Základ tkvie vo vysokej chladiacej efektivite, no v prípade ventilátorov BioniX P14 A-RGB bola snaha Arcticu aj na iných frontoch. Okrem šikovného spájania jedného ventilátora s druhým (s cieľom redukcie kabeláže na minimum) je to napríklad aj čo najintenzívnejšie osvetlenie. To je vedené nielen celým rotorom, ale aj cez plochu rámčeka, zboku. V týchto miestach sú takisto svetlovody.
Počiatočné zahorenie…
Ešte predtým, než začneme vôbec niečo merať, nechávame ventilátory po zapojení natočiť pár minút „naprázdno“. Je to z toho dôvodu, že bezprostredne po studenom štarte ventilátory dosahujú iné parametre ako po určitom čase krátkodobej prevádzky.
Do momentu, kým sa neustáli prevádzková teplota maziva, je dosahovaný typicky nižší maximálny výkon. Pri nižšej teplote je totiž mazivo hustejšie, s čím súvisí vyššie trenie. Maximálne otáčky preto ventilátory nedosahujú okamžite, ale až po prvých sekundách. Pred prvými meraniami tak nechávame ventilátory v zábehu aspoň 300 sekúnd pri 12 V, respektíve 100 % intenzite PWM.
… a záznam otáčok
Rýchlosť ventilátorov monitorujeme pomocou laserového tachometra, ktorý počet obrátok odčítava z reflexnej nálepky na rotore. Na tento účel používame zariadenie UNI-T UT372, ktoré v reálnom čase umožňuje aj priemerovanie vzoriek. Do grafov tak nezapisujeme špičkovú, ale priemernú hodnotu otáčok z časového úseku 30 sekúnd.
Samotné otáčky sú však pomerne nedôležitý parameter, ktorému sa často venuje vyššia pozornosť, než by bolo vhodné. To dokonca aj v mnohých testoch ventilátorov či chladičov, kde sa podľa otáčok normalizujú jednotlivé režimy, v ktorých sa merajú iné veličiny.

Viazať sa však na konkrétne otáčky je pomerne nešťastné rozhodnutie už len preto, že ventilátory nezískavajú žiadny spoločný znak. Pri rovnakých otáčkach sú všetky ostatné veličiny rôzne, neexistuje žiadny prienik. Dá sa poznamenať, že lepšia by bola normalizácia podľa akejkoľvek inej veličiny, či by sa jednalo o statický tlak, prietok alebo hladinu hluku, ktorá u nás vyhrala. O tom ale až v ďalšej kapitole.
Rýchlosť otáčok meriame iba preto, aby ste si vedeli konkrétny parameter (napríklad výšku statického tlaku alebo nejakú hladinu hluku) spojiť s niečím, podľa čoho si viete ventilátor sami nastaviť. Snáď na to jediné je informácia o dosahovaných otáčkach užitočná. V rámci analýzy ventilátorov budeme uvádzať aj to, aké majú ventilátory rozbehové a minimálne otáčky. Rozbehové otáčky bývajú vyššie než minimálne, pretože na rozhýbanie rotora je vyžadovaná väčšia sila než keď už sa rotor ventilátora otáča a hľadá sa minimálna intenzita napájania, pri ktorej nedochádza k jeho zastaveniu.









A nabudúce si dáme ventilátor Seasonic MaxFlow? 🙂
Dobrý den,
tak já tedy nevím, ale dle popisu na stránce výrobce jsou rozměry 140 (L) x 140 (W) x 28 (H) mm.
V tabulce specifikací je ovšem „Arctic BioniX P14 A-RGB 120 (25)“ , zdá se tedy, že se vloudila chybka
Hej, je to 140 mm ventilátor. V tabuľke bola chyba, ktorá je už opravená. Vďaka za nález! 🙂
Mne viac vadí, že okrem bezprekážkového prietoku v ostatných grafoch prietoku nevidím nameranú hodnotu 🤪
Éj, tak sa včera sa tie grafy poriadne nenahrali do systému, aj keď boli k dispozícii. No, nevadí, už sú tam. Poobede sa ešte doplnia veci okolo frekvenčnej analýzy zvuku a bude to (snáď) kompletné. 🙂
Kapitoly s frekvenčnou charakteristikou zvuku sú hotové. Hor sa na MaxFlowy! 🙂
Obdivuji váš zápal pro větráčky, ale 43 kapitol odmítám číst. 🙂
Nemohly by články začínat tabulkou se shrnutím:
Průtok vzduchu: skvělý, průměrný, na prd.
Hlučnost: tiché, středně hlučné, zvuk starého motoru.
Cena: lidová, dražší, pro milionáře.
Takhle bych z toho taky něco měl. Děkuju. 🙂
Na čítanie je iba prvá a posledná kapitola. Stred je vypĺňaný grafmi, na ktoré nemusíte chodiť, ak ste „ok“ s textovou interpretáciou. 🙂
ok, díky.
Inaq, kapitoly 38 a 40, tj statický tlak za W, resp za €, sú asi aj zbytočné…je tam predsa prietok za W a €, to je asi smerodajnejšie.
Naopak, pridal by som kapitolu priemerný prietok, ktorá by spriemerovala všetky prietoky (okrem nylonu, keďže tam polovica pelotónu chýba) a mal by si graf, ktorý by zoradil ventilátory z hľadiska univerzálnosti použitia. 🤪 …asi by som to dal ako predposlednú kapitolu 😉
…ale samozrejme, ak v tom zmysel nevidíš, tak na to kašli…to len taký nápad 😵💫
Vďaka za tipy! Všetko sú to dobré napády, len momentálne v hlave na nejaké… prestavby, haha, nedokážem vytvoriť priestor. Neskôr sa ale nad všetkým zamyslím. 🙂
…poznamenávame, že elektrické kontakty sú zrejme iba na dvoch zo štyroch miest – tam, kde je označenie šípkami…
Nešťastná formulace. Máme totiž jistotu (viz).
Odstránené slovo „zrejme“. Je to už ok? 🙂
Za mě rozhodně. Takhle je naprosto jasné, co lze a nelze. A třeba to bude zajímat i někoho dalšího, haha! 🙂
Super. Bez mučenia sa priznám, že oficiálne materiály Arctic vidím prvýkrát až z Vášho príspevku (preto tam bolo to slovo zrejme…). 🙂
To nevadí, vyzerá, že ani oni nie 😀

No jo, asi nějaký brigádník 😹
Stáva sa. Tiež robím na dennej báze chyby, hoci najlepšie by to bolo bez nich, no. 🙂
Jasně, však nejde o život. Teda snad 😹
Určite nejde o život, haha. 🙂
Vďaka za upozornenie. Dám Arcticu o tom vedieť. 🙂
Tak už to majú opravené. 🙂
Taký krátky doplnok: V prípade trojbalenia je možné zapojiť zvlášť (na jeden konektor základnej dosky) iba jeden ventilátor. Ale, samozrejme, tri, ak sú tie ventilátory medzi sebou poprepájané žetónmi. 🙂
Jj, to sa mi na tom nepáči…
Aspoň že dali jeden bridge kábel a niekto môže prepojiť predné dva so zadným samostatným.
… niekto, ale nie ja 😉 …mne sa takéto riešenie vôbec nepáči