Arctic BioniX P120 A-RGB: Svietiaci špecialista na filtre a mriežky

Výsledky: Prietok bez prekážok

Tak tomuto sa hovorí ukážkový obrat. Spomínate, ako BioniX F120 „pohorel“ na prekážkach? Jeho nástupcu – BioniX P120 (A-RGB) sa to už ale takáto fatálna netýka. Naopak, prekážky ho dusia podstatne menej ako mnohé konkurenčné ventilátory. Už len skrotiť tie vibrácie, doladiť akustiku, v ktorej sú isté rezervy a bude to skvelé. Základ (rotor) je do praxe lepší, než napovedajú štítkové parametre.

Prietok bez prekážok








Prečo niekedy pri ventilátore chýba hodnota? Dôvodov môže byť viac. Obvykle je to preto, že nebolo možné daný ventilátor zregulovať na cieľovú hladinu hluku. Niektoré majú vyššie minimálne otáčky (alebo otáčky sú aj nízke, ale má príliš hlučný motorček) alebo sa jedná o pomalší ventilátor, ktorý si na vyššie decibely nedosiahne. Výsledky v grafoch chýbajú ale aj vtedy, ak sa rotor šúcha o sito nylonového filtra. Vtedy túto kombináciu vyhodnocujeme ako nekompatibilnú. A nula v grafoch je prirodzene aj v situáciách, kedy nameriame 0,00. To je častý jav pri mimoriadne nízkych otáčkach s prekážkami alebo v rámci meraní vibrácií.
  •  
  •  
  •  
Flattr this!

Novinka Arctic P14 Max: Antivibračné prvky a vysoká rýchlosť

Záujemcovia o 140-milimetrové ventilátory majú dôvod na radosť. Arctic po modeloch P12 Max vydáva aj o číslo väčšie modely P14 Max. Tie sa držia už zažitých znakov, ako je výrazne zvýšenie rýchlosti, ale takisto pravdepodobne zníženie hlučnosti aj pri nízkych rýchlostiach. Podľa všetkého by sa malo jednať o univerzálne ventilátory, ktoré budú efektívne naprieč celým rýchlostným spektrom, a to na všetkých typoch prekážok. Celý článok „Novinka Arctic P14 Max: Antivibračné prvky a vysoká rýchlosť“ »

  •  
  •  
  •  

Arctic Freezer 36 A-RGB – Ve znamení odvážných inovací

Německá společnost Arctic letos slaví 23 let od svého vzniku a při této příležitosti byly nedávno představeny nové AIO chladiče z řady Liquid Freezer III. Dneškem vstupují na trh i nové vzduchové chladiče z modelové řady Arctic Freezer 36. Tyto chladiče přichází s řadou odvážných inovací a jedna z nich vedla k jistým změnám formátu dnešní recenze. My se dnes společně podíváme na nejvyšší model této řady s přívlastkem A-RGB Black. Celý článok „Arctic Freezer 36 A-RGB – Ve znamení odvážných inovací“ »

  •  
  •  
  •  

Nový Liquid Freezer (III): Lepší kontakt a kompresor z lietadla

Arctic vraj historicky nespomína na to, že by sa nejaký produkt zo štartu, tesne po vydaní, tešil väčšiemu záujmu používateľov ako je to u chladičov Liquid Freezer III. Ale nečudo. Okrem efektívnych ventilátorov prinášajú viacero prvkov zvyšujúcich chladiaci výkon. Ten je nielen vysoký, ale aj cenovo veľmi dostupný. Arctic dal chladiče do predaja s pomerne veľkou, stále pretrvávajúcou zľavou. 360-milimetrový variant pod 80 eur? Celý článok „Nový Liquid Freezer (III): Lepší kontakt a kompresor z lietadla“ »

  •  
  •  
  •  

Komentáre (15) Pridať komentár

  1. Vďaka za parádny test.
    Máte v pláne otestovať aj jeho verziu bez podsvietenia? Ten rámček vyzerá žeby mal hrubší antivibračný materiál hoci v recenzii na F120 ste písali že je skoro rovnako tvrdý ako plast.
    Nie som fanúšik podsvietenia, takže varianta bez neho za tú cenu neviem či má konkurenciu a ďaleko neodbieha od drahších možností.

    1. P120 bez A-RGB tu máme, ale asi dáme prednosť P12. Tieto ventilátory majú rovnaký rotor a cenovo sú výrazne nižšie. Antivibračný materiál však nemajú žiadny. U P120 je ale zase mimoriadne tvrdý, tam je ten rámček rovnaký ako u F120.

  2. Vďaka za test, tieto Bionixy som prehliadal keďže v recenziách nevychádzali o nič lepšie ako lacnejšie P12/P14. Čím by som aj vyzval na otestovanie tých lacnejších P12/P14 a P12/P14 aRGB variánt, že ako na tom reálne sú 🙂
    P12/14 trpia vibráciami/dunením v určitých otáčkach, aRGB variant by toto mal redukovať/odstraňovať na úkor jemne nižšieho výkonu takže ich určite treba otestovať samostatne.

    Inak máte kopec preklepov, zišlo by sa po sebe prečítať, ideálne niekto druhý ktorý článok nepísal.
    Prvá strana:
    „Nevypozorovali by sme na to“, asi bolo myslené „Nevypozorovali by sme to“, prípadne „Neprišli by sme na to“
    „ako ej dobre vidieť aj v detaile na fotografii“ malo byť „ako je dobre vidieť aj v detaile na fotografii“
    „Veľa ventilátorov, u ktorých sa počíta so zapojením cez rozbočovač kábel napevno a s konektorom, ktorý ku základnej doske v prípade potreby nepripojíte.“ Toto je dosť ťažko pochopiteľná veta.
    „aby takúto zaťaž zvládali aj bežné konektory (typicky do 1 A) zvládali aj vo vyššom počte“ dvakrát zvládali, jedno treba dať preč
    Posledná strana:
    „podstatne menší, než u BioniX F120, kde dol doslova devastačný.“ nie dol, ale bol
    Ostatné stránky sa mi už nechcelo vypisovať 🙂

    1. Testy P12/P14 ARGB určite budú.

      Sakra, tie preklepy, zase sa zadarilo… ale už opravené. Na ďaších stranách ale snáď nebudú, to sú xkrát skontrolované kapitoly. Kritická je vždy prvá a posledná. 🙂

  3. Máte v tom trochu zmatek. Freezer 33 má na sobě Arctic Fan F12 (nikoliv BioniX).
    Jinak řada P není náhradou za F. Ano je novější, nikoliv však nástupcem, či náhradou. Artic má nyní tyto dvě řady vedle sebe. P verze mají vyšší statický tlak a jsou tak určeny na chlazení radiátorů, pasivů a pod., zatímco verze F jsou koncipovány pro co největší průtok vzduchu a jsou tak určeny k odvětrávání skříní (pokud je nezadusí nějaký hustý filtr).

    1. Dobrý prehľad.

      Tá veta po prvom nástrele (ešte v koncepte článku) znela trochu inak, a síce v nej stáli eSportové varianty Freezer 33 a tie BioniX F120 fakt používajú. F12 majú však rovnaký tvar rotora a keďže som to hneď z úvodu nechcel takto komplikovať, tak to vyjadrenie je naozaj nesprávne. 🙂 Aj pri tom nástupcovi som asi viac myslel na Freezer 34 (oproti Freezer 33 eSport One) než na samotné ventilátory. Takže to zase trochu upravím, nech je to na poriadok.

      Btw, to rozdeľovanie ventilátorov na „do skrinky“ a „na pasív“ je často marketing, ktorý má zrejme navodzovať dojem, že si človek vyberá správne. Veď aj F120 sa používal na pasívy a v skrinke ten slušnejší prietok plastový filter úplne zabije. S nylonovým filtrom to končí už na kolízii sita s rotorom…

      1. Pravda, dříve měl Artic jen F a používal je na vše, ale s příchodem P to změnily. A to že nadále prodávají obě řady za stejný peníz, dokazuje, že tomu asi opravdu věří.
        Ještě otázka – při testech je ten filtr na vstupu, nebo výstupu? Zkoušels rozdíl mezi tím, zda je před a za ventilátorem?

        1. Filter je samozrejme na vstupe (pred rotorom), na výstupe nedáva zmysel, ani čo sa týka testovania.

          K tomu, že Arctic verí ventilátorom… Mám také tušenie, že tá ich geometria je iba dopredaj a nič nové, čo ten rotor používa, už nevyjde. Uvidíme, či vylepšenie týchto päťlistových modelov bude spočívať spojením koncov lopatiek kruhovým rámčekom alebo sa na ich dlhšie hrany pridajú výrezy v tvare V/U. Záleží, či bude chcieť Arctic zvýšiť efektivitu alebo spríjemniť zvukový prejav. A možno to bude jedno i druhé zároveň alebo postupne. 🙂

          1. A u testu „Prietok cez šesťuhoľníkovú mriežku“ je to taky na vstupe? Tady by asi dávalo větší smysl to dát na výstup. Jen se ptám, z popisu metodiky sem to nepobral. Přeci jen je potom rozdíl ve výběru ventilátoru, zda jde na vstup přes filtr, nebo jde na výstup do zadu, nebo nahoru jen přes mřížku.

            1. Áno, aj mriežka je na vstupe. Je pravda, že v rámci metodiky som to nerozvádzal a trochu aj zámerne, aby nedochádzalo k zbytočným špekuláciám. Sú to už totiž veci, na ktorých správne pozorumenie treba mať hĺbkové vedomosti a určité skúsenosti z tejto oblasti. Testovať na výstupe tak, ako to je na výduchu skrinky, by lepšie ani užitočnejšie nebolo a nevychádzalo by to ani časovo. Netvrdím to na základe pocitu, ale na základe tisícok hodín laborovania a konzultáciách erudovanými ľudmi, pre ktorých je aerodynamika nielen denný chlebíček, ale hlavne celoživotná vášeň (často spojená s leteckou technikou). A vývojárov počítačových ventilátorov nimi rozhodne nemyslím. Im ten záujem o poznanie noapak často dosť chýba.

              Je to zložitejšia téma, vhodná na samostatný rozbor podporený testami, ale len veľmi, veľmi skrátene: Prietok s mriežkou na výstupe tak výrazne neklesá, ako keď je rovnaká mriežka (s rovnakým prierezom otvorenej časti) na vstupe. Navyše sa nestáva, aby sa povedľa iných ventilátor s výrazným poklesom s mriežkou na vstupe lepšie umiestnil s mriežkou na výstupe. Tieto veci máme v rámci interných meraní celkom ošéfované. Na lepšiu predstavu výsledky vplyvu orientácie mriežky/filtra na výkon vybraných ventilátorov niekedy, keď v testlabe nebude na spracovanie čakať milión vecí, ale zverejníme. Mať to v rámci štandardných testov je jednak nad rámec časových možností, jednak je to z vyššie uvedených dôvodov i pomerne zbytočné. Ale zaoberať sa tým nejakou formou určite budeme, nech neexistuje žiadny priestor na pochybnosti. 🙂

              1. Moc děkuji za vysvětlení. Jde mi jen o myšlenku, že na výstup ze skříně bez filtru by byl vhodnější jiný druh ventilátoru, než na vstup přes mřížku. Přiznám se, že jsem o tom dříve vůbec neuvažoval, ale Váš test Articu právě odhalil jak velký rozdíl v tom je. Do skříní jsem vždy vybíral větráky s co největším průtokem, ale jak se ukázalo tak na vstupu může být důležitější statický tlak, aby protáhnul vzduch skrz filtr.

                1. Isteže, pri výbere systémového ventilátora hrá úlohu aj intenzita statického tlaku, respektíve, ono je to zložitejšie… už som ale v redakčáku vytvoril koncept pre článok, v rámci ktorého chcem túto problematiku okolo závislosti prietoku a statického tlaku podrobne rozobrať. To marketingové rozdelovanie ventilátorov akože do skrinky (tie sa predávajú hlavne „vysokým prietokom“) a na pasívy/radiátory chladičov, ktorých výhoda má byť v typicky vyššom statickom tlaku je, také… človek sa v tom ľahko stratí.

                  Vysoký statický tlak u ventilátorov, ktoré chce tá či ona firma vidieť na rebrách chladičov, sa vyzdvihuje prirodzene preto, že je radiátor reštriktívnejší ako filter či mriežka v skrinke. To ale ešte neznamená, že môže byť krivka priebehu statického tlaku posadená o 50 % nižšie. Pretože potom to dopadá ako u F120, čo je vlastne systémový ventilátor, ale vhodný iba do úplne nereštriktívnych podmienok, ktoré v praxi nebývajú. Prietok vzduchu je, samozrejme, vždy klúčový parameter, ale dôležitejší ukazovať ako „prietok za prekážkou“ je dynamický tlak vnútri nej. A to sa už merať v rámci takýchto zložitejších štúkrúr prekážky i ventilátora samotného veľmi nedá.

                  Okrem prietoku je preto potrebné vždy pracovať aj s hodnotami statického tlaku, aj keď ten sa zase meria vždy pri nulovom prietoku, teda s výrazne vyšším odporom prostredia, než je i pri tom najhrubšom radiátore s najvyššou hustotou rebier (cez tie nejaké množstvo vzduchu stále pretečie). Je to holt náročné a treba sa tomu venovať a sledovať najrôznejšie závislosti lepšie, než ktokoľvek doteraz. Špeciálne, keď výrobcovia ventilátorov to (takúto prácnosť) podstupovať nechcú alebo nevedia zaplatiť (to nech si už vyloží každý ako chce), pretože marketing zarába lepšie ako vývoj. V dôsledku toho si podaktorí myslia, že sú v konečnom dôsledku užitočnejšie testy ventilátorov v „reálnom“ svete. To je pre nekonečné množstvo kombinácií možných situácií (a tým teraz nemyslím len s použitím rôznych testovacích prekážok/chladičov, ale aj ich tepelnej záťaže, ktorá má vplyv na celkovú efektivitu chladiaceho systému a teda aj na výsledkové pomery medzi jednotlivými ventilátormi) irelevantné a preto každý dospieva k iným záverom.

                  Je to fakt veda tie ventilátory. Odhadovať scenáre v lepšom prípade iba na základe P/Q kriviek, ktoré so žiadnou z prekážok používaných v počítači nepracujú, za správny postoj fakt nepovažujem. 🙂

                  1. Koukám, že jste do věci hodně zapálený. Rád bych si přečetl nějaký kompletní článek o této tématice.
                    Co mě napadá, co takhle rozšířit testování. Vzít třeba Fera 5 a otestovat na něm větší množství ventilátorů, nech se ukáže nakolik je ten chladič dobrý díky svému pasivu, či ventilátoru. Pamatuju si že ještě testy pro extrahardware/cnews, kde jste (pokud se nemýlím) chladiče testoval i s jinými ventilátory.

                    1. Tieto testy (rovnakých ventilátorov na rôznych pasívoch alebo rôznych pasívoch s rovnakým ventilátorom) mi už pri súčasnom štádiu poznania neprídu dosť dobré. Niečo podobné má síce už nejaký čas namerané otestované Pavel Sekerka (len to teda dať dokopy a odpublikovať…), kde na Fera 5 striedal rôzne ventilátory. Každopádne to, že ventilátor „x“ (dajme tomu napríklad tento BioniX P120) bude dosahovať s Fera 5 nižší tepelný výkon ako pôvodný Fluctus 120 PWM automaticky neznamená, že bude horší aj na Freezer 34. Z testov na jednom pasíve sa spoľahlivé závery vyvodiť fakt nedajú. Keby bolo tých pasív 5–10 a najlepšie ešte v kombinácii s rôznymi tepelnými záťažami, s tým už by sa nejako pracovať dalo. Na EHW sme to vtedy tie pasívy testovali s Nanoxiami FX12-2000, ktoré tvarom rotora reprezentovali, povedzme, „štandardné“ ventilátory. Z toho je možné vypozorovať, aké zlepšenie alebo zhoršenie prinášajú neobvyklé konštrukcie. Ale porovnávať neobvyklý ventilátor s neobvyklým na jednom, vybranom pasíve, a potom sa snažiť o hodnotenie ventilátorov, je metodicky nesprávne a zavádzajúce.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *