Desktopové procesory Intel v generácii Arrow Lake prešli na mnohých úrovniach výraznou premenou. Odhliadnuc od nových architektúr výkonných (P) aj efektívnych (E) jadier sú už čipletové a napríklad prestali používať Hyper Threading. Súčasne sa znížila spotreba a procesor Core Ultra 7 265K je už oproti konkurencii neraz energeticky efektívnejší. To aj v hrách, čo sme doteraz nevídali.
Herné testy
Výkon v hrách testujeme v štyroch rozlíšeniach s rôznym nastavením grafických detailov. Na rozbeh je to jedno viac-menej teoretické nastavenie v 1280 × 720 px. Pri tomto rozlíšení sme dlho laborovali s nastavením „správnych“ detailov. Konečné slovo nakoniec padlo na najnižšie možné (Low, Lowest, Ultra Low, …), aké hra dovoľuje.
Niekto by mohol voľbu rozporovať tým, že procesor v takýchto nastaveniach nepočíta koľko objektov sa vykresľuje (tzv. draw calls). S vysokými detailmi v tomto veľmi nízkom rozlíšení však nebol veľký rozdiel vo výkone v porovnaní s rozlíšením FHD (ktoré takisto testujeme). Naopak záťaž na GPU bola jasne vyššia a toto nepraktické nastavenie má poukazovať práve na to, aký má procesor výkon pri čo najnižšej účasti grafickej karty.
Vo vyšších rozlíšeniach sú už nastavené detaily a vysoké (pre FHD a QHD) a najvyššie (pre UHD). Vo Full HD ešte obvykle s vypnutým Anti-Aliasingom, celkovo už ale ide o pomerne praktické nastavenia, aké sa i bežne používajú.
Výber hier je s ohľadom na pestrosť žánrov, hráčsku popularitu a náročnosť na procesorový výkon. Kompletný zoznam je v kapitolách 7–16. V hrách, kde je vstavaný benchmark, používame ten, v iných máme vytvorené vlastné scény, ktoré s každým procesorom dookola a vždy rovnako prechádzame. Na záznam fps, respektíve časov jednotlivých snímok, z ktorých sa potom následne počítajú fps, používame OCAT a na analýzu CSV aplikáciu FLAT. Za oboma stojí vývojár a autor článkov (a videí) webu GPUreport.cz. Na čo najvyššiu presnosť sú všetky priechody trikrát opakované a do grafov sú vynášané priemerne hodnoty priemerných i minimálnych fps. Tieto viacnásobné opakovania sa týkajú aj neherných testov.
Výpočtové testy
Začíname zľahka, PCMarkom 10, ktorý v rámci kompletnej súpravy „benchmarku pre modernú kanceláriu“ testuje viac ako šesťdesiat čiastkových úloh v rôznych aplikáciách. Tie následne škatuľkuje do tematických kategórií, ktorých je už podstatne menej a pre čo najlepšiu orientáciu zapisujeme do grafov bodový zisk z nich. Celkové skóre máme potom pre jedno i viacvláknový výkon aj z Geekbench 5. Jednoduchšie úlohy v testoch zastupujú i testy vo webovom prehliadači – Speedometer a Octane. Ďalšie testy predstavujú už obvykle vyššiu záťaž alebo sú cielené na pokročilého používateľa.
Výkon pre 3D rendering meriame v Cinebench. V R20, ktorej výsledky sú rozšírenejšie, ale hlavne v R23. Renderovanie v tejto verzii pri každom procesore trvá dlhšie, cyklí sa minimálne desať minút. 3D renderovanie testujeme aj v Blenderi, s renderom Cycles v projektoch BMW a Classroom. Druhý menovaný si môžete porovnať aj s výsledkami testov grafických kariet (obsahuje rovnaký počet dlaždíc).
Ako sú procesory stavané na prácu s videom testujeme strižných editoroch Adobe Premiere Pro a DaVinci Resolve Studio 17. To prostredníctvom pluginu PugetBench, ktorý sa venuje všetkých úlohám, s ktorými sa môžete pri úpravách videa stretnúť. Služby PugetBenchu využívame aj v Adobe After Effects, kde sa zase testuje výkon pri vytváraní grafických efektov. Niektoré čiastkové úlohy používajú na urýchľovanie GPU, ale to nikdy nevypíname, čo v praxi nebude robiť nikto. Bez GPU akcelerácie niektoré veci ani nefungujú, ale naopak je zaujímavé sledovať, že je rôzny aj výkon v úlohách, ktoré urýchľuje grafická karta. Časť operácií totiž stále obsluhuje CPU.
Kódovanie videa testujeme v HandBraku a v benchmarkoch (x264 HD a HWBot x265). x264 HD benchmark funguje v 32-bitovom režime (64-bitový sa nám pod W10 nepodarilo konzistentne rozbehať a všeobecne pod novšími OS môže byť nestabilný a vykazovať chyby vo videu). V HandBraku používame pre AVC procesorový kodér x264 a pre HEVC x265. Podrobné nastavenia jednotlivých profilov už nájdete rozpísané v príslušnej kapitole 25. Okrem videa kódujeme i audio, kde sú všetky podrobnosti uvedené takisto v kapitole týchto testov. Do činenia s výkonom procesorových kodérov môžu mať aj hráči, ktorý si svoje hranie nahrávajú na video. Výkon „procesorového broadcastingu“ preto i my testujeme v dvoch dobre rozšírených aplikáciách OBS Studio a Xsplit.
Dve kapitoly máme vyhradené aj pre výkon pre úpravu fotiek. Adobe má samostatnú, kde znovu cez PugetBench testujeme Photoshop. V Lightroome PugetBench ale nepoužívame, pretože ten si pre stabilný chod kladie rôzne úpravy OS a celkovo sme sa ho radšej vzdali (pre vyššie riziko komplikácií) a vytvorili sme si vlastné testovacie scény. Obe sú na procesor náročné, či už ide o export RAWov do 16-bitového formátu TIFF s farebným priestorom ProPhotoRGB alebo generáciu náhľadov 1:1 k 42 fotkám bezstratového formátu CR2.
Máme ale i niekoľko alternatívnych aplikácií na úpravu fotiek, v ktorých testujeme výkon CPU. Patrí medzi ne Affinity Photo, v ktorom používame vstavaný benchmark, alebo XnViewMP pre dávkové úpravy fotografií či ZPS X. Z naozaj moderných sú to potom tri aplikácie Topaz Labz, ktoré využívajú algoritmy AI. DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI. Topaz Labs svoje výsledky často a radi porovnávajú s aplikáciami Adobe (Photoshop a Lightroom) a chváli sa lepšími výsledkami. Tak uvidíme, možno sa na to niekedy pozrieme i z obrazovej stránky. V testoch procesorov nám ale ide predovšetkým o výkon.
Komprimovací a dekomprimovací výkon testujeme v benchmarkoch WinRARu, 7-Zipu a Aida64 (Zlib), dešifrovanie potom v TrueCrypte a Aida64, kde sú okrem AES aj testy SHA3. V Aida64 testujeme v kapitole matematických výpočtov aj FPU. Z tejto kategórie vás ale môžu zaujímať aj výsledky Stockfish 13 a dosahovaný počet šachových kombinácií za jednotku času. Veľa testov, ktoré sa dajú zaradiť do kategórie matematických realizujeme v SPECworkstation 3.1. Jedná sa o súbor profesionálnych aplikácií s presahom i k rôznym simuláciám, ako je napríklad LAMMPS či NAMD, čo sú molekulárne simulátory. Podrobný opis k testom z SPECworkstation 3.1 nájdete v tomto odkaze zo stránok spec.org. Zo zoznamu pre redundanciu netestujeme len 7-zip, Blender a HandBrake, pretože výkon v nich meriame v zvlášť aplikáciách. Detailný výpis výsledkov SPECWS inak predstavuje obvykle časy alebo fps, ale my do grafov uvádzame „SPEC ratio“, ktoré hovorí o bodovom zisku – vyšší znamená lepší.
Nastavenia procesorov…
Procesory testujeme vo východiskových nastaveniach, bez aktívnych technológií PBO2 (AMD) alebo ABT (Intel), ale pravdaže s aktívnym XMP 2.0.
… a aplikačné aktualizácie
V testoch treba počítať aj s tým, že v priebehu času môžu jednotlivé aktualizácie skresľovať výkonnostné porovnania. Niektoré aplikácie používame vo verziách portable (rozvalený archív), ktoré sa neaktualizujú alebo je možnosť ich držať na stabilnej verzii, ale pri niektorých to neplatí. Typicky hry sa v priebehu času aktualizujú. Na druhej strane ani úmyselné zastarávanie (a testovanie niečo neaktuálne, čo sa už správa inak) by nebola úplne cesta.
Skrátka len počítajte s tým, že s pribúdajúcim časom klesá trochu i presnosť výsledkov, ktoré medzi sebou porovnávate. Aby sme vám túto analýzu uľahčili, tak pri každom procesore uvádzame, kedy bol testovaný. Zistíte to v dialógovom okne, kde je informácia o dátume testovania každého procesora. Toto dialógové okno sa zobrazuje v interaktívnych grafoch, pri akomkoľvek pruhu s výsledkom. Stačí naň zájsť kurzorom myši.
Neviem odkiaľ boli prevzaté ceny (€:Alza?, $:Newegg?) tých procesorov, ale záverečné tvrdenie článku „Naozaj vysoký viacvláknový výkon [procesora Core Ultra 265K] vzhľadom na cenovú reláciu … výrazne vyšší ako u konkurenčného Ryzen 9700X za podobné peniaze“ je v rozpore s realitou. Realita je, že 265K stojí toľko €/$ ako Ryzen 9900X. Core Ultra 245K má podobnú trhovú cenu ako Ryzen 9700X. (MSRP nie je trhová cena, je to iba odporučenie výrobcu procesora v deň uvedenia procesora na trh – po nejakom čase začnú trhová cena a MSRP od seba prirodzene divergovať v dôsledku viacerých faktorov).
Vďaka za komentár. Aj keď teda Ryzen 9 9900X je v obchodoch o dosť drahší (ako Core Ultra 7 265K). Ale áno, je to relevantný súper a preto je v grafoch zvýraznený slabšou oranžovou farbou.
Vychádzame vždy z MSPR. Riešiť, kto si kde nasadil aké marže a reagovať priebežne na vývoj maloobchodných cien je mimo naše časové kapacity. Dostupná energia je investované iným smerom, do meraní. 🙂
dnesna cena na alze je 4€ v prospech 265k k 9900X , ale je o 100€ drahsia ako 9700 … trvalo to 10s .
Jasné, môže byť. Nevidím ale príliš dôvod, prečo vychádzať z ceny na Alze. Hlavne, keď rovnakú sumu potrebujeme používať aj v článku v angličtine.
Mimochodom, na Heureke Core Ultra 7 265K začína (skladom) na o 65 eur nižšej cene ako Ryzen 9 9900X. Isteže, toto úplne presne nerobíme, ale ako som písal – potrebujeme ceny, ktoré bude +/- relevantné a to zároveň naprieč celým životným cyklom procesorov. Preto padla voľba na MSRP. Výhradám, že za takéto peniaze a ten procesor na SK/CZ trhu momentálne nedá kúpiť rozumiem.
hodnotit vyhodnost vyrobku na zaklade teoreticke ceny, o ktere vim ze je realne neplatna – to je priklad seriove kokotiny.
sorry vole, error.
Kedysi sme sa rozhodovali o tom, z akých cien vychádzať. A padlo to na MSRP. Myslím, že boli k tomu aj poznámky toho typu, že v priebehu času sa procesory Intel na tú hodnotu (MSRP) dostávajú, aj keď je to až neskôr a procesory AMD ju dokonca podliezajú? Cena asi dosť závisí aj od konkrétnej krajiny, podmienkach v nich, čo sa týka daní a podobných vecí, do ktorých fakt nemám dostatočný vhľad a preto sa k nim nevyjadrujem. Pokiaľ vidíte, že vychádzame z príliš nízkej ceny, irelevantnej pre náš trh, tak pritvrďte a zohľadnite to pri svojich záveroch. To je to dôležité. 🙂
Keďže nemáte čas navyše, a pre používateľa/kupujúceho sú závery článku z dôvodu použitia MSRP odtrhnuté od reality na trhu, tak skúste AI (napr. ChatGPT, Gemini) zadať odstavec textu zo záveru článku a zistiť, čo treba AI zadať ako vstup, aby dokázala záver článku prepísať tak, aby mal z pohľadu kupujúceho nejakú logiku. Pretože závery článku napísané len z pohľadu MSRP sú _zavádzajúce_, ak sa trhová cena odlišuje od MSRP. Ak to AI dokáže prepísať, tak by ste mohli HTML stránky upraviť tak, aby si tam ceny tých CPU vedel používateľ zadať sám – a podľa toho, aké ceny zadá, AI záver článku automaticky prepíše/vygeneruje.
Poznámka: Tom’s Hardware má na titulnej stránke nejakú AI v sekcii „Help Us Test Our AI Chatbot“.
Dobrý nápad, nad ktorým popremýšľame. Aké ceny z obchodov sú ale do praxe smerodajné? Len rozdiel mezdi minimálnou a maximálnou cenou na heureka.sk je pre Core Ultra 7 265K na úrovni 70 eur. Z celosvetového merala po zohľadnení všetkého možného bude určite ešte väčší. Niekde je naozaj aj po tých približne 400 eur.
Čiže, ak to správne chápem, tak nedávno….počas jednej kryptohorúčky, keď trhové ceny práve vydaných kariet boli diametrálne odlišné z dôvodu dopytu by mali z tohto hľadiska výrazne horšie hodnotenie a karty, ktoré boli vydané pred bublinou by mali výrazne lepšie hodnotenie hoci ich aktuálna cena bola tiež diametrálne odlišná?
Alebo by sa mali recenzenti vrátiť, ku každej staršej recenzií a prerobiť záver podľa aktuálnych cien?
…
Ľubo, buď tú časť (výkon ku cene) úplne vyhoď alebo tu daj anketu, že okrem MSRP, ktorý obchodný reťazec máš brať za „bernú mincu“…a potom sa budeš odvolať na danú anketu, keď bude niekto namietať, že v xyz.sk to majú lacnejšie a v zyx.sk zase drahšie 😛
Tú kapitolu asi nevyhodíme, ľudí zaujíma. Isteže, tie grafy môžu byť pre niekoho zavádzajúce, ale nevygenerujeme ich tak, aby sa vždy prispôsobili situácii na konkrétnom trhu. Naprieč jazykovými lokalizáciami sú použité rovnaké grafy a prirodzene tak musí dochádzať k nejakému kompromisu. Mať toho pod kontrolou ešte teda súvislosti s okamžitým reagovaním na aktuálny vývoj na trhy asi urobí vrásky aj AI, neviem…
… v lokálnej ankete sa môžeme k niečomu dopátrať a môže to viac zodpovedať situácii na CZ/SK trhu, ale z pohľadu vzdialenejších čitateľov to môže byť ešte viac zavádzajúce. Toto treba mať na pamäti. Určite by sa to dalo vyriešiť aj oveľa elegantnejšie, ale nie s našim možnosťami, čím narážam aj na veľmi skromný redakčný rozpočet a tak.
9900X dropla o $100, ze všech nových modelů AMD nejvíc. Samozřejmě není ve vašich silách zohledňovat a promítat všechny okolnosti do grafu poměru cena/výkon. Ale dám druhé straně za pravdu v tom, že závěr by tomu měl být přizpůsobený. Měl byste ty předmětné věty přeformulovat, nebo vyloučit tak, aby lépe reflektoval aktuální situaci a ne data postavená na MSRP platných při vydání 🤓
— „Měl byste ty předmětné věty přeformulovat, nebo vyloučit tak, aby lépe reflektoval aktuální situaci“
Áno, na to si teda budem dávať pri textovom hodnotení bacha. V budúcnosti zohľadníme. 🙂
No a grafy poměru cena/výkon by asi měly být doplněny o informaci, že reflektují ceny při vydání a nemusí odpovídat aktuální situaci 🙂
Okno s upozornením k tomu doplníme, jasné. 🙂
Pro mě je rozhodující, jaké jsou možnosti úpravy provozních vlastností – jestli jsou podobně přístupné a zvládnuté jako koncept Eco Mode a cTDP. Protože z 280 W v plné zátěži na mě dýchne čirá hrůza. No a pak už Intel může zaujmout asi jedině výbavou rozhraní a svým iGPU, a to je potom nutné vždycky koukat na celek MB + CPU. Pomůžete mi (nám) osvětlit, jak se to má s případnou úpravou spotřeby u testovací sestavy, Ľubo?
CU7 265K už nemáme, ale môžeme podrobnejšie rozobrať CU9 285K na Z890 Ace. Okrem štandardného procesorového testu a štandardných testov v rámci základných dosiek, kde máme výber meraní so 125-wattovým TDP, ešte príde jeden špecifický test. A v rámci neho by sme mohli otestovať veci, ktoré by Vás zaujímali. Napíšte, aké to sú. 🙂
Jak se výkon po snížení limitu (pro zachování porovnatelnosti a konzistence například těch 125 W) zachová, nebo jaké nastavení dále nabízí co nejoptimálnější poměr absolutního výkonu vůči spotřebě? Pochopil jsem, že lze vždy ručně nastavit PL1/PL2 a délku trvání PL1 (Tau). Intel ale nenabízí ekvivalent Eco Mode a cTDP, kterým konkurence straightforward podchytila podstatu věci, a to v mých očích při té špičkové spotřebě hraje dost výrazně v jeho neprospěch.
To pre vybrané testy, v ktorých štandardne meriame spotrebu aj výpočtový či herný výkon, asi urobiť môžeme. Odstupňovať (po 20 W) stabilné PL2 od maximálneho po nejaké minimálne, s ktorým ešte budú stabilne fungovať všetky jadrá, a sledovať, aký bude na čo (u CU9 285K) vplyv. Tak?
Asi by stačilo to změřit v nějakých teď poměrně ustálených dimenzích, třeba 65/125/180/max. Myslím si, že by to bylo dostatečné rozlišení, aby si člověk udělal jasný obrázek, mělo to praktickou aplikaci a vy u toho nestrávili mládí 🙂
Ok, píšem si – 65, 125, 185 W a bez limitov napájania. Snáď sa to podarí stihnúť. 🙂