Metodika: výkonnostné testy
Agresívnejšie napájacie limity? Dobre, ale pri vyššej efektivite, než to dokáže Intel, povedalo si AMD pri prácach na procesoroch Ryzen 7000. A takto to aj naozaj je, a to aj napriek rekordne vysokým frekvenciám, ktoré sú pre nový, nevyladený výrobný postup naozaj neobvyklé. Pokiaľ je toto len začiatok… každopádne nie je všetko ružové a nové procesory AMD majú aj tienisté stránky, na ktoré sa bude treba v budúcnosti zamerať.
Herné testy
Výkon v hrách testujeme v štyroch rozlíšeniach s rôznym nastavením grafických detailov. Na rozbeh je to jedno viac-menej teoretické nastavenie v 1280 × 720 px. Pri tomto rozlíšení sme dlho laborovali s nastavením „správnych“ detailov. Konečné slovo nakoniec padlo na najnižšie možné (Low, Lowest, Ultra Low, …), aké hra dovoľuje.
Niekto by mohol voľbu rozporovať tým, že procesor v takýchto nastaveniach nepočíta koľko objektov sa vykresľuje (tzv. draw calls). S vysokými detailmi v tomto veľmi nízkom rozlíšení však nebol veľký rozdiel vo výkone v porovnaní s rozlíšením FHD (ktoré takisto testujeme). Naopak záťaž na GPU bola jasne vyššia a toto nepraktické nastavenie má poukazovať práve na to, aký má procesor výkon pri čo najnižšej účasti grafickej karty.
Vo vyšších rozlíšeniach sú už nastavené detaily a vysoké (pre FHD a QHD) a najvyššie (pre UHD). Vo Full HD ešte obvykle s vypnutým Anti-Aliasingom, celkovo už ale ide o pomerne praktické nastavenia, aké sa i bežne používajú.
Výber hier je s ohľadom na pestrosť žánrov, hráčsku popularitu a náročnosť na procesorový výkon. Kompletný zoznam je v kapitolách 7–16. V hrách, kde je vstavaný benchmark, používame ten, v iných máme vytvorené vlastné scény, ktoré s každým procesorom dookola a vždy rovnako prechádzame. Na záznam fps, respektíve časov jednotlivých snímok, z ktorých sa potom následne počítajú fps, používame OCAT a na analýzu CSV aplikáciu FLAT. Za oboma stojí vývojár a autor článkov (a videí) webu GPUreport.cz. Na čo najvyššiu presnosť sú všetky priechody trikrát opakované a do grafov sú vynášané priemerne hodnoty priemerných i minimálnych fps. Tieto viacnásobné opakovania sa týkajú aj neherných testov.
Výpočtové testy
Začíname zľahka, PCMarkom 10, ktorý v rámci kompletnej súpravy „benchmarku pre modernú kanceláriu“ testuje viac ako šesťdesiat čiastkových úloh v rôznych aplikáciách. Tie následne škatuľkuje do tematických kategórií, ktorých je už podstatne menej a pre čo najlepšiu orientáciu zapisujeme do grafov bodový zisk z nich. Celkové skóre máme potom pre jedno i viacvláknový výkon aj z Geekbench 5. Jednoduchšie úlohy v testoch zastupujú i testy vo webovom prehliadači – Speedometer a Octane. Ďalšie testy predstavujú už obvykle vyššiu záťaž alebo sú cielené na pokročilého používateľa.
Výkon pre 3D rendering meriame v Cinebench. V R20, ktorej výsledky sú rozšírenejšie, ale hlavne v R23. Renderovanie v tejto verzii pri každom procesore trvá dlhšie, cyklí sa minimálne desať minút. 3D renderovanie testujeme aj v Blenderi, s renderom Cycles v projektoch BMW a Classroom. Druhý menovaný si môžete porovnať aj s výsledkami testov grafických kariet (obsahuje rovnaký počet dlaždíc).
Ako sú procesory stavané na prácu s videom testujeme strižných editoroch Adobe Premiere Pro a DaVinci Resolve Studio 17. To prostredníctvom pluginu PugetBench, ktorý sa venuje všetkých úlohám, s ktorými sa môžete pri úpravách videa stretnúť. Služby PugetBenchu využívame aj v Adobe After Effects, kde sa zase testuje výkon pri vytváraní grafických efektov. Niektoré čiastkové úlohy používajú na urýchľovanie GPU, ale to nikdy nevypíname, čo v praxi nebude robiť nikto. Bez GPU akcelerácie niektoré veci ani nefungujú, ale naopak je zaujímavé sledovať, že je rôzny aj výkon v úlohách, ktoré urýchľuje grafická karta. Časť operácií totiž stále obsluhuje CPU.
Kódovanie videa testujeme v HandBraku a v benchmarkoch (x264 HD a HWBot x265). x264 HD benchmark funguje v 32-bitovom režime (64-bitový sa nám pod W10 nepodarilo konzistentne rozbehať a všeobecne pod novšími OS môže byť nestabilný a vykazovať chyby vo videu). V HandBraku používame pre AVC procesorový kodér x264 a pre HEVC x265. Podrobné nastavenia jednotlivých profilov už nájdete rozpísané v príslušnej kapitole 25. Okrem videa kódujeme i audio, kde sú všetky podrobnosti uvedené takisto v kapitole týchto testov. Do činenia s výkonom procesorových kodérov môžu mať aj hráči, ktorý si svoje hranie nahrávajú na video. Výkon „procesorového broadcastingu“ preto i my testujeme v dvoch dobre rozšírených aplikáciách OBS Studio a Xsplit.
Dve kapitoly máme vyhradené aj pre výkon pre úpravu fotiek. Adobe má samostatnú, kde znovu cez PugetBench testujeme Photoshop. V Lightroome PugetBench ale nepoužívame, pretože ten si pre stabilný chod kladie rôzne úpravy OS a celkovo sme sa ho radšej vzdali (pre vyššie riziko komplikácií) a vytvorili sme si vlastné testovacie scény. Obe sú na procesor náročné, či už ide o export RAWov do 16-bitového formátu TIFF s farebným priestorom ProPhotoRGB alebo generáciu náhľadov 1:1 k 42 fotkám bezstratového formátu CR2.
Máme ale i niekoľko alternatívnych aplikácií na úpravu fotiek, v ktorých testujeme výkon CPU. Patrí medzi ne Affinity Photo, v ktorom používame vstavaný benchmark, alebo XnViewMP pre dávkové úpravy fotografií či ZPS X. Z naozaj moderných sú to potom tri aplikácie Topaz Labz, ktoré využívajú algoritmy AI. DeNoise AI, Gigapixel AI a Sharpen AI. Topaz Labs svoje výsledky často a radi porovnávajú s aplikáciami Adobe (Photoshop a Lightroom) a chváli sa lepšími výsledkami. Tak uvidíme, možno sa na to niekedy pozrieme i z obrazovej stránky. V testoch procesorov nám ale ide predovšetkým o výkon.
Komprimovací a dekomprimovací výkon testujeme v benchmarkoch WinRARu, 7-Zipu a Aida64 (Zlib), dešifrovanie potom v TrueCrypte a Aida64, kde sú okrem AES aj testy SHA3. V Aida64 testujeme v kapitole matematických výpočtov aj FPU. Z tejto kategórie vás ale môžu zaujímať aj výsledky Stockfish 13 a dosahovaný počet šachových kombinácií za jednotku času. Veľa testov, ktoré sa dajú zaradiť do kategórie matematických realizujeme v SPECworkstation 3.1. Jedná sa o súbor profesionálnych aplikácií s presahom i k rôznym simuláciám, ako je napríklad LAMMPS či NAMD, čo sú molekulárne simulátory. Podrobný opis k testom z SPECworkstation 3.1 nájdete v tomto odkaze zo stránok spec.org. Zo zoznamu pre redundanciu netestujeme len 7-zip, Blender a HandBrake, pretože výkon v nich meriame v zvlášť aplikáciách. Detailný výpis výsledkov SPECWS inak predstavuje obvykle časy alebo fps, ale my do grafov uvádzame „SPEC ratio“, ktoré hovorí o bodovom zisku – vyšší znamená lepší.
Nastavenia procesorov…
Procesory testujeme vo východiskových nastaveniach, bez aktívnych technológií PBO2 (AMD) alebo ABT (Intel), ale pravdaže s aktívnym XMP 2.0.
… a aplikačné aktualizácie
V testoch treba počítať aj s tým, že v priebehu času môžu jednotlivé aktualizácie skresľovať výkonnostné porovnania. Niektoré aplikácie používame vo verziách portable (rozvalený archív), ktoré sa neaktualizujú alebo je možnosť ich držať na stabilnej verzii, ale pri niektorých to neplatí. Typicky hry sa v priebehu času aktualizujú. Na druhej strane ani úmyselné zastarávanie (a testovanie niečo neaktuálne, čo sa už správa inak) by nebola úplne cesta.
Skrátka len počítajte s tým, že s pribúdajúcim časom klesá trochu i presnosť výsledkov, ktoré medzi sebou porovnávate. Aby sme vám túto analýzu uľahčili, tak pri každom procesore uvádzame, kedy bol testovaný. Zistíte to v dialógovom okne, kde je informácia o dátume testovania každého procesora. Toto dialógové okno sa zobrazuje v interaktívnych grafoch, pri akomkoľvek pruhu s výsledkom. Stačí naň zájsť kurzorom myši.
- Contents
- AMD Ryzen 5 7600X v detailoch
- Metodika: výkonnostné testy
- Metodika: ako meriame spotrebu
- Metodika: merania zahrievania a frekvencií
- Testovacia zostava
- 3DMark
- Assassin’s Creed: Valhalla
- Borderlands 3
- Counter-Strike: GO
- Cyberpunk 2077
- DOOM Eternal
- F1 2020
- Metro Exodus
- Microsoft Flight Simulator
- Shadow of the Tomb Raider
- Total War Saga: Troy
- Súhrnný herný výkon
- Herný výkon za euro
- PCMark a Geekbench
- Výkon na webe
- 3D rendering: Cinebench, Blender, ...
- Video 1/2: Adobe Premiere Pro
- Video 1/2: DaVinci Resolve Studio
- Grafické efekty: Adobe After Effects
- Kódovanie videa
- Kódovanie audia
- Broadcasting (OBS a Xsplit)
- Fotky 1/2: Adobe Photoshop a Lightroom
- Fotky 2/2: Affinity Photo, AI aplikácie Topaz Labs, ZPS X, ...
- (De)kompresia
- (De)šifrovanie
- Numerické výpočty
- Simulácie
- Testy pamätí a cache
- Vývoj spotreby procesorov
- Priemerná spotreba procesorov
- Výkon na jednotku wattu
- Dosahované frekvencie CPU
- Zahrievanie CPU
- Záver
Važena redakcia
neviem koľko vám za to intel platí alebo mate neschopných redaktorov ktory nepoznaju fakty
avšak na vašom webe su falošne FAKE informacie
na vašom webe uvádzate klamlivé informácie v recencii noveho AMD 7600x
intel I5 12400 nie je vyrobeno na 7nm ale na 10nm !!!
Pozor pri vynášaní týchto odvážnych tvrdení. Hoci sme to už viackrát písali, tak kolega vám vysvetlí podrobnejšie, prečo je to v tej tabuľke uvádzané takto. A Intel nám neplatí nič, my platíme jemu (vzorky na testy si obvykle kupujeme normálne z obchodu). Ale teda som si myslel, že po tomto teste budeme skôr obviňovaní z toho, že sa nechávame podplácať AMD. 🙂
Dobrý den, jde o proces, který Intel označuje jako „Intel 7“, což ho má charakterizovat jako proces 7nm třídy nebo jak to říct.
Dříve se to označovalo jako „10nm proces Enhanced SuperFin“, ale po přejmenování tomu Intel říká „Intel 7“. Proto zjednodušeně píšeme 7nm proces.
Viz:
https://www.hwcooling.net/intel-plan-vyrobni-procesx-7nm-4nm-3nm-20a-18a-ribbonfet-powervia-precislovani/
Podle mého názoru, podle toho, co ty čipy předvádí (a myslím i podle názorů o dost větších odborníků) ten proces Intel 7 opravdu je srovnatelný se 7nm procesem TSMC. Předtím totiž procesy Intelu byly skoro o generaci napřed před stejně číslovaným procesem TSMC (v případě toho 10nm procesu ve verzi SuperFin a Enhanced SuperFin – předchozí verze 10nmm procesu použitá u Ice Lake srovnatelná nebyla).
Tudíž přejmenování na 7nm proces dosáhlo toho, že má ten „Intel 7“ zhruba stejné nanometrové číslo jako 7nm proces TSMC, s kterým je ale skutečně +- konkurenceschopný. Ten proces se nedá srovnávat s 10nm procesem TSMC, kdybyste ho ctěli přiřadit k tomu, tak bude vycházet výrazně lépe, bude tam ten rozdíl odhadem 3/4 až celé generace…
Kvůli tomuhle jsme pořád museli psát, že to je „10nm proces, ale 10nm technologie Intelu je zhruba srovnatelná se 7nm technologií TSMC“. Teď po přejmenování tohle odpadá, takže podle mě je dobře, že se ten název změnil a i z toho důvodu proti tomu nebudu protestovat.
Ideální by bylo, kdyby to Intel sladil od začátku a ne až po nějaké době, ale i tak.
Ten problém také do značné míry nevznikl u Intelu, spíš by se asi dalo říct, že 14nm proces Samsungu/Global Foundries a 16nm proces TSMC se ve skutečnosti měly jmenovat „20nm“ od toho se měly odvíjet ty další. Pak by to asi celkem sedělo a nemusel přejmenovávat Intel teď.
A to jsi zjistil svou šuplerou po dědovi, nebo jak? 😛
By ma zaujímalo, koľko ľudí z tých, čo „rozumejú tomu“, že to má byť správne 10 nm, by s rovnakou istotou vedelo, čo majú v tom procesore merať. 🙂
Výborný článok k výrobným postupom tranzistorov je tu: https://touchit.sk/ako-sa-meria-1-nanometrovy-tranzistor-a-co-bude-mensie/269401 (TouchIT je síce reklamný plátok, ale jedného odborníka majú, Fera Urbana).
Vďaka za recky nových rezňov. 7600X som mal potenciálne vyhliadnutý ako upgrade/downgrade namiesto 5900X ktorého hlavný potenciál popravde neviem využiť. Pričom jediné kritérium pre mňa je vlastne výkon v FS2020. 😀 Ale v porovnaní s 5800X3D to je bezpredmetné a mám dojem, že to pravé orechové pre hry príde až s 3D verziami 7xxx. 7600X je fajn CPu, ale momentálne ho zabíja cena platformy, chcelo by to lacnejší čipset čím skôr. Aj keď ani B650 dosky už nebudú tak budget-friendly ako by si veľa ľudí želalo.
K inej veci, začína sa už špekulovať o tom aký efekt na chladenie má ten hrubý rozvádzač, verím Ľubo, že už máš v hlave niečo jak to objektívne porovnať. Lebo zatial po nete vidím, len ničím nepodložené vyhlásenia, že na to 7000 trpí. OK, derbauer s tým delidom má nejaké čísla, ale delid je jedna vec a porovnanie tenkého a hrubého rozvádzača druhá. napadá ma možno vylapovať 7000 IHS na hrúbku predchádzajúcej generácie a porovnať výsledky. Chcelo by to samozrejme premyslieť montáž, lebo s bežným uchytením to nepôjde.
Takisto sa zdá, že kompatibilita AM4 chladičov na AM5 sa dosť podcenila a mnohé z chladičov, ktoré sa predbežne označili za AM5 kompatibilné môžu mať problém.
Zatiaľ mám k chladeniu R7000 poznačené dve extra témy. Vplyv rôznych techník a množstva pasty na zahrievanie (vlastne to bude niečo na spôsob článku Nanášame termopastu: akou technikou a koľko?, akurát sa to bude vzťahovať na konkrétne rozloženie týchto procesorov) + vplyv rôzneho prítlaku chladiča a robustnosti backplate. Rád by som sa pustil aj do tých fyzických úprav, ale to by sme museli mať najprv obetného baránka. 🙂
AMD s lapovaním tej možno iba jednej vzorky R9 7950X, čo má na testy pre SR/ČR, súhlasiť nebude (na to sa nejdem ani pýtať). Ale keby niektorý z čitateľov mal zálusk na nejaký ten Ryzen 7000 (a asi to nemusí byť to výhrevne najnáročnejšie a použiť sa bude dať aj R5 7600X) s tým, že mu ho trochu upravíme, tak to by šlo. To by sme už mohli postupne znižovať IHS a testovať, aký má jeho hrúbka vplyv na chladenie.
https://www.guru3d.com/articles-pages/core-i5-12400-processor-review,4.html
Aj my máme screenshot z CPU-Z s Ci5-12400, kde je v okienku technology uvádzaných 10 nm (ak ten odkaz Guru3D teda poukazuje na toto). Vytvetlenie, prečo budeme „tvrdohlaví“ Jano podrobne vysvetloval v komentári vyššie. 🙂