Doposiaľ najlacnejší 140-milimetrový ventilátor, aký sme testovali, pri porovnateľnej hlučnosti poráža aj výrazne drahšie 120 mm modely. To pre využívanie väčšieho prierezu a zároveň efektívnu geometriu rotora, ktorú Stratus 140 PWM rozhodne má. „Lacný“ ventilátor nemusí znamenať „slabý“, hoci, samozrejme, určité kompromisy vychádzajúce z viac obmedzených výrobných prostriedkov, ako u drahších ventilátorov, tu sú.
Nie je 33 dBA ako 33 dBA
Hladina hluku uvádzaná jednou hodnotou v dBA je dobrá na rýchlu orientáciu, ale predstavu o tom, ako presne zvuk znie, si z nej nespravíte. To preto, že priemeruje mix hladín hluku všetkých frekvencií zvuku. Jeden ventilátor vás môže rušiť viac ako druhý, hoci obidva dosahujú na chlp rovnaké dBA, ale napriek tomu každý z nich charakterizujú iné dominantné (hlasitejšie) frekvencie. Na dôkladnú analýzu s predstavou o „farbe“ zvuku je nevyhnutné zaznamenávať a posudzovať hladiny hluku naprieč celým spektrom frekvencií, ktoré vnímame.

Robíme to už pri testovaní grafických kariet a robiť to budeme aj pri ventilátoroch, kde to dáva ešte väčší zmysel. Pomocou mikrofónu miniDSP UMIK-1 a aplikácie TrueRTA pre jednotlivé režimy s fixnými dBA meriame aj to, ktoré frekvencie sa na zvuku podieľajú viac a ktoré menej. Sledovaný frekvenčný rozsah je 20–20 000 Hz, s ktorými budeme pracovať v jemnom rozlíšení 1/24 oktávy. V ňom sú zachytené hladiny hluku od 20 Hz do 20 000 Hz až 240 frekvenciách.
Zachytených informácií v spektrografe je o trochu viac, než budeme na prehľadné porovnávania ventilátorov potrebovať. pri testovaní síce vždy nájdete kompletný spektrograf, ale v porovnávajúcich tabuľkách a grafoch budeme pracovať iba s dominantnými frekvenciami (a ich intenzitami hluku) v nízkom, strednom a vysokom pásme. Nízke pásmo frekvencií predstavuje pritom 20–200 Hz, stredné 201–2000 Hz a vysoké 2001–20 000 Hz. Z každého z týchto troch pásiem vyberáme dominantnú frekvenciu, teda tú najhlasitejšiu, ktorá sa najviac podieľa na zložení zvuku.
K dominantnej frekvencii udávame aj intenzitu jej hluku. Tá je však v tomto prípade v inú váhu decibelov než sú tie, na ktoré ste zvyknutí z meraní hlukomerom. Namiesto dBA tu máme dBu. Jedná sa o jemnejšiu váhu, ktorá sa navyše vyjadruje záporne. Na to si dajte pri študovaní výsledkov pozor – intenzita hluku -70 dBu je vyššia ako -75 dBu. Podrobnejšie sme túto problematiku rozoberali v článku Vyznajte sa v meraniach frekvenčných charakteristík zvuku.
Aby bolo vôbec možné tieto merania realizovať s uspokojivou opakovateľnosťou meraní, sú vyžadované prísne akustické zabezpečenia. Pre zaznamenanie tých istých hodnôt na všetkých frekvenciách naprieč opakovanými meraniami používame akustické panely. Tie zabezpečujú, aby sa zvuk do mikrofónu vyodrážal vždy rovnako bez ohľadu na rozloženie ostatných predmetov, ktoré máme v testlabe. Východisková hladina hluku pred každým meraním je prirodzene takisto rovnaká. Miestnosť, v ktorej meriame, je odhlučnená.

Tak ako na hlukomeri aj na mikrofóne je na zvýšenie rozlíšenia parabolický goliér. Ten je špeciálne v tomto prípade nielen na zosilnenie, ale aj odfiltrovanie dobrých ruchov, ku ktorým či chceme alebo nie za mikrofónom dochádza. Reč je o telesnej aktivite používateľa (testera). Bez tohto prídavku by bolo v spektrografe zachytené napríklad aj ľudské dýchanie. To však zadná (vypuklá) strana límca úspešne odráža mimo snímač mikrofónu. Spektrograf vďaka tomu obsahuje iba informácie o zvuku, ktoré vydáva samotný ventilátor.








Ľubo
len taký tip … môže kľudne ostať ignorovaný, …
Možno by bolo vhodné zmeniť v názve „vysoká efektivita“, za „vysoká cenová efektivita“ alebo niečo podobné.
… aby bolo jasné, že je to v pomere k cene a nie k spotrebe.
(Lebo keď pozerám prietok vzduchu/W, tak je niekde v 2. polovici a keď pozerám statický tlak/W, tak na chvoste.)
Efektivitou je v tomto prípade mienená chladiaca efektivita. Určite je to niekde v texte (a snáď na viacerých miestach) upresnené. Do nadpisu sa to, bohužiaľ, nezmestí. Energetickú efektivitu pri ventilátoroch považujem za niečo tak okrajové (a nedpodstatné), že narážať na ňu v nadpise len tak nebudem pri žiadnom ventilátore. Asi ani pri ventilátoroch Gigabyte Aorus, ktoré majú pri porovnateľných otáčkach oproti iným ventilátorom obvykle nižšiu spotrebu aj pre nižšie trenie vďaka tomu grafénovému mazivu. Aj keď jasné, „sadnúť“ si musí viac prvkov.
Každopádne vďaka za upozornenie. Zamyslím sa nad formuláciami určitých vecí. Určite to takto, ako opisuješ, môže pochopiť viac ľudí. Nikedy je to holt boj, aby sa v hlave prijímateľa vytvoril rovnaký obraz ako v hlave odosielateľa. 🙂
–„…Energetickú efektivitu pri ventilátoroch považujem za niečo tak okrajové…“
no to ja ju tiež považujem za okrajovú spolu s RGB (a v porovnaní k s prietok/hluk a tlak/hluk má aj samotná cena relatívne nižšiu dôležitosť … sú to predsa len ventilátory …nie sú to až také veľké položky v pomere k ostatným častiam)
…
áno zo samotného textu je to jasné, že myslíš chladiacu efektivitu vzhľadom ku cene:
–„V prvom rade je dobré vyzdvihnúť mimoriadne pôsobivý pomer ceny k efektivite chladenia…“
…
Ono, pokiaľ sa jedná o komponent chladenia, tak je jasné že sa myslí chladiaca efektivita, ale ide o to, že vzhľadom k čomu:
cenová efektivita = (prietok alebo tlak)/cena,
akustická efektivita = (prietok alebo tlak)/hluk,
energetická efektivita = (prietok alebo tlak)/W
…
tak to aspoň chápem ja, čí?….ale vravím, bol to len tip …môže ostať ignorovaný 😉
— „… je jasné že sa myslí chladiaca efektivita, ale ide o to, že vzhľadom k čomu…“
Vzhľadom k cene, preto je v titulku okrem vysokej efektivity vypichnutá aj tá nizka cena. 🙂
Pri ventilátoroch Stratus, Arctic P1x a podobných sa dá určite hovoriť aj o „efektivite“, ktorá by odkazovala na to „umenie“ zostrojiť za ventilátorom s atraktívnym pomerom prietoku k hlučnosti aj pri takto nízkych výrobných nákladoch. Len škoda, že asi vždy to bude pri tých hlučnejších nízkých frekveniách zvuku. Ventilátory s orámovanými rotormi, ktoré toto potláčajú, už pod desať eur/kus nebývajú. Aj keď P14 Max sa drží cenovo pomerne nízko. Furt je ale zhruba na dvojnásobnej cene P14…
Jsou to takové nudle s mákem 😅
Úvod:
…okrem špičkového pomeru cena/výkon majú sa vyznačujú…
…sú v prípade rovnakej ceny sú…
…v dôsledku jeho výroby v strekolisových formát…
Závěr:
…sú pri lacnejších ventilátoroch (mezera) hladké…
…pri porovnateľnej hlučnosti dosahovaný nižší prietok vzduchu…
…v pásme nižších frekvencií o hlučnejší…
…už žiadne rapkanie… …, už nehrozí…
Napriek tomu (je) Stratus 140 PWM veľmi slušný…
Za těch 8€ nebude o kupce nouze. Výsledky měření tlaku to vůbec nekazí, když je tu fantastický Fluctus.
Díky! To je zase chýb… v úplnom závere je po novom aj tematická výzva, ale samozrejme to treba eliminovať. Väčšia časť chýb sa odchytí pri lokalizácii do angličtiny, pri ktorých Jozef robí aj korekcie v slovenskom texte, ale v tomto prípade bol ten prestoj medzi SK a EN článkom dlhší než obvykle…
Výsledky nižšieho statického tlaku sú aj výsledkom slabšieho, menej výkonného motorčeka, ale hlavne sa od nich nedá odvodiť prietok cez radiátor. Ten predstavuje oveľa menšiu odporovú záťaž ako situácia s „nulovým prietokom“, pri ktorej sa statický tlak meria. Prietok cez radiátor je u Stratus 140 PWM oproti Fluctus 140 PWM) vždy nižší, pri všetkých porovnateľných hladinách hluku, ale zmestí sa to do zhruba 20 % (a niekedy je ten rozdiel aj výrazne mení, polovičný). S prostredí s vyššou reštriktivitou to môže byť skrz ten slabší motorček i viac. A samozrejme potom pri porovnaní maximálnych otáčok, ale vtedy je už rýchlejší Fluctus hlučnejší.
Aaaa…kto robí, robí aj chyby…a navyše, tuto pacient Ti urobí korektúru zadarmo :-).
Aj ten môj návrh vyššie…100 ľudí, 100 chutí…
Momentálne recenzujem bakalárky…a tvoj článok neobsahuje viac chýb, ale na rozdiel od nich prináša novú informáciu (entropicky ani radšej neporovnávam). Veci sú uvádzané v logickým slede… a vety, aj keď občas s chybami, tak vždy dávajú zmysel.
Takže prajem veľa chuti do ďalšej práce a nenechaj sa rozladiť „prkotinami“ 😉
O korektuře nemůže být řeč. Jsou to jen věci, které na první dobrou ruší přirozené plynutí textu. Když už to čtu… Boha, není mým cílem Ľuba rozložit. Sám vím, jaké to je být do něčeho ponořený a přitom slepý k vlastním chybám.
Jasné, že nechceš Ľuba rozložiť…ani ja nie…a verím, že aj Ľubo to tak chápe…
Ale po tých prvých komentoch som cítil vnútornú potrebu Ľuba povzbudiť…
Ono, keď pozrieš iné portály… Tak obvyklé to začína…Great work..
Napr. pod každým Arisovým videom mu tu napíše aj druhý autor článkov z HWBusters: -)
Jsem si ani nevšiml té výzvy, no takovou péči jsem tomu věnoval, že 😅
Ani ja… Ľubo tá výzva tam bola od začiatku alebooooo
„Výzva“ pribudla až teraz, v tomto článku. A obaja máte už kredit z minulosti. Tých ventilátorov bude na konci roka dosť pre každého korektora, haha.
No, len aby bolo dosť tých hnedo-béžových… 🙂
Potlapkávanie po pleci možno chvíľkovo poteší, ale je to IMO trochu brzda v ďalšom rozvoji. Preferujem radšej konštruktívne diskusie na témy „prečo sa veci dejú tak, ako sa dejú“. Špeciálne pri ventilátoroch, do ktorých sá dá na jednotlivé ich prvky dosť dobre vidieť (na rozdiel od procesorov napríklad).
A pokiaľ ide o chyby v texte, tak pri nich je super, keď sa na ne poukáže a opravia sa v čo najkratšom čase. Cieľ je, aby bol článok pre každého čo najzrozumiteľnejší. Pochopitelne ma trochu štve, že to nedokážem dať na 100 % sám, ale toto mám už vnútorne uzavreté – dva testy s preklepami, ktoré skôr či neskôr odstránime, sú užitočnejšie ako jeden bez preklepov :)).
–„…dva testy s preklepami, ktoré skôr či neskôr odstránime, sú užitočnejšie ako jeden bez preklepov.“
Úplne súhlasím.
…aj keď, ešte lepšie by bolo 3 testy (predsa len, 3 sa považuje za šťastné číslo… neviem, či to nemá korene niekde vo Švédsku) 🙂
Tri sú už príliš veľa. Viem, že to je už za hranou toho, za čo dám ruku do ohňa. Robiť tieto testy ventilátorov presne vyžaduje jednak veľmi veľa času a potom je tu aj ten aspekt, že pri ladení všetkého nemôžu úradovať žiadne známky únavy, aby sa do výsledkov nedostalo niečo, čomu sa tuším hovorí „náhodné chyby“. Samotné merania musia prebiehať dostatočnej sviežosti, s písaním je to horsie, no. 🙂
No jo, už si unavený… choď si oddýchnuť…ale nerob pri tom tie švédske veci, bo keď spravíš naraz 2 „náhodné chyby“ s 9-mesačnou inkubačnou dobou, tak potom stihneš urobiť tak 0,3 testu… 😉
Jó ABBA mě taky takhle traumatizuje.
Poznám jednu milú žilinskú ABBA family, ktorá vždy rozveselí…
Ale tiež ma traumatizuje fakt, že detičky Aďko a Bejka, čo k nám chodili do doktorandského kanclu, už sú bradatý pán a budúca mamička…
Keby som si teraz pustil ABBA-u, tak by ma to nostalgicky traumatizovalo…tak si dám nudle, či teda slíže 🙂