Test: 6× HDD WD – viac než RGB. Všetky farby po 1 TB

Čo a ako testujeme

Ktorý z diskov je najzaujímavejší do kancelárie, na prácu s fotkami, s videom, na operačný systém a aký na hry či do náročného servera? A je Red naozaj vhodne navrhnutý do sieťových úložísk? To zistíte v tomto praktickom porovnaní výkonu, spotreby a hlučnosti jednotlivých modelov. Rozdiely sú značné a výsledky prekvapivé. Zelený, modrý, červený, fialový, čierny alebo zlatý?

Western Digital má jasnú predstavu o tom, ktorý z jeho radov je kam určený. Zjednodušene: Green ako úschovňa na dáta nenáročné na prístupovú dobu, Blue by ma byť kompromis medzi výkonom a cenou na použitie do tradičných domácich počítačov a Black ako jeho výkonnejšia alternatíva pre náročnejších používateľov. Zvyšné tri sľubujú zase dizajn uspôsobený na nepretržitý chod. Purple v kamerových systémoch, Red sa špecializuje na NASy a Gold by vďaka vysokému výkonu nemal robiť hanbu ani v datacentrách. Či tieto disky ustoja dlhšiu prevádzku a majú tak vyššiu životnosť z krátkodobých testov nezistíme, všetko ostatné, čo je u diskov dôležité, však áno.

Každý z testovaných diskov je v rámci svojej série aktuálny model, má úžitkovú kapacitu 1 TB na jednej platni. Okrem Goldu so 128-megebajtovou vyrovnávajúcou pamäťou majú všetky cache 64 MB. Polovica točí 5400 ot./min (Green, Red, Purple), rýchlejšie na 7200 otáčok (Blue, Black, Gold). Zlaťák má pritom takmer o 40 % vyššiu hmotnosť (618 g) než ostatné. To je spôsobené mimo iné aj výrazne robustnejším motorom a takisto má väčšie PCB, čo ilustruje aj spoločná fotografia:

Hore zľava Green (WD10EURX), Blue (WD10EZEX), Red (WD10EFRX). Dole Purple (WD10PURZ), Black (WD1003FZEX) a Gold (WD1005FBYZ)

Pomalšie 5400-otáčkové modely sa navonok nijako neodlišujú. Rozdiel medzi Blue a Blackom už však neprehliadnete. Black má atypickú konštrukciu motorčeka. Ako jediný má osku v jednej rovine s puzdrom (zvyšné ju majú mierne zapustenú dovnútra), na jej výrobu je použitý aj iný materiál a do tretice je špecifický aj plochý konektor.

Ako testujeme

Výkon je testovaný prenosom adresárov s rôzne veľkými súbormi. Z RAM disku na HDD (zápis) a naopak (test čítania). Najmenšie súbory majú 12 – 59 kB, čo predstavuje dáta dokumentového charakteru, ktoré trápia disky najviac. S väčšími (427 – 1235 kB) blokmi je to už podstatne veselšie a výkon je už blízko maxima. V praxi je reč o zmenšených fotkách alebo komprimovanom videu. Ďalšou métou sú súbory s veľkosťou 5 – 10 MB (JPEGy, MP3 a iné manistreamové foto-audio formáty). Nekomprimované RAWy, FLAC a podobne, potom už spadajú medzi predposledné testovacie vzorky (24 – 36 MB). Na záver preháňame cez disky veľké, 1 – 2GB súbory. Typicky ide o záznamy videí vo vysokom rozlíšení, rôzne archívy či exporty projektov z grafických editorov.

Rýchlosť prenosu zaznamenávame na stopkách a následne prepočítavame na MB/s. Pri zápise a čítaní odčítavame takisto prúd tečúci 12V (mechanika) a 5V (logika) vodičom SATA. To pomocou ampermetrických klieští Prove 15. Spotrebu meriame aj mimo záťaž, po 30 minútach nečinnosti. Po tomto čase sa všetky testované modely ustália na spodnej hranici svojich možností, pri stále sa otáčajúcich platniach. Úspornejšie sú disky už iba po ich odstavení, v spin-downe.

Meranie hladiny hluku prebieha v uzavretej komore. Najprv odčítavame hlučnosť v idle, kedy je zdrojom zvuku iba šum rotujúcich platní. Následne cez HD Tune simulujeme náhodný prístup k 512B blokom. Vtedy sa hlavičky rozbesnia a decibely exponenciálne stúpajú. Aj preto, že sme disky položili na kovové skrinky, ktoré ukážkovo šíria vibrácie a tým vytvárajú sekundárny hluk. Situácia je to podobná ako pri bežnom použití, v skrinkách. Komerčne používané antivibračné uchytenia vo väčšine prípadov pohlcujú vibrácie iba čiastočne. Obvykle ide len o nejaké gumené, stále tvrdé medzikrúžky.

Na čo najlepšie rozlíšenie sú disky od snímača hlukomeru (Reed R8080) vzdialené 10 cm. Výsledky vychádzajú z logu viacerých vzoriek. V grafoch uvádzame vždy priemery, či už ide o hlučnosť, výkon alebo spotrebu.

Na záver symbolicky meriame takisto zahrievanie (mimo airflow, voľne na stole) – po pol hodine zápisu pri maximálnom výkone. V tomto prípade sú však teploty pomerne nedôležité. Zaujímavejšie by boli analýzy pri nastockovaní viacerých diskov nad seba v racku v serverovni, kde je vyššia i teplota okolia. My v testlabe udržujeme stále klimatické podmienky, s regulovanou teplotou vzduchu 21 – 21,4 °C.

Testovacou platformou je Intel X99 (Marwell), kde sme zaznamenali o trochu lepšie výsledky než na všetkých externých radičoch, ktoré sme preklepli v rámci príprav metodiky. Pamäte máme G.Skill Flare X 32 GB (3200 MHz/CL14) v štvorkanálovom zapojení.


  •  
  •  
  •  
  •  
Flattr this!

Domáci tlmič na platňové disky. Lepší než čokoľvek komerčné

Zlatá éra HDD je nenávratne preč a paradoxom je, že sa ani počas nej výrobcom skriniek nikdy nepodarila základná vec. Zhotoviť uchytenie, ktoré by neprepúšťalo na skelet žiadne vibrácie, čo v skutočnosti nie je nič zložité. A vedzte, že aj takáto drobnosť rapídne zvyšuje celkovú hlučnosť počítača. Pozrite sa na výsledky jednoduchej konštrukcie s diskom na gumičkách v porovnaní s kontaktným použitím „kov na kov“. Celý článok „Domáci tlmič na platňové disky. Lepší než čokoľvek komerčné“ »

  •  
  •  
  •  
  •  

Komentáre (7) Pridať komentár

  1. Přesně takový článek o srovnání WD jsem potřeboval. Po pěti letech používání SSD jsem se, unaven rychlostí a tichem, vrátil k HDD.
    Tudíž za těch 5 let mi ujel vlak v oblasti HDD. Sice jsem se dostal do obrazu, ale zrovna pátrám a prokousávám se desítkami stran technických specifikací pro získání orientace v tom rozsahu, jak potřebuji. S tímto článkem mám 99,9% práce hotové.
    Pro sebe jsem si zvolil HGST Ultrastar 7k2 1TB. Pro jistotu jsem se otázal WD, jestli to náhodou není přeznačený WD. Jelikož je 4 měsíc ticho po pěšině, tak myslím, že na moji po technické stránce formulovanou otázku nelze odpovědět jinak, než ano. A v tomto případě je mlčení souhlas.
    HGST Ultrastar 7k2 je z toho, co jsem vyšetřil po všech čertech, přeznačený WD Gold. Jak jinak, když Hitachi koupili před 6 lety.
    Zrovna se nacházím ve fázi zkoumání, jak moc se liší Blue od Gold. Black mi byl jasný, že je předražený. A tak tímto to mám také vyřešené.
    BFU nevnutím disk za +/- 2 000,-ká, když vidí stejnou kapacitu za 1 150,-ká, že… tak právě pro tyto účely zkoumám Blue, abych se s nima nemusel handrkovat, že radši „pomalejší“ WD, než „rychlejší ST“. Auto také nekupuji jak rychle jede.
    Ještě musím u Blue dohledat, jestli také se snaží odrbávat lidi s workload skrz neuznání záruky. ST má 2400 hodin a nebo 55TB. Hahaha, mám akorát net, poštu, kancelář a semo tamo něco málo virtualizace. Od 12.11. mám 860 hodin a 36,5 TB workloadu. To bych měl po záruce ani ne za rok?, že jsem rozhrkal disk nadměrným používáním.

    A při té příležitosti jsem narazil na Váš článek zabránění přenosu vibrací z HDD na bednu. Ve starých bednách, kde bylo hafo 5,25″ pozic jsem to řešil gumou od trenclí. Nejlépe ve stadiu rozpadu trenclí. To byla guma akorát. Ani tvrdá, ani měkká. Navlékl jsem ji horem a dolem napříč do šliců na přišroubování vypalovačky a to vepředu a v zadu. Tím vznikly dva držáky do kterých jsem HDD zasunul. A byl klid. A pro mě nepatrná práce, trence měl každý doma, které se daly obětovat.
    Akorát je fakt, že když se na to zapomnělo (vždycky), tak při přenášení není nic moc, když v bedně lítá 0,5kg hliníku jak lunt v palírni. Další nevýhodou bylo pracné učesání kabelů tak, aby moc nebránily proudění vzduchu, ale zase aby se po nich nepřenášely vibrace. A to kolikrát i víc, než u přišroubovaného disku.
    Ale ticho nade vše!
    V příloze, pro pobavení, jak jsem vyřešil ubezhlučnění 3,5″ HGST 7k2 Ultrastar (WD Gold) v papírové bedně, když není použitelná 5,25″ pozice, pro klasické zatrenclování HDD do gumiček.
    Klasické provizorní řešení k ověření, jestli to i tak bude fungovat a vyřeším kabely tak, aby i po nich se nic nepřenášelo. Je to z toho co dům dal a bylo to hned po ruce. Akorát mám obavu, že je to tak dokonalý, že to už tak zůstane (jako vždycky). Nakonec, když to funguje, tak co do toho vrtat… 😀
    https://www.ulozto.cz/live/!ORtgIbnVV210/vid-20150101-010327-3gp

    1. Najmenší Red Pro má 2 TB a tak nám nezapadol do konceptu (nechceli sme porovnávať kapacitne rôzne varianty) a zase, keď sme si povedali, že teda zoberieme do testu 2-terabajtové disky, odradzujucim bola konfigurácia modrého modelu, ktorá má v tejto kapacite už iba 5400 otáčok a v situáciách, do akých boli tieto disky vždy stavané, by už tak skvelo a výhodne nevychádzal a nevyniklo by tak pekne, že medzi 1TB príplatok za Black nemá prakticky žiadny zmysel (minimálne z výkonnostného hľadiska). Pri objemnejších modeloch to, samozrejme, už platiť nebude.

  2. Ďakujem za vysvetlenie.
    Ja už dlho používam 3 ks WD Red Pro 1 TB v RAID5.
    Zlákala ma päť ročná záruka, predpokladám nižšiu poruchovosť.
    Vzhľadom k cene by som uvítal test 4TB diskov, prípadne 6TB diskov.
    Časom asi klesnú ceny a test by mal dlhšiu výpovednú hodnotu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *