, všimnite si ako je 120mm G2 blízko v normalizovanom výkone 140mm G2 a často aj nad ňou.
vyvinuli v 140mm to skúsili so 120mm.
🦉 
Ako dobre, že potom ako
si myslím, že keby 140mm G2 nechali kus stučnieť, tak by to prinieslo posun.
…však 120mm G2 je zmenšená len v dvoch rozmeroch, …ale tretí majú zhodní 😉
Chybí tam pomyslná lopatka navíc. Stodvacítky jsou o kus univerzálnější, a takhle jim to opravdu sluší. I když mi osobně by se líbily dokonalejší ty větší. Nějak se s tím srovnám, díky Arcticu 🙂
To by bolo možné zaujímavé povyzvedať vo všeobecnosti, že prečo majú väčšie 140 mm ventilátory často menej lopatiek ako menšie, 120 mm. 🙂
— „… si myslím, že keby 140mm G2 nechali kus stučnieť, tak by to prinieslo posun.“
Určite by bol ten pokles prietoku cez prekážku nižší, teda minimálne pri porovnateľných rýchlostiach, bez ohľadu na hlučnosť. Nejde však asi len o to, aby bol ventilátor hrubší, ale aby jeho profil dobre „hral“ s celkovým aerodynamickým dizajnom. A myslím si, že je len otázka času, kedy po fáze optimalizácii s niečom takým (hrubším :)) príde aj Noctua. Neviem ale, či to nebude výrazne viac ako 30 mm (v prípade Phanteks T30-140, napríklad), haha. 🙂
Holt ventilátory NF-A14x25 G2 PWM majú v porovnaní s ventilátormi NF-A12x25 G2 PWM nižší statický tlak. Vyšší prietok (keďže väčší aktívny prierez s lopatkami), ale nižší statický tlak (teda väčší je aj jalový prierez, v ktorom je prázdno, bez lopatiek) a na prekážkach sa to potom ukáže, no. 🙂
Tak mě napadá. Nestálo by za otestování, jaký dopad může mít pečlivá volba systémových ventilátorů v praxi? Jak výrazně se na teplotách ve skříni může odrazit rozdíl mezi zástupcem nejhorších a nejlepších z pelotonu?
Určite stálo a tiež by som bol za takýto test rád, ale nedokážem nič sľúbiť. Máme však Test 14 ventilátorov v prirodzenom prostredí systémových pozícií, kde sú síce staršie, ale aspoň nejaké ventilátory. 🙂