AMD Ryzen 9 7900X v detailoch
Agresívnejšie napájacie limity? Dobre, ale pri vyššej efektivite, než to dokáže Intel, povedalo si AMD pri prácach na procesoroch Ryzen 7000. A takto to aj naozaj je, a to aj napriek rekordne vysokým frekvenciám, ktoré sú pre nový, nevyladený výrobný postup naozaj neobvyklé. Pokiaľ je toto len začiatok… každopádne nie je všetko ružové a nové procesory AMD majú aj tienisté stránky, na ktoré sa bude treba v budúcnosti zamerať.
AMD Ryzen 9 7900X v detailoch
Procesory AMD Ryzen 7000 prinášajú oproti predchádzajúcej generácii nový výrobný proces, novú architektúru a aj novú platformu. Modely s kódovým označením Raphael, z ktorých teraz budeme testovať Ryzen 9 7900X, sú vyrobené z čipletov. I/O čiplet obsahujúci konektivitu a radič pamätí je vyrábaný 6 nm procesom TSMC (N5).
Procesory s ôsmimi či šiestimi jadrami používajú jeden čiplet (CCD) a procesory s 12 a 16 jadrami ich majú dva. Táto základná stavba sa oproti Ryzenom 5000 nemení, ale chladenie je výrazne náročnejšie. To pre zmenšenie plochy čipletov s jadrami CPU, z 80,7 mm2 na 71 mm2. Nejde síce o výrazne zmenšenie (stále je to „len“ 12 %), ale okrem neho došlo aj k výraznému navýšeniu TDP. Pri rovnakej spotrebe je nárast teplôt je pomerne malý, ale keď sa pripočíta výrazne vyššia spotreba, tak chladiť Ryzeny 7000 pod 95 °C je výzva aj pri výkonné chladiče (pokiaľ majú byť tiché). Vyššie modely Ryzen 9 majú TDP 170 W a hodnota PPT stúpla až na 230 W (teda 11 W pod PL2 „K“ Core i9 Alder Lake).
Hlavná novinka je nová architektúra Zen 4. Tá je vyvinutá ako evolučné zlepšenie jadra Zen 3, ktoré bolo novou architektúrou. AMD v tomto používa akýsi dvojstupový cyklus, kde je vždy jedna architektúra nová a tá nasledujúca potom na nej stavia, aby potom zase prišlo výraznejšie prebudovanie. Ďalšia výrazne nová architektúra bude Zen 5, z ktorej bude zase odvodený evolučne vylepšený Zen 6. Podľa AMD má Zen 4 v priemere o 13 % lepšie IPC (výkon pri identickej frekvencii) než u Zen 3. Nárast IPC však môže byť v každej aplikácii iný, keďže ona percentuálna hodnota vychádza z geometrického priemeru vybraných úloh.
Aké sú presné zmeny v architektúre AMD zatiaľ príliš nešpecifikovali. Tomu, čo je známe, sme sa venovali v tomto článku. Zväčšená je napríklad uOP cache v jadre a asi najviac viditeľná zmena je 1-megabajtová L2 cache (oproti Zen 1 až 3 je to dvojnásobná kapacita).
Veľký vplyv na zlepšení konečného výkonu majú najmä frekvencie, ktoré smerom nahor vystrelili naozaj dramaticky. All-core boost Ryzen 9 v hrách dokonca pri nižšej (typicky hernej) záťaži presahuje 5,4 GHz, s ktorými je o 800 MHz nad svojim predchodcom (Ryzen 9 5900X) takisto ako pri jednojadrovom booste s 5,6 GHz. S ním AMD takisto preráža strop veľmi výrazne. Na porovnanie, Core i9-11900K ako procesor s druhým najrýchlejším ST boostom, dosahuje o 300 MHz menej. Zrýchlenie Ryzen 9 7900X (a celkovo Ryzenov 7000) je tak citeľné aj pri činnostiach, ktoré súčasne využívajú výkon iba jedného jadra.
Architektúra jadier Zen 4 prináša ešte jednu pomerne významnú zmenu – prvýkrát sú u procesorov AMD podporované inštrukcie AVX-512 s 512-bitovými vektormi. Ich eventuálnemu prínosu sa budeme venovať v rámci samostatného testu, ktoré bude oddelený od súpravy štandardných meraní. Už teraz je však vhodné poznamenať, že implementácia používa 256-bitové jednotky, ktoré už mal aj Zen 3 a 512-bitový vektor sa spracováva na dva priechody. Podľa AMD má AVX-512 počítané 256-bitovými jednotkami jednu výhodu – pri počítaní týchto inštrukcií nebude dochádzať k podtaktovávaniu jadier, čo trápilo implementáciu od Intelu (Rocket Lake). Okrem AVX-512 Zen 4 ako prvý procesor AMD podporuje aj inštrukcie VNNI.
Procesory bez pinov, DDR5 a PCIe 5.0
Tých vecí, ktoré majú s procesormi Ryzen 7000 premiéru, je viac. Jedna z nich je nová platforma AMD AM5, ktorá už používa päticu s kontaktnými plôškami na základnej doske (LGA 1718). Piny na procesoroch AMD končia so Zen 4. S týmito procesormi a doskami zároveň na platformu AMD nastupuje podpora pamätí DDR5 (oficiálne DDR5-5200, neoficiálne aj viac), DDR4 podporované nie sú. Procesory AMD nemajú (tak ako napríklad Intel) duálny pamäťový radič, ktorý by podporoval aj starší štandard (DDR4). Ryzeny 7000 podporujú iba pamäte typu DDR5.
Novinka je aj podpora PCI Express 5.0. Ten Ryzen 7000 poskytuje pre grafickú kartu (PCI Express 5.0 ×16) a SSD – procesory majú teoreticky dvojicu rozhraní PCIe 5.0 ×16 na priame pripojenie NVMe SSD k procesoru, ale na základnej doske nemusia byť obe vyvedené do slotov.
Za pomerne významnú zmenu oproti predošlým generáciám sa dá považovať aj prítomnosť integrovaného grafického jadra. Výkonnejšie procesory AMD pre päticu AM4 iGPU nemali (a týkalo sa iba APU), ale Ryzen 7000 „Raphael“ majú po novom v I/O čiplete integrované malé GPU s dvoma CU (128 shaderov) architektúry RDNA 2. Herný výkon tejto grafiky nie je ktovieako vábivý, ale umožní pripojiť monitor a fungovať bez grafickej karty podobne, ako to majú procesory Intel. Týmto AMD konečne stiera jednu z výhod konkurencie.
Všetky parametre Ryzenu 9 (7900X), ktorého meraní sú nasledujúce kapitoly článku plné, sú k dispozícii v tabuľke nižšie. V porovnaní je v nej s Intel Core i9-12900K, ktorý má k procesoru AMD s 12 jadrami (a 24 vláknami) cenovo najbližšie.
| Výrobca | AMD | Intel | |
| Trieda | Ryzen 9 | Core i9 | |
| Model | Architektura | 7900X | 12900K |
| Kódové označenie | Čip | Raphael | Alder Lake |
| Architektúra | Výrobný proces | Zen 4 | Golden Cove (P) + Gracemont (E) |
| Výrobný proces | Plocha čipu | 5 nm + 6 nm | 7 nm |
| Pätica | Tranzistorů | AM5 | LGA 1700 |
| Dátum vydania | Počet jednotek | 26. 9. 2022 | 4. 11. 2021 |
| Oficiálna cena | 549 USD | 589 USD | |
| Počet jadier | 12 | 8+8 | |
| Počet vlákien | 24 | 24 | |
| Základná frekvencia | 4,7 GHz | 3,2 GHz (P)/2,4 GHz (E) | |
| Max. boost (jedno jadro) | 5,6 GHz (neoficiálne 5,75 GHz) | 5,2 GHz (P)/3,9 GHz (E) | |
| Max. boost (všetky jadrá) | N/A | 4,9 GHz (P)/3,7 GHz (E) | |
| Typ boostu | PB 2.0 | TBM 3.0 | |
| L1i cache | 32 kB/jadro | 32 kB/jadro (P), 64 kB/jadro (E) | |
| L1d cache | 32 kB/jadro | 48 kB/jadro (P), 32 kB/jadro (E) | |
| L2 cache | 1 MB/jadro | 1,25 MB/jadro (P), 2× 2 MB/4 jadrá (E) | |
| L3 cache | 2× 32 MB | 1× 30 MB | |
| TDP | 170 W | 125 W | |
| Max. spotreba v booste | 230 W (PPT) | 241 W (PPT) | |
| Pretaktovanie | povolené | povolené | |
| Oficiálna podpora pamätí | DDR5-5200 | DDR5-4800/DDR4-3200 | |
| Pamäťové kanály | 2× 64 bitov | 2× 64 bitov | |
| Priepustnosť RAM | 83,2 GB/s | 76,8 GB/s/51,2 GB/s | |
| Podpora pamätí ECC | áno (ale záleží na podpore základnej dosky) | nie | |
| PCI Express | 5.0 | 5.0/4.0 | |
| Linky PCIe | ×16 + ×4 + ×4 | ×16 (5.0) + ×4 (4.0) | |
| Pripojenie k čipsetu | PCIe 4.0 ×4 | DMI 4.0 ×4 | |
| Priepustnosť do čipsetu | 8,0 GB/s duplex | 16,0 GB/s duplex | |
| BCLK | 100 MHz | 100 MHz | |
| Plocha čipu | 2× 66,3 mm² + 118 mm² | ~209 mm² | |
| Počet tranzistorov | 2× 6,57 + 3,37 mld. | ? mld. | |
| TIM pod IHS | spájka | spájka | |
| Pribalený chladič | nie | nie | |
| Inštrukčné súpravy | SSE4.2, AVX2, FMA, SHA, VAES (256-bit), AVX-512, VNNI | SSE4.2, AVX2, FMA, SHA, VNNI (256-bit), GNA 2.0, VAES (256-bit) | |
| Virtualizácia | AMD-V, IOMMU, NPT | VT-x, VT-d, EPT | |
| Integrované GPU | AMD Radeon | UHD 770 | |
| Architektúra GPU | RDNA 2 | Xe LP (Gen. 12) | |
| GPU: shadery | 128 | 256 | |
| GPU: TMU | 8 | 16 | |
| GPU: ROP | 4 | 8 | |
| GPU: Takt | 400–2200 MHz | 350–1550 MHz | |
| Video výstupy | DP 2.0, HDMI 2.1 | DP 1.4a, HDMI 2.1 | |
| Max. rozlíšenie (a obnovovacia frekvencia) | 3840 × 2160 px (60 Hz) | 5120 × 3200 px (60 Hz) | |
| Hardvérové kódovanie | HEVC, VP9 | HEVC, VP9 | |
| Hardvérové dekódovanie | AV1, HEVC, VP9 | AV1, HEVC, VP9 |
- Contents
- AMD Ryzen 9 7900X v detailoch
- Metodika: výkonnostné testy
- Metodika: ako meriame spotrebu
- Metodika: merania zahrievania a frekvencií
- Testovacia zostava
- 3DMark
- Assassin’s Creed: Valhalla
- Borderlands 3
- Counter-Strike: GO
- Cyberpunk 2077
- DOOM Eternal
- F1 2020
- Metro Exodus
- Microsoft Flight Simulator
- Shadow of the Tomb Raider
- Total War Saga: Troy
- Súhrnný herný výkon
- Herný výkon za euro
- PCMark a Geekbench
- Výkon na webe
- 3D rendering: Cinebench, Blender, ...
- Video 1/2: Adobe Premiere Pro
- Video 1/2: DaVinci Resolve Studio
- Grafické efekty: Adobe After Effects
- Kódovanie videa
- Kódovanie audia
- Broadcasting (OBS a Xsplit)
- Fotky 1/2: Adobe Photoshop a Lightroom
- Fotky 2/2: Affinity Photo, AI aplikácie Topaz Labs, ZPS X, ...
- (De)kompresia
- (De)šifrovanie
- Numerické výpočty
- Simulácie
- Testy pamätí a cache
- Vývoj spotreby procesorov
- Priemerná spotreba procesorov
- Výkon na jednotku wattu
- Dosahované frekvencie CPU
- Zahrievanie CPU
- Záver
Testovat hry na 720@low je nezmysel a nepochopenie problemu. CPU v hre stravi vacsinu casu pripravou dat pre GPU. Ak nastavite detaily na low, tak CPU ma o 90% menej prace a prestava byt limitom. Testujte radsej na 720@Ultra ako kazdy normalny web.
Ále. Nemajte obavy, pri zostrojovaní metodiky sme sa voľbou rozlíšení a grafických nastavení zaoberali naozaj podrobne a vplyv úloh, ktoré opisujete, sa prejavuje na výslekdoch 1080p@high. Rozdiel oproti 720p@high/ultra je veľmi malý a než testovať dvakrát „to isté“, tak to máme rozčlenené takto, s ohľadom na väčšiu informačnú výživnosť. 😉
Viete, že keby mal procesor o 90 % menej práce, ako píšete, tak by úmerne tomu bola nižšia aj jeho spotreba?
Ja sa venujem programovaniu hier a CPU pocita uplne ine veci ked bezi hra na low. Uz nepocita viditelnost pre tisice objektov pre rendering, nepocita koliziu a animacie pre sto postav ci aut, ale len pre 10. Zvysok casu travi v slucke a kontroluje ci uz moze zacat dalsi frame a vykon to zerie podobne.
Ale kludne si testujte ako chcete, ja si pozriem ine testy.
*elektrinu to zerie podobne
Hmm, tak toto s tou spotrebou som si všimol až teraz. Verím, že herný vývojár ste výborný, ale bacha na „jasné závery“ k veciam, do ktorých, povedzme, zase až tak nevidíte. Tiež by som si nedovolil nič odvážne tvrdiť k programovaniu alebo ani k iným hardvérovým témam, ku ktorým na vynášanie jednoznačných záverov nemám dostatok znalostí.
Netvrdím, že je to inak (v tomto smere do problematiky vidíte určite viac než my). Pôvodne sme 720p na high/ultra nastavené mali, ale pre veľmi podobné výsledky (nielen spotreby, ale i herného výkonu/fps) s 1080p@high sme sa rozhodli tie detaily v 720p znížiť na low, aby sme to merali skrátka pri dostatočne inej práci (mrknite, aký je v 720p@ultra a v 1080p@ultra rodziel medzi 7900X a 12900K v testoch na TechPowerUp!, žiadny). Pre vás sú teda určujúce výsledky 1080p@high a nie je snáď dôvod naše testy obchádzať. 🙂
Niekto pri súčasnom výkone high-endových GK od 720p upustil už úplne a za štandard, z ktorého výchádza, má 1080p.
Najprv zväčša prečítam všeobecné info, potom prebehnem niektoré výsledky, hneď idem ku spotrebe (a potom odrobne čítam ostatné), musím povedať, AMD je to isté čo Intel, neuveriteľné, že neustále zvyšujú spotrebu v nečinnosti, ktorá sama o sebe stačí na prevádzku celých bežných notebookov vrátane displeja. Skokovo z prechodu z jednej generácie na druhú, zdvojnásobili spotrebu pri nič nerobení, takmer 20W.
Som prekvapený že už teraz je vonku recenzia, tak skoro som ju nečakal. Mám však pripomienku ku malej nepresnosti, prehodené popisky v tabuľke v úvode:
Hardvérové kódovanie AV1, HEVC, VP9 AV1, HEVC, VP9
Hardvérové dekódovanie HEVC, VP9 HEVC, VP9
kódovanie, encoding je bez AV1, dekódovanie s AV1.
Tento procesor pre mňa nie je, výkon má výborný, mňa bude zaujímať základný Ryzen 5. Otázka budú ceny DDR5 dosiek, vcelku rád by som už šiel do DDR5. Predpokladám, že AM5 tu bude aspoň 4-5rokov, nejak som nespokojný, každú chvíľu mením. Ale ako pozerám, z Alder Lake 12100 nemá zatiaľ vyznam ísť teraz do Zen4, v testoch ktoré ma zaujímajú najviac. „Slabých“ +20-30% ale spotreba, takto súdruhovia spotrebu o 15% neznížime!
Čo by ma presvedčilo na prechod na AM5, mám vysoké očakávania na G verzie, s rýchlymi DDR5, s RDNA2, možno neskôr aj RDNA3 jednotkami. V každom prípade, konečne AMD má zabudovanú grafiku v každom procesore, to je super vec. V prípade multimonitorov, nevadí ani zvýšená idle spotreba. Pri pripojení 2 monitorov, si grafické karty berú bežne cez 10W, do pracovného stroja to vychádza +- spotrebou výhodnejšie ako s dodatočnou grafikou. Ako som si všimol, testy videa sú na SW úrovni, nepoužíva sa akcelerátor v grafike, to bude bonusová úspora času i energie. I keď pri AMD neviem ako kvalitné enkódery má, nVidia je špička, intel qsync, ak treba niečo rýchhlo, dá sa. U AMD som čítal reakcie, že nie celkom dávno boli s tým problémy, ale vraj mnohé či všetky sú vyriešené.
Možno to je na samostatný test, vyskúšať, po nástupe nových nvidia, amd, intel ich enkódery, HEVC, VP9, prípadne aj AV1, ak bude v nových AMD/nvidia grafikách. Procesorový výkon už je dosť vysoko, teraz silné integrované grafiky.
Vďaka za super recenziu!
Díky sa dobrý postreh k (de)kodérom, opravené.
Testy Ryzen 5 7600X vydáme v piatok, na základný model, ak je ním mienený R5 7600, si ale zase asi chvíľu počkáme. 🙂
Ak bude recenzia 7600X, 7600 bude tak trochu do počtu. Osobne a určite nie jen ja, sa teším na nové APU, grafická časť sa síce zlepšovala aj pri Vegách, brzdou však bola DDR4 RAM. DDR5 by mohol byť veľmi zaujímavý boost.
To však musí Samák začať testovať aj integrované grafiky, že? 😀
Mňa láka malá ITX skrinka ku TV, na tú vzdialenosť mi FHD vyhovuje, avšak min. na 60Hz a lepšia ako stredná grafika, aby to zabíjanie času stálo za to. Nové APUčka by to mohli splniť.
Počkáme si. Ešte raz vďaka!
integrovana grafika v r7000 je vykonovo na 50% v porovnani s r5000G. Co sa tyka testu hier, tak som presiel kopec recenzii, tu vysiel ryzen7000 najhorsie, vsade inde ovela lepsie = metodika ktoru nastavil autor nebude najlepsia. Na computerbase.de otestovali aj znizene TDP r7000, a to zneho konecne robi normalny procesor. Tak ako je default je to nepouzitelne. Uzamknutim na 105/144W strati 5-7% vykonu ale 80-100W dole. Len tak btw. 7600x je uz vo velkosklade za 350€ nakup, za tuto cenu + ceny dosiek, ktore su len odhadovane a zatial nezname + ceny ddr5 je ryzen7000 nepredajny,
Na druhou stranu tě jako early adoptera trápí jen ta cena, použití už je široce odladěné (viz parádní výsledky Topaz, nebo i pěkné výsledky u Puget). Ale kdo se zatím zdrží a vyčká na příchod modelů s V-Cache, asi chybu neudělá.
Mimochodom, to veľké zrýchlenie v AI aplikáciach Topaz má zrejme čo dočinenia s implementáciou VNNI. Snáď zajtra (ak to Jano stihne dať dokopy) k tomu výjde článok, kde bude viac podrobností. 🙂
Vďaka za podrobnú recenciu.
Neplánujete zbehnúť testy niektorého zo 7xxx procesorov nakomplet aj v ECO móde? Vzhľadom na nárast spotreby možno ani nie som jediný kto to plánuje takto prevádzkovať…
Plánujeme, ale v rámci testov základných dosiek, kde to dáva väčší zmysel. Na rovnakej doske sa úplne presne neukáže ten rozdiel v efektivite napájania naprieč rôznymi režimami (bez limitov napájania a s tým eko nastavením).