Základ tkvie vo vysokej chladiacej efektivite, no v prípade ventilátorov BioniX P14 A-RGB bola snaha Arcticu aj na iných frontoch. Okrem šikovného spájania jedného ventilátora s druhým (s cieľom redukcie kabeláže na minimum) je to napríklad aj čo najintenzívnejšie osvetlenie. To je vedené nielen celým rotorom, ale aj cez plochu rámčeka, zboku. V týchto miestach sú takisto svetlovody.
Základ 6 rovnakých hladín hluku
Je niekoľko možností, podľa čoho normalizovať testovacie režimy pre ventilátory. V predošlej kapitole sme už písali o tom, že snáď najmenej vhodná možnosť sú rovnaké otáčky.
Na zváženie sú nastavenia podľa rovnakého statického tlaku či prietoku, ale za najrozumnejšie dlhodobo považujeme normalizovať meracie režimy podľa rovnakých hladín hluku. Jednak preto, že decibely sú logaritmická jednotka a všetky ostatné škálujú lineárne, ale hlavne preto, že podľa rovnakých hladín hluku sa zorientujete najrýchlejšie. Najjednoduchšie sa dá porovnať efektivita ventilátorov práve podľa toho, aké dosahuje výkonnostné vlastnosti pri rovnakej úrovni akustického tlaku. To je zo všetkých možností tá, ktorú si dokáže väčšina ľudí najlepšie predstaviť a odraziť sa od nej pri posudzovaní iných veličín.
Jednotlivé režimy hladín hluku sú nastavované od nízkych úrovni plynulo až k vyšším úrovniam. pri testovaní si tak nájdu svoje výsledky všetci používatelia bez ohľadu na to, či preferujú veľmi tichú prevádzku na hranici počuteľnosti alebo je prvoradý vysoký výkon.
Najtichší režim zodpovedá 31 dBA, za ním nasledujú 33 dBA a pre každý ďalší režim pripočítavame 3 dBA, ktoré hladinu hluku vždy zdvojnásobujú (36, 39, 42 a 45 dBA). Nakoniec ventilátory meriame pri maximálnom výkone. To už má každý trochu inú hladinu hluku, ktorú takisto uvádzame. V prípade, že medzi výsledkami pri niektorom ventilátore chýbajú namerané údaje znamená to, že nebolo možné nastaviť na cieľovú hladinu hluku. Či už preto, že jeho minimálne otáčky presahujú najtichší režim 31 dBA alebo naopak preto, že je ventilátor pri maximálnom výkone tichší než 45 dBA.
Je dôležité dodať, že naše merania hladiny hluku sú neporovnateľné s hodnotami, ktoré uvádzajú výrobcovia ventilátorov v špecifikáciách. To už len z toho dôvodu, že okolo snímača hlukomeru používame goliér v tvare paraboly, ktorá zvyšuje citlivosť. Dôležité je to preto, aby bolo možné rozlíšiť a nastaviť na rovnakú hladinu hluku aj režimy pri veľmi nízkych otáčkach, špeciálne 31 dBA.
Aby bolo rozlíšenie dostatočné, tak je hlukomer vedľa ventilátora pomerne blízko. Vzdialenosť medzi rámčekom a snímačom je 15 centimetrov. Snímač je pritom situovaný tak, aby nedochádzalo ku skresleniu, respektíve aby merania hladín hluku neovplyvňovalo prúdenie vzduchu. Preto je hlukomer nacentrovaný z profilu kolmo na rámček, ktorý definuje hĺbku ventilátora. Všetko je vždy pod rovnakými uhlami a v rovnakej vzdialenosti. Na presné a vždy rovnaké nastavenia vzdialeností používame sklonomer a značky.

Na meranie hlučnosti používame hlukomer Reed R8080. Ten v reálnom čase umožňuje priemerovanie vzoriek, čo je dôležité na presné vyladenie jednotlivých režimov. Ventilátory ladíme dovtedy, pokým nie je dosahovaná stanovená hladina hluku s presnosťou na dve desatinné miesta, napríklad teda 31 dBA. Hlukomer je jediný prístroj, ktorý kalibrujeme v rámci nášho testlabu. Ostatné prístroje máme skalibrované príslušnými technickými ústavmi. V prípade hlukomeru sa však vyžaduje kalibrácia pred každým testovaním a preto máme vlastný kalibrátor. Ten je už podľa etalónu skalibrovaný externe.









A nabudúce si dáme ventilátor Seasonic MaxFlow? 🙂
Dobrý den,
tak já tedy nevím, ale dle popisu na stránce výrobce jsou rozměry 140 (L) x 140 (W) x 28 (H) mm.
V tabulce specifikací je ovšem „Arctic BioniX P14 A-RGB 120 (25)“ , zdá se tedy, že se vloudila chybka
Hej, je to 140 mm ventilátor. V tabuľke bola chyba, ktorá je už opravená. Vďaka za nález! 🙂
Mne viac vadí, že okrem bezprekážkového prietoku v ostatných grafoch prietoku nevidím nameranú hodnotu 🤪
Éj, tak sa včera sa tie grafy poriadne nenahrali do systému, aj keď boli k dispozícii. No, nevadí, už sú tam. Poobede sa ešte doplnia veci okolo frekvenčnej analýzy zvuku a bude to (snáď) kompletné. 🙂
Kapitoly s frekvenčnou charakteristikou zvuku sú hotové. Hor sa na MaxFlowy! 🙂
Obdivuji váš zápal pro větráčky, ale 43 kapitol odmítám číst. 🙂
Nemohly by články začínat tabulkou se shrnutím:
Průtok vzduchu: skvělý, průměrný, na prd.
Hlučnost: tiché, středně hlučné, zvuk starého motoru.
Cena: lidová, dražší, pro milionáře.
Takhle bych z toho taky něco měl. Děkuju. 🙂
Na čítanie je iba prvá a posledná kapitola. Stred je vypĺňaný grafmi, na ktoré nemusíte chodiť, ak ste „ok“ s textovou interpretáciou. 🙂
ok, díky.
Inaq, kapitoly 38 a 40, tj statický tlak za W, resp za €, sú asi aj zbytočné…je tam predsa prietok za W a €, to je asi smerodajnejšie.
Naopak, pridal by som kapitolu priemerný prietok, ktorá by spriemerovala všetky prietoky (okrem nylonu, keďže tam polovica pelotónu chýba) a mal by si graf, ktorý by zoradil ventilátory z hľadiska univerzálnosti použitia. 🤪 …asi by som to dal ako predposlednú kapitolu 😉
…ale samozrejme, ak v tom zmysel nevidíš, tak na to kašli…to len taký nápad 😵💫
Vďaka za tipy! Všetko sú to dobré napády, len momentálne v hlave na nejaké… prestavby, haha, nedokážem vytvoriť priestor. Neskôr sa ale nad všetkým zamyslím. 🙂
…poznamenávame, že elektrické kontakty sú zrejme iba na dvoch zo štyroch miest – tam, kde je označenie šípkami…
Nešťastná formulace. Máme totiž jistotu (viz).
Odstránené slovo „zrejme“. Je to už ok? 🙂
Za mě rozhodně. Takhle je naprosto jasné, co lze a nelze. A třeba to bude zajímat i někoho dalšího, haha! 🙂
Super. Bez mučenia sa priznám, že oficiálne materiály Arctic vidím prvýkrát až z Vášho príspevku (preto tam bolo to slovo zrejme…). 🙂