Testy najvýkonnejšieho procesora Ryzen 7000 sme si z viacerých dôvodov nechali nakoniec, ako posledný model „X“, ktorý z tejto generácie rozšíri databázu výsledkov. Ryzen 9 7950X so svojimi 32 vláknami stojí proti 32-vláknovému konkurentovi v podobe Core i9-13900K suverénne, a to i napriek tomu, že má o osem jadier menej. Dokonca by mohol niekto konštatovať, že ide o výhodnejší procesor. Záleží ale na uhle pohľadu.
Metodika: testy zahrievania a frekvencií
Pri výbere chladiča sme sa nakoniec uchýlili k Noctua NH-U14S. Ten má vysoký výkon a zároveň k nemu existuje i variant TR4-SP3 určený pre procesory Threadripper. Odlišuje sa len základňou a radiátor je inak rovnaký, takže bude možné za rovnakých podmienok testovať a porovnávať všetky procesory. Ventilátor na chladiči NH-U14S je počas všetkých testovaní nastavený na maximálnu rýchlosť – 1585 ot./min.
Merania prebiehajú vždy na bench-walle vo veternom tuneli. Ten simuluje počítačovú skrinku s tým rozdielom, že máme nad ním väčšiu kontrolu.
Systémové chladenie pozostáva zo štyroch ventilátorov Noctua NF-S12A PWM, ktoré sú v rovnovážnom pomere dvoch na vstupe a dvoch na výstupe. Ich rýchlosť nastavená na fixných 585 ot./min, čo je i pomerne praktická rýchlosť, ktorú nemá význam prevyšovať. Skrátka by malo ísť o optimálnu konfiguráciu, ktorá sa opiera o naše testy rôznych nastavení systémového chladenia.
Aj okolo procesorov je dôležité udržovať rovnakú teplotu vzduchu. Tá sa, samozrejme, mení i s ohľadom na to, koľko tepla konkrétny procesor produkuje, ale na vstupe tunela musí byť pre presné porovnania vždy rovnaká. V našom klimatizovanom testlabe sa v tomto bode pohybuje v rozmedzí 21–21,3 °C.
Udržiavať konštantnú teplotu na vstupe je treba nielen pre poriadne porovnanie zahrievania procesorov, ale hlavne pre objektívne výkonnostné porovnania. Vývoj frekvencií, a špeciálne jednojadrového boostu, sa odvíja práve od teploty. Typicky v lete, pri vyšších teplotách než je bežne v obytných priestoroch v zime, môžu byť procesory pomalšie.
Pri procesoroch Intel pre každý test odčítavame maximálnu teplotu jadier, obvykle všetkých. Tieto maximá sú potom spriemerované a výsledok predstavuje výslednú hodnotu v grafe. Z výstupov jednovláknovej záťaže vyberáme iba zaznamenané hodnoty z aktívnych jadier (tie sú obvykle dve a počas testu sa medzi sebou striedajú). U procesorov AMD je to trochu iné. Tie teplotné snímače pre každé jadro nemajú. Aby sa postup metodicky čo najviac podobal tomu, ktorý uplatňujeme na procesoroch Intel, tak priemerné zahrievanie všetkých jadier definujeme najvyššou hodnotou, ktorú hlási snímač CPU Tdie (average). Pre jednovláknovú záťaž už ale používame snímač CPU (Tctl/Tdie), ktorý obvykle hlási o trochu vyššiu hodnotu, ktorá lepšie zodpovedá hotspotom jedného, respektíve dvoch jadier. Tieto hodnoty rovnako ako hodnoty zo všetkých interných snímačov však treba brať s rezervou, presnosť snímačov naprieč procesormi je rôzna.
Vyhodnocovanie frekvencií je presnejšie, každé jadro má vlastný snímač aj na procesoroch AMD. Na rozdiel od teplôt ale do grafov zapisujeme priemerné hodnoty frekvencií počas testov. Zahrievanie a frekvencie jadier procesora monitorujeme v rovnakých testoch, v ktorých meriame aj spotrebu. Teda postupne od najnižšej záťaže na ploche nečinných Windows 10, cez kódovanie audia (záťaž v jednom vlákne), hernú záťaž v troch hrách (F1 2020, Shadow of the Tomb Raider a Total War Saga: Troy), až po desaťminutovú záťaž v Cinebench R23 a najviac vyťažujúce kódovanie videa kodérom x264 v HandBraku.
Na záznam teplôt a frekvencií jadier procesora používame aplikáciu HWiNFO, v ktorej je vzorkovanie nastavené na dve sekundy. S výnimkou kódovania audia sú v grafoch uvádzané vždy priemery všetkých procesorových jadier, čo sa týka teplôt i frekvencií. Pri kódovaní audia sú uvádzané hodnoty z jadra, na ktorom záťaž prebieha.
Vďaka za parádnu recenziu.
Trochu ma prekvapil výsledok Cinebench R23, score som čakal viac ako 37000. Nebola testovacia zostava nejako prehriata? Mne nejakých 1000 urobí či ho pustí na vychladenom PC ale nahriatom a to ho mám po PPT/teplotnej stránke priškretné.
Moje postrehy som už popísal pri recenzii MSI MAG B650 Tomahawk WiFi. Z môjho pohľadu je Zen 4 veľmi vydarená architektúra. Od výroby sa dá z nich vytrieskať maximum. Pri pohraní sa s nastaveniami na druhej strane sú to asi najefektívnejšie CPU
Viac ako 37K v CB R23 je dosahovaných práve na X670 Aorus Elite AX. Výraznejšie nad túto hodnotu nám to nevychádza na žiadnej doske a je to v tom rozmedzí 36,5–37,2K. Iste, v mnohých testoch sú bodové zisky R9 7950X okolo 38K, ale často asi i za pomoci agresívnejšieho PBO a pri Uncore na 3000 MHz. My máme v testoch 1500 MHz tak, ako je to oproti proceosorom Intel (s Gear 2) s podobne rýchlymi pamäťami spravodlivé a ako to je na drvivej väčšine dosiek. Čiastočne to možno trošičku zráži aj TDP chladiča, ale veľkú váhu by som tomu nepripisoval. S NH-U14S pri záťaži zodpovedajúcej 200+ W v rámci testov procesorov dosahujeme dokonca o trosičku vyšší výpočtový výkon ako s 360mm vodníkom Alphacool Eisbaer Aurora v testoch základných dosiek.
K „prehriatiu“ testovacej zostavy zaručene nedochádza, na tieto veci mám extrémne prísne kritéria a všetky procesory majú rovnaké podmienky. Tým myslím, že teplota vzduchu na vstupe do tunela je vždy v rozmedzí 21,0–21,1 °C a medzi behmi jednotlivých testov sú vždy aj pauzy s fixným trvaním (a dostatočným na to, aby bol rešpektovaný aj dlhší čas, ktorý je potrebný pre pasívne chladené súčiastok, typicky VRM) na vychladnutie. Potom sa tie výsledky naprieč priechodmi percentuálne prakticky nerozchádzajú a v CB R23 je to na úrovni +/- 10 bodov a po priemere troch meraní je to už fakt dosť presné. 🙂
Já bych nedoporučil naskakovat na první modely, i když mají samy o sobě dost atraktivní cenovky. Spíše bych počkal než si věci sednou, do té doby se objeví mnohem zajímavější X3D.