Konečne 140-milimetrový ventilátor, ktorý sa nebrodí medzi 120 mm, ale má nad nimi jasný náskok – aj nad tými „najlepšími“. A je to úplne iný príbeh ako u menšieho bračeka, ktorého najväčšími negatívami 140 mm model netrpí. Zato je tu jedna nová, pomerne zbytočná chyba. Za cenu určitého kompromisu ju však je možné eliminovať. Ale možno si jej ani nevšimnete a vtedy môžete tento ventilátor vyhodnotiť ako výbornú voľbu.
Základ metodiky, veterný tunel
Predtým, než sa pustíte do čítania metodiky s rozborom všetkých detailov, tak sa pozrite ešte na testovací tunel ako celok. To je srdce celého systému, ku ktorému sa pripájajú ďalšie tepny (manometer, vibrometer, powermeter, …). Pevnou súčasťou tunela je z meracích prístrojov iba anemometer.
Tvar veterného tunela je inšpirovaný Venturiho trubicou, ktorá sa na merania prúdenia kvapalín a plynov používa už dlho. Venturiho efekt pre potreby snímania rýchlosti vetra je známy aj z leteckého priemyslu. Konštrukcia na meranie počítačových ventilátorov má ale svoje špecifiká, ktoré tento náš návrh v sebe odráža.
Jednotlivé parametre veterného tunela HWC na testy ventilátorov sú výsledkom fyzikálnych simulácií a praktického laborovania. Všetky detaily (záhyby, použitý materiál či povrchová úprava) majú svoje opodstatnenie a je takto navrhnuté z nejakého konkrétneho dôvodu. Jednotlivé konštrukčné detaily si postupne preberieme v rámci opisu meraní čiastkových veličín.
Teraz si ešte v krátkosti rozvedieme niektoré veci, ktoré sa do textu nasledujúcich kapitol tematicky nehodia. A síce napríklad to, že je kostra veterného tunela prácou 3D tlačiarne (PLA). Hrubý výtlačok bol, samozrejme, následne dôkladne opracovávaný brúsením, tmelením, leštením a lakovaním. Dôležitá je najmä hladká povrchová úprava vnútorných stien.
Pri spájaní jednotlivých častí sa kládol dôraz na to, aby bezchybne lícovali, aby boli bezchybne vytesnené (k tomu sa ešte vrátime pri opise testovacích postupov na meranie tlaku), ale takisto aby sa používaním nepovoľovali spoje. Všetko je síce pre servisné účely rozoberateľné, ale zaistené tak, aby sa pri používaní a napríklad aj pod náporom vibrácií zachovali stále vlastnosti. Závity sú zaistené buď matičkami s istiacou vložkou alebo závitovým lepidlom. Záleží na tom, kde sa čo viac hodí.
Keď sa práve veterný tunel nepoužíva, je uzatvorený v prachotesnej komore. Okrem technického vybavenia a jeho správneho skladovania je pre objektívne výstupy dôležité aj to, aby boli všetky meracie prístroje skalibrované podľa etalónu. Bez toho by nebolo možné si za svojimi výsledkami stať a opierať sa do špecifikácií výrobcov. Preto sú dôležitou výbavou metodiky aj protokoly o kalibrácii. Testovanie prebieha pri teplote okolitého vzduchu 21–21,3 °C, vlhkosť je zhruba 45 % (± 2 %).
Ventilátory nám prichádzajú na testy minimálne v dvoch kusoch toho istého modelu. Ak sú odchýlky niektorej z nameraných veličín väčšie ako 5 %, tak pracujeme aj s treťou či štvrtou vzorkou a priemerná hodnota je tvorená výsledkami ventilátorov, ktoré vychádzali najpodobnejšie a rozdiely medzi nimi sa zmestili pod 5 %.
neprijemna spicka zvuku je pri 2.4kHz, nie GHz 🙂
Haha, jasné, díky, opravené. Sem-tam sa to človeku pletie, frekvencie ventilátorov s frekvenciami procesorov. 🙂
Je tento ventilátor vhodný na predok PC skrine ako „PC case fan“
… alebo radsej si zadovážiť nejakú noctua NF-A14
mám skrinu od fractalu a sú tam fractal ventilátory… ktoré pri vyššich otáčkach sú celkom hlučné tak uvažujem čo s tým.
či to má zmysel vymeniť alebo proste len optimalizovať krivku nechať na nižších otáčkach….
Určite je vhodný a povedal by som, že i vhodnejší ako NF-A14. Ventilátor Noctua teda ešte otestovaný nemáme, ale myslím, že si po jeho domeraní (určite ešte do konca tohto roka) sypať popol na hlavu za tento výrok nebudem.
Pravdepodobne bude ale stačiť spomaliť súčasné ventilátory, teda pokiaľ v tej skrinke nemáte rapkáče Prisma AL. Pri nich by to nižšie otáčky asi nemuseli byť dostatočné riešenie.