A s veľmi šikovným reťazením jedného ventilátora za druhým. Toto je možné doplniť si za tri bodky z nadpisu. Aerodynamická efektivita zostáva špičková, stavajúca na dizajne, ktorý Arctic zmenil už dávnejšie (s ventilátormi P12 Pro), ale stále asi možno označiť za „nový“. Ventilátory BioniX P12 A-RGB takými (novými) rozhodne sú a v hĺbkovej analýze sa zameriavame na to, ako fungujú.
Ako meriame spotrebu…
Riešiť spotrebu pri ventilátoroch? Ak ich máte v počítači sedem (tri na radiátore chladiča a štyri na systémové chladenie v skrinke) a k tomu sú ešte aj osvetlené, tak sa odber začína počítať už v desiatkach wattov. A to už má zmysel sa tým zaoberať.
Všetky ventilátory napájame laboratórnym zdrojom Gophert CPS-3205 II. Ten je pasívny a prakticky bezhlučný, takže nám neskresľuje merania hladín hluku. Pre ventilátory s PWM je však pripojený regulátor Noctua NA-FC1, cez ktorý sú ventilátory ovládané. Medzi zdrojom a regulátorom Noctua máme ešte bočník. Na tom odčítavame úbytok napätia, z ktorého následne počítame prúd. Napätie na zdroji je však nastavené tak, aby išlo do Noctua NA-FC1 napätie 12 V. Presných 12 V potom nastavujeme aj pre meranie maximálneho výkonu 3-pinových ventilátorov s lineárnym napájaním.
Pri týchto meraniach nás bude okrem maximálnej spotreby nás bude okrem maximálnej spotreby pri 12 V, respektíve 100 % PWM zaujímať aj spotreba aj v režimoch fixných hladín hluku. Teda pri tých nastaveniach, pri ktorých meriame aj ostatné parametre. A nakoniec v grafoch nájdete aj príkon zodpovedajúci rozbehovým a minimálnym otáčkam. Rozdiel medzi týmito dvoma nastaveniami je v tom, že na rozbehové otáčky je potrebné prekonať trecie sily na rozbeh, takže je spotreba vždy vyššia ako pri minimálnych otáčkach. Pri nich už ventilátor beží a len sa znižuje napájanie do takej úrovne, kým sa nezastaví.
Tieto údaje o rozbehovej a minimálnej spotrebe sú náhrada za informácie o štartovacom a minimálnom napätí. S tým sa pri témach ventilátor často stretávate, ale pri ventilátoroch PWM sa nemá zmysel ním zaoberať. A hoci je možné napájať PWM ventilátor aj lineárne, tak pri PWM regulácii bude dosahovať vždy lepšie výsledky – nižšie rozbehové aj minimálne otáčky. Preto by bolo nespravodlivé porovnať tieto parametre pri všetkých ventilátoroch s použitím lineárnej regulácie. Ventilátory s PWM by boli tak znevýhodnené a závery skreslené.
… a výkon motorčeka
Okrem spotreby je dôležité vnímať ešte jeden parameter, ktorý súvisí s napájaním – výkon motorčeka. Ten býva uvádzaný zozadu na štítku a často je chybne zamieňaný so spotrebou. Údaj o napätí a prúde tu však obvykle nehovorí o spotrebe, ale o tom, aký je výkon použitého motora. Ten musí byť vždy výrazne nad prevádzkovou spotrebou. Čím viac, tým dlhší je predpoklad životnosti ventilátora.
Časom a opotrebovávaním, sa totiž zvyšuje trenie ventilátora (strácaním sa, tvrdnutím maziva, jeho znečistením prachom či draním ložísk a podobne). Silnejší motorček však do istej miery zhoršujúci sa stav ventilátora prekoná, hoci už pri vyššom odbere, ale nejako si s ním poradí. Ak je ale rozdiel medzi výkonom motorčeka a prevádzkovou spotrebou nového ventilátora malý, tak pri zvýšenom trení vplyvom nepriaznivých okolností už nemusí byť schopný vyvinúť dostatočnú silu na otočenie rotora.

Pre otestovanie výkonu motorčeka nastavíme ventilátor na plný výkon (12 V/100 % PWM) a brzdným mechanizmom na strede rotora zvyšujeme mechanický odpor. To je pre motorček vyššia záťaž, s ktorou sa prirodzene zvyšuje aj odber. To ale iba do určitého momentu, dokým sa rotor nezastaví. Výkon motora v našich testoch zodpovedá najvyššej dosiahnutej spotrebe, ktorú sme pri brzdení ventilátora zaznamenali.
Na analýzu výkonu motora (ale aj bežnej prevádzkovej spotreby) používame presné multimetre Keysight U1231A s vysokou vzorkovacou frekvenciu. Jednotlivé vzorky sú navyše zaznamenávané do tabuľky, z ktorej potom do grafov vynášame maximum. Konečnú hodnotu predstavuje priemer troch meraní (troch maxím).










Inak, máme už aj vzorky ventilátorov Ocypus Sigma F12 ARGB. Je tak len otázka času, kedy sa tie objavia v testoch. Je to nová značka, na našom trhu ju nedostať, ale to sa môže zmeniť. 🙂
Skôr pôjdu von ale určite (snáď v pondelok :)) ventilátory BioniX P14 A-RGB. 🙂
Inaq výsledky veľmi podobné (ako sa dalo čakať) P12 Pro ARGB… však rovnaká geometria.
Ale drobný rozdiel tu je, Bionix je o 1mm širší (26mm)
https://www.arctic.de/media/b9/0e/32/1785934265/Spec_Sheet_BioniX_P12_A-RGB_EN.pdf
… a to asi stačilo, aby nešúchal o nylonový filter 😉
… pri 140mm to bude zase asi dosť podobné P14 Pro ARGB 😉
Hej, v hrúbke je rozdiel jeden milimeter. Robí to ale, zdá sa, čisto ten rámček, ktorý je iný (ako u P12 Pro A-RGB). 🙂
Áno, tak som to myslel, že je rámček málinko hrubší, čo oddialilo rotor dostatočne nato, aby neškrtal o nylon 😉
(Keby bol hrubší aj rotor, tak by to v tomto smere nepomohlo 😉)
To oddialenie je aj od prekážok (napríklad od mriežky), čo môže mať pozitívny vplyv na akustické vlastnosti. Síce asi iba minimálne, ale napriek tomu tam nejaké budú. No, budem to musieť niekedy poriadne preskúmať, haha. 🙂
Vypadly některé grafy testů osvícení. No a v textu mi chybí asi ta fotka, která by pomohla lépe odlišit BioniX od Pro A‑RGB, a sice LED pásky na bocích ( i když zmínka je v závěru, chtělo by to info spíše v první kapitole). Jinak s ohledem na cenu luxus! Symetrický tvar propojovacího žetonu svádí k myšlence, že jde jednotlivé kusy vůči sobě o 180° otáčet (např. jeden dovnitř, druhý ven), je to možné?
Grafy s osvetlením sú doplnené. Vďaka za upozornenie! 🙂
Hej, fotka z perspektívy bočných svetlovodov by bola určite užitočná – spravím ju s BioniX P14 A-RGB, tam je to (až na väčšiu dĺžku a asi aj šírku) rovnaké.
S orientáciou ventilátorov voči bude možné zrejme robiť všeličo. Hoci sú šípky na vloženie žetína iba v jednom rohu, tak štrbiny na jeho zasunutie sú všade (v každom rohu). Ešte teda, či sú tam aj kontakty a… zameriam sa na to pri testovaní 140 mm modelu.