Nové základné dosky pre procesory Intel Raptor Lake sú v rovnakej triede zase o trochu drahšie, než bola predošlá generácia Z690, ale takisto sú lepšie vybavené. Týka sa to aj Asus ROG Strix Z790-E Gaming WiFi, ktorá má už viac slotov M.2 než portov SATA. Elegantnejší je aj mechanizmus na vyberanie grafických kariet spod veľkých vežovitých chladičov a pretaktovanie CPU pomocou strojového učenie. Aj to je jedna z možností.
Ako to vyzerá v BIOSe
Na úvodnej obrazovke vás najskôr nič neprekvapí. Je na nej to, čo poznáte – základný prehľad o pripojených komponentoch (procesor, pamäte, ventilátory) a ich nastaveniach. Sú tu aj nejaké tlačidlá (napríklad na aktiváciu XMP, Intel Rapid Storage či do ovládacieho rozhrania Q-Fanu na správu ventilátorov), na vrchnej navigácii trebárs na úpravu ARGB LED (Aura) či ReSizable BAR.
Pri ReBARe sa ešte zdržíme. Ten je, podobne ako na najnovších doskách AMD, vo východiskových nastaveniach aktivovaný. Na starších doskách to nebývalo (táto technológia bola vypnutá a zapnutie vyžadovalo až na výnimky Biostaru ručné vynútenie). Teraz teda do BIOSu kvôli ReBARu prichádzate iba vtedy, keď ho chcete z nejakého dôvodu vypnúť. Napríklad preto, že v nejakej vašej aplikácii skôr znižuje výkon, než by ho zvyšoval.
Táto doska podporuje aj tzn. „AI Overclocking“. Ten by mal kvalitatívne najlepšie jadrá pretaktovať na základe strojového učenia v používaných aplikáciách na až na 6 GHz. Nech sme sa ich ale snažili akokoľvek dosiahnuť, tak tam, kde by to bolo potrebné, sa nám to nedarilo. 6 GHz na dvoch jadrách sme videli iba pri veľmi nízkej záťaži. Už aj v jednovláknových aplikáciách to bolo „iba“ 5,9 GHz (teda 100 MHz nad jednojadrový boost).
Pre systémy s najvýkonnejšími skladanými vodníkmi je možné nastaviť toto pretaktovanie aj do aplikácii s inštrukciami AVX. O to sme sa ani nepokúšali (nemali by sme to ako uchladiť). Na 6 GHz sme sa nedostali ani v hrách (a to kvalita kremíku nášho procesora s klasifikáciou SP99 by na to mala byť spôsobilá), kde síce frekvencie niekedy vyskočili na 5,7 GHz, ale na iných jadrách zase padala na pod 5,5 GHz (to je „herná“ frekvencia, ktorú si procesor bez AI OC drží na všetkých P jadrách stabilne), k 5,3 GHz. Výrazne horšia s týmto typom pretaktovania bola aj opakovateľnosť meraní, pre ktorú sme nakoniec zavrhli nápad, že tejto téme venujeme samostatný článok.
Navýšiť frekvencie všetkých jadier procesora môžete aj „po starom“, cez MultiCore Enhancement s voľbou „Odstrániť všetky limity“, vrátane tých napájacích.
My testujeme bez týchto proprietárnych funkcií. Aby bolo možné jednotlivé dosky medzi sebou objektívne porovnávať, tak ignorujeme aj predvolené nastavenia napájacích limitov. Tie rušíme alebo (pre vybrané testy) nastavujeme krátkodobú záťaž (s časovým limitom Tau na 56 sekúnd) na úroveň oficiálnej hodnoty pre PL2 – 253 W. Do iných nastavení už ale nezasahujeme.
Vo východiskových nastaveniach je aj LLC a takisto negatívny offset pre aplikácie využívajúce inštrukcie AVX. V prípade tento dosky je však automaticky nastavený na „0“, čo znamená, že sa násobič vplyvom prítomností týchto inštrukcií neznižuje.
Zachovávame aj Thermal Velocity Boost, od ktorého sa odvíja frekvencia jednojadrového boostu. Tá s vyšším zahrievaním klesá.
Doska má pomerne veľa vstavaných teplotných snímačov, vrátane VRM, ale Q-Fan ich zase nedokáže využívať. Krivka PWM na reguláciu ventilátorov sa nedá vztiahnuť na iný snímač, ako je teplota CPU. Pri starších doskách, minimálne so staršími BIOSmi, to pritom možné bolo.
Všetky konektory sú však dobre prispôsobiteľné, a čo je dôležité, tak aj tie systémové zvládajú veľmi nízke intenzity PWM. Z pohľadu minimálnych otáčok tak nebýva úzke hrdlo doska (ako to bolo napríklad u Gigabyte Z690 Gaming X DDR4), ale samotný ventilátor. Pod 20 % PWM nenastavíte z bezpečnostných dôvodov iba konektor, cez ktorý sa má napájať pumpa kvapalinového chladiča.
