Intel Core i7-13700K: Efektívna voľba do herného „dela“

Extra testy, Procesory | | Ľubomír Samák

Záver

Šesťnásťjadrový Raptor Lake do desktopu (Ci7-13700K) je pozoruhodný kompromis medzi Core i9 (13900K) a Core i5 (13600K). Oproti Core i5 je výrazne rýchlejší vďaka vyšším frekvenciám a podpore Turbo Boost 3.0 a na Core i9 v nižšej záťaži, vrátane tej hernej, výkonnostne príliš nestráca, zato je výrazne úspornejší. Ak nejde o najefektívnejší takto výkonný procesor (a tým je R7 7700X, čo sa ešte uvidí…), tak je najhoršie druhý.

Záver

Z pohľadu hrubého výkonu je Core i7-13700K oproti Ryzen 9 7900X pri 3D renderovaní rýchlejší o 4–6 %. Náskok od o generáciu staršieho procesora Core i9 (12900K) je potom zhruba 15 % a súčasne je Ci7-13700K o zhruba 12 % úspornejší.

Taký Ryzen 9 7900X je ale mimo TDP (pri maximálnom výkone) od Ci7-13700K úspornejší až o 25 % (67 W). Síce teda pri o trochu nižšom výkone, ale efektivita ide jednoznačne na stranu AMD. Ale pozor, to iba pri takto vysokej záťaži, keď sa z procesorov žmýka maximum. V hernej záťaži, kde je spotreba menej než polovičná, je už v priemere o nejakých 8 % efektívnejšia Core i7-13700K (než Ryzen 9 7900X). Výkonnostne je to v hrách pritom remíza. V niektorých tituloch má navrch Ryzen 9 7900X (Borderlands 3, CS:GO, DOOM Eternal, Total War Saga: Troy, …), v niektorých zase Core i7-13700K (Assassin’s Creed: Valhalla, Cyberpunk 2077, F1 2020, Metro Exodus, …). Priemerný nárast „herného“ výkonu Core i7-13700K v porovnaní s Ci9-12900K je do 10 %, ale v praxi (v tejto triede procesorov so zostavami s monitormi s typicky vysokými rozlíšeniami) sa rozdiely  stierajú.

Výrazne nižšiu spotrebu pri porovnateľnom výkone má Core i7 Raptor Lake aj v jednovláknovej záťaži. To pri výkone, ktorý sa od Ryzen 9 7900X veľmi nelíši, čo je okrem kódovania zvukových nahrávok, prezentujúcich typicky jednovláknové úlohy, dobre vidieť v praktických testoch PCMarku (rýchlosť práce s textovým editorom, tabuľkami, video hovory), ale aj vo webovom prostredí. Výkonnostne je to mimoriadne vyrovnané. V niektorých čiastkových úlohách má trochu navrch Ryzen 9 (7900X), v iných zase Core i7 (1370K). Pekne sa to strieda a pokiaľ chcete vybrať pre vaše potreby vhodnejší procesor, musíte sa do štúdia výsledkov poriadne ponoriť. Nezabúdajte ale, že aj v tých testoch, kde Core i7-13700K ťahá za kratší koniec, má výhodu v úspornejšej prevádzke.

Obzvlášť vyrovnané sú v súboji Ci7-13700K a R9 7900X aj výsledky v programoch na strihanie videa, ako sú Adobe Premiere Pro a DaVinci Resolve Studio. Vo väčšej polovici sledovaných úloh v Adobe Premiere Pro je o chlp rýchlejší Core i7-13700K, v DaVinci zase Ryzen 9 7900X. Rovnovážny pomer lepších a horších výsledkov je aj v Adobe After Effects na tvorbu grafických efektov. Veľké rozdiely vo výpočtovom výkone nie sú ani pri kódovaní videa (x264/x265). S tým teda, že Core i7-13700K je energeticky menej efektívny (pri rovnakom výkone ma podstatne vyššiu spotrebu) tak ako vždy v pásme maximálneho príkonu. Čím náročnejšia aplikácia a teda čím vyšší príkon, tým sa pomer výkon/watt u Ci7-13700K efektívnejšiemu Ryzenu 9 vzďaľuje.

Úprava fotiek a 2D grafika: Väčšina Photoshopu je rýchlejšia s Core i7-13700K, ale zase je to v pomere 60/40 (Ryzen 9 7900X). Generovanie náhľadov nekomprimovaných fotiek v Lightroome vychádza na stotinu sekundy rovnako, export je o trošičku rýchlejší s Ci7-13700K. Rýchlejší je procesor Intelu v XnView aj v Affinity Photo s nejakými 10 % v prospech najnovšej Core i7. Ak sa niekde Ci7-13700K na konkurenčný procesor AMD nechytá, tak je to v AI aplikáciách Topaz Labs, kde Ryzeny 7000 efektívne ťažia z podpory inštrukcií AVX-512 (VNNI). V týchto testoch Raptor Lake prekonáva iba Ryzeny 5000. To síce celkom jasne, ale rovnako jasne Core i7-13700K zaostáva i za Ryzen 9 7900X a pomalší je aj oproti Ryzen 5 7600X.

V prospech Ryzen 9 7900X vychádzajú aj testy (de)kompresie a (de)šifrovania, v porovnaní s Ryzen 7 7700X budú výsledky Core i7-13700K vyrovnanejšie. Na presné pomery si ale ešte chvíľu musíte počkať, dokým tie testy R7 7700X dokončíme a vydáme.

Na chladenie Core i7-13700K budete podobne ako i Core i9-1x900X potrebovať výkonný chladič, to ale platí aj pre Ryzeny 9 79×0. V hernej záťaži to zase až také kritické nie, pre ňu si vystačíte aj s chladičom strednej triedy. Alebo s lepším (a môžete spomaliť otáčky k tichšiemu chodu), vyššie nároky na chladiaci výkon sú kladené najmä pri vysokej záťaži, kde spotreba procesora presahuje 250 W. Vtedy je zahrievanie vysoké aj s účinným chladičom.

Celkovo musíme procesor Core i7-13700K hodnotiť kladne. Najmä do špičkového herného počítača napríklad k GeForce RTX 4090 ho môžeme s čistým svedomím odporučiť. Výkonnostne si oproti Core i9-13900K nepohoršíte, ale zato bude chod (Core i7-13700K) o poznanie úspornejší. Ako ale Core i7-13700K obstojí v porovnaní s Ryzen 7 7700X? To bude otázka na najbližší test procesorov.

Za spoluprácu na zabezpečovaní testovaného hardvéru ďakujeme e-shopu Datacomp

Špeciálna vďaka patrí aj firmám Blackmagic Design (za licenciu k DaVinci Resolve Studio), Topaz Labs (za licencie k aplikáciám DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI) a Zoneru (za licenciu k Photo Studio X)


  •  
  •  
  •  
Back to: Intel Core i7-13700K v detailoch
Flattr this!

Súvisiace články

Intel spěšně ukončí prodej 125W procesorů Core 13. generace

Procesory, Správy | | Jan Olšan

Od února se šíří zprávy o nestabilitě výkonnějších procesorů Intel Core 13. a 14. generace ve hrách. Intel teď udělal netypickou věc, která vyvolává otázku, zda třeba s problémem nesouvisí. Jen pár měsíců po vydání refreshových modelů Raptor Lake, tedy Core 14. generace, ukončuje výrobu předchozích modelů generace 13. Přitom obvykle firma nechávala starší generace dojíždět mnohem déle, takže by to teoreticky mohlo s aktuální chybou souviset. Celý článok „Intel spěšně ukončí prodej 125W procesorů Core 13. generace“ »

  •  
  •  
  •  

Nestabilních procesorů Raptor Lake přibývá, Intel věc analyzuje

Procesory, Správy | | Jan Olšan

Před nedávnem jsme psali o tom, jak mají procesory Intel Raptor Lake problémy se stabilitou ve hrách. Zprávy o pádech často provázených zavádějící hláškou o nedostatku grafické paměti, zdá se, neutichají a naopak se spíš množí, stejně jako počty her, ve kterých jsou tyto problémy hlášené. Intel zatím k věci nezaujal nějaké oficiální stanovisko, ale problém analyzuje. Jde možná o největší takové problémy s procesory Intel v poslední době. Celý článok „Nestabilních procesorů Raptor Lake přibývá, Intel věc analyzuje“ »

  •  
  •  
  •  

Poslední Core i9: Speciální i9-14900KS má i extrémní spotřebu

Procesory, Správy | | Jan Olšan

Intel letos chystá vydání nové generace desktopových procesorů – čipletové 3nm Arrow Lake, které už bude pojmenované Core Ultra a bude mít novou platformu LGA 1851. Ještě předtím se ale firma rozloučí se socketem LGA 1700 už asi navždy nejvýkonnějším procesorem, jaký bude na jejím 7nm procesoru existovat: Core i9-14900KS. Tato speciální edice teď bude nejrychlejším, ale také zdaleka nejžravějším procesorem pro hráče od Intelu. Celý článok „Poslední Core i9: Speciální i9-14900KS má i extrémní spotřebu“ »

  •  
  •  
  •  

Komentáre (12) Pridať komentár

  1. z vasej skusenosti sa ako velmi zvykne lisit namerana hodnota odberu procesora z EPS kabla od hodnoty ktoru reportuje CPU/doska? Mne to ukazuje 258W, ale nameral som az 340W a tie VRM heatsinky neboli az take horuce aby som uveril ze z nich pali 82W. A v idle mi CPU ukazuje okolo 1-3W a merak cez 10W

    Odpovedať

    1. Záleží doska od dosky. Rukolapné závery vynášať ale nemôžem, nemáme k nim dáta. Každopádne report je naprieč doskami nespoľahlivý a neporovnateľný. Každá sa mýli v inej miere. Hlásené údaje sú väčšinou podhodnocované (aj po kompenzácii ne/efektivity VRM), niekedy dosť výrazne. Konfrontácia s prúdovými kliešťami je už v pláne dlho, ale nejako na ňu nedokážem nájsť priestor. To vlastne ani na nasadenie bočníka (namiesto klieští), ktorý je už nejaký čas doladený a pripravený na používanie.

      Odpovedať

        1. dochadzam k zaveru ze pri spotrebe procesora by asi bolo dobre v tychto testoch zaroven uvadzat aj cislo ktore reportuje procesor/doska (napr. cez hwinfo64) pretoze 1) toto cislo si aj lahsie vedia porovnat ludia doma, 2) toto cislo je to vzhladom ku ktoremu sa riadi throttling procesora voci PL1 a PL2, 3) menej zavisi od zakladnej dosky (hlavne co sa tyka stratach na VRM), 4) asi je blizsie k tomu co musi uchladit CPU chladic, 5) testy na inych portaloch a aj individualne reporty ludi tykajuce sa chladenia sa skor odvolavaju na toto cislo.

          Odpovedať

          1. S hodnotami reportovanými doskou nepracujeme kvôli ich nepresnosti. Naozaj by sa mi asi zle spávalo, keby si „CPU package power“ preberal ako spotrebu procesora. Máte pravdu, že podľa nej funguje interný manažment frekvencií, ale práve kvôli nemu niekedy dochádza k istému podhodnocovaniu a u každej dosky je to trochu iné. Skrátka sa to nedá dostať pod kontrolu a už vôbec nie naprieč platformami. To by mohlo byť pre vzájomné porovnanie naozaj nespravodlivé a zavádzajúce.

            Skôr som premýšľal, že sme mohli tento report s meraniami prúdu na kábloch konfrontovať v rámci testov základných dosiek. Tieto plány sa ale nakoniec v rámci časových úspor (vybrané veci sa pod čiaru dostanú vždy) preškrtali s tým, že sa tejto téme budeme niekedy venovať v rámci samostatného článku, ktorý bude pútať aj väčšiu pozornosť (ako keď je to v záplave tisícok meraní v štandardných testoch). Podklady máme ku všetkým doskám, ktoré sme doposiaľ testovali, keďže pre získanie frekvencií a teplôt CPU je zaznamenávaný report HWiNFO, v ktorom sú aj hlásenia CPU package power.

            K (ne)zohľadňovaniu efektivity VRM: Jasné, ale práve preto používame v tomto smere vždy výrazne naddimenzované dosky, aby bol rozdiel medzi výkonom a príkonom čo najnižší (a vždy v podstate pomerne zanedbateľný).

            Odpovedať

            1. Hej chapem, problem je ale s porovnatelnostou roznych chladiacich rieseni s inymi testami ktore sa spoliehaju len na tento ukazovatel. Ale inak suhlasim ze pre zistovanie skutocneho prikonu to treba odmerat, dokonca by som mozno na tento ucel preferoval meranie este pred zdrojom.
              Inak podla dostupnych grafov efektivity VRM v zavislosti od zatazenia tipujem ze s meraniami na naddimenzovanych doskach moze byt prave problem ze pri velmi nizkom relativnom vytazeni VRM im rapidne klesa efektivita, cize mozno paradoxne viac celkovo nameraneho prikonu z eps kabla sa vyziari z VRM naddimenzovanej dosky ako keby ste ten isty test spravili na akurat-nadimenzovanej doske. Toto by sa snad dalo overit s velmi podobnymi doskami (s rovnakymi nastaveniami) ktore sa lisia takmer len vo VRM, napr. MSI PRO Z790-P (uvadzaju „55 Amperov“) a PRO Z790-A („80 Amperov“)

              Inak mam este otazku k teplote pri CB R23: tych 98.9° znamena ze vobec nedoslo k teplotnemu throttlingu, takze jediny limit vykonu boli maximalne nastavenia taktu? Lebo mi pride nepravdepodobne ze by to ten chladic co mate v popise metodiky mal sancu uchladit ked ine testy ukazuju ze ani daleko vykonnejsie chladice to nestihaju. Alebo vam to predsa throttlovalo? Alebo boli zapnute aj nejake ine limity?

              Odpovedať

        2. Tento dotaz som prehliadol, za čo sa ospravedlňujem.

          V pasívnom režime to bolo okolo 130 W. V ostatných prípadoch (s výnimkou testov „Automatickej regulácie“, ktorá tiež prebiehala vo východiskových nastaveniach), s pretaktovaným CPU, potom ~230 W.

          Odpovedať

          1. vdaka a to bolo znovu meranie na EPS kabli? Lebo co som skusal zalimitovat na 80W v biose tak to MA824 ledva ledva daval pasivne (otvorena skrina bez vetrakov) a mozno keby som to nechal dost dlho bezat tak by to aj throttlovalo. Musim sa pozriet do poznamok ci som si zapisal aj meranie z EPS kabla pri tych biosovskych 80W

            Odpovedať

            1. „… problem je ale s porovnatelnostou roznych chladiacich rieseni…“

              Podľa TDP, respektíve toho, čo ukazuje CPU power package sa ťažko orientuje pri výbere chladiča. Rovnaká spotreba, ale rôzne TIM (rôzna rýchlosť odvádzania porovnateľného množstva tepla). Aj preto Noctua upustila od uvádzania TDP pri svojich chladičoch a má vlastný systém odkazujúci na chladiaci výkon (NSPR) s tým, že vedie aj support list procesorov, kde je s daným chladičom uvádzaný aj predpokladaný model správania. Napríklad všetky podporované nemusia zvládať chladiť maximálne frekvencie all-core boostu vybraného CPU.

              „Toto by sa snad dalo overit s velmi podobnymi doskami (s rovnakymi nastaveniami) ktore sa lisia takmer len vo VRM, napr. MSI PRO Z790-P (uvadzaju „55 Amperov“) a PRO Z790-A („80 Amperov“)“

              Trochu (dosť) to komplikuje to, že do toho vstupuje aj agresivita napájanie, ktorá je u každej základnej dosky iná.

              „Inak mam este otazku k teplote pri CB R23: tych 98.9° znamena ze vobec nedoslo k teplotnemu throttlingu, takze jediny limit vykonu boli maximalne nastavenia taktu?“

              Áno, Core i7-13700K si drží na P aj E maximálny all-core boost aj pri takto vysokom zahrievaní, čo môžete vidieť aj v kapitole s dosahovanými frekvenciami. Pokiaľ niekto nameria vo vysokej AVX záťaži menej ako 5,3 GHz, tak to môže byť aj tým, že testovacia doska automaticky znižuje násobič, napríklad o 2. Môže byť, to takisto často rozoberáme v testoch základných dosiek.

              Odpovedať

              1. Ok chapem teraz uz viac ked vidim ako sa mi ta reportovana hodnota zo softwaru lisi podla toho ako nastavim v biose DC_LL. Najblizsie k hodnote nameranej na EPS kabli mi to ukazuje ked nastavim DC_LL=1, ale aj tak je to stale o 27% menej. No a teda potom tych 125W a 210W ktore standardne pouzivate vo vsetkych testoch chladicov su tiez hodnoty z EPS kabla? Lebo podla popisu metodiky to vyzera ako keby to boli nastavene limity v biose

                Odpovedať

                1. V testoch procesorových chladičov sú výkonnostné režimy naozaj optimalizované podľa reportu základnej dosky. Ten obchádzam iba ja vo svojich testoch. Myslím, že sme sa vtedy o tom aj s Pavlom bavili, že mu na tento účel (nastavenie režimov záťaže) pošlem prúdové kliešte… ale nakoniec to zostalo pri vzájomnom konsenze, že v toto prípade to úplne na chlp mať nepotrebujeme. Cieľom bolo výrazne odlíšenie tepelnej záťaže na nejakú „vyššiu“ a „nižšiu“ úroveň. Keby to bolo aj presné (vrátane zohľadnenia strát na VRM), tak konkrétnych xyz W bude vždy, čo sa týka spôsobilosti daných chladičov, prenositeľných iba v rámci konkrétneho procesora (dokonca ani nie platformy s rovnakým čipom, tým ako má každý model trochu inak rozloženú záťaž v závislosti od aktívnych/neaktívnych jadier CPU).

                  Odpovedať

            2. Nie, jedná sa o hrubý odhad. Pred desiatimi rokmi, kedy tie testy vznikali, sme spotrebu prúdovými kliešťami ešte nemerali a držali sa len tých nespoľahlivých reportov základných dosiek. Ale znovu, s ohľadom na výber vhodného chladiča sa nedá porovnávať 80 W veľkého, k IHS poriadne spájkovaného čipu Core i7-920 s 80 W napríklad Ryzenov 7000. Dôvodom je výrazne odlišná rýchlosť prestupu tepla.

              Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *