Metodická príprava: Čo chcete nájsť v testoch CPU?

Dajte nám vedieť, v čom všetkom testovať procesory

Práce na testovacej metodiky pre procesory sú už v plnom prúde. Máme predstavu, ako budú vyzerať, avšak dôležité je, čo od nich očakávate vy. Teda to, aké testy sú užitočné pre našich čitateľov. Ak máte nejaké konkrétne úlohy, ktorých výkon (alebo príkon, respektíve čokoľvek) vás zaujíma napríklad preto, že sa s ním stretávate na dennej báze, dajte nám vedieť. A pokiaľ to bude čo i len trochu možné, všetko zaradíme.

Okrem testov grafických kariet sa budete tento rok (a snáď i tie nasledujúce, pokiaľ bude o tieto témy záujem) pravidelne stretávať aj s testami procesorov. A nedočkavcom, ktorí sa tešia na testy ventilátorov sľubujeme, že i tie čoskoro rozbehneme. Pri nich sme už však preberali, ako bude testovanie vyzerať. Teraz je rad na procesoroch, ktoré chceme podrobne analyzovať v podobnom rozsahu a kvalite, ako to máme pri čerstvej metodike pre grafické karty.

Aby však vynaložené úsilie dávalo zmysel, musia však súbor testov odzrkadľovať vaše potreby. Prvoradé samozrejme je, aby boli pre vás atraktívne a slúžili ako sprievodca pri rozhodovaní sa pri kúpe procesora. Skrátka, aby ste sa podľa nameraných výsledkov vedeli pri výbere rozhodnúť pre ten správny procesor.

Jedna vec je, ako si tie testy predstavujeme my (to je nejaký základ) a druhá vec je, ako si ich predstavujete vy – pretože pre nikoho iného ich robiť nebudeme. Dajte nám preto prosím vedieť všetko, čo je pre vás užitočné a v prípade, že to nebude vyžadovať super drahú licenciu na nejakú profi aplikáciu, tak to v tých testoch potom aj nájdete.

Metodika pre procesory bude komplexná a preverí procesory ako celok aj v herných, výpočtových, či multimediálnych prostrediach. Hĺbkové testy kódovania (x264/x265) sú samozrejmosť rovnako ako rad testov pre tvorcov kreatívneho obsahu. Či už ide o rastrovú alebo vektorovú grafiku, rôzne grafické efekty alebo úpravu fotografií. Byť to som sa tomu pôvodne bránil (a chcel spoliahať čisto na vlastné scény), tak v editoroch Adobe (Photoshop, Lightroom Classic, After Effects a Premiere Pro) budú aj výstupy z Pugetbenchu, ktorý využíva praktické úpravy a ani by som tu nehovoril o syntetike. Týmito testami nakoniec trochu ešte rozšírime aj kapitolu „Úprava fotografií“ v testoch grafických kariet. Ale naspäť k testom procesorov.

Do komentárov pod článok si môžete napísať požiadavku aj pre iné než výkonnostné testy. Pevnou súčasťou testov bude aj podrobná analýza odberu/spotreby CPU. Sme pripravení na súbežné odčítavanie prúdu z externého napájania tak ako aj z 12-voltového vodiča 24-pinového konektoru. Do akej miery sa ten dnes podieľa na živení procesora ťažko povedať, ale asi s ním treba stále počítať a v testoch ho ignorovať nebudeme. Ale možno vás zaujíma spotreba pri nejakej konkrétnej činnosti?

Určite nám o nej dajte vedieť a budete ju v článkoch pravidelne nachádzať. Za každý tip na test budeme radi a vy snáď takisto, že v článkoch budete nachádzať aj „tie vaše“ merania. Tak porozmýšľajte a zapojte sa i vy do návrhu metodiky na testy procesorov. Záleží nám na tom, aby boli pre vás čo najprínosnejšie a najlepšie na celom internete. Tisíckrát ďakujeme! 🙂


  •  
  •  
  •  
Flattr this!

Pripravujeme veľký test ventilátorov. Čo vás zaujíma?

Onedlho to poriadne roztočíme, na redakčnej palube sa hromadia 120milimetrové ventilátory. Výber je od lacných po drahé, s rôznymi rozsahmi otáčok, ložiskami i tvarmi rotorov, optimalizovanými na systémové chladenie, ale i na rebrá pasívov. My predstavu o spôsobe vzájomného porovnania máme, podstatné však je, čo chcete nájsť v testoch vy. Svoje priania môžete uviesť do komentárov. Celý článok „Pripravujeme veľký test ventilátorov. Čo vás zaujíma?“ »

  •  
  •  
  •  

Ladíme metodiku na PC skrinky, zapojte sa aj vy!

Testy počítačových skriniek budú do budúcna jedným z hlavných pilierov HWCoolingu. Výrazný priestor v nich dostanú pravdaže merania efektivity airflow. V tomto článku vytvárame nejaký prvotný koncept, ako by mohli vyzerať. Snahou je zostaviť takú metodiku, s ktorou budete spokojní predovšetkým vy. Poďme teda nahlas premýšľať a spojme naše možnosti a predstavy s vašimi. Celý článok „Ladíme metodiku na PC skrinky, zapojte sa aj vy!“ »

  •  
  •  
  •  

Pri CPU a iGPU meriame odteraz už i výkon. Takáto je metodika

Z tímovej porady vzišlo, že bude predsa len rozumnejšie, keď dáme trochu priestoru aj výkonnostným testom. Nájdete ich vo všetkých recenziách hardvéru s procesorom, respektíve s výpočtovým výkonom. Na prevádzkové vlastnosti sa špecializujeme a hĺbkovo ich analyzujeme samozrejme i naďalej. Symbolickú ilustráciu o výkone dopĺňame pre ucelenosť, aby ste na získanie prehľadu nemuseli bežať inde. Celý článok „Pri CPU a iGPU meriame odteraz už i výkon. Takáto je metodika“ »

  •  
  •  
  •  

Komentáre (16) Pridať komentár

  1. no Ľubo, hlavne aby testy trvali najmenej 10 či viac minút (hoci aj opakovane v loope) a nech pekne v grafe vidno priebeh spotreby/výkonu/teploty počas celého trvania testu.
    procesory s pastou pod tepelným rozvádzačom by si mohol delidovať a porovnať výsledky s pôvodným. samozrejme podľa možností pri obstarávaní, ale zasa si myslím, že predať delidovaný by nemal byť problém, najmä ak bude s odkazom na test, t.j. kupujúci bude mať presne zmeraný tovar 😛
    no a obligátne „Tešíme sa“ .-)

    1. Ďakujem za nápady. Čiarové grafy s priebehmi spotreby, frekvencií a zahrievania samozrejme chýbať nebudú. Či budú ale všetky testy trvať aspoň desať minút neviem. To by na jeden test pripadala pol hodina, čo je pomerne dosť, ak majú byť tie testy pestré a komplexné. Tie tri opakované priebehy (a z nich priemery) sú kvôli presnosti nevyhnutné. Niekedy stačia dva (keď sa tá odchýlka naprieč meraniami zmestí pod 1 %, povedzme), ale jeden je fakt málo pre nejaké tie presnejšie merania. A kto tvrdí, že to stačí, tak tomu (testovaniu) veľa nedáva. 🙂 Samozrejme testy, kde bude vyžadovaný dlhší čas behu, pretože by sa mali meniť frekvencie a výkon (o zahrievanie sa zase až tak nebojím, v tom našom veternom tuneli sa teplo dlho nekumuluje a od piatich minút stúpa v malej miere len na komponentoch s pasívnymi chladičmi), tak tam to bude nevyhnutné. Ono je ešte aj otázka do diskusie, ako sa postavíme k tým power limitom a časovým obmedzeniam pre maximálny výkon/frekvencie. Ja by som to najradšej ignoroval, predsa len to tak robia poväčšinou aj výrobcovia základných dosiek (s nastaveniami PL2 bez limitov) a s robustným chladičom a doskou nevidím extra dôvod, prečo tieto obmedzenia rešpektovať. Ale netvrdím, že ma niekto nepresvedčí o opaku a nakoniec asi nejaké tie merania s odporúčaným nastavením PL2 asi budú. Už len pre tých, ktorí si to tak nastavia alebo používajú dosky Asus, ktoré ich zvyčajne vo východiskových nastaveniach rešpektujú. Aj keď tu je to už otázka, či toto skôr nepatrí do testoch dosiek než procesorov?

      Testovať správanie sa procesorov s pôvodnou pastou a potom i po úprave a s výmenou za tekutý kov by bolo skvelé. A tiež by som to tak rád robil, ale nejaký čas to bude asi mimo naše možnosti. Možno raz, keď budeme „veľkí“ a bude na to rozpočet. Zatiaľ by to nemohlo fungovať z viacerých dôvodov. Jednak si teda zatiaľ nemôžeme dovoliť kupovať procesory (aj keď po predaji po teste by tam tá finančná strata nebola až taká…), jednak sa k mnohým ani cez obchody/distribúciu nedá dostať a sme odkázaný na výrobcu, ktorému sa po teste vracajú a chce ich v pôvodnom stave. Ono je zakázane počas testovania rozoberať aj grafické karty, pretože potom už TIM nemá také vlastnosti ako v origináli a ďalší, kto to bude testovať v poradí (a to by sme mohli byť aj my trebárs) už nenameria správne veci. Ale máš pravdu Miro, boli by to atraktívne veci a chcel by som ich robiť. Ale asi si budeme musieť ešte chvíľu počkať, treba kráčať pomalšie a raz tam dokráčame. Zatiaľ ešte ten čas na rozoberanie procesorov a grafických kariet neprišiel, ale verím, že raz príde. Len sa musí zlepšiť tá situácia v obchodoch a hlavne musíme mať finančné prostriedky, aby sme tie veci museli kupovať za vlastné. Ale máme už nejaký plán, ako sa tam dopracovať, len všetky tie medzikroky hneď nepreskočíme, no. Ešte sa od nového roka (s pravidelnými hĺbkovými testami GK, CPU a ventilátorov) ešte len rozbiehame. Ale napríklad tie ventilátory bude možné kochať na úroveň ložísk, tie sa po testoch nevracajú/neposúvajú do iných redakcií.

      Miro, a nejaký tip na konkrétny test? na čo tak zvykneš zneužívať procesorový výkon? 🙂

      1. no vieš, väčšinou si väčšina ňadier váľa šunky, ale naposledy som si urobil jeden filmík v Handbrake https://handbrake.fr/ do HEVC-u a to dalo zahuliť komplet procáku so všetkými jadrami a vláknami, tak trebárs také niečo… a trvalo to viac ako 10 minút určite 🙂

        1. Jasné, kódovanie x265 s kvalitným pomalým nastavením trvá večnosť aj na pársekundovom videu. Otázkou je, podľa akej triedy procesorov optimalizovať tých 10+ minút. Ak by to malo byť podľa Core i9/Ryzen 9, tak testy Athlonov budú vychádzať dosť neskoro. 🙂 Ale pokiaľ by šlo len o časový úsek bez potreby dokončenia testu, prípadne voľby kratšieho videa tej istej kvality/záťaže pre tie lacnejšie procesory, tak to by už mohlo byť.

    2. Pocitace maji ruzne urceni. Rad bych takovy test kde dokazi identifikovat kancelarske PC (cenove vyhodny procesor co umi kratkodobe boost vykonu na 30s ( tipicky pro spousteni programu / prepocet tabulky) vs hracske PC (dodava stabilni vykon bez fluktaci po dobu nejmene 20 minut v plne zatezi ). Urcite bych rad videl spotrebu sestavy v klidu a v zatezi, protoze soucasna TDP jsou nic nerikajici cisla. (popripade prepocitanou tabulku vykon na watt ( skutecne namereny vypocetni vykon deleno skutecne namerena spotreba ve stejnem case) Dig. Incrementalni Watmetr co scita odber behem casu by byl idealni. Zmerit kolik Joulu sestava spotrebovala na cely dany test (10 minut) a kolik toho spocitala. Pak podelit a zistit se jak je to opravdu s tou efektivitou. Idealne k tomu pridat finalni teplotu procesoru po dokonceni testu. Merit vlastnim teplomerem, urco ne vestavenym nastrojem v zakladni desce.

      1. Jasné, tiež to tak chceme koncipovať, aby bola metodika vhodná naprieč rôzne výkonnými procesormi do zostáv s rôznymi použitiami. V tej nižšej triede vidím potenciál. Väčšina magazínov sa low-endovým procesorom (špeciálne tried Athlon, Celeron a Pentium) vyhýba, pretože sú na nich nižšie marže (tým pádom nemajú od firiem takú inzertnú alebo bartrovú podporu) a obvykle majú také testy i nižšie návštevnosti. Ale osobne mám lacný hardvér rád (a na svoje fungovanie nič extra výkonné nepotrebujem), takže mu budem prikladať minimálne rovnakú váhu ako tomu fakt výkonnému.

        Spotrebu vieme analyzovať sofistikovanejším spôsobom ako cez wattmeter, takže tieto veci, ktoré spomínate, zapracujeme a nejaké vzorové testy, ktoré budú trvať dlhší čas (aby to bolo pri čom merať) vymyslíme. Ďakujeme za tipy! 🙂

        1. Sofistikovanejsi metody nez Dig, wattmetr ktery meri primo na dratu zarizeni skutecny odber? huh. Nekdy je kladivo fakt ta nejlepsi technologie na zatluceni hrebiku.
          Report o vyvojii meraku na prutok vzduchu je naprosta bomba.Jen to s tou sofistikovanosti neprehanejte.

          1. Tak už rozumiem. Odber na zariadení, samozrejme, odčítavať budeme. Zmiatol ma ten „wattmeter“, pretože W sa na kábloch priamo nemerajú. Najprv na to budeme používať prúdové kliešte, čo je ten bežnejší postup, ale za najelegatnejšie „stolové“ riešenie to nepovažujem nepovažujem. Vhodnejší spôsob je vlastný odporový bočník na mieru, fungujúci na rovnakom princípe, aký využívame na analýzu odberu zo slotu PCI Express. Človek všetko pozapája a v jednom momente môže merať úbytok napätia (z ktorého sa následne počíta prúd) na 4+4-pinoch EPS ako aj na 12-voltovom vodiči 24-pinového ATX konektora a pritom do toho ešte monitorovať a do jedného riadku tabuľky zodpovedajúce výstupné napätie, ktoré podľa záťaže rôzne kolíše.

            S týmto sa už prpleme pomerne dlho a pokiaľ pôjdeme do úplných detailov, tak v porovnaní s prúdovými kliešťami to samozrejme sofistikovanejšie riešenie je (praktickejšie a v konečnom dôsledku i presnejšie). Len sa to teda musí vhodne navrhnúť, aby ani pri vysokých výkonoch nebol ten úbytok napätia privysoký/hlboko pod 12 V. S dostatočne malým odporom (0,01 Ω) a hrubými káblami s nadštandardným prierezom vodičov (v našom prípade bude 15 AWG) to je ale v poriadku. A keď sú k takémuto bočníku pripojené ešte riadne skalibrované multimetre Keysight U1231A so súbežným záznamom vzoriek do aplikácie… tak ako všetko i to blbé meranie na kábli môže byť s vyššou alebo nižšou presnosťou. Blbé je, že keď sa tomu človek začne poriadne venovať, tak môže ľahko prepadnúť honbe za dokonalosťou a prichytiť sa v technickom skúšobnom ústave pri kalibrácii s presnosťou na piatom desatinnom mieste. A to je už i dosť zbytočné, len je ťažké niekedy odhadnúť pravú mieru a si povedať „dosť, to už stačí“. 🙂

    1. Áno, testy vo Photoshope, Lightroome, After Effects a Premiere budú, ako som písal vyššie v článku. A Pugetbench je v pláne aj v DaVinci Resolve. Pracujete v ňom? Pýtam sa preto, že možno budete vedieť napísať, či nám bude stačiť tá voľná verzia alebo bude potrebná komerčná (Pugetbench je dostupný pre obe)?

      Od kolegu zo susednej redakcie, čo DRS aktívne používa, mám informáciu, že rozdiel by snáď mohol byť iba v exporte 4K a 8K videa, ktoré vo voľnej verzii nie je možné? Ale súbor testov v Pugetbench by mohol byť rovnaký? ide mi o to, či má zmysel do Blackmagic Design písať o licenciu. Kontakt máme (a ani tá licencia by asi nebola problém, kolega ju od nich v minulosti pomerne jednoducho získal), ale ak by bola na čisto testovacie účely zbytočná, tak samozrejme tú komerčnú licenciu nemá zmysel požadovať. Ďakujem! ?

      1. Ako presne to majú v týchto benchmarkoch neviem. Ale rozdiel free vs platená verzia DavinciResolve je primárne v GPU akcelerácii a asi 8K export. 4K som ešte do minulého roka exportoval aj z free verzii. Takže pri čiste CPU testoch je jedno či je to free alebo platená verzia

        1. Vďaka za reakciu. tak si o tu licenciu (asi) zažiadame. Tá GPU akcelerácia môže byť zaujímavá pre eventuálne testovanie výkonu grafických kodérov. A také veci v plánoch poznačené máme. 🙂

  2. Mě by potěšilo, kdyby se Vám do jednoho testu vešly i sloupce s výsledky „Eco Mode“, nebo nejnižší hodnoty konfigurovatelné spotřeby, nabízela-li by se taková možnost.

  3. Za mňa musím najprv pochváliť za veľmi kvalitne urobené testy, ktoré majú už teraz slušný záber. Privítal by som ale ešte jednu rubriku a to „podvoltovanie“ procesorov nie len klasické OC ktoré vyžmýka z procesora všetko (aj spotrebu), nakoľko vieme, že napr. také Ryzen 5xxx vedia bez väčších problémov tikať buď na vyššej frekvencii a a rovnakej alebo dokonca menšej spotrebe. Ináč už teraz sú recenzie grafík na vysokej úrovní. 😀

      1. Samozrejme, že by to bol len ako doplnok k recenzii, ako píšete nejde to paušalizovať na každý kus CPU.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *