Metodika: výkonnostné testy
Agresívnejšie napájacie limity? Dobre, ale pri vyššej efektivite, než to dokáže Intel, povedalo si AMD pri prácach na procesoroch Ryzen 7000. A takto to aj naozaj je, a to aj napriek rekordne vysokým frekvenciám, ktoré sú pre nový, nevyladený výrobný postup naozaj neobvyklé. Pokiaľ je toto len začiatok… každopádne nie je všetko ružové a nové procesory AMD majú aj tienisté stránky, na ktoré sa bude treba v budúcnosti zamerať.
Herné testy
Výkon v hrách testujeme v štyroch rozlíšeniach s rôznym nastavením grafických detailov. Na rozbeh je to jedno viac-menej teoretické nastavenie v 1280 × 720 px. Pri tomto rozlíšení sme dlho laborovali s nastavením „správnych“ detailov. Konečné slovo nakoniec padlo na najnižšie možné (Low, Lowest, Ultra Low, …), aké hra dovoľuje.
Niekto by mohol voľbu rozporovať tým, že procesor v takýchto nastaveniach nepočíta koľko objektov sa vykresľuje (tzv. draw calls). S vysokými detailmi v tomto veľmi nízkom rozlíšení však nebol veľký rozdiel vo výkone v porovnaní s rozlíšením FHD (ktoré takisto testujeme). Naopak záťaž na GPU bola jasne vyššia a toto nepraktické nastavenie má poukazovať práve na to, aký má procesor výkon pri čo najnižšej účasti grafickej karty.
Vo vyšších rozlíšeniach sú už nastavené detaily a vysoké (pre FHD a QHD) a najvyššie (pre UHD). Vo Full HD ešte obvykle s vypnutým Anti-Aliasingom, celkovo už ale ide o pomerne praktické nastavenia, aké sa i bežne používajú.
Výber hier je s ohľadom na pestrosť žánrov, hráčsku popularitu a náročnosť na procesorový výkon. Kompletný zoznam je v kapitolách 7–16. V hrách, kde je vstavaný benchmark, používame ten, v iných máme vytvorené vlastné scény, ktoré s každým procesorom dookola a vždy rovnako prechádzame. Na záznam fps, respektíve časov jednotlivých snímok, z ktorých sa potom následne počítajú fps, používame OCAT a na analýzu CSV aplikáciu FLAT. Za oboma stojí vývojár a autor článkov (a videí) webu GPUreport.cz. Na čo najvyššiu presnosť sú všetky priechody trikrát opakované a do grafov sú vynášané priemerne hodnoty priemerných i minimálnych fps. Tieto viacnásobné opakovania sa týkajú aj neherných testov.
Výpočtové testy
Začíname zľahka, PCMarkom 10, ktorý v rámci kompletnej súpravy „benchmarku pre modernú kanceláriu“ testuje viac ako šesťdesiat čiastkových úloh v rôznych aplikáciách. Tie následne škatuľkuje do tematických kategórií, ktorých je už podstatne menej a pre čo najlepšiu orientáciu zapisujeme do grafov bodový zisk z nich. Celkové skóre máme potom pre jedno i viacvláknový výkon aj z Geekbench 5. Jednoduchšie úlohy v testoch zastupujú i testy vo webovom prehliadači – Speedometer a Octane. Ďalšie testy predstavujú už obvykle vyššiu záťaž alebo sú cielené na pokročilého používateľa.
Výkon pre 3D rendering meriame v Cinebench. V R20, ktorej výsledky sú rozšírenejšie, ale hlavne v R23. Renderovanie v tejto verzii pri každom procesore trvá dlhšie, cyklí sa minimálne desať minút. 3D renderovanie testujeme aj v Blenderi, s renderom Cycles v projektoch BMW a Classroom. Druhý menovaný si môžete porovnať aj s výsledkami testov grafických kariet (obsahuje rovnaký počet dlaždíc).
Ako sú procesory stavané na prácu s videom testujeme strižných editoroch Adobe Premiere Pro a DaVinci Resolve Studio 17. To prostredníctvom pluginu PugetBench, ktorý sa venuje všetkých úlohám, s ktorými sa môžete pri úpravách videa stretnúť. Služby PugetBenchu využívame aj v Adobe After Effects, kde sa zase testuje výkon pri vytváraní grafických efektov. Niektoré čiastkové úlohy používajú na urýchľovanie GPU, ale to nikdy nevypíname, čo v praxi nebude robiť nikto. Bez GPU akcelerácie niektoré veci ani nefungujú, ale naopak je zaujímavé sledovať, že je rôzny aj výkon v úlohách, ktoré urýchľuje grafická karta. Časť operácií totiž stále obsluhuje CPU.
Kódovanie videa testujeme v HandBraku a v benchmarkoch (x264 HD a HWBot x265). x264 HD benchmark funguje v 32-bitovom režime (64-bitový sa nám pod W10 nepodarilo konzistentne rozbehať a všeobecne pod novšími OS môže byť nestabilný a vykazovať chyby vo videu). V HandBraku používame pre AVC procesorový kodér x264 a pre HEVC x265. Podrobné nastavenia jednotlivých profilov už nájdete rozpísané v príslušnej kapitole 25. Okrem videa kódujeme i audio, kde sú všetky podrobnosti uvedené takisto v kapitole týchto testov. Do činenia s výkonom procesorových kodérov môžu mať aj hráči, ktorý si svoje hranie nahrávajú na video. Výkon „procesorového broadcastingu“ preto i my testujeme v dvoch dobre rozšírených aplikáciách OBS Studio a Xsplit.
Dve kapitoly máme vyhradené aj pre výkon pre úpravu fotiek. Adobe má samostatnú, kde znovu cez PugetBench testujeme Photoshop. V Lightroome PugetBench ale nepoužívame, pretože ten si pre stabilný chod kladie rôzne úpravy OS a celkovo sme sa ho radšej vzdali (pre vyššie riziko komplikácií) a vytvorili sme si vlastné testovacie scény. Obe sú na procesor náročné, či už ide o export RAWov do 16-bitového formátu TIFF s farebným priestorom ProPhotoRGB alebo generáciu náhľadov 1:1 k 42 fotkám bezstratového formátu CR2.
Máme ale i niekoľko alternatívnych aplikácií na úpravu fotiek, v ktorých testujeme výkon CPU. Patrí medzi ne Affinity Photo, v ktorom používame vstavaný benchmark, alebo XnViewMP pre dávkové úpravy fotografií či ZPS X. Z naozaj moderných sú to potom tri aplikácie Topaz Labz, ktoré využívajú algoritmy AI. DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI. Topaz Labs svoje výsledky často a radi porovnávajú s aplikáciami Adobe (Photoshop a Lightroom) a chváli sa lepšími výsledkami. Tak uvidíme, možno sa na to niekedy pozrieme i z obrazovej stránky. V testoch procesorov nám ale ide predovšetkým o výkon.
Komprimovací a dekomprimovací výkon testujeme v benchmarkoch WinRARu, 7-Zipu a Aida64 (Zlib), dešifrovanie potom v TrueCrypte a Aida64, kde sú okrem AES aj testy SHA3. V Aida64 testujeme v kapitole matematických výpočtov aj FPU. Z tejto kategórie vás ale môžu zaujímať aj výsledky Stockfish 13 a dosahovaný počet šachových kombinácií za jednotku času. Veľa testov, ktoré sa dajú zaradiť do kategórie matematických realizujeme v SPECworkstation 3.1. Jedná sa o súbor profesionálnych aplikácií s presahom i k rôznym simuláciám, ako je napríklad LAMMPS či NAMD, čo sú molekulárne simulátory. Podrobný opis k testom z SPECworkstation 3.1 nájdete v tomto odkaze zo stránok spec.org. Zo zoznamu pre redundanciu netestujeme len 7-zip, Blender a HandBrake, pretože výkon v nich meriame v zvlášť aplikáciách. Detailný výpis výsledkov SPECWS inak predstavuje obvykle časy alebo fps, ale my do grafov uvádzame „SPEC ratio“, ktoré hovorí o bodovom zisku – vyšší znamená lepší.
Nastavenia procesorov…
Procesory testujeme vo východiskových nastaveniach, bez aktívnych technológií PBO2 (AMD) alebo ABT (Intel), ale pravdaže s aktívnym XMP 2.0.
… a aplikačné aktualizácie
V testoch treba počítať aj s tým, že v priebehu času môžu jednotlivé aktualizácie skresľovať výkonnostné porovnania. Niektoré aplikácie používame vo verziách portable (rozvalený archív), ktoré sa neaktualizujú alebo je možnosť ich držať na stabilnej verzii, ale pri niektorých to neplatí. Typicky hry sa v priebehu času aktualizujú. Na druhej strane ani úmyselné zastarávanie (a testovanie niečo neaktuálne, čo sa už správa inak) by nebola úplne cesta.
Skrátka len počítajte s tým, že s pribúdajúcim časom klesá trochu i presnosť výsledkov, ktoré medzi sebou porovnávate. Aby sme vám túto analýzu uľahčili, tak pri každom procesore uvádzame, kedy bol testovaný. Zistíte to v dialógovom okne, kde je informácia o dátume testovania každého procesora. Toto dialógové okno sa zobrazuje v interaktívnych grafoch, pri akomkoľvek pruhu s výsledkom. Stačí naň zájsť kurzorom myši.
- Contents
- AMD Ryzen 9 7900X v detailoch
- Metodika: výkonnostné testy
- Metodika: ako meriame spotrebu
- Metodika: merania zahrievania a frekvencií
- Testovacia zostava
- 3DMark
- Assassin’s Creed: Valhalla
- Borderlands 3
- Counter-Strike: GO
- Cyberpunk 2077
- DOOM Eternal
- F1 2020
- Metro Exodus
- Microsoft Flight Simulator
- Shadow of the Tomb Raider
- Total War Saga: Troy
- Súhrnný herný výkon
- Herný výkon za euro
- PCMark a Geekbench
- Výkon na webe
- 3D rendering: Cinebench, Blender, ...
- Video 1/2: Adobe Premiere Pro
- Video 1/2: DaVinci Resolve Studio
- Grafické efekty: Adobe After Effects
- Kódovanie videa
- Kódovanie audia
- Broadcasting (OBS a Xsplit)
- Fotky 1/2: Adobe Photoshop a Lightroom
- Fotky 2/2: Affinity Photo, AI aplikácie Topaz Labs, ZPS X, ...
- (De)kompresia
- (De)šifrovanie
- Numerické výpočty
- Simulácie
- Testy pamätí a cache
- Vývoj spotreby procesorov
- Priemerná spotreba procesorov
- Výkon na jednotku wattu
- Dosahované frekvencie CPU
- Zahrievanie CPU
- Záver
Testovat hry na 720@low je nezmysel a nepochopenie problemu. CPU v hre stravi vacsinu casu pripravou dat pre GPU. Ak nastavite detaily na low, tak CPU ma o 90% menej prace a prestava byt limitom. Testujte radsej na 720@Ultra ako kazdy normalny web.
Ále. Nemajte obavy, pri zostrojovaní metodiky sme sa voľbou rozlíšení a grafických nastavení zaoberali naozaj podrobne a vplyv úloh, ktoré opisujete, sa prejavuje na výslekdoch 1080p@high. Rozdiel oproti 720p@high/ultra je veľmi malý a než testovať dvakrát „to isté“, tak to máme rozčlenené takto, s ohľadom na väčšiu informačnú výživnosť. 😉
Viete, že keby mal procesor o 90 % menej práce, ako píšete, tak by úmerne tomu bola nižšia aj jeho spotreba?
Ja sa venujem programovaniu hier a CPU pocita uplne ine veci ked bezi hra na low. Uz nepocita viditelnost pre tisice objektov pre rendering, nepocita koliziu a animacie pre sto postav ci aut, ale len pre 10. Zvysok casu travi v slucke a kontroluje ci uz moze zacat dalsi frame a vykon to zerie podobne.
Ale kludne si testujte ako chcete, ja si pozriem ine testy.
*elektrinu to zerie podobne
Hmm, tak toto s tou spotrebou som si všimol až teraz. Verím, že herný vývojár ste výborný, ale bacha na „jasné závery“ k veciam, do ktorých, povedzme, zase až tak nevidíte. Tiež by som si nedovolil nič odvážne tvrdiť k programovaniu alebo ani k iným hardvérovým témam, ku ktorým na vynášanie jednoznačných záverov nemám dostatok znalostí.
Netvrdím, že je to inak (v tomto smere do problematiky vidíte určite viac než my). Pôvodne sme 720p na high/ultra nastavené mali, ale pre veľmi podobné výsledky (nielen spotreby, ale i herného výkonu/fps) s 1080p@high sme sa rozhodli tie detaily v 720p znížiť na low, aby sme to merali skrátka pri dostatočne inej práci (mrknite, aký je v 720p@ultra a v 1080p@ultra rodziel medzi 7900X a 12900K v testoch na TechPowerUp!, žiadny). Pre vás sú teda určujúce výsledky 1080p@high a nie je snáď dôvod naše testy obchádzať. 🙂
Niekto pri súčasnom výkone high-endových GK od 720p upustil už úplne a za štandard, z ktorého výchádza, má 1080p.
Najprv zväčša prečítam všeobecné info, potom prebehnem niektoré výsledky, hneď idem ku spotrebe (a potom odrobne čítam ostatné), musím povedať, AMD je to isté čo Intel, neuveriteľné, že neustále zvyšujú spotrebu v nečinnosti, ktorá sama o sebe stačí na prevádzku celých bežných notebookov vrátane displeja. Skokovo z prechodu z jednej generácie na druhú, zdvojnásobili spotrebu pri nič nerobení, takmer 20W.
Som prekvapený že už teraz je vonku recenzia, tak skoro som ju nečakal. Mám však pripomienku ku malej nepresnosti, prehodené popisky v tabuľke v úvode:
Hardvérové kódovanie AV1, HEVC, VP9 AV1, HEVC, VP9
Hardvérové dekódovanie HEVC, VP9 HEVC, VP9
kódovanie, encoding je bez AV1, dekódovanie s AV1.
Tento procesor pre mňa nie je, výkon má výborný, mňa bude zaujímať základný Ryzen 5. Otázka budú ceny DDR5 dosiek, vcelku rád by som už šiel do DDR5. Predpokladám, že AM5 tu bude aspoň 4-5rokov, nejak som nespokojný, každú chvíľu mením. Ale ako pozerám, z Alder Lake 12100 nemá zatiaľ vyznam ísť teraz do Zen4, v testoch ktoré ma zaujímajú najviac. „Slabých“ +20-30% ale spotreba, takto súdruhovia spotrebu o 15% neznížime!
Čo by ma presvedčilo na prechod na AM5, mám vysoké očakávania na G verzie, s rýchlymi DDR5, s RDNA2, možno neskôr aj RDNA3 jednotkami. V každom prípade, konečne AMD má zabudovanú grafiku v každom procesore, to je super vec. V prípade multimonitorov, nevadí ani zvýšená idle spotreba. Pri pripojení 2 monitorov, si grafické karty berú bežne cez 10W, do pracovného stroja to vychádza +- spotrebou výhodnejšie ako s dodatočnou grafikou. Ako som si všimol, testy videa sú na SW úrovni, nepoužíva sa akcelerátor v grafike, to bude bonusová úspora času i energie. I keď pri AMD neviem ako kvalitné enkódery má, nVidia je špička, intel qsync, ak treba niečo rýchhlo, dá sa. U AMD som čítal reakcie, že nie celkom dávno boli s tým problémy, ale vraj mnohé či všetky sú vyriešené.
Možno to je na samostatný test, vyskúšať, po nástupe nových nvidia, amd, intel ich enkódery, HEVC, VP9, prípadne aj AV1, ak bude v nových AMD/nvidia grafikách. Procesorový výkon už je dosť vysoko, teraz silné integrované grafiky.
Vďaka za super recenziu!
Díky sa dobrý postreh k (de)kodérom, opravené.
Testy Ryzen 5 7600X vydáme v piatok, na základný model, ak je ním mienený R5 7600, si ale zase asi chvíľu počkáme. 🙂
Ak bude recenzia 7600X, 7600 bude tak trochu do počtu. Osobne a určite nie jen ja, sa teším na nové APU, grafická časť sa síce zlepšovala aj pri Vegách, brzdou však bola DDR4 RAM. DDR5 by mohol byť veľmi zaujímavý boost.
To však musí Samák začať testovať aj integrované grafiky, že? 😀
Mňa láka malá ITX skrinka ku TV, na tú vzdialenosť mi FHD vyhovuje, avšak min. na 60Hz a lepšia ako stredná grafika, aby to zabíjanie času stálo za to. Nové APUčka by to mohli splniť.
Počkáme si. Ešte raz vďaka!
integrovana grafika v r7000 je vykonovo na 50% v porovnani s r5000G. Co sa tyka testu hier, tak som presiel kopec recenzii, tu vysiel ryzen7000 najhorsie, vsade inde ovela lepsie = metodika ktoru nastavil autor nebude najlepsia. Na computerbase.de otestovali aj znizene TDP r7000, a to zneho konecne robi normalny procesor. Tak ako je default je to nepouzitelne. Uzamknutim na 105/144W strati 5-7% vykonu ale 80-100W dole. Len tak btw. 7600x je uz vo velkosklade za 350€ nakup, za tuto cenu + ceny dosiek, ktore su len odhadovane a zatial nezname + ceny ddr5 je ryzen7000 nepredajny,
Na druhou stranu tě jako early adoptera trápí jen ta cena, použití už je široce odladěné (viz parádní výsledky Topaz, nebo i pěkné výsledky u Puget). Ale kdo se zatím zdrží a vyčká na příchod modelů s V-Cache, asi chybu neudělá.
Mimochodom, to veľké zrýchlenie v AI aplikáciach Topaz má zrejme čo dočinenia s implementáciou VNNI. Snáď zajtra (ak to Jano stihne dať dokopy) k tomu výjde článok, kde bude viac podrobností. 🙂
Vďaka za podrobnú recenciu.
Neplánujete zbehnúť testy niektorého zo 7xxx procesorov nakomplet aj v ECO móde? Vzhľadom na nárast spotreby možno ani nie som jediný kto to plánuje takto prevádzkovať…
Plánujeme, ale v rámci testov základných dosiek, kde to dáva väčší zmysel. Na rovnakej doske sa úplne presne neukáže ten rozdiel v efektivite napájania naprieč rôznymi režimami (bez limitov napájania a s tým eko nastavením).