Intel Core i7-13700K: Efektívna voľba do herného „dela“

Intel Core i7-13700K v detailoch

Šesťnásťjadrový Raptor Lake do desktopu (Ci7-13700K) je pozoruhodný kompromis medzi Core i9 (13900K) a Core i5 (13600K). Oproti Core i5 je výrazne rýchlejší vďaka vyšším frekvenciám a podpore Turbo Boost 3.0 a na Core i9 v nižšej záťaži, vrátane tej hernej, výkonnostne príliš nestráca, zato je výrazne úspornejší. Ak nejde o najefektívnejší takto výkonný procesor (a tým je R7 7700X, čo sa ešte uvidí…), tak je najhoršie druhý.

Intel Core i7-13700K v detailoch

Tento procesor je dosť podobný Core i9-12900K z minulej generácie (Alder Lake). To v prvom rade znamená, že Core i7-13700K používa osem aktívnych P jadier (Raptor/Golden Cove) a rovnaký počet malých E jadier (Gracemont), ktoré, navyše, podporujú Hyper Threading, takže fungujú v 16 vláknach.

Celkovo tak Ci7-13700K má 16 jadier v 24 vláknach. Hlavný rozdiel je v tom, že procesor Raptor Lake dosahuje vyššie frekvencie. Tak v záťaži všetkých jadier (do 5,3 GHz, t.j. nárast eventuálne o 400 MHz), ako je v jednovláknovej záťaži na jednom jadre, respektíve dvoch, ktoré sa na tejto práci striedajú. Tam je Core i7-13700K oproti Core i9-12900K rýchlejšia o 200 MHz, pokiaľ tento nárast nebude zrážať použitý chladič CPU.

Napriek tomu, že je Ci7-13700K v jednovláknovej záťaži efektívnejší procesor ako Ci9-12900K, tak sa tých 5,4 GHz chladí horšie (než 5,2 GHz Alder Lake). Pri maximálnom výkone viacvláknovej záťaže sú nároky na chladenie už porovnateľné s tým rozdielom, že pre svoju vyššiu efektivitu Core i7-13700K z tejto dvojice končí ako model s vyšším výpočtovým výkonom. Nielen z dôvodu vyšších frekvencií na P jadrách, ale i na E jadrách. Zatiaľ, čo u Ci9-12900K boli pred hranicou 4 GHz (do 3,7 GHz MC a 3,9 GHz SC), tak u Core i7-13700K sú už za ňou – 4,2 GHz v booste všetkých jadier i jedného (v jednovláknových aplikáciách). Prirodzene sa to ale vzťahuje na nastavenie, ktoré spotrebou presahuje TDP (125 W).

Jednou z medzigeneračných zmien je aj mierne navýšenie limitu napájania (PL2) z 241 W na 253 W. A hoci ani ten výrobcovia zvyknú nedodržovať (a prekračujú ho, najmä v továrensky nastaveniach dosiek Z790s robustnými napájacími kaskádami), tak Core i7-13700K ho na rozdiel od iných procesorov (aj z generácie Raptor Lake, napríklad v podobe Ci9-13900K) prakticky neprekračuje. V závislosti od použitej základnej dosky sa to ale prirodzene môže trochu líšiť. Každopádne aj s neobmedzeným napájaním bude Core i7-13700K k hodnotám PL2 pomerne blízko.

A ešte zopár konštrukčných odlišností oproti Core i9-12900K: Procesor Core i7-13700K má väčšiu L2 cache. Namiesto 1,25 MB na jadro (Ci9-12900K) je sú to už 2 MB/jadro, ale IPC (výkon na takt) sú v priemere veľmi podobné. Či sa výkon v konkrétnej aplikácii z tohto priemeru vychyľuje do mínusu alebo do plusu záleží na tom, či úloha dokáže využiť väčšiu kapacitu L2 cache alebo jej naopak „ublížia“ vyššie latencie.

Za zmienku stojí aj o zhruba 23 % väčšia plocha čipu procesorov Raptor Lake. Integrované grafické jadro Ci7-13700K je rovnaké ako u Ci9-12900K, teda Intel UHD 770 s 32 EU.


  •  
  •  
  •  
Flattr this!

Potvrzeno: Intel vydá nové procesory na LGA 1700, bez big.LITTLE

Včera jsme psali, že Intel bude v oblasti desktopových procesorů mít příští dva roky stále jen Arrow Lake s 8 velkými a 16 efektivními jádry, protože zrušil desktopovou verzi následující 1,8nm generace Panther Lake i refresh Arrow Lake, který měl alespoň výrazně přidat na počtu jader. Ovšem zdá se, že realita je složitější. Intel totiž paralelně bude udržovat při životě socket LGA 1700 a vydá pro něj úplně nové procesory. Celý článok „Potvrzeno: Intel vydá nové procesory na LGA 1700, bez big.LITTLE“ »

  •  
  •  
  •  

Nestabilitou či degradací trpí velká část 125W Intel Raptor Lake

Brzo to bude půl roku, co vešly ve větší známost problémy procesorů Intel Core 13. a 14. generace s nestabilitou ve hrách, přinejmenším u 125W modelů s vyššími takty. Intel se k němu moc nevyjadřuje a stále ještě hledá hloubkovou příčinu. Ač se o problému neobjevuje moc nových zpráv, bohužel stále trvá a není vůbec vzácný. To teď doložilo šťourání youtubového kanálu Level1Techs, podle kterého mají problémy až desítky procent procesorů. Celý článok „Nestabilitou či degradací trpí velká část 125W Intel Raptor Lake“ »

  •  
  •  
  •  

Nestabilní procesory Intel mají chybu TVB, ale řešení stále není

Ještě než veletrh Computex strhl pozornost na nové procesory AMD, Intelu a Qualcommu, měli jsme tu jednu táhnoucí se kauzu: nestabilní procesory Intel Raptor Lake. Intel měl původně přinést nějaké veřejné vyjádření k této věci do konce května, což se však nestalo. Intel teď prozradil, že nalezl chybu, která může přispívat k nestabilitě, ale stále to není hlavní ani definitivní příčina a řešení problémů těchto CPU stále chybí. Celý článok „Nestabilní procesory Intel mají chybu TVB, ale řešení stále není“ »

  •  
  •  
  •  

Komentáre (12) Pridať komentár

  1. z vasej skusenosti sa ako velmi zvykne lisit namerana hodnota odberu procesora z EPS kabla od hodnoty ktoru reportuje CPU/doska? Mne to ukazuje 258W, ale nameral som az 340W a tie VRM heatsinky neboli az take horuce aby som uveril ze z nich pali 82W. A v idle mi CPU ukazuje okolo 1-3W a merak cez 10W

    1. Záleží doska od dosky. Rukolapné závery vynášať ale nemôžem, nemáme k nim dáta. Každopádne report je naprieč doskami nespoľahlivý a neporovnateľný. Každá sa mýli v inej miere. Hlásené údaje sú väčšinou podhodnocované (aj po kompenzácii ne/efektivity VRM), niekedy dosť výrazne. Konfrontácia s prúdovými kliešťami je už v pláne dlho, ale nejako na ňu nedokážem nájsť priestor. To vlastne ani na nasadenie bočníka (namiesto klieští), ktorý je už nejaký čas doladený a pripravený na používanie.

        1. dochadzam k zaveru ze pri spotrebe procesora by asi bolo dobre v tychto testoch zaroven uvadzat aj cislo ktore reportuje procesor/doska (napr. cez hwinfo64) pretoze 1) toto cislo si aj lahsie vedia porovnat ludia doma, 2) toto cislo je to vzhladom ku ktoremu sa riadi throttling procesora voci PL1 a PL2, 3) menej zavisi od zakladnej dosky (hlavne co sa tyka stratach na VRM), 4) asi je blizsie k tomu co musi uchladit CPU chladic, 5) testy na inych portaloch a aj individualne reporty ludi tykajuce sa chladenia sa skor odvolavaju na toto cislo.

          1. S hodnotami reportovanými doskou nepracujeme kvôli ich nepresnosti. Naozaj by sa mi asi zle spávalo, keby si „CPU package power“ preberal ako spotrebu procesora. Máte pravdu, že podľa nej funguje interný manažment frekvencií, ale práve kvôli nemu niekedy dochádza k istému podhodnocovaniu a u každej dosky je to trochu iné. Skrátka sa to nedá dostať pod kontrolu a už vôbec nie naprieč platformami. To by mohlo byť pre vzájomné porovnanie naozaj nespravodlivé a zavádzajúce.

            Skôr som premýšľal, že sme mohli tento report s meraniami prúdu na kábloch konfrontovať v rámci testov základných dosiek. Tieto plány sa ale nakoniec v rámci časových úspor (vybrané veci sa pod čiaru dostanú vždy) preškrtali s tým, že sa tejto téme budeme niekedy venovať v rámci samostatného článku, ktorý bude pútať aj väčšiu pozornosť (ako keď je to v záplave tisícok meraní v štandardných testoch). Podklady máme ku všetkým doskám, ktoré sme doposiaľ testovali, keďže pre získanie frekvencií a teplôt CPU je zaznamenávaný report HWiNFO, v ktorom sú aj hlásenia CPU package power.

            K (ne)zohľadňovaniu efektivity VRM: Jasné, ale práve preto používame v tomto smere vždy výrazne naddimenzované dosky, aby bol rozdiel medzi výkonom a príkonom čo najnižší (a vždy v podstate pomerne zanedbateľný).

            1. Hej chapem, problem je ale s porovnatelnostou roznych chladiacich rieseni s inymi testami ktore sa spoliehaju len na tento ukazovatel. Ale inak suhlasim ze pre zistovanie skutocneho prikonu to treba odmerat, dokonca by som mozno na tento ucel preferoval meranie este pred zdrojom.
              Inak podla dostupnych grafov efektivity VRM v zavislosti od zatazenia tipujem ze s meraniami na naddimenzovanych doskach moze byt prave problem ze pri velmi nizkom relativnom vytazeni VRM im rapidne klesa efektivita, cize mozno paradoxne viac celkovo nameraneho prikonu z eps kabla sa vyziari z VRM naddimenzovanej dosky ako keby ste ten isty test spravili na akurat-nadimenzovanej doske. Toto by sa snad dalo overit s velmi podobnymi doskami (s rovnakymi nastaveniami) ktore sa lisia takmer len vo VRM, napr. MSI PRO Z790-P (uvadzaju „55 Amperov“) a PRO Z790-A („80 Amperov“)

              Inak mam este otazku k teplote pri CB R23: tych 98.9° znamena ze vobec nedoslo k teplotnemu throttlingu, takze jediny limit vykonu boli maximalne nastavenia taktu? Lebo mi pride nepravdepodobne ze by to ten chladic co mate v popise metodiky mal sancu uchladit ked ine testy ukazuju ze ani daleko vykonnejsie chladice to nestihaju. Alebo vam to predsa throttlovalo? Alebo boli zapnute aj nejake ine limity?

        2. Tento dotaz som prehliadol, za čo sa ospravedlňujem.

          V pasívnom režime to bolo okolo 130 W. V ostatných prípadoch (s výnimkou testov „Automatickej regulácie“, ktorá tiež prebiehala vo východiskových nastaveniach), s pretaktovaným CPU, potom ~230 W.

          1. vdaka a to bolo znovu meranie na EPS kabli? Lebo co som skusal zalimitovat na 80W v biose tak to MA824 ledva ledva daval pasivne (otvorena skrina bez vetrakov) a mozno keby som to nechal dost dlho bezat tak by to aj throttlovalo. Musim sa pozriet do poznamok ci som si zapisal aj meranie z EPS kabla pri tych biosovskych 80W

            1. „… problem je ale s porovnatelnostou roznych chladiacich rieseni…“

              Podľa TDP, respektíve toho, čo ukazuje CPU power package sa ťažko orientuje pri výbere chladiča. Rovnaká spotreba, ale rôzne TIM (rôzna rýchlosť odvádzania porovnateľného množstva tepla). Aj preto Noctua upustila od uvádzania TDP pri svojich chladičoch a má vlastný systém odkazujúci na chladiaci výkon (NSPR) s tým, že vedie aj support list procesorov, kde je s daným chladičom uvádzaný aj predpokladaný model správania. Napríklad všetky podporované nemusia zvládať chladiť maximálne frekvencie all-core boostu vybraného CPU.

              „Toto by sa snad dalo overit s velmi podobnymi doskami (s rovnakymi nastaveniami) ktore sa lisia takmer len vo VRM, napr. MSI PRO Z790-P (uvadzaju „55 Amperov“) a PRO Z790-A („80 Amperov“)“

              Trochu (dosť) to komplikuje to, že do toho vstupuje aj agresivita napájanie, ktorá je u každej základnej dosky iná.

              „Inak mam este otazku k teplote pri CB R23: tych 98.9° znamena ze vobec nedoslo k teplotnemu throttlingu, takze jediny limit vykonu boli maximalne nastavenia taktu?“

              Áno, Core i7-13700K si drží na P aj E maximálny all-core boost aj pri takto vysokom zahrievaní, čo môžete vidieť aj v kapitole s dosahovanými frekvenciami. Pokiaľ niekto nameria vo vysokej AVX záťaži menej ako 5,3 GHz, tak to môže byť aj tým, že testovacia doska automaticky znižuje násobič, napríklad o 2. Môže byť, to takisto často rozoberáme v testoch základných dosiek.

              1. Ok chapem teraz uz viac ked vidim ako sa mi ta reportovana hodnota zo softwaru lisi podla toho ako nastavim v biose DC_LL. Najblizsie k hodnote nameranej na EPS kabli mi to ukazuje ked nastavim DC_LL=1, ale aj tak je to stale o 27% menej. No a teda potom tych 125W a 210W ktore standardne pouzivate vo vsetkych testoch chladicov su tiez hodnoty z EPS kabla? Lebo podla popisu metodiky to vyzera ako keby to boli nastavene limity v biose

                1. V testoch procesorových chladičov sú výkonnostné režimy naozaj optimalizované podľa reportu základnej dosky. Ten obchádzam iba ja vo svojich testoch. Myslím, že sme sa vtedy o tom aj s Pavlom bavili, že mu na tento účel (nastavenie režimov záťaže) pošlem prúdové kliešte… ale nakoniec to zostalo pri vzájomnom konsenze, že v toto prípade to úplne na chlp mať nepotrebujeme. Cieľom bolo výrazne odlíšenie tepelnej záťaže na nejakú „vyššiu“ a „nižšiu“ úroveň. Keby to bolo aj presné (vrátane zohľadnenia strát na VRM), tak konkrétnych xyz W bude vždy, čo sa týka spôsobilosti daných chladičov, prenositeľných iba v rámci konkrétneho procesora (dokonca ani nie platformy s rovnakým čipom, tým ako má každý model trochu inak rozloženú záťaž v závislosti od aktívnych/neaktívnych jadier CPU).

            2. Nie, jedná sa o hrubý odhad. Pred desiatimi rokmi, kedy tie testy vznikali, sme spotrebu prúdovými kliešťami ešte nemerali a držali sa len tých nespoľahlivých reportov základných dosiek. Ale znovu, s ohľadom na výber vhodného chladiča sa nedá porovnávať 80 W veľkého, k IHS poriadne spájkovaného čipu Core i7-920 s 80 W napríklad Ryzenov 7000. Dôvodom je výrazne odlišná rýchlosť prestupu tepla.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *